Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112202142
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112202142.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Ing. R. X., CSc., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., ul. Z. E. č. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom
so sídlom K., ul. M. R. X. č. XX, proti odporkyni: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., ul. X. D. č. XX,
zastúpená splnomocneným zástupcom Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom so sídlom K., ul. X. D. č.
XX, o zaplatenie sumy 796,56 eur príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného

súdu Žilina č. k. 18C 361/2012-249 zo dňa 3. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 18C 361/2012-249 zo dňa 03.10.2014 žalobný návrh zamietol.
Navrhovateľku zaviazal nahradiť odporkyni trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške
569,72 eur na účet právneho zástupcu odporkyne, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.
Konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom domáhala voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie
sumy 796,56 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe nájomnej zmluvy poskytla
odporkyni do užívania bytový priestor na dobu určitú, pričom odporkyňa bola povinná platiť 2.000,- Sk
mesačne, ktorú sumu ako nájomné riadne neplatila. Okresný súd rozsudkom č. k. 18C/361/2012-151
zo dňa 26.09.2013 návrh zamietol, pričom v dôsledku podaného odvolania zo strany navrhovateľky bol

odvolacím súdom rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Okresnému
súdu bolo uložené ujasniť si otázku platnosti nájomnej zmluvy, nakoľko vychádzal z ust. § 685 a nasl.
Občianskeho zákonníka o nájme bytu a neujasnil si, či uvedené ustanovenia bez ďalšieho sa vzťahujú
aj na nájom obytnej miestnosti. Zároveň mal opätovne posúdiť dôkazy predložené odporkyňou.
Podľa súdu je nepochybné, že predmetom zmluvy bol nájom jednej obytnej miestnosti pre odporkyňu
so spoločným užívaním kuchyne, chodby a kúpeľne spolu s vlastníčkou bytu. Citované ust. § 717 ods. 1

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej
miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom, nie je možné na daný
prípad aplikovať, aj keď bola prenajatá iba jedna obytná miestnosť. Nájmom obytných miestností v
zariadeniach určených na trvalé bývanie treba totiž rozumieť osobitný druh nájmu, ktorý popri nájme bytu
slúži na uspokojovanie trvalých potrieb občana na bývanie. Tento osobitný druh nájmu sa uskutočňuje v
zariadeniach určených na trvalé bývanie, ktorými sú slobodárne, podnikové ubytovne, penzióny a pod.

teda nejde o byt. Aj keď na prvý pohľad sa javí vhodná aplikácia § 717 Občianskeho zákonníka, nie
je možné daný vzťah účastníkov konania podriadiť pod toto ustanovenie, nakoľko v zmysle výkladu, či
dôvodovej správy byt nie je zariadením určeným na trvalé bývanie.
Vzhľadom na predmet nájmu, aj keď ide iba o časť bytu, vyslovil súd názor, že je nutné aplikovať
analogicky ustanovenia § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to s poukazom na § 853 ods.1
Občianskeho zákonníka. V článku III. Zmluvy bola dohodnutá cena nájmu a spôsob úhrady tak, že cena

nájmu za užívanie bytových priestorov vrátane spotrebovanej elektrickej energie, tepla, vody a ostatných
režijných nákladov je stanovená na 2.000,- Sk, ktoré bude nájomník uhrádzať 2 mesiace vopred do25. dňa toho ktorého mesiaca vopred osobne. Podľa uvedenia navrhovateľky, odporkyňa jej nezaplatila
nájomné za mesiac január 2009 až december 2009, teda za 12 mesiacov po 66,38 eur mesačne, t.j.
spolu 796,56 eur. Zároveň si uplatnila aj poplatok z omeškania od 01.10.2010. Odporkyňa namietala

