Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/155/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614215785
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614215785.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej
veci žalobcu E. H. H., a.s., so sídlom Y. XX, XXX XX Y., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému G. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Weis & Partners
s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, o zaplatenie 8.510,12 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/30/2015-131 zo
dňa 24. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/30/2015-131 zo dňa 24. februára 2016 zrušuje a vec
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec vo výroku uvedeným rozsudkom žalobu žalobcu o zaplatenie 8.510,12 Eur s

príslušenstvom zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré budú
vyčíslené v osobitnom uznesení.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia istiny 8.510,12 Eur na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o
stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola s dlžníkom Z. Y. a žalovaným ako ručiteľom uzatvorená

Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a o stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX dňa
13.3.2006. V súlade so zmluvou poskytol žalobca dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 7.501,82
Eur a dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49 % p.s.
pravidelnými mesačnými splatákami vo výške 46,84 Eur, a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať
na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 37, 51 Eur. Žalovaný prevzal ručením
na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Dlžník porušil zmluvne dohodnuté

podmienky, medziúver prestal riadne a včas splácať, preto žalobca listom zo dňa 13.12.2010 odstúpil
od úverovej zmluvy a vyzval dlžníka, aby v 7-dňovej lehote vrátil zostatok úveru. Účinnosť odstúpenia
nastala 4.1.2011 a k tomuto dňu dlžná suma istiny predstavuje sumu 5.631,85 Eur, nezaplatené úroky
za úver a nezaplatené poplatky predstavujú sumu 487,61 Eur. Žalobca v súlade s článkom VII. bod 8
úverovej zmluvy odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy úročil celý zostatok dlhu
úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a., preto ku dňu 31.8.2014 výška žalobcovej pohľadávky 8.510,12

Eur pozostávala z istiny 6.119,46 Eur, 7,49 % ročného úroku za úver od 5.1.2011 do 31.8.2014 vo
výške 1.650,96 Eur, 5 % ročného úroku z omeškania od 5.1.2011 do 31.8.2014 vo výške 739,70 Eur.
Proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že žalobca
si uplatnil voči nemu ako spotrebiteľovi nárok na zaplatenie peňažnej zmluvy zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá obsahuje viacero neprijateľných podmienok, preto platobný rozkaz nemal byť vydaný. Zároveň
vzniesol námietku premlčania podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v platnom

znení. Odvolal sa na rozsiahlu judikatúru a Smernicu č. 93/13/EHS podľa ktorej na všetky právne vzťahy,ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

3. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom dňa 9.4.2015 č.k. 14Cb/30/2015-88 a
na základe podaného odvolania odvolací súd uznesením č.k. 41Cob/215/2015-113 zo dňa 6.12.2015
rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej
inštancie opätovne vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním posúdil súd prvej inštancie podľa § 497, § 303, § 344, § 349 ods. 1, § 351

ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ďalej len ( „ Obch. z.“), § 451, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka
( ďalej len „ OZ“), podľa § 5a písm. b) zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov. Uviedol, že žalobca predložil v konaní zmenkový platobný rozkaz, na základe ktorého súd
uložil žalovanému Z. Y. zaplatiť zmenkový peniaz 6.507,68 Eur s príslušenstvom a uviedol, že zo
zmenkového platobného rozkazu nie je možné zistiť, aký vzťah zmenka zabezpečovala. Dospel k

názoru, že ustanovenie § 5a písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, ktoré bolo do zákona o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. má spätnú
účinnosť a vzťahuje sa aj na danú právnu vec. Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že nemožno
zabezpečiť uspokojenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Súd prvej inštancie posudzoval
spornú otázku medzi žalobcom a žalovaným ohľadne vznesenej námietky premlčania uplatneného

nároku žalobcom. Zotrval na svojom právnom posúdení premlčania podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, konkrétne vychádzal z ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
zmluva o mimoriadnom medziúvere bola uzavretá 13.3.2006 a posudzovaný právny vzťah je od svojho
vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca je v postavení dodávateľa a
dlžník v postavení spotrebiteľa, preto tento právny vzťah nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského

práva. Žalobca účinne odstúpil od zmluvy, pričom účinky odstúpenia nastali ku dňu 4.1.2011. Zmluva
od počiatku bola tak zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej
dostal. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia.
Žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel ku dňu odstúpenia, preto v zmysle § 107
ods. 1 OZ premlčacia lehota začala plynúť od 4.1.2011 a uplynula 4.1.2013. Nakoľko žalobca podal

