Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 29CbZm/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112226312
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4112226312.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

K. súd Q. sudcom H.. N. T. v právnej veci žalobcu: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., O. č. 5, občan SR,

protižalovanému:R.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.č.XX,občanSR,zastúpenéhovkonaníadvokátom:
H.. J. X., so sídlom Q., A. č. 34, o zaplatenie X.XXX,- eur s príslušenstvom zo zmenky takto

r o z h o d o l :

I. Súd zmenkový platobný rozkaz K. súdu Q. č. k. XXZm/XXX/XXXX - 13 zo dňa 07.09.2015 v celom
rozsahu z r u š u j e.

II. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy námietkového konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.000,- eur s úrokom z
omeškania 5% ročne zo zmenkovej sumy od 18.08.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že vydaním vlastnej zmenky sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi pohľadávku
vo výške 3.000,- eur, zmenka bola splatná dňa 17.08.2009 v prospech žalobcu na jeho rad. Na
zmenku napriek upozorneniam žalobcu nebolo doposiaľ uhradené nič. Nakoľko žalovaný neplnil z tohto
záväzkovoprávneho vzťahu riadne a včas, navrhol žalobca vydať zmenkový platobný rozkaz.

Vzhľadom k tomu, že žalobca predložil súdu prvopis zmenky, o pravosti ktorej nebol dôvod pochybovať,
súd dňa 07.09.2015 vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. XXZm/XXX/XXXX - 13. Súd v zmenkovom
platobnom rozkaze uložil žalovanému, aby do troch dní odo dňa jeho doručenia zaplatil žalobcovi:
- zmenkovú sumu 3.000,- eur,
- úrok 5% ročne zo zmenkovej sumy od 18.08.2009 do zaplatenia,
- a náhradu trov konania vo výške 180,- eur ( za zaplatený súdny poplatok za žalobu ).

Zmenkový platobný rozkaz bol doručený žalovanému 16.09.2015 do vlastných rúk.

Podľa § 471 ods. 2 Civilného sporového poriadku konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom
platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 372y ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného od 23.12.2015, ak bol zmenkový platobný

rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa
doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený
niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi
pojednávanie.Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia súd v konaní postupuje podľa Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 22.12.2015.

Podľa § 175 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 22.12.2015, ak navrhovateľ predloží
v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na
uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v
ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v

tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu
alebošekovémuplatobnémurozkazunamieta.Zmenkovýplatobnýrozkazalebošekovýplatobnýrozkaz
sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.

Podľa § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 22.12.2015, ak odporca nepodá

námietky včas alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz
účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky, námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie,
alebo námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou osobou, súd odmietne.

Podľa § 175 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 22.12.2015, ak odporca podá včas

námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno
prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz
ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o
trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný
rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

Žalovaný v súlade s § 175 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku účinného do 22.12.2015
podalprotizmenkovémuplatobnémurozkazunámietky,atodňa17.09.2015,tedavzákonomstanovenej
lehote pre podanie námietok.

Žalovaný v podaných námietkach uviedol, že s uplatneným zmenkovým nárokom nesúhlasí. Predložená

zmenka má evidentne garančný charakter, nakoľko bola vystavená na zabezpečenie pohľadávky
žalobcu, pretože iného dôvodu na vystavenie zmenky niet. Žalovaný však namieta platnosť tejto zmenky.
Podľa žalovaného zmenka je neplatná, vzhľadom na neurčitosť dohody o vystavení predmetnej zmenky.
Zmenka nie je priradená ku konkrétnej pohľadávke, či pohľadávkam veriteľa z kauzálneho vzťahu.
Každá zabezpečovacia zmenka musí byť vystavená na základe zmluvy o vystavení zmenky. Zmenka

totiž nevzniká bez takejto dohody. Jedna strana zmenku požaduje, druhá ju vystaví a táto vzájomná
dohoda zakladá zmluvu o vystavení zmenky. Každá takáto dohoda sa musí vyznačovať určitosťou, teda
pohľadávka či pohľadávky musia byť priradené zabezpečovaciemu úkonu určite. K tomu nedošlo, na
základe čoho vystavená zmenka nie je priraditeľná k žiadnej konkrétnej pohľadávke (pohľadávkam)
veriteľa (žalobcu). Analogicky teda akékoľvek disponovanie s pohľadávkou, jej postupovanie, uplatnenie

na súde, prípadne započítanie a podobne, musí byť vždy konkrétne. Pohľadávku je nevyhnutné označiť,
konkretizovaťminimálnečodôvoduavýšky.Rovnakojetonevyhnutnéajprizabezpečovanípohľadávky,
pri celkovej výške pohľadávok veriteľa v deň vystavenia zmenky a skutočnosti, že suma zmenky nekryje
žiadnu konkrétnu pohľadávku ani súčet pohľadávok, nie je možné povedať, na základe uvedeného
stavu, ktoré pohľadávky sú zmenkou zabezpečené. Z uvedeného dôvodu podáva žalovaný aj námietku

pre neurčitosť zmenkovej sumy a jej nesprávne vyplnenie. Zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodu
vypĺňacom práve. Jediný právny vzťah, ktorý mal žalovaný so žalobcom, súvisel s uzatvorením Zmluvy
o pôžičke peňazí. Žalobca žalovanému v priebehu roka 2009 požičal sumu 1.000,- eur, pričom žiadal
vrátiť istinu 1.000,- eur a úrok 500,- eur. Toto predstavuje úrok 50%, čo považuje žalovaný za rozpor
s dobrými mravmi. Žalobca využil jeho finančnú tieseň a zlé citové rozpoloženie, pretože v danom