neplatnosť zmluvy z dôvodu absencie podstatnej náležitosti zmluvy, nakoľko v zmluve nebolo zvlášť
nájomné a zvlášť suma za služby spojené s užívaním bytu. Teda nie je možné rozlíšiť, čo je nájomné
a čo je odplata za úhrady spojené s užívaním bytu. Zároveň namietala neplatnosť aj v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, keďže skutočná suma bola 250 eur platená, teda zmluva je neplatná z dôvodu
obchádzania zákona. S týmto navrhovateľka nesúhlasila nakoľko ak by bola dohoda na sumu 250 eur

mesačne, tak zmluva by nebola neplatná, keďže dohoda bola na 250 eur a navrhovateľka by si tak
mohla uplatniť vyššiu sumu v tomto konaní. Podľa súdu je nepochybné, že v zmluve bola dohodnutá
cena nájmu vo výške 2.000,- Sk vrátane spotrebovanej elektrickej energie, tepla, vody a ostatných
režijných nákladov. V zmysle § 686 ods.1 Občianskeho zákonníka sú stanovené náležitosti zmluvy, a
to aj výška nájomného a výška úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.
V predmetnej zmluve však toto nebolo oddelené, ale bolo dohodnuté jednou sumou - 2.000,- Sk. Z

takého ujednania však nie je možné určiť samostatnou sumou výšku nájomného a výšku úhrady za
plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. V zmysle ustálenej súdnej praxe zmluva
o nájme však musí obsahovať zvlášť stanovenie výšky nájomného a zvlášť stanovenie výšky úhrady
za služby (spôsob výpočtu) (sp. zn. 26Cdo 4836/2007, 28Cdo 2124/2001, 26Cdo 2121/2006) a to bez
ohľadu na rozsah nájmu, teda či predmetom nájmu je iba jedna miestnosť v byte alebo celý byt, nakoľko

vždy je nutné určiť nájomné zvlášť a výšku úhrady za služby zvlášť, nakoľko vždy ide o nájom v zmysle
ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákon nestanovuje žiadnu výnimku pri nájme, iba napríklad iba
jednej miestnosti. Je nepochybné, že vždy ide o nájom, a to bez ohľadu na rozsah užívania a teda
náležitosti zákonom stanovené musia byť dané vždy bez akejkoľvek výnimky.
Podľa uvedenia navrhovateľky odporkyňa užívala predmetný byt do apríla 2010, čo odporkyňa

nepoprela. Dôvod, prečo navrhovateľka požaduje od odporkyne dlžné nájomné za rok 2009 až
žalobou zo dňa 02.01.2012 podľa navrhovateľky je, že mali nadštandardný vzťah. Také tvrdenie súd
považoval za účelové a špekulatívne, nakoľko nie je zrejmá žiadna nadštandardnosť, čo vylučuje aj
to, že navrhovateľka nepožadovala nájomné za rok 2009 cca 3 roky. Odporkyňa trvala na neplatnosti
zmluvy a zároveň namietala premlčanie. Vzhľadom k tomu, že zmluva nemala podstatné náležitosti,

keďže bol dohodnutý nájom jednou sumou bez ďalšieho, súd posúdil takú zmluvu za neplatnú pre jej
neurčitosť. Pokiaľ však odporkyňa byt užívala a neplatila, ako tvrdila navrhovateľka, mohlo tak dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu, keďže došlo k prospechu na strane odporkyne plnením z neplatného
právneho úkonu.
Vzhľadom k tomu, že súd posúdil, že zmluva je neplatná a navrhovateľka trvala na tom, že nárok si

uplatňuje nie z titulu bezdôvodného obohatenia, súd žalobný návrh zamietol bez ďalšieho, nakoľko je
viazaný návrhom, a to aj skutkovým zdôvodnením, preto nebolo možné prekvalifikovať návrh a právny
a skutkový stav. Zároveň súd uviedol, že pokiaľ by aj nárok bol v rámci tohto konania posudzovaný
ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, na ktorú
súd je povinný prihliadať po jej vznesení, by bol nárok premlčaný v zmysle § 107 ods.1 Občianskeho