žalobu na súd 6.10.2014 súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný.
Nespochybnil, že úver je absolútnym obchodom avšak predmetná vec je spotrebiteľskou zmluvou, ide o
vzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,ktorýprijímaúvernaspotrebu.Ideotypickýobčianskoprávny
vzťah pričom úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a je
náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy

rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvod aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a
nie podnikateľské právo. Pokiaľ žalobca argumentoval, že ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré
nadobudlo účinnosť 1.4.2015 nie je možné použiť spätne a uvedené ustanovenie sa použije iba na
právne vzťahy, ktoré vznikli najneskôr 1.4.2015 súd prvej inštancie uviedol, že novela Občianskeho
zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť 1.4.2015 nemá vplyv na posúdenie plynutia premlčacej lehoty v

tomto prípade. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
a bránenie práva, pričom vyslovil podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. že o výške náhrady trov rozhodne v
osobitnom uznesení.

4. Proti tomuto rozsudku podľa žalobca odvolanie v ktorom namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. ) a že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 205 ods. 2 písm b) O.s.p. ).
Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca odstúpil od zmluvy, čím bola zmluva
od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Žalobca má za to, že v súlade s § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluva úvere je absolútny obchod,
spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverového
vzťahu. Odstúpenie od zmluvy je upravené v Obchodnom zákonníku v § 344 a nasl. v spojení s §
506. Podľa právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, ktorá je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku ako lex
specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, nenastáva odstúpením od zmluvy režim bezdôvodného

obohatenia, preto súd prvej inštancie nemal vychádzať z § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ ide o otázku premlčania, ale mal ju posudzovať podľa § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.
Prednosť v ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami obchodného práva bola zavedená
novelou Občianskeho zákonníka a to zákonom č. 102/2014 Z.z. v spojitosti so zákonom č. 151/2014Z.z., podľa ktorej „ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva“.
Ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.4.2015 a do nadobudnutia účinnosti má žalobca za to, že zmluva o

úvere sa spravuje výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobca vytýkal v podanom odvolaní
súdu prvej inštancie, že sa náležite nevysporiadal s účinnosťou novely tak, ako mu to uložil Krajský
súd v Banskej Bystrici v odôvodnení uznesenia zo dňa 16.12.2015. Keďže Obchodný zákonník ako lex
specialis obsahuje právnu úpravu odstúpenia od zmluvy, právnu úpravu premlčania, žalobca zotrval na
svojom názore, že jeho nárok nie je premlčaný v súlade s § 397 Obchodného zákonníka, lebo premlčacia

doba je 4-ročná a v 4-ročnej premlčacej lehote si uplatnil svoj nárok voči ručiteľovi. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, prípadne aby rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.4.2016. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 315,02

Eur. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie musel prihliadať v čase rozhodovania t.j. dňa 24.2.2016
na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a aplikovať na právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou
ustanovenia Občianskeho zákonníka napriek tomu, že ide o tzv. absolútny obchod. Na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva, pretože toto ustanovenie zákona

nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3MCdo/14/2014 a 3Mcdo/12/2014. V rozhodnutiach Najvyšší súd konštatoval, že
plynutie premlčacej lehoty sa musí posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, vzhľadom
na to, že sa rozhoduje na základe ustanovení platných a účinných v čase rozhodnutia a v súlade

s § 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je súd povinný prihliadnuť ( ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy ) na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Súd
prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s argumentáciou žalobcu, keď uviedol, že novela
nadobudla účinnosť dňa 1.4.2014, avšak ide o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, nie je
preto vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Keďže § 52 ods. 2 ako aj § 54 Občianskeho zákonníka
predpokladá použitie Občianskeho zákonníka na všetky zmluvné podmienky, teda aj na premlčanie
a pre spotrebiteľa platí výklad, ktorý je pre neho priaznivejší, k premlčaciu práva v danom prípade
nepochybne došlo v súlade s ustanovením § 107 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasí s názorom
žalobcu, že premlčanie práva je v Obchodnom zákonníku úpravou komplexnou. Obchodný zákonník