čase prekonával krízové životné obdobie. Získal si dôveru žalovaného a tvrdil, že mu malou pôžičkou
pomôže. Jeho ústretovosť sa náhle zmenila vtedy, keď mu žalovaný vrátil len časť pôžičky vo výške
700,- eur a žiadal ho o strpenie, že zvyšok pôžičky mu vráti ďalší mesiac, keď zarobí ďalšie peniaze.
Žalobca vyvíja na žalovaného nátlak fyzický ako aj psychicky v súvislosti s vrátením pôžičky. Žalobca
mal v tom čase záložňu v Nitre na A. ulici a bolo o ňom známe, že požičiava peniaze „na úrok“. Svojim

„klientom“ dával podpisovať „papiere“, ktoré len tak mimochodom označoval ako svoju „poistku“ a o tom
papieri sa žalovaný až následne dozvedel, že tento „papier“ bola zmenka. Žalobca pri vypracovávaní,
resp. dopĺňaní zmenky konal na škodu žalovaného, jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi a
žiadny záväzok vo výške 3.000,- eur neexistuje a ani nikdy neexistoval, pretože 3.000,- eur peňažnejhotovosti žalobca žalovanému nikdy nepožičal. Žalobca žalovanému požičal v hotovosti 1.000,- eur s
požadovaným úrokom 500,- eur. Tieto peniaze žalovaný čestne vrátil, a to najprv sumu 700,- eur na
prevádzkevQ.,A.XXazvyšokvrátilprostredníctvomsvojejmatkyF.Q..Vzhľadomnaneexistenciudlhu,

teda žalovaný nevie priradiť zabezpečovaciu zmenku k žiadnemu právnemu vzťahu a ani k žiadnemu
inému vzťahu, ktorý by existoval medzi žalovaným a žalobcom. Vo veci ďalej namieta, že k predloženej
zmenke nebol vykonaný protest pre neplatenie, tak ako to ukladá príslušný právny predpis. Okrem
podpisu zmenky nedošlo k podpisu dohody o vyplňovacom práve, resp. iného dojednania o tom, akým
spôsobom sa má zmenka v budúcnosti vyplniť. Doplnenie náležitostí zmenky závisí od dohody alebo

dojednania účastníkov zmenky. A keďže k takejto dohode nikdy nedošlo v písomnej, ústnej, ani v
konkludentnej forme, má žalovaný za to, že zmenka je aj z tohto dôvodu neplatným právnym úkonom.
Vyplnená suma je nesprávna, pretože dlh v takejto výške vôbec neexistoval. Jedná sa o fiktívny doklad
a listinu. Žalobca to vie a koná s úmyslom poškodiť žalovaného, ktorému zmenka nebola predložená
na platenie a nebola uzavretá žiadna dohoda o vyplňovacom práve, resp. iné dojednanie o tom, akým
spôsobom sa má zmenka v budúcnosti vyplniť. Táto zmenka odporuje zákonu a je neplatným právnym

úkonom pre rozpor s dobrými mravmi.

Žalovaný k námietkam pripojil kópiu dokladu, z ktorého vyplýva, že spoločnosť J., s.r.o. prevzala sumu
XXX,- eur.

Žalobca sa k podaným námietkam nevyjadril.

Na prejednanie námietok žalovaného súd nariadil pojednávanie v súlade s § 175 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 22.12.2015. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa
25.11.2016, resp. 31.01.2017, sa dostavili žalobca aj žalovaný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkyne F. Q. a oboznámením obsahu
spisu, najmä žaloby, námietok podaných žalovaným, originálu zmenky a listinných dôkazov ich
prečítaním: žaloba čl. 1-2, kópia zmenky čl. 3, úradný záznam čl. 4, lustrácie čl. 12, zmenkový platobný
rozkaz čl. 13-14, námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu s prílohami čl. 15-20, uznesenie čl.

28, splnomocnenie čl. 39, lekárska správa čl. 49-50. Súd ďalej oboznámil aj obsah pripojeného spisu
Okresného súdu Q. sp. zn. XXCbZm/l X/.XXXX jeho prečítaním.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že peniaze žalovanému požičal a chce, aby mu ich vrátil. Nemá čo iné
k tomu povedať. Okrem žalovaného žalobca požičiaval peniaze aj iným osobám, s ktorými mal uzavreté

zmluvy o pôžičke, so žalovaným zmluvu nemá, stačí zmenka. Peniaze na pôžičky mal žalobca z toho,
že si zarobil, napr. aj v Nemecku. Bežný úrok, za ktorý žalobca obvykle požičiaval peniaze, bol mesačne
16%. Nebola to žiadna úžera. Čo sa týka pána Q., požičané bolo na zmenku, chodil často, zakladal zlato
aj telefóny a chodili aj jeho mama a sestra. D. spolu vychádzali, staval dom a potreboval aj na dom, aj na
niečo iné. X. dokončil dom, upozornil ho žalobca, že podpísal zmenku a môže prísť o dom, keď ju dá na

exekúciu. U. to určite nejakých X rokov dozadu. D. žalobca nevie. Q. to XX.XX.XXXX, ani XX.XX.XXXX,
no nevie kedy to teda bolo, ale dávnejšie. R. žalobca odovzdával v záložni, kde dal žalovanému peniaze
v hotovosti, keď mu žalovaný podpísal papier, že mu peniaze dal, tak mu ich jednoducho dal. R. zmenku
a dostal peniaze. M. dal žalovanému X.XXX,- eur. F., že mu vráti aj navyše. U. veľa sľubov a požičal
mu bezúročne. J. ich žalobcovi vrátiť v záložni, no mohol mu ich vrátiť aj hocikde inde, aj cez telefón