zákonníka. Žaloba bola podaná až dňa 23.01.2012 a navrhovateľka si uplatnila nárok za obdobie od
januára 2009 do decembra 2009. Teda premlčacia lehota uplynula každým mesiacom zvlášť počnúc
31.01.2011, teda vždy po uplynutí 2 rokov od splatnosti. V danom prípade nejde o posúdenie premlčacej
lehoty v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzhľadom na zistené skutočnosti vykonaným
dokazovaním,keďžepokiaľodporkyňaneuhrádzalažiadnuodplatuzaužívaniečastibytu,navrhovateľke

nič nebránilo domáhať sa svojho práva na súde ihneď.
Nakoľkosúdnávrhnavrhovateľkyzamietol,úspešnýmúčastníkomvtomtokonaníbolaodporkyňa,ktorej
na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) . Súd priznal odporkyni trovy konania z titulu právneho zastupovania
advokátom v sume 569,72 eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu.
Podľa navrhovateľky okresný súd napriek kasačnému uzneseniu krajského súdu, ktorým bol zrušený
pôvodný rozsudok okresného súdu, absolútne nerešpektoval jeho právny názor, ktorý je pre neho

plne záväzný. Súd síce tvrdí, že postupoval v intenciách právneho názoru krajského súdu, avšak
odôvodnenie tomu vôbec nenasvedčuje. Krajský súd totiž v zrušujúcom uznesení jasne vyslovil právny
názor, že preukázala uzavretie nájomnej zmluvy s odporkyňou, ako aj poskytnutie zmluvného plnenia
(užívania bytu), čo medzi účastníkmi navyše ani nebolo sporné. Krajský súd okrem iného vyslovil, žeodporkyňa svoju obranu o zaplatení nájomného, ako i tvrdenia o zaplatení nájomného vo vyššej výške
než v žalovanej výške nepreukázala a súčasne úplne opačne vyhodnotil výpovede svedkov ako okresný
súd, ktorého závery podľa krajského súdu nemali oporu v dokazovaní. Krajský súd vôbec nevyslovil

neplatnosť nájomnej zmluvy, naopak vyslovil, že išlo o nájom obytnej miestnosti s príslušenstvom a nie
nájom bytu.
Ďalej navrhovateľka v odvolaní uviedla, že nakoľko išlo o nájom obytnej miestnosti, ktorý disponuje
iba jednými meračmi energií a odporkyňa nebola jediným užívateľom bytu (byt užívala i ona), nebolo
objektívne technicky možné rozpočítať cenu preddavkov na energie (tepla, teplej vody, plynu, elektriny)

samostatne pre každú miestnosť, navyše kuchyňa, WC, kúpeľňa a chodba boli užívané spoločne. Z
tohto dôvodu ani nebolo možné vykonávať ročné vyúčtovanie na každú jednu miestnosť zvlášť tak,
ako tomu je napríklad pri užívaní slobodární, internátov, ubytovní a podobne, kde sa výška preddavkov
pre energie nikdy vôbec neuvádza. S odporkyňou sa nepochybne písomne dohodla na výške zmluvnej
odplaty v rámci zmluvnej autonómie. Navyše nájomná zmluva môže byť uzavretá aj inak než písomne,
teda ústne alebo konkludentne. Odporkyňa pritom ale mala nepochybne vôľu užívať nehnuteľnosť za

písomne dohodnutých podmienok, ako i platiť za užívanie, čo zreteľne vyplynulo z jej tvrdení. Odporkyňa
nikdy pri užívaní bytu niekoľko rokov netvrdila, že nájomná zmluva by mala byť neplatná. Navrhovateľka
v tejto súvislosti poukázala na ust. § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na záväzky
vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky
najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Ďalej táto uviedla, že závery súdu o potrebe prekvalifikovania žalovaného nároku z nájomného na
zodpovednosť odporkyne za bezdôvodné obohatenie, ako aj „prekvalifikovania“ skutkového základu sú
úplne zmätočné, nejasné, nezrozumiteľné, vnútorne protirečivé, navyše nerešpektujúce predchádzajúce
uznesenie odvolacieho súdu. Podľa nej súd je v civilnom konaní viazaný skutkovým stavom, právna
kvalifikácia prislúcha výlučne súdu. Tvrdila, že skutkový základ žaloby nikdy nezmenila a ani nikdy

