Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/207/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221029
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113221029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne U. K., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v Z. XX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
na ul. Hlavnej 61 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa a.s., so sídlom v Košiciach, na ul.
Garbiarskej 2, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v
Košiciach, na ul. Rastislavovej 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11.03.2015 č.k. 29C/186/2013-169 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia
vo výške 72,92 Eur a žalovaný je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Zděnke Vokálovej, advokátke, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v
Košiciach, vydaný vo veci 3C/63/2012 dňa 19.01.2012. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania vo výške 135,76 Eur.

Výkonným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 14.09.2007
poistnú zmluvu, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 20.12.2009 na základe jej zrušenia pre
neplatenie poistného.

Poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v
rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa má postavenie

spotrebiteľa, nakoľko uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia
rozhodcovského súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy
konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to

aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Predmetom konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba bola podaná v zákonom
stanovenej 30 - dňovej lehote.Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 3 tejto smernice, príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Vychádzajúc
z vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54

ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník obsahuje príkladný, teda
neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany
zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená

aj neprijateľná podmienka vyžadujúca od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To ale neznamená, aby takáto neprijateľná
podmienka mala byť vyhodnotená inak u zmlúv uzatvorených pred 1.1.2008. Zmyslom a cieľom úpravy
spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom na Slovensku minimálne
taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v časti XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú

rozhodnutévrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovskádoložkatakznemožňujepoistenémuspotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať

na prílohu Smernice Rady 93/13/EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou
zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať na inej zmluvnej strane. Je teda

neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov
akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom
rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným
rozhodcom je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický

nerovný, nevyvážený a preto nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a je absolútne neplatná.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti XV
všeobecných poistných podmienok bolo to, že spotrebiteľovi sa fakticky odoprela možnosť brániť svoje

práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba

formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyrovnal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv
vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v
deň podpisu zmluvy zmluvné strany podpísali ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných
podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku
uvedenú v poistných podmienkach. Okrem toho podľa dojednanej rozhodcovskej doložky rozhodcovský

súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.Na základe uvedeného súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh žalobkyne rozhodol o odložení jeho
vykonateľnosti uznesením zo dňa 01.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2014.

V konaní vypočutá svedkyňa Danka Cicoňová pôsobiaca ako sprostredkovateľka poistenia potvrdila,
že zo strany žalovaného jej nikdy neboli poskytnuté informácie týkajúce sa zmluvného dojednania
rozhodcovskej doložky. Ako sprostredkovateľka poistenia bola zaškoľovaná iba vo vzťahu k jednotlivým
poistným produktom, vyplneniu poistných zmlúv a svojím klientom podávala iba komplexné informácie

týkajúce sa toho ktorého poistného produktu.

Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia, čo možno odôvodniť aj
rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak ak niektorý spotrebiteľ
výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva transparentný štátny súd. Rozhodca iba zriedkavo

pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky konštatuje
ako danú, a preto aj takéto konanie rozhodcu je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov,
resp. reflexiou absencie jeho nestrannosti a nezaujatosti. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania
v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže
spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale iba za transparentných podmienok ako efektívny prostriedok

ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie o čo v prípade rozhodcu ide. Predkladanie rozhodcovských
doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú
pozornosť tejto časti formuláru sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov,
pričom na tom nič nemení technika predkladania formou inkorporovania doložky do všeobecných
zmluvných podmienok alebo formou vyhotovenia štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom

liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní
zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, nie je možné prijať a je potrebné
ju odsúdiť ako konanie hraničiace so zlým úmyslom zmluvných vzťahov. Je neakceptovateľné, aby
porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností mohla
byť akceptovaná rozhodcovská doložka.

Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaný.Navrholrozsudokzrušiťa
vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že s prijatými skutkovými či právnymi závermi nesúhlasí,

nakoľko tieto nemajú oporu v skutkovom stave a vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu.
V samotnom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov. Aktuálna platná a účinná právna
úprava Slovenskej republiky jednoznačne stanovuje, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podlieha poplatkovej povinnosti. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je osobitným konaním,
ktoré nastáva po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo výroku rozsudku a ani v žalobe nie je

uvedený zákonný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Výrok rozsudku o zrušení rozhodcovského
rozsudku musí obsahovať buď vymedzenie konkrétneho zákonného dôvodu, na základe ktorého
bol rozhodcovský rozsudok zrušený alebo vymedzenie orgánu, ktorý bude vo veci konať ďalej. V
prejedávanomprípadevýrokrozsudkuneobsahujeanijednuztýchtomožností.Podľaustanovenia§118
ods. 2 O.s.p., po vykonaní úkonov podľa ods. 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších

výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať
za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov
budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná aj keď ich účastníci navrhli. Z vykonaných pojednávaní
vyplýva, že súd túto svoju procesnú povinnosť opomenul. To malo vplyv na spôsob uplatnenia práva
na právnu pomoc žalovaným a zapríčinilo, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné. Ide o vadu

majúcu vplyv na nesprávne rozhodnutie súdu. Rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne, na
dôkaz čoho žalovaný pripojil viaceré listinné dôkazy. Rozhodcovská doložka bola uvedená a oboma
zmluvnými stranami písomne dohodnutá v osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej
zmluve. Ustanovenia časti XV. Všeobecných poistných podmienok nie je možné vnímať v tomto prípade
samostatne a bez existencie osobitných zmluvných dojednaní. Nie je možné ignorovať osobitné zmluvné

dojednania a teda existenciu samostatne a osobitne podpísanej rozhodcovskej doložky mimo textu
všeobecných poistných podmienok. Text všeobecných poistných podmienok aj osobitných zmluvných
dojednaní je čitateľný aj pre bežného spotrebiteľa, text je zrozumiteľný. Právne predpisy, ktoré boli
platné a účinné v čase uzatvorenia poistnej zmluvy nestanovovali ani veľkosť písma ani množstvotextu, ktorých nedodržanie by znamenalo neplatnosť právneho úkonu. Zo znenia rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v osobitných zmluvných dojednaniach vôbec nevyplýva, že žalobkyňa sa mala podrobiť
výlučne rozhodcovskému konaniu. Nič také si zmluvné strany v rozhodcovskej doložke nedohodli.

Rovnako dojednaná rozhodcovská doložka neodoberala žalobkyni možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Slovenský právny poriadok dáva možnosť spotrebiteľovi, aby sa obrátil na
všeobecný súd, a to či už v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku alebo aj priamo
v zmysle ustanovenia § 106 O.s.p. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci IV. ÚS 394/2012
uvádza, že možnosť domáhať sa na všeobecnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku je účinným

právnym prostriedkom na ochranu práv. Odhliadnuc od faktu, že rozhodcovská doložka v poistnej
zmluve je podľa 19. odôvodnenia vyňatá spod hodnotenia Smernice Rady č. 93/13/EHS a od faktu,
že bola aj individuálne dojednaná, nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech žalobcu. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie ESD vydané vo veci C-342/2013, ktoré predstavuje
záväzné, výkladové a interpretačné pravidlo ako postupovať pri posudzovaní, či rozhodcovská doložka
skutočne spôsobuje značnú nerovnováhu, a to osobitne s dôrazom na zohľadnenie odlišností právnej

úpravy a inštitútov každého členského štátu EÚ. Podľa tohto rozhodnutia pri posúdení rozhodcovskej
doložky ako potenciálnej neprijateľnej zmluvnej podmienky musí vnútroštátny súd s ohľadom na
všetky okolnosti uzatvorenia zmluvy v rozhodnom čase overiť, či cieľom alebo následkom dotknutej
doložky je zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok alebo
bránenie v uplatnení týchto práv. Žalobkyňa osobitným podpisom vyjadrila svoj súhlas s uzavretím

rozhodcovskej doložky a svojím osobitným podpisom osobitných zmluvných dojednaní tento svoj
súhlas prejavila v právne relevantnej forme. Platnosť a uzatvorenie poistnej zmluvy nebola žiadnym
spôsobom podmienená či previazaná s podpisom osobitných zmluvných dojednaní. Ešte pred podpisom
samotnejpoistnejzmluvyžalobkyňabolapresnevsúladesozákonompoučenáomimosúdnomspôsobe
riešenia sporov. To preukazuje záznam o požiadavkách a potrebách klienta. Žalobkyňa svojím podpisom

potvrdila, že nechcela už nič vysvetliť, doplniť ani dojednať, pričom je zrejmé, že na to mala vytvorené
všetky predpoklady a možnosti. Taktiež bola plne v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi
poučená o mimosúdnom spôsobe riešenia sporov inštitútom rozhodcovského konania. Dodatkom č. 2
k Všeobecným poistným podmienkam bola žalobkyni daná možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky
bez toho, aby tým bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Absencia riadne podložených

záverov o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nepochybne súvisí aj s tým, že vo veci sa nevykonal test
primeranosti podmienky tak, ako to vyžaduje Smernica Rady č. 93/13/EHS, resp. ustanovenie § 53 ods.
10 Občianskeho zákonníka. Aj inak neprijateľná podmienka nemusí byť neprijateľná, ak nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom neprijateľnosť podmienky sa
posudzuje vždy podľa okolností v čase uzavretia zmluvy a nie podľa neskoršej, a to hocijako závažnej