a dátum je v zmenke. V deň, keď nastala splatnosť zmenky, žalobca neurobil nič, ale dal zmenku na
súd. R. chcel skontaktovať žalovaného, ktorý peniaze nevrátil, aj sa stretli a žalobca ho upozornil, no
žalovaný nemal peniaze. M. o tie peniaze bude bojovať. M. si neviedol evidenciu peňazí, ktoré požičal
žalovanému, ani iným ľuďom. K. žalovaného požičal X - X ľuďom. W. mimo pána Q. nemali so žalobcom
podpísanú zmluvu, zmluvy žalobca podpisoval na zakladanie veci. M. predloženú v tomto konaní vypísal

sám žalobca, ktorý k tomu tiež uviedol, že radšej to vypísal sám a zmenka bola napísaná pred podpisom,
teda suma aj dátumy. O možnosti použiť zmenku sa niekde dočítal a vie, čo je to zmenka. Ak by žalobca
zabezpečil pôžičku záložným právom na dom žalovaného, žiadna banka by už žalovanému nedala uver.
M. veril, že mu peniaze vrátia a že dom je zábezpeka. M. podľa neho dostatočne uviedol, že žalovanému
peniazepožičiaval,atoajopakovane,čopotvrdilaajjehomatkaacítisanepríjemne,keďsamusísvojich

peňazí domáhať takýmto spôsobom. W. X.XXX,- eur žalobca žalovanému požičal ako fyzická osoba, aj
iným takto požičal na zmenku ako fyzická osoba. Na zadnú stranu zmenky potom písal, že koľko mu
kto vrátil. R. žalobcu to bol férový spôsob a zo štyroch známych, ktorým takto požičal, mu traja pôžičku
vrátili, len Q. nie. P. pôžičiek si žalobca viedol len na záväzky zo živnosti, ktorú mal do roku cca XXXX.M. na pojednávaní uviedol, že si požičal X.XXX,- eur s tým, že vráti X.XXX,- eur a žalobca mu dal
podpísať zmenku na X.XXX,- eur. Q. vrátil XXX,- eur, ale potom nemal peniaze, tak mu dal podpísať

druhú zmenku. Aj matka so sestrou mu mali dať peniaze. M. uviedol, že podpísal dve zmenky, nakoľko
mu žalobca povedal, že chce mať poistku. M. nevedel, čo podpisuje, ale už vie, že podpísal dve zmenky.
R. žalovaný potreboval na hypotéku. Po zaplatení si zmenku od žalobcu nevzal, nakoľko mu ju tento
nedal. R. z pôžičky boli žalovanému odovzdané pri prvej zmenke a tých XXX,- eur žalovaný dal žalobcovi
cca mesiac po podpise zmenky, a to v záložni pánu U. a on dal žalovanému túto pečiatku J., s.r.o.

( predložené na č.l. XX). M. asi na X krát platil do tých X.XXX,- eur s tým, že sa so žalobcom stretli,
bola kávička, žalovaný si dal vodku s malinovkou a jeden krát bola zaniesť peniaze aj matka so sestrou
na M.. M. podpísal zmenku na X.XXX,- eur, hoci si požičal len X.XXX,- eur z dôvodu, že bol som v zlej
situácii a bolo mu jedno, koľko si tam pán U. napíše. R. to na hypotéku, aby nebola dražba, no táto
nakoniec aj tak bola. M. nevedel uviesť, či bola na zmenke napísaná suma, len ju podpisoval a bol to
žalobca, kto vypĺňal zmenku.

Y.F.Q.napojednávaníuviedla,žežalobcupoznázkomisionálnehoobchodu,doktoréhoajsamachodila
a žalovaný je jej syn. Y. vie, že si jej syn požičal peniaze a niekedy na jeseň, bola to sobota, vrátila XXX,-
eur žalobcovi, ktorého našla na M., staval tam vtedy dom. M. svedkyni nič o tom, že prevzal peniaze,
nedal. F. to synovi a on jej povedal: „J., z toho si nič nerob, on je môj dobrý kamarát.“ M. chodil v tom

čase opitý a aj svedkyňa vie, že mal zlé obdobie. A. by takému peniaze ani nedal. R. svedkyne žalobca
mohol dať žalovanému maximálne XXX - XXX eur, keďže viac ani nemal. Y. doma nespomínal, koľko si
požičal, ale podľa svedkyne to X.XXX,- eur byť nemohlo. M. chodil opitý, bol nezamestnaný a žalobca to
zneužil. U. to už dávno, aj XX rokov dozadu, prakticky od vojny pil až kým nešiel na liečenie, čiže sedem
rokov už nepije. Y. vrátila žalobcovi len jedenkrát tých XXX,- eur. A či vrátil niečo syn, to uviesť nevedela,

ale viackrát hovoril, že ide peniaze vrátiť a aj sama mu nejaké peniaze dala, aby ich vrátil žalobcovi.

Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav.

R.tohtozmenkovéhokonaniasúprávaapovinnostiúčastníkovkonaniazozmenky,ktorábolavystavená

dňa XX.XX.XXXX v Q. ako zabezpečovacia a táto bola vyplnená žalobcom pred jej podpísaním
žalovaným. H. sa v danom prípade o zabezpečovaciu zmenku, vlastnú zmenku, na ktorej absentuje
doložka „bez protestu“.

