Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Kmeťová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/30/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217466
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713217466.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
KmeťovejazčlenieksenátuJUDr.DrahomíryDibdiakovejaJUDr.MárieJamriškovejPhD.vprávnejveci
žalobcu CD Consulting s.r.o. Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
IČO: 264 29 705, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, proti žalovanému S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. P. XX, XXX XX P., za účasti vedľajšieho účastníka
nastraneodporcuZdruženiespotrebiteľovSlovenska,o.z.,sosídlomJ.Kráľa7,97401BanskáBystrica,
IČO: 42 309 166, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom J. Kráľa 7, 974 01
Banská Bystrica, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.415,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/203/2013-116 zo dňa 29. apríla 2015 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/203/2013-116 zo dňa 29. apríla 2015 potvrdzuje.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol s tým, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobou podanou na súd dňa 28. 03.
2013 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie zmenkovej sumy 1.415,83 Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.415,83 Eur od 12.06.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo
sumy 1.415,83 Eur od 22.09.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny % zmenkovej
sumy, teda 4,72 Eur. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Návrh odôvodnil tým, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 23.12.2009 na
zmenkovú sumu 1.415,83 Eur, indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“
a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil žalovanému zmenku k
zaplateniu, žalovaný ako vystaviteľ však doposiaľ žiadnu čiastku nezaplatil.
2. Súd prvého stupňa postupoval podľa Nariadenia a doručil žalovanému kópiu návrhu na uplatnenie
pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď. Žalovanému bola zásielka
doručená dňa 11.04.2014 a súdu bolo doručené dňa 05.05.2014 vyjadrenie žalovaného, v ktorom
uviedol, že si uvedomuje svoj záväzok a je schopný ho splácať splátkami vo výške 20,- Eur mesačne.
3. Súd prvého stupňa považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie v záujme žalobcu, aby sa
predišlo vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu a tým odňatiu jeho možnosti konať pred súdom,
pojednávanie nariadil na 14. 07. 2014. Následne súd prvého stupňa nariadil viacero pojednávaní, ktoré
však boli odročené za účelom pripojenia príslušného exekučného spisu, a napokon súd prvého stupňavec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 29. 04. 2015 s poukazom na § 101 ods. 2 OSP v
neprítomnostižalobcu.Okresnýsúdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,atozmenkoupredloženou
žalobcom a oboznámil sa aj s obsahom pripojeného exekučného spisu okresného súdu Zvolen sp.
zn. 26Er/631/2011 vedeného vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598 proti
žalovanému ako povinnému.
4. Z originálu zmenky predloženej žalobcom súd zistil, že táto bola vystavená vo Zvolene dňa
23.12.2009, je na nej uvedené č. zmluvy XXXXXXXXX a je vyplnená na sumu 1.415,83 Eur. Podľa
zmenky sa žalovaný zaviazal zaplatiť za zmenku pri predložení veriteľovi sumu 1.415,83 Eur so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25% od 12.06.2010, zmenke bola dohodnutá doložka „bez protestu“
a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka je podpísaná žalovaným ako
vystaviteľom. Na rube zmenky sa nachádza rubopis (indosament), ktorým bola zmenka zo strany
pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. prevedená na žalobcu. Z exekučného spisu OS Zvolen
sp. zn. 23Er/631/2011 súd zistil, že tento bol vedený vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598 voči žalovanému ako povinnému na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 14449/10 zo dňa 16.02.2011,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1.415,83
Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z uvedenej sumy od 12.06.2010 do zaplatenia, so
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z uvedenej sumy od 22.09.2010 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania vo výške 364,77 Eur. Uznesením OS Zvolen č. k. 23Er/631/2011-17 zo dňa 28. 02. 2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2013 bolo toto exekučné konanie zastavené. Zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23. 12. 2009 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom
a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO: 35 807 598 ako veriteľom, veriteľ sa zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver v sume 600,- Eur, dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 576,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.176,- Eur v 12 mesačných splátkach po 98,-
Eur počnúc dňom 28.01.2010. Druhú stranu zmluvy o úvere tvoria všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré v bode 14 obsahujú aj Dohodu o vyplnení zmenky.
5. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil okresný súd podľa čl. I § 48 ods. 1, § 75, § 11
ods. 1, § 17 Zák. č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), podľa ust. § 52 ods. 1,
2, 3 a 4, § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 a podľa § 2, § 4 ods. 6 a 7 Zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
6. Okresný súd vychádzal zo záveru, že právo Slovenskej republiky je potrebné uplatniť v celosti
na tento prípad, nie je možné aplikovať len zákon zmenkový, ale vzhľadom na zistené skutočnosti
aj ustanovenia Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je zákonom špeciálnym voči
zmenkovému zákonu. Podľa súdu v tomto konkrétnom prípade s poukazom na § 4 ods. 6 Zák. č.