netvrdila, že žaluje bezdôvodné obohatenie, ale nájomné, aj keby pohľadávka teoreticky spočívala v
bezdôvodnom obohatení, petit žaloby by bol plne dôvodný.
K námietke premlčania odporkyňou navrhovateľka uviedla, že tým de facto uznala žalovaný nárok,
ale bráni sa jeho premlčaním - vymáhateľnosťou. Okresný súd premlčanie vôbec neposudzoval, nijak
ho neodôvodnil, ale iba paušálne uviedol, že nárok z titulu bezdôvodného obohatenia by bol i tak

premlčaný, nakoľko premlčacia doba má bežať pre každý mesiac samostatne. V tejto súvislosti uviedla,
že premlčacia doba je však pri zmluvných plneniach z nájmu (t.j. nájomnom) 3 roky, čiže pohľadávka
nemôže byť premlčaná. Ak by však aj šlo o pohľadávku z bezdôvodného obohatenia (čo nikdy netvrdila
a nemá za to, že by nájomná zmluva bola neplatná), subjektívna premlčacia doba je 2 roky a objektívna
3 roky. Ďalej uviedla, že dosiaľ nemá vedomosť (t.j. doposiaľ sa nedozvedela), že by sa odporkyňa

mala bezdôvodne obohatiť. Sám krajský súd totiž nevyslovil úvahu o neplatnosti nájomnej zmluvy, práve
naopak. Prvýkrát sa o údajnej neplatnosti zmluvy a údajnom bezdôvodnom obohatení dozvedela až
z odôvodnenia doručeného rozsudku okresného súdu zo dňa, ktorý však bol zrušený a táto úvaha
nebola krajským súdom akceptovaná. Odporkyňa jej totiž dlží z titulu nájomného, ktoré bolo dohodnuté
písomne v zmluve. Uvedené tvrdila tak v návrhu, ako i na pojednávaní a v procesných podaniach.

Odporkyňa ani v rámci jej výsluchu netvrdila, že by nájomná zmluva mala byť neplatná, bránila sa
úhradou nájomného, čo bolo vyvrátené a ňou nepreukázané, nakoľko odporkyňa vyslovene klamala.
Subjektívna premlčacia doba preto ani nemohla začať plynúť, nakoľko nejde o bezdôvodné obohatenie,
ale o zmluvné plnenie - nájomné a doposiaľ nemá relevantnú vedomosť o tom, že nájomná zmluva je
neplatná (odporkyňa neplatnosť zmluvy netvrdila a nepodala určovaciu žalobu o jej neplatnosť). Podľa

navrhovateľky pokiaľ by aj teoreticky nájomná zmluva bola neplatná (čo však popiera), ani nárok z
titulu bezdôvodného obohatenia by nebol premlčaný. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby
sa totiž okrem existencie bezdôvodného obohatenia (tu zapríčinenej údajnou neplatnosťou nájomnej
zmluvy) vyžaduje preukázanie reálnej vedomosti subjektu o tom, že za daného skutkového stavu došlo
k bezdôvodnému obohateniu (plnenie bez zmluvy) a kto konkrétne sa obohatil a v akej výške.