skutočnosti. Vo veci sa nezohľadnila argumentácia žalovaného v súvislosti s aplikáciou 19. odôvodnenia
Smernice Rady č. 93/13/EHS. Poistné sa určuje na základe poistno-matematických metód, kde jednou
z položiek ovplyvňujúcich výšku poistného je práve aj existencia rozhodcovskej doložky, čo žalovaný
preukazoval odbornými vyjadreniami NBS z 10.10.2012 a 22.11.2013. Rozhodcovská doložka má vplyv
na výpočet výšky poistného, a preto je vyňatá s poukazom na samotnú Smernicu Rady č. 93/13/EHS,

ako aj na predložené stanovisko NBS zo súdnej kontroly v poistných vzťahoch. Čo sa týka rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu, tento si nedojednali žalobkyňa a žalovaný. Ani jeden z účastníkov
rokovací poriadok nevytváral a ani ho nemôže meniť. Rokovací poriadok nie je spotrebiteľskou zmluvou,
ale procesným predpisom stáleho rozhodcovského súdu obligatórne vydaným na základe zákona.
Závery vzťahujúce sa na rokovací poriadok sú preto celkom neprávne a nemajú oporu v právnych

predpisoch.

Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci v roku 2007 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria všeobecné poistné
podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v 8. časti.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa za
spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa vopred

pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky ( časť XV
Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní

pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz
dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných poistných

podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné
zmluvné dojednania podpísala alebo nie jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo
všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými

podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo

štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník
účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a vpovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v

rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej

doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému
súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ingnorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto

princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického

života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblastimunemôžebyťnaujmu.Žalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal,abyžalobkyniposkytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách
klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských
a súdnym konaním. K okolnostiam uzatváraní zmluvy sa v priebehu konania vyjadrovala žalobkyňa,
ako aj sprostredkovateľka poistenia J. S., pričom o pravdivosti ich vyjadrení nemá dôvod pochybovať

ani odvolací súd. Z ďalších listinných dôkazov, predložených samotným žalovaným, a to zo záznamu
o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných
dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľky poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie
dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa
ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v

rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Nevyhodnotenie niektorých
žalovaným predložených listín (stanovisko NBS z 10.10.2012 a 22.11.2013) nie je samo o sebe
dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého
na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k dodatočnej možnosti danej žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej

doložky v zmysle dodatku č. 2 k všeobecným poistným podmienkam je potrebné dodať, že odstúpiť
možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Ak je zmluva absolútne neplatná, odstúpenie od zmluvy
neprichádza do úvahy. Ohľadne tvrdenia o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok zo žaloby
je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zbierky o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, priznáva spotrebiteľovi

domáhajúcemu sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodenie od poplatku. Z
poznámky 4aa k § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zbierky v znení neskorších predpisov je
zrejmé, že táto uvádza len príkladný, nie taxatívny výpočet možných právnych predpisov, na základe
ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje právo na súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok.Príkladmo je uvedený zákon č. 250/2007 Z.z. čo ale neznamená, že spotrebiteľ sa svojho práva na súde
nemôže domáhať aj na základe iných právnych predpisov. V prejedávanej veci predmetom konania je
zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej doložky v poistnej

zmluve. Poistná zmluva je upravená v ustanovení § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka a svojím
charakterom ide o typicky spotrebiteľskú zmluvu. Za takejto situácie je žalobkyňa od platenia súdneho
poplatku oslobodená podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zbierky.

Nedôvodným je i poukaz žalovaného na nedostatok žaloby žalobkyne spočívajúci v neuvedení

konkrétneho dôvodu, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok. Zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poplatku nevyplýva pre žalobkyňu povinnosť podať právnu charakteristiku
upleteného nároku. Má len povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods.1 O.s.p. pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých takýto návrh vyplýva. Zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa
v tomto svojom podaní spochybňuje platnosť rozhodcovskej doložky, čo je dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku opierajúci sa o ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002

Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa platnosť dojednania o rozhodcovskej doložke
preskúmal a zistil, že rozhodcovská doložka nebola platne uzatvorená. Zákonným dôsledkom takéhoto
zistenia je zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40 ods. 1 písm.
c) zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak jeden z účastníkov z rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Úspešným popretím platnosti rozhodcovskej zmluvy dochádza k pokračovaniu v konaní vo veci v
rozsahuuvedenomvžalobealebovrozsahuuvedenomvovzájomnejžalobe,čovyplývazustanovenia§
43ods.1zákonač.244/2002Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov.Otakejtopovinnostipriamovyplývajúcej
z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením

§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 72,92 Eur. Tieto
trovy pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne žalobkyne za spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa
19.05.2015 vo výške 64,53 Eur a z režijného paušálu za úkon vykonaný v roku 2015 vo výške 8,39 Eur.
Konanie o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku je osobitným konaním odlišným od konania
vo veci samej, preto bez ohľadu na výsledok konania vo veci samej je potrebné rozhodnúť i o trovách

konania,vzniknutýchúčastníkomvsúvislostiskonanímožalobenazrušenierozhodcovskéhorozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.