právnu úpravu premlčania bezdôvodného obohatenia neobsahuje ( viď rozhodnutie NS ČR sp.zn.
28Cdo/3677/2009 ), ktorý vyslovil názor, že právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku nie je
v danom prípade komplexnou a na otázky neupravené Obchodným zákonníkom sa tým pádom majú
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nemôže byť preto vylúčená aplikácia ustanovenia § 107
Občianskehozákonníka.SprávnosťrozhodnutiasúduprvejinštanciepotvrdzujeajuznesenieÚstavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2013 sp.zn. I.ÚS 402/2013-10 a uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 17.2.2016 sp.zn. I.ÚS 101/2016-9. Zdôraznil, že § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a s tým súvisiaci § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú prelomové práve čo sa týka vzťahu
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, nakoľko ustanovil povinnosť použiť Občiansky
zákonníka aj na tzv. absolútne obchody podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka a povinnosť

posudzovať premlčanie právo zo spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a
to ex offo.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie podľa § 379 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si voči žalovanému ako ručiteľovi uplatnil právo na zaplatenie
sumy 8.510,12 Eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

sporení zo dňa 13.3.2006 ktorú uzavrel žalobca, ako veriteľ dlžník Z. Y., bytom Z. XXX, Z. a ručiteľ G.
E., bytom Z. XXX, Z..8. Oprávnenie veriteľa domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa je podmienené nesplnením splatného
záväzku dlžníkom, avšak až po uplynutí primeranej doby od písomnej výzvy uskutočnenej veriteľom, čo
sa v danom prípade aj stalo.

9. Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť.

10. Z predloženej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom sporení nesporne vyplýva, že za
žalobcu ako právnickú osobu konali a predmetnú zmluvu podpísali osoby M.. V. Z. a D. C., ktoré mali

na starosti klientov.

11. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach
robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárneorgány).Štatutárnyorgántedakonávmeneprávnickejosoby(ideoúkonprávnickejosoby).
Ak ide o úkony štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, treba dať do pozornosti ustanovenia § 13

Obchodného zákonníka. Podľa týchto ustanovení podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich
pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď svojím konaním prekročili rozsah predmetu jeho podnikania,
okremprípadu,vktoromkonajúcaosobaprekročilapôsobnosťštatutárnehoorgánu,ktorútomutoorgánu
zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.

12. Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej zamestnanci alebo členovia pokiaľ je to
určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie
obvyklé. Postavenie zamestnancov a členov, ktorí konajú za právnickú osobu je postavením zákonných
zástupcov, ktorých prekročenie oprávnení je špecificky upravené. Ak tieto osoby prekročia svoje
oprávnenie vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu

činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

13. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je zrejmé, že v čase, keď
predmetnú zmluvu podpísali vyššie uvedené osoby za spoločnosť žalobcu konali a podpisovali všetci
dvaja členovia predstavenstva spoločne, alebo jeden člen predstavenstva spolu s prokuristom.

14. Absolútna neplatnosť právneho úkonu ( negatívne nultum ) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona
( ex lege ) a hľadí sa naň, ako by nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným
schválenímanemôžekonvalidovaťanidodatočnýmodpadnutímneplatnosti. Absolútneneplatnýprávny
úkon nepôsobí právne následky.

15. Súd prvej inštancie nepreskúmal platnosť predmetnej zmluvy v súvislosti s konaním vyššie
uvedených osôb, ktoré mali na starosti klientov a konali za právnickú osobu - žalobcu.

16. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi či predmetná zmluva je platná a to v súvislosti s
konaním žalobcu. Až po tomto zistení súd prvej inštancie bude môcť posúdiť plynutie premlčacej lehoty
podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí a vec podľa § 396 ods.

3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).