Ako príklad jednostrannosti rozhodovania okresného súdu navrhovateľka ďalej poukázala na
konštatovanie súdu, podľa ktorého nezistil žiadne nadštandardné vzťahy medzi ňou a odporkyňou,
pričom odporkyňa sama takéto vzťahy tiež deklarovala. Ďalej nevyhodnotil, že odporkyňa nepredložila
napríklad výpisy z účtu, na ktorých by boli preukázané výbery v hotovosti a výplatné pásky vo výške jej
príjmu napriek tomu, že táto pri svojom výsluchu tvrdila, že ich predloží. Súd nakoniec ignoroval i viaceré

listinné dôkazy o tom, že odporkyňa dĺži na poistnom, t.j. že dĺži nielen jej a je insolventná. Tvrdenie
odporkyne, že svedok Ing. U. nebol partnerom odporkyne je komické, lebo sama odporkyňa uviedla, že
nájomné platila v prítomnosti jej priateľa.Napokon navrhovateľka v odvolaní uviedla, že súd si ani na jednom z vykonaných pojednávaní nesplnil
povinnosti v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. Vôbec neuviedol, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali

sporné. Uvedená hrubá procesná vada má napokon v tomto prípade priamy súvis a odraz svojvoľných
skutkových záverov okresného súdu o neplatnosti nájomnej zmluvy. Prvostupňový súd jej tak svojím
procesným postupom a predmetným opomenutím základných povinností vo vzťahu k účastníkovi
konania odňal možnosť konať pred súdom.
Na záver v kontexte celého odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázala navrhovateľka na zákonné

požiadavky odôvodnenia rozsudkov (§ 157 ods. 2 O. s. p. a R 37/2010).
Navrhla preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, prípadne zmeniť a
jej návrhu vyhovieť a odporkyňu zaviazať nahradiť jej aj trovy prvostupňového a odvolacieho konania z
titulu právneho zastupovania advokátom v sume 583,66 eur a iné trovy konania v sume 163,50 eur.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) po zistení,
že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.
1 písm. h/, 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka na odporkyni domáhala zaplatenia sumy 796,56 eur s
poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 796,56 eur od 01.01.2010 do zaplatenia

na tom skutkom základe, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 30.11.2007 poskytla odporkyni do
užívania bytový priestor na dobu určitú a odporkyňa bola povinná platiť nájomné vo výške 2.000,- Sk
mesačne. Odporkyňa však nájomné riadne neplatila a to za rok 2009. Okresný súd rozsudkom č. k.
18C/361/2012-151 zo dňa 26.09.2013 (v prvom poradí) žalobný návrh zamietol. V dôsledku podaného
odvolania zo strany navrhovateľky Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/610/2013-183 zo dňa

28.02.2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil okresného súdu
ujasniť si namietanú otázku platnosti nájomnej zmluvy, nakoľko pri svojom hodnotení vychádzal z ust.
§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka o nájme bytu, avšak neujasnil si, či uvedené ustanovenia bez
ďalšieho sa vzťahujú aj na nájom obytnej miestnosti. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými
stranami totiž vyplýva, že predmetom nájmu bola jedna obytná miestnosť a spoločné užívanie ostatných

časti bytu. Ďalej mal okresný súd posúdiť dôkazy predložené odporkyňou čo do unesenia dôkazného
bremena, uvedené dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O. s. p. a vo veci opätovne rozhodnúť.

Napadnutým rozsudkom okresný súd opäť návrh navrhovateľky zamietol. Konštatoval, že pokiaľ ide o
predmet nájmu ust. § 717 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v zariadeniach určených na

trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a
nájomcom, nie je možné na daný prípad aplikovať, aj keď bola prenajatá iba jedna obytná miestnosť.
Aplikoval analogicky ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka a to poukazom na ust. § 853 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Nájomnú zmluvu považoval za neplatnú pre jej neurčitosť lebo v zmluve bola
dohodnutá cena nájmu vo výške 2.000,- Sk vrátane spotrebovanej elektrickej energie, tepla, vody a

ostatných režijných nákladov. Podľa súdu zmluva o nájme musí obsahovať zvlášť stanovenie výšky
nájomného a zvlášť stanovenie výšky úhrady za služby a to bez ohľadu na rozsah nájmu, teda či
predmetom nájmu je iba jedna miestnosť v byte alebo celý byt.

