Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214211264
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214211264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho

10, Tranava, IČO: 46 713 930, v konaní zast. advoconsulting, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom
Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti odporkyni: T. U., nar. X.XX.XXXX, bytom G.
XXX, o zaplatenie 1.107,76 € s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu sumu 1.107,76 € s príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 v sume 462,16 € a s úrokmi z omeškania 5 %

ročnezosumy1.107,76€od28.9.2013dozaplateniaanáhradutrovkonanianatomskutkovomzáklade,
že odporkyňa so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. (právny predchodca navrhovateľa) uzatvorila
dňa 13.6.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté
finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala splatiť 59 mesačnými splátkami po 31,63 €. Odporkyňa si
svoju povinnosť riadne a včas nesplnila. V rámci náhrady trov konania si navrhovateľ uplatnil náhradu
zaplateného súdneho poplatku a zaplatenie trov právneho zastúpenia.
Dňa 11.5.2015 doručil navrhovateľ na výzvu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že svoj nárok

uplatňovaný voči odporkyni v tomto konaní nepovažuje za premlčaný. Podľa ustanovenia poslednej
vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“): „na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Toto ustanovenie bolo do textu OZ implementované
zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom táto novela nadobúda účinnosť dňa 1.4.2015 (pôvodne

13.6.2014). Okrem toho, v zmysle ustanovenia § 879p prechodných ustanovení k úpravám OZ účinným
od 13.6.2014: „ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.
júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak.“
Z uvedeného teda vyplýva, že len výslovne určené ustanovenia OZ (konkrétne ustanovenie § 53 ods. 4
písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a), uvedené v citovanom ustanovení § 879p, čiastočne pôsobia aj na
právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že účinky

ustanovenia poslednej vety § 52 ods. 2 OZ na akékoľvek právne vzťahy začína pôsobiť až odo dňa jeho
účinnosti, teda od 1.4.2015. Preto na vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou, z ktorého pohľadávka
je predmetom tohto konania, sa v danom prípade v plnom rozsahu aplikujú ustanovenia obchodného
práva, podľa ktorého premlčacia doba sú 4 roky.Odporkyňa sa na pojednávanie dňa 25.5.2015 nedostavila, predvolanie má riadne vykázané, svoju
neúčasť písomne neospravedlnila. Z uvedených dôvodov súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával a

rozhodol v neprítomnosti odporkyne.

Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie dňa 2.5.52015 dostavil. Uviedol, že predčasná
splatnosť odporkyni poskytnutého úveru vyhlásená nebola. Konečná splatnosť nastala dňa 20.5.2011.
Aj po tejto dobe však ešte odporkyňa uhrádzala nepravidelné sumy v nepravidelných termínoch, a to

v novembri 2012, v januári 2013, v júni, júli a auguste 2013. Navrhovateľ trvá na svojom stanovisku
ohľadne premlčania uplatňovaných nárokov, a teda, že jeho pohľadávka spravujúca sa režimom
obchodného práva premlčaná nie je. V súvislosti s tým navrhovateľ tiež uviedol, že vzhľadom na to, že
odporkyňa uhrádzala svoj dlh voči navrhovateľovi aj po 3 ročnej premlčacej dobe, má sa za to, že si ho
odporkyňa bola vedomá a ide o uznanie záväzku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013, oznámenia o postúpení pohľadávky odporkyni zo dňa
11.10.2013, zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.6.2006, výpisu z histórie pohybov na účte odporkyne,
výzvy na zaplatenie zo dňa 21.11.2013 a ostatných ku spisu pripojených listín, a to prečítaním a na
základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný a právny stav veci.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 27.9.2013, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu
pohľadávku voči odporkyni titulom zmluvy č. XXXXXXXXXX. zo dňa 13.6.2006, ktorá je predmetom
tohto konania.

Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.6.2006, predmetom tejto zmluvy
bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.161,79 €. Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala
vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa v mesačných splátkach po 31,63 € s dobou splatenia 59
mesiacov. Ako vyplynulo z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 25.5.2015,

predčasná splatnosť poskytnutého úveru vyhlásená nebola, konečná splatnosť úveru nastala dňa
20.5.2011.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“),
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľskýchzmlúv od 1.4.2004, osobitným predpisom, s poukazom na § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.
Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a
nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č.

258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Pokiaľ ide o navrhovateľove tvrdenia ohľadne ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa
použije na právne vzťahy, ktoré vznikli od 1.4.2015, súd pre úplnosť uvádza, že uvedené ustanovenie
iba precizuje úpravu spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku, ktorého zmyslom a cieľom je

poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike ako členskom štáte Európskej únie minimálne taký
štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Súd pri skúmaní otázky premlčania (bez ohľadu
na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky
premlčacej doby, pretože ju pre odporkyňu ako spotrebiteľa považoval za priaznivejšiu. Spotrebiteľská
zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný
tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Pretoaniuzavretieabsolútneho
obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť
od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného
na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť

svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej
úpravy. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila
rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp.
zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17 Co/167/2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013).

Uvedené platí obdobne aj pre navrhovateľom namietané „uznanie záväzku“ odporkyňou, za ktoré
navrhovateľ považoval jej čiastočné plnenia po dátume konečnej splatnosti poskytnutého úveru

(§ 323 ods. 2 v spojitosti s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka). Inštitút uznania záväzku má
obchodnoprávny charakter, pričom Občiansky zákonník s čiastočným plnením účinky uznania dlhu
nespája (§ 558 Občianskeho zákonníka). Ako už bolo uvedené, v prípade konfliktu duálnej právnej
úpravy v spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať právny predpis pre spotrebiteľa, ako odborne
slabšej strany, priaznivejší, t. j. v danom prípade Občiansky zákonník (pre porovnanie pozri § 54 ods.

2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania existoval
záväzkovoprávnyvzťahtitulomzmluvyosplátkovomúvere,nazákladektoréhobolodporkyniposkytnutý
úver vo výške vo výške 1.161,79 €, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach
po 31,63 € v období od 20.7.2006 do 20.5.2011. Keďže odporkyňa si svoje zmluvné povinnosti riadne

neplnila, navrhovateľ ako právny nástupca veriteľa odporkyne si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy
titulom poskytnutého úveru súdnou cestou. Pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni predstavuje sumu
nezaplatenej istiny úveru vo výške 1.107,76 € s príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 v sume 462,16 € a s
úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.107,76 € od 28.9.2013.

Nakoľko návrh na začatie konania bol navrhovateľom podaný dňa 10.6.2014, konečná splatnosť úveru
nastala dňa 20.5.2011, súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v spojitosti
s § 101 Občianskeho zákonníka konštatuje, že uplatňovaný nárok navrhovateľa je v celosti premlčaný.
Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd tak, že ich náhradu v konaní úspešnej odporkyni nepriznal, nakoľko jej
žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho posúdenia veci.