Q. vlastnej zmenky sú uvedené v A. I. § 75 zákona č. XXX/XXXX Sb. M. zmenkový a šekový. (ďalej

len "M.").

R. A. I. § 75 M. vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v
ktorom je táto listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

R. zmenka bola dňa XX.XX.XXXX vystavená ako zabezpečovacia zmenka (A. I. § 10 M.). M. má
nasledovné náležitosti podľa A. I. § 75 M.:
X. zmenka má zákonné označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny slovenskom

jazyku "Za túto vlastnú zmenku zaplatím"
(A. I. § 75 bod 1. M.),
X. zmenka obsahuje "bezpodmienečný sľub zaplatiť X.XXX,- eur"
(A. I. § 75 bod 2. M.),
X. zmenka obsahuje riadny údaj zročnosti (splatnosti) - XX. august XXXX

(A. I. §75 bod X.ZZŠ),
X. zmenka obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť - Y. v Q., A. XX
(A. I. § 75 bod 4. M.),X. zmenka obsahuje meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť: H. U., označený ďalej rodným
číslom a adresou trvalého pobytu
(A. I. § 75 bod 5. M.),

X. zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky - XX. jún XXXX, Q., A. XX
(A. I. § 75 bod 6. M.),
X. zmenka je podpísaná vystaviteľom zmenky vpravo dole - u vystaviteľa sú ešte uvedené nasledovné
údaje: meno, priezvisko, rodné číslo a adresa trvalého pobytu
(A. I. § 75 bod 7. M.).

R. A. I. § 48 ( R. postih ) ods. X M. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkový peniaz, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dohodnuté;
2. šesť percentný úrok odo dňa splatnosti;
3. útraty protestu a podaných správ, ako aj ostatné útraty;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkového peniazu alebo v nižšej dohodnutej výške.

R. A. I. § 17 M., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

M. neobsahuje definíciu vlastnej zmenky (ani zmenky cudzej). R. prax zmenku definuje ako dlžnícky
cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (M.), ktorým sa určité osoby zaväzujú majiteľovi
zmenky zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase istú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky priame,
bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. M. je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To znamená, že
práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované práve len a len zmenkovou listinou, zápismi

(doložkami, poznámkami) na nej uvedenými, a tiež, že môžu existovať len spolu s touto listinou.

T.na"koncentračnúzásadu"vnámietkovomkonaní(§175ods.XprvávetazabodkočiarkouK.súdneho
poriadku účinného do XX.XX.XXXX ), predmetom dokazovania v námietkovom konaní boli iba námietky,
ktoré boli uvedené v námietkach žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX.

Za vystavením zmenky zo dňa XX.XX.XXXX je kauzálny vzťah - ústna zmluva o pôžičke a túto
skutočnosť potvrdili v súdnom konaní obaja účastníci konania. W. zmluvou poskytol žalobca žalovanému
finančnéprostriedky(podľažalobcuvovýškeX.XXX,-eurapodľažalovanéhovovýškeX.XXX,-eur).G.
zabezpečenie tejto pôžičky bola vystavená žalovaným ako vystaviteľom zmenka zo dňa XX.XX.XXXX.

J. žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená písomná dohoda o vyplňovacom práve k zmenke. M. bola
vyplnená v celom rozsahu žalobcom, ktorý jej vyplnenie požadoval ako „poistku“ za požičané peniaze
( čo je zrejmé aj z jeho výpovede ) a žalovaný následne na zmenke vyplnil iba svoje osobné údaje a
zmenku podpísal ako vystaviteľ ( žalovaný vyplnenie zmenky žalobcom pred jej podpísaním rovnako
potvrdil ).

Q. žalobcu smerovali voči nasledujúcim skutočnostiam: neplatnosť zmenky pre neexistenciu dohody o
vyplňovacom práce, neexistenciu dohody o využití zmenky, neplatnosť zmenky pre jej rozpor s dobrými
mravmi, keď žalobca pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka, zánik záväzku - pôžičky jej
splnením, resp. neexistencia záväzku v takom rozsahu, ako je uvedené v žalobe, a v neposlednom rade

žalovaný namietal, že nedošlo k vykonaniu protestu.

Q. súd vyhodnotil ako kauzálne námietky podľa A. I. § 17 M., ktoré sú možné len medzi účastníkmi
kauzálneho vzťahu ( zmluva o pôžičke ). M. v prípade námietky neexistencie dlhu, ide o námietku
relatívnu.

V námietkach musí odporca uviesť všetky výhrady, ktoré proti zmenkovému platobnému rozkazu má.
M. z pohľadu účinkov a požadovanej formy nerozlišuje námietky procesnej povahy od námietok, ktoré
majú charakter hmotnoprávny, ktoré napádajú samotnú zmenku alebo skutočnosti, ktoré so zmenkou
súvisia, ani námietky absolútne od námietok relatívnych.

Z ustanovenia A. I. § 17 M. vyplýva, že dlžník zo zmenky môže zásadne robiť voči majiteľovi zmenky
len také námietky, ktoré majú pôvod v jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky. Ak však majiteľ
nadobudol zmenku nepoctivo, t. j. ak konal vedome na škodu dlžníka, môže dlžník robiť voči majiteľoviaj námietky z jeho vlastných vzťahov k predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. R. uplatnení námietok
voči plateniu zmenky treba rozlišovať, či dlžník namieta, že zaplatil zmenku alebo zaplatil pohľadávku,
ktorú zmenka zabezpečovala. Z. totiž o odlišné skutkové námietky, z ktorých vyplýva ďalší priebeh

dokazovania súdom, pričom obe podliehajú koncentračnej zásade.