Navrhovateľka v odvolaní v tejto súvislosti uviedla, že nakoľko išlo o nájom obytnej miestnosti, ktorý

disponuje iba jednými meračmi energií a odporkyňa nebola jediným užívateľom bytu (byt užívala i
ona), nebolo objektívne technicky možné rozpočítať cenu preddavkov na energie (tepla, teplej vody,
plynu, elektriny) samostatne pre každú miestnosť, navyše kuchyňa, WC, kúpeľňa a chodba boli užívané
spoločne. Z tohto dôvodu ani nebolo možné vykonávať ročné vyúčtovanie na každú jednu miestnosť
zvlášť tak, ako tomu je napríklad pri užívaní slobodární, internátov, ubytovní a podobne, kde sa výška

preddavkov pre energie nikdy vôbec neuvádza. S odporkyňou sa nepochybne písomne dohodla na
výške zmluvnej odplaty v rámci zmluvnej autonómie. Odporkyňa nikdy pri užívaní bytu niekoľko rokov
netvrdila, že nájomná zmluva by mala byť neplatná.Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne konštatoval, že ohľadom tohto predmetu nájmu, ktorým je
časť bytu nie je možné aplikovať ust. § 717 Občianskeho zákonníka, ktoré má na mysli obytnú miestnosť
v zariadení určenom na trvalé bývanie t.j. slobodárne, podnikové ubytovne. Nesprávne však aplikoval

ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka o nájme bytu.

Podľa ust. § 118 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to
ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu
byť tiež byty alebo nebytové priestory.

Predmetom právneho vzťahu (v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nájmu bytu upraveného
v ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka je byt ako celok; vymedzenie bytu ako predmetu
občianskoprávnych vzťahov v zmysle ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom zásadne
predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, že súbor miestností (poprípade
jednotlivá miestnosť) je spôsobilý na trvalé používanie a je určený na trvalé bývanie. Predmetom nájmu

môže byť aj časť veci napr. bytu, domu, podniku a pod.

V danom prípade bola predmetom nájmu jedna obytná miestnosť užívaná odporkyňou, ostatné
miestnosti - kuchyňa, WC, kúpeľňa a chodba boli užívané spoločne oboma účastníčkami konania, teda
podľa odvolacieho súdu časť bytu. V takomto prípade sa však neaplikujú ust. § 685 a nasl. Občianskeho

zákonníka o nájme bytu ako celku, ale ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve.
Konkrétne podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Okresný súd pri svojom závere o neplatnosti nájomnej zmluvy pre neurčitosť preto vychádzal

z nesprávnych zákonných ustanovení. Dôsledkom toho bolo aj nesprávne posúdenie nároku
navrhovateľky z titulu bezdôvodného obohatenia, jednak ako podľa súdu neposudzovaného keďže
si nárok takto neuplatňovala ale ako plnenie z nájomnej zmluvy a v prípade posudzovania nároku z
titulu bezdôvodného obohatenia vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne,
považovaného za nárok premlčaný. Pre nesprávne právne posúdenie veci preto odvolací súd rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vďalšomkonaníbymalokresnýsúdnadanýprípadaplikovaťust.§663anasl.Občianskehozákonníka.
K vzniku platnej nájomnej zmluvy sa tak vyžaduje dosiahnutie dohody o predmete nájmu (individuálnej
určenej veci), o odplate za užívanie a o dobe nájmu. Za ustálenia platnosti nájomnej zmluvy sa tiež

zaoberať tvrdeniami odporkyne o zániku dlhu voči navrhovateľke jej splnením a teda vyhodnotením
dôkazov ňou predložených tak ako to uložil odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení.
Od záverov potom závisí prípadne potreba posudzovania aj vznesenej námietky premlčania. V novom
rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách doterajšieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.