K námietke žalovaného, že zmenka nekryje existujúci vzťah, súd uvádza, že túto žalovaný vzniesť
mohol a preto sa ňou súd zaoberal. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi účastníkmi konania
existoval kauzálny vzťah, zmluva o pôžičke, ktorá bola uzatvorená ústne. V tomto smere súd nemal

pochybnosti, nakoľko obaja, žalobca aj žalovaný, zhodne tvrdili, že žalobca žalovanému požičal peniaze
v roku XXXX. V danom prípade však dokazovaním bolo potrebné preukázať, či predložená zmenka, z
ktorej si nárok žalobca uplatňuje, kryje tento kauzálny vzťah ( pôžičku na sumu X.XXX,- eur ), alebo
kryje iný vzťah. Z výpovede žalovaného, ako aj z podaných námietok vyplýva, že jediný vzťah, ktorý
žalobca so žalovaným mali, bol zo zmluvy o pôžičke vo výške X.XXX,- eur. T. žalovaného súd vyhodnotil
ako vierohodnú, ktorá si v podstatných okolnostiach neodporovala. Q. z výpovede žalobcu súd nemal

preukázané, že by medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy, predmetom ktorej bola pôžička
vo výške X.XXX,- eur. M. potvrdil, že na zabezpečenie vzťahu ( zmluvy o pôžičke sumy X.XXX,- eur )
vystavil zmenku, ktorej obsah však vyplnil žalobca a žalovaný ju podpísal a doplnil na nej svoje osobné
údaje. R. platnosť zmenky nie je podstatné, kto vyplnil samotný text zmenky ( táto napokon môže byť
vyplnená napr. aj prostredníctvom písacieho stroja ), podstatný pre jej zavŕšenie je podpis vystaviteľa,

v danom prípade dlžníka. D. o tom, že si žalovaný požičal sumu iba X.XXX,- eur, je jeho výpoveď. Q.
preukázať tvrdenie, že žalobca požičal žalovanému sumu X.XXX,- eur, bolo na žalobcovi, na ktorého
prešlo dôkazné bremeno, a ktorý tak bol povinný preukázať, ktorú konkrétnu kauzu mala žalovaná
zmenka zabezpečovať. G. charakter zmenky je v súdnom konaní relevantný len dovtedy, pokiaľ nie
je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. W. v konaní najskôr vymedzil žalovaný v podaných

námietkach tvrdením o zmluve o pôžičke vo výške X.XXX,- eur a následne žalobca tvrdením, že pôžička
bola žalovanému poskytnutá vo výške X.XXX,- eur. Je preto na žalobcovi, aby preukázal, že medzi
účastníkmi existoval záväzkový vzťah ( pôžička na sumu X.XXX,- eur ) a že zmenka bola vystavená v
súvislosti s ním ako zabezpečovacia zmenka zo zmluvy o pôžičke vo výške X.XXX,- eur. V tomto smere
poukazuje súd aj na rozhodnutie Q. súdu Y. republiky sp. zn. XMObdoV/X/XXXX, v ktorom Q. súd SR

uviedol, že pokiaľ by dôkazné bremeno malo zaťažovať žalovaného ako zmenkového dlžníka, ten by mal
preukazovať skutočnosť, o ktorej ani nemusí mať vedomosť. M. však nepreukázal, že by medzi ním a
žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke na sumu X.XXX,- eur, keď žalobca nijakým spôsobom
nevedel preukázať ani len poskytnutie peňazí vo výške X.XXX,- eur, či dátum uzatvorenia zmluvy. C.
forma zmluvy o pôžičke je v zmysle právneho poriadku prípustná, avšak nesie so sebou riziko v prípade,

ak sa jedna zo strán domáha plnenia, ktoré upravuje. M. preto podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno,
ktorým by preukázal poskytnutie pôžičky žalovanému vo výške X.XXX,- eur, teda existenciu kauzálneho
vzťahu - zmluvy o pôžičke vo výške X.XXX,- eur. Z vykonaného dokazovania je nepochybná existencia
zmluvného vzťahu, na základe ktorého došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu ústnej zmluvy o
pôžičke vo výške X.XXX,- eur. X. sa nepodarilo preukázať existenciu iného vzťahu medzi účastníkmi,

vychádzal súd z tvrdenia žalovaného, že iba tento vzťah ( zmluva o pôžičke X.XXX,- eur ) zabezpečoval
podpisom zmenky.

M. funkcia zmenky, na rozdiel od funkcie platobnej, nemá za primárny účel zaplatenie zmenky. Má
byť potenciálnou hrozbou visiacou nad dlžníkom pre prípad, že nedôjde k riadnemu a včasnému

plneniu záväzku z príčinného vzťahu. Q., v prípade riadneho plnenia príčinného záväzku by k realizácii
práv zo zaisťovacej zmenky dochádzať nemalo. N. pre posúdenie funkcie zmenky však ostáva účel,
na ktorý bola vydaná. F. zaisťovacia zmenka nie je akcesorická, je možné pri nej využiť námietku
založenú na tzv. nepravej akcesorite. Tá tkvie v tom, že dlžník namietne, že pohľadávka, ktorá bola
zaistená predmetnou zmenkou, neexistuje a za tejto situácie nie je uplatnenie zaisťovacej zmenky

riadnym výkonom zmenkového práva. R. námietky je možné voči nadobúdateľovi zmenky uplatniť
len ak pri jej nadobúdaní konal úmyselne ku škode dlžníka. Je bezvýznamným, ak sa o príčinných
okolnostiach zmenky dozvie až po jej nadobudnutí. G. doložka o zaisťovacej funkcii zmenky nemení
nič na neuplatniteľnosti príčinných námietok, keďže funkcia zmenky sa mohla medzičasom zmeniť. Z.
o zaisťovacej funkcii zmenky však môže mať podporný význam pri posudzovaní či sa správal v súlade

so štandardom bežného obchodného styku.

T.zmenkybolvdanomprípadežalovaný,tedabolpriamymdlžníkomvovzťahukžalobcovi,ktorýtakako
jediný mohol účinne vzniesť a preukázať dôvodnosť námietky, že zmenka nekryje žiadnu kauzu, tedanezabezpečuje žiadny záväzok medzi žalobcom a žalovaným, táto námietka je námietkou relatívnou
(subjektívna, osobná), teda nie námietka absolútna, ktorú možno uplatňovať voči každému majiteľovi
zmenky. N. námietky teda možno činiť iba určitému majiteľovi zmenky, a to na podklade osobného

vzťahu dlžníka k tomuto majiteľovi zmenky. Na základe uvedeného, keď túto námietku učinil žalovaný
ako priamy dlžník, je táto námietka žalovaného účinná.

Q. žalovaného, že zmenka je neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi, je podľa súdu rovnako dôvodná,
keďtútotrebavykladaťsohľadomnajednotlivéprávneúkony,ktoréviedlikvystaveniuzmenkyasúsňou

jednoznačne spojené.W. sú zmluva o pôžičke ako kauzálny základ vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
a tiež dohoda o využití zmenky ako zabezpečenia pre zmluvu o pôžičke. V konaní bolo preukázané, že
žalobca poskytoval ako fyzická osoba peňažné pôžičky viacerým ľuďom, neviedol si o týchto pôžičkách
žiadnu evidenciu, ale na ich zabezpečenie používal zmenky, pričom požičiaval peniaze za úrok XX
% mesačne, čo sám vo svojej výpovedi potvrdil a takýto úrok predstavuje XXX% ročne. Z vyjadrenie
všetkých vypočutých osôb ( žalobca, žalovaný a svedkyňa ) bolo zistené, že v období, kedy malo dôjsť

k pôžičke a vystaveniu zmenky, žalovaný mal dlhodobé problémy s alkoholom, bol bez práce a v tiesni
z dôvodu hrozby dobrovoľnej dražby na dom. I. žalovaný preukázal tiež lekárskou správou ( čl. XX-XX ).
W. ak žalobca požičal žalovanému sumu X.XXX,- eur a pri vystavení zmenky na jej zabezpečenie sám
napísal sumu X.XXX,- eur, ktorú žalovaný podpísal a mal vrátiť do dvoch mesiacov, lebo ako uviedol,
peniazepotreboval,abyneprišielodom,idepodľasúduzostranyžalobcuo„sľub“žalovanéhoposkytnúť

žalobcovi plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere
( za dva mesiace splatnosti tu ide o navýšenie o XXX% ). W. úkon - dohoda o využití zmenky, pri
ktorej žalobca zneužil tieseň žalovaného na získanie majetkovej hodnoty, ktorá je v hrubom nepomere
s poskytnutým plnením, ide o absolútne neplatný úkon, pričom na absolútnu neplatnosť súd prihliada
ex offo a tejto nie je potrebné sa dovolávať. O nedovolenosť, a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho

úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel
súd k záveru, že dohoda o využití zmenky uzatvorená medzi stranami, je absolútne neplatná.

W. druh námietky žalovaného jednoznačne preukazuje, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného,
a teda sú dané podmienky na to, aby súd akceptoval námietky žalovaného vznesené podľa A. I. § 17 M..

R. platnej právnej úpravy bude neplatný aj taký právny úkon, ktorý urobí fyzická osoba nepodnikateľ,
pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť,
ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo
inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie

v hrubom nepomere. K. zákonník teda obsahuje definíciu civilnoprávnej úžery, pri ktorej navrhovatelia
zákona vychádzali z historického vývoja tohto inštitútu a znakov trestnoprávnej úžery, pričom rozšírili
subjektívne znaky definičného rozsahu úžery o dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť a
neschopnosť plniť záväzky.

R. § 39a K. zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom
niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť,
finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo
poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

R. § 3 ods. X K. zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy a v čase vystavenia zmenky, výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

N. zaistenia pohľadávky zmenky je pomerne voľne dohodnuteľný. Y. limit (ak abstrahujeme možnosť

nezaistenia sa) je výška istiny pohľadávky, kým ten vrchný je súčtom istiny, príslušenstva, či prípadných
sankcií nad rámcom príslušenstva. Vo všeobecnosti je rozsah zaistenia nastavený zmenkou na
pohľadávku a jej príslušenstvo. N. zaistenie je pritom predmetom dohody o využití zmenky na
zabezpečenie, teda nie je vylúčené, aby suma zabezpečenia bola vyššia ako suma pôžičky, táto by však
mala primerane zohľadňovať očakávané príslušenstvo.

Q. žalovaného, že dohoda o vystavení zmenky nebola určitá, súd posúdil ako námietku o tom, že medzi
stranami nebola uzatvorená platne dohoda strán o využití zmenky vystavenej žalovaným. W. dohoda
predstavuje tzv. nepomenovanú zmluvu - zmenkovú zmluvu o zaistení a jej obsah je tvorený výlučnedohodou zmluvných strán tak, že obsah záväzku bude dostatočne určený. M. namietal, že táto nebola
určitá. Y. sa s jeho vyjadrením stotožnil iba čiastočne, nakoľko to, čo mohlo byť skutočne predmetom
dohody, súd podporne vyvodil z toho, že žalovaný pred súdom sám potvrdil, že mal úmysel vystaviť

zmenku na zabezpečenie zmluvy o pôžičke vo výške X.XXX,- eur. Z uvedeného vyplýva, že pre vydanie
zmenky na sumu X.XXX,- eur nebol dôvod. W., ak by bol, tak len na vydanie zmenky na sumu X.XXX,-
eur, vo vzťahu ku ktorej sume sa žalovaný zároveň domáhal toho, že k jej zániku už došlo splnením. Z
toho dôvodu neexistuje dohoda o použití zmenky na zaistenie sumy X.XXX,- eur. No ako už bolo vyššie
uvedené, dohoda strán o využití zmenky je v tomto spore absolútne neplatná s ohľadom na ustanovenie

§ 39a K. zákonníka.

G. dohoda strán o spôsobe využitia zmenky založí mimozmenkový vzťah. W. dohodu možno pomenovať
ako zmenková zmluva o zaistení. M. zmluva o zaistení teda prepája príčinný a zmenkový vzťah. Q. je
ako zmluvný typ právom upravená, napriek tomu je jej uzatvorenie možné. A. zmluvy nie je stanovená.
R. X. je väčšina zmenkových zmlúv ústna. C. či konkludentná forma sa však z hľadiska rizikovosti,

resp. plnenia úlohy zaisťovacieho nástroja, javí ako nevhodná. Q. tomu možnosť konkludentnej formy
potvrdzuje súdna prax. Q. je, aby táto zmluva obsahovala určité vymedzenie pohľadávky, ktorú
zmenka zaisťuje. Tu vzniká určité riziko pre dlžníka, ktorý má voči veriteľovi viacero záväzkov. Z
judikatúry vyplýva, že vzťah, ktorý vznikol medzi príčinnou pohľadávkou a zaisťovacou zmenkou, nie je
jednostranne prenosný na iné pohľadávky ani medzi rovnakými subjektmi. Ak sa ale strany dohodnú na

použití zmenky v inom vzťahu, možné to je. M. samotná by určite mala obsahovať jednotlivé povinnosti
strán a vzťah zaistenia k hlavnému záväzkovému vzťahu. Je dobré, ak obsahuje i záväzok veriteľa k
vráteniuzmenkydlžníkovipozánikuzaistenéhovzťahu.M.pripúšťa,abyúčastníciuzavreliitakúzmluvu,
ktorá nie je osobitne upravená v K. zákonníku (§ 51 OZ). M. však nesmie odporovať obsahu alebo účelu
K. zákonníka.

G. zmenky spôsobuje, že prípadná neplatnosť zmenkovej zmluvy ešte neznamená neplatnosť zmenky
samotnej. M. to ale možnosť dlžníka využiť príčinnú námietku neplatnosti zmluvy o zaistení zmenkou. X.
chýba zmluvný základ zaisťovacej funkcie zmenky, nebude sa jednať o zaisťovaciu zmenku. Ak nebude
dôvod pre vydanie zaisťovacej zmenky, nebude ani možné namietať z tohto dôvodu neplatnosť zmenky.

Z. je to v prípade zániku príčinnej pohľadávky zaistenej zmenkovou zmluvou. Tu zaisťovací vzťah
zmenky zaniká. Ak by sa veriteľ za tejto situácie domáhal plnenia zo zmenky, mohol by dlžník využiť
námietku zániku dôvodu zaisťovacej zmenky. So splnením povinnosti plynúcej zo zaniknutej príčinnej
pohľadávky sa viaže povinnosť veriteľa zmenku zničiť alebo vrátiť dlžníkovi. Z rozhodovacej praxe súdov
plynie, že keďže táto povinnosť veriteľa vyplýva už zo samotnej povahy záväzkového vzťahu, nie je

nutné ju výslovne vyjadrovať v zmluve.

M. vzniesol ďalej námietku zániku pohľadávky. Aj v prípade, že by súd pripustil, že zmenka
zabezpečovala pohľadávku v rozsahu X.XXX,- eur, teda v časti pôžičky vo výške X.XXX,- eur ako kauzy,
došlo podľa súdu k uhradeniu záväzku žalovaným. V rozsahu XXX,- eur úhradu realizoval žalovaný,

podľa jeho vyjadrenia asi mesiac od poskytnutia pôžičky. M. súdu predložil doklad o tom, že spoločnosť,
ktorú svojho času mal žalobca, prevzala sumu XXX,- eur. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že uvedenú
sumu prevzal priamo žalobca, ktorý však týmto spôsobom žalovanému potvrdil prevzatie sumy XXX,-
eur. Q. žalobca nepreukázal, že sa jednalo o platbu na iný záväzok žalovaného a žalovaný vyvrátil,
že by akýkoľvek iný záväzok medzi žalobcom a žalovaným existoval, mal súd za to, že ide o úhradu

časti pôžičky. M. z výpovede žalovaného a z výpovede svedkyne F. Q. vyplýva, že táto za žalovaného
uhradila žalobcovi sumu XXX,- eur. M. sa snažil vyvrátiť toto tvrdenie svedkyne, avšak sám vo svojej
výpovedi priznal, že svedkyňa chodila v minulosti za syna vyplácať, teda sám žalobca potvrdil, že prijal
viaceré platby svedkyne za žalovaného. V danom prípade tak pôžička bola uhradená v celej jej výške
X.XXX,- eur.

T. námietky nevykonania protestu pre neplatenie, nemá pre jej uplatnenie v danom prípade žiaden
dopad, nakoľko v prípade žalovaného sa jedná o priameho dlžníka, a teda za nedodržanie povinnosti
vykonaťprotestnevyplývažiadnasankciaamajiteľzmenkynestrácažiadnenárokyaprávalenzdôvodu,
že protest nevykonal. W. námietka žalovaného je nedôvodná.

R. vykonania zmenkového postihu je vyhotovenie protestu do dvoch pracovných dní odo dňa splatnosti.
V opačnom prípade stráca majiteľ zmenky svoje nároky voči všetkým zúčastneným okrem zmenkovníka.
R. zmenkovom proteste vydáva protestný orgán (súd, notár, obecný úrad) písomné osvedčenie - protest.R. je listina, ktorá preukazuje, že zmenka bola v lehote riadne predložená na platbu a nebola zaplatená.
R. protestu si oprávnená osoba zaobstaráva zákonom predpísaný dôkaz, že k tomuto stavu došlo. Z.
o dôkaz, že určitá skutočnosť nenastala, proti zmenke nebolo plnené, nebol vykonaný zmenkový úkon.

Na niektorých zmenkách môže byť uvedená doložka „bez protestu“. W. zmenka oslobodzuje majiteľa
zmenky dať urobiť notársky protest zmenky. Y. priamo ako dôkaz na vystavenie zmenkového platobného
rozkazu miestne príslušným súdom.

R. ide o priamych dlžníkov, je situácia odlišná. I v pomere k týmto dlžníkom, teda k príjemcovi u zmenky,

vystaviteľovi zmenky vlastnej a ich rukojemníkom, je veriteľ taktiež podľa zákona povinný zaobstarať
protest. R. rozdiel sa tu však nachádza práve v následkoch neuskutočnenia tejto povinnosti. Z porušenia
povinnosti protestovať voči dlžníkom priamym nevyplýva žiadna sankcia a majiteľ nestráca žiadne
nároky a práva. To znamená, že priami dlžníci budú musieť veriteľa uspokojiť, aj keby preukázali, že
zmenka nebola protestovaná. G. jediná možná obrana im ostáva iba námietka premlčania, pokiaľ už
príslušná lehota uplynula.

M. ako ďalšiu námietku uviedol, že medzi ním a žalobcom nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o vyplňovacom
práve k zmenke. Y. v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že takúto zmluvu je potrebné uzatvoriť iba
v prípade, ak je vzťah zabezpečovaný blankozmenkou ( v prípade blankozmenky ide o zmenku, ktorej
chýba niektorá z podstatných náležitostí, ktoré budú vyplnené až v budúcnosti ). V danom prípade však

ide o zmenku zabezpečovaciu úplnú, nie o blankozmenku. R. námietka žalovaného v tomto smere nie
je opodstatnená.

Y. tak v danom prípade dospel k záveru, že žalobca platne uzatvoril so žalovaným ústnu zmluvu o
pôžičke vo výške X.XXX,-. eur, ktorá bola v rozsahu istiny krytá zabezpečovacou zmenkou, teda v

rozsahuX.XXX,-eur,avšakdohodaovyužitízmenkyjeabsolútneneplatná.W.vzniknutáazabezpečená
pohľadávka bola uhradená v celom jej rozsahu, a teda zanikla. M. teda namietal, že zaplatil pohľadávku,
ktorú zmenka zabezpečovala. M. ako takú nezaplatil, keďže táto je neplatná.

T. na všetky uvedené skutočnosti námietky žalovaného vyvolali ním sledované účinky zrušenia

zmenkového platobného rozkazu, keď ich súd vyhodnotil ako dôvodné ( s výnimkou námietok
nevykonania protestu a neexistencie dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke ).

R. súd rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz K. súdu Q. č. k. XXZm/XXX/XXXX - XX zo dňa
XX.XX.XXXX zrušil v celom rozsahu.

M. podľa súdu konal vedome na škodu dlžníka, a preto nejde o riadny výkon zmenkového práva,
keďže pohľadávka zaistená zmenkou v rozsahu X.XXX,- eur neexistovala. Z uvedeného dôvodu a tiež s
ohľadom na skutočnosť, že svoj nárok žalobca v konaní nepreukázal, pričom preukázaný bol len nárok
žalobcu na vrátenie pôžičky vo výške X.XXX,- eur, ku ktorej vráteniu zároveň aj došlo, čo rovnako bolo

v konaní preukázané, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti II/, teda že žalobu žalobcu
zamietol.

R. § X42 ods. 1 K. súdneho konania účinného do XX.XX.XXXX účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

M. bol v námietkovom konaní v celom rozsahu úspešný, a teda mu patrí nárok na náhradu trov
námietkového konania.

R. § 151 ods. X K. súdneho poriadku účinného do XX.XX.XXXX súd môže o náhrade trov konania
rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú
zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania
súd samostatným uznesením.

V danom prípade o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, a to po
právoplatnosti výroku Z./ tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané
a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.