258/2001 Z.z. žalobca aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky bol
povinný v tomto konaní preukázať, že predložená zmenka nebola vyplnená v rozpore s týmto zákonným
ustanovením, v zmysle ktorého súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru smel veriteľ prijať od
dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a prísl. maximálne vo výške 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Žalobca podľa okresného súdu v konaní nepreukázal, že predložená zmenka nebola vyplnená v
rozpore s § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., žalobca teda podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že zmenka nebola vyplnená v rozpore so zákonom. Okresný súd poukázal aj
na to, že spotrebiteľské zmluvy sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V tomto prípade súčasťou zmluvy o úvere uzavretou
medzi spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. a žalovaným na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
spotrebiteľský úver, súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
žalovaný tiež nemohol ovplyvniť. Súčasťou týchto všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v čl.
14 uzavretá Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá umožňovala vystaviť zmenku, v ktorej nie je vyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu mal podľa tejto
dohody vyplniť veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, teda umožňovala
vyplniť zmenkovú sumu nad rozsah úpravy § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľné a podľa § 52 ods. 2
a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal aj na Nález
Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013. Uviedol, že samotná formálnosť zmenkovéhopráva nemôže byť zneužitá v spotrebiteľskom vzťahu, pričom z činnosti súdu je známe, že indosácia
zmeniek predstavuje v prípade spoločnosti Pohotovosť s. r. o. zavedenú rutinnú prax, čo vzbudzuje
dôvodné pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky, ktorým podľa názoru súdu nedochádza k
výkonu práva, ale práve naopak jeho zneužívaniu. Súd prvej inštancie tiež poukázal na čl. 6 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4, 9 a 14
Smernice Rady 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie na základe uvedených dôvodov návrh žalobcu zamietol a
o trovách konania rozhodol s použitím ust. § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky vyhovie v celom rozsahu. Žalobca
namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Žalobca predovšetkým namietal, že postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu práva EÚ,
pretože súd nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení Nariadenia č. 861/2007. Tvrdil, že na
rozhodnutie súdu o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia, konanie podľa
ktorého je zásadne písomné a pojednávanie sa nariaďuje len pokiaľ to súd považuje za potrebné alebo
ako o to požiada niektorá zo strán. Namietal tiež, že súd prvého stupňa nevydal žiadne rozhodnutie o
nariadení pojednávania a nedoručil ho účastníkom konania v zmysle § 45 a nasl. OSP, poukazoval na
to, že žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v zmysle Nariadenia, súd mal preto postupovať
podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok. Žalobca namietal proti postupu súdu prvého stupňa,
ktorý vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca podľa dostupných informácií ani žalovaný takéto dokazovanie súdu
nenavrhli. Úprava § 120 ods. 1 OSP síce výnimočne umožňuje súdu vykonať aj iné dôkazy ako tie,
ktoré navrhli účastníci konania, v tomto konaní však podľa žalobcu na to dôvod nebol, súd mohol a mal
rozhodnúť v tejto veci o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe predloženej
zmenky. Poukazoval na to, že žalovaný voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky,
pričom zmenka je vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý
nie je možné ničím iným nahradiť. Žalobca ďalej poukazoval na koncentračnú zásadu konštruovanú
Nariadením, keď žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke v zmysle čl. 5 ods. 3 až 6 Nariadenia, ak
to však neurobil, musia byť námietky odmietnuté. Súd prvého stupňa podľa žalobcu z vlastnej iniciatívy
bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu vykonal na ťarchu žalobcu dokazovanie, ktoré údajne
preukázala charakter žalovanej ako spotrebiteľa, pritom takéto skutočnosti podľa žalobcu nemožno
jednoznačne považovať za nesporné, žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili.
Pokiaľ súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto
rozhodnutie postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca ďalej namietal, že súd
dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a aj nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva EÚ. Poukazoval na to, že zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než
ktoré sú na zmenke uvedené, súd prvého stupňa sa však aplikáciou príslušných ustanovení ZZŠ vôbec
nezaoberal a ignoroval tak predmet sporu. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť
zmenkového záväzku nie je podľa žalobcu možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Tvrdil, že zmenka, ktorú predložil v tomto
konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, ide o platnú zmenku a uplatnený nárok žalobcu
je tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobca tiež poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05. 09. 2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CobZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré boli vydané skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu a
potvrdzujú vyššie uvedené závery žalobcu.
9. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 07. 07. 2015 a navrhol rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, senát 43Cob vo svojej rozhodovacej činnosti v
podobných veciach do 22. 12. 2015 vychádzal z platnej právnej úpravy Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ) a z právneho názoru, že konanie v takýchto veciach je konanímo zaplatenie peňažného nároku vyplývajúceho zo zmenky, žalovaný má postavenie zmenkového
dlžníka a pri indosovanej zmenky môže v konaní vznášať relevantné námietky týkajúce sa jeho vzťahu
voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi len v prípade, ak preukáže, že súčasný majiteľ zmenky pri
nadobudnutízmenkykonalnaškodužalovanéhoakodlžníka(§17ZZŠ),ďalejžecharakterzmenkového
záväzku je prísne abstraktný a oddelený od zmluvného vzťahu, zmenka indosáciou stratila charakter
zabezpečovacej zmenky (akou bola v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému, ktorý
na zabezpečenie záväzku z tohto úveru vystavil spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenku) a stala sa
zmenkou na platenie. Ak zmenku predloženú v obdobných veciach žalobcom súd vyhodnotil ako platnú,
pretože spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti tzv. zmenky vlastnej, a žalovaný nevzniesol
kvalifikované námietky v zmysle § 17 ZZŠ, súd vychádzal zo záveru, že žalovaný ako zmenkový dlžník
je povinný zaplatiť žalobcovi ako majiteľovi zmenky zmenkovú sumu aj s príslušenstvom.
11. Najvyšší súd SR na spoločnom zasadnutí občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia dňa
20. 10. 2015 na návrh ministra spravodlivosti prijal v zmysle § 21 ods. 3 písm. b) a § 22 ods. 1 písm. b)
Zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zjednocovacie stanovisko k
postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia č. 861/2007 s uplatneným právom
zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Spoločné zjednocovacie stanovisko bolo zverejnené pod
č. 93 v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2015 (Stanoviská a rozhodnutia vo veciach
občiansko-právnych a obchodno-právnych).
12. Podľa čl. I stanoviska ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek
okolnostíprejednávanejvecivyplyniekonajúcemusúdusúvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoex-offopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, prípadne vznesených
námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnu absolútnu
neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.
13. Podľa čl. II spoločného stanoviska, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená.
14. Podľa čl. III spoločného stanoviska, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať
a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
15. S účinnosťou od 23. 12. 2015 bol prijatý zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, medzi inými aj Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len
ZZŠ).
16. V zmysle § 114 ods. 2 druhá veta OSP, v znení zák. č. 438/2015 Z.z., ak ide o vec týkajúcu sa
uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd
žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného predpisu.
17. Podľa čl. I § 17 Zák. č. 191/1950 Sb. v znení Zák. č. 438/2015 Z.z. kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.
18. Podľa čl. I § 17 ods. 2 Zák. č. 191/1950 Sb. v znení Zák. č. 438/2015 Z.z., v konaní, v ktorom
sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.19. Podľa § 213 ods. 2 Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), ak je odvolací súd
toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému
použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
20. Vychádzajúc z vyššie citovanej novelizácie právnej úpravy a s prihliadnutím aj na Spoločné
stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR, odvolací súd
výzvou zo dňa 20. 06. 2016 v súlade s citovanou úpravou § 213 ods. 2 OSP vyzval žalobcu aj
žalovaného, aby sa vyjadrili k možnému použitiu vyššie uvedených ustanovení, ako aj úpravy § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov týkajúcich sa spotrebiteľa na tento prípad v
lehote 10 dní. Zároveň odvolací súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní predložil písomnú zmluvu
uzavretú pod č. XXXXXXXXX medzi žalovaným ako dlžníkom a POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom,
ktorý dlžníkovi poskytol úver vrátane všeobecných obchodných podmienok a dohody o vyplňovacom
práve a označil rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa pôvodného vzťahu žalovaného s predchádzajúcim
majiteľom zmenky. Odvolací súd v zmysle §114 ods. 2 OSP poučil tiež žalovaného o možnosti uplatnenia
námietok podľa § 17 Zák. č. 191/1950 Zb., ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému
majiteľovizmenkyzapredpokladu,žejehozaviazanosťzozmenkyvzniklavsúvislostisospotrebiteľskou
zmluvou.
21. Žalobca sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril písomným podaním zo dňa 29.06.2016. V
pomerne rozsiahlom vyjadrení žalobca predovšetkým namietal, že toto konanie je upravené Nariadením
EurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007z11.07.2007,ktorýmsaustanovujeeuropskekonanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ide o špeciálne procesné ustanovenia, ktoré regulujú celé konanie.
Nariadenie je prameňom úniového práva a má prednosť pred právom vnútroštátnym, a preto sa na toto
konanie podľa žalobcu nevzťahuje úprava § 79 ods. 3 OSP v aktuálnom znení.
22. Žalobca ďalej namietal, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej
pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, originál ktorej
žalobca súdu predložil a údaje zo zmenky preniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, preto
nemá čo doplniť alebo opraviť. Zdôraznil, že žalobca uplatnil v konaní majetkové práva zo zmenky a
nie z pohľadávky. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom
zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju podmieňovať
inými okolnosťami, než ktoré sú na zmenke uvedené. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok NS ČR
sp. zn. 25Cbo 1839/2000 zo dňa 22. 08. 2002, ale aj na rozhodnutie KS Banská Bystrica ako súdu
odvolacieho sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne
zhodnej veci žalobcu a uvedené závery žalobcu o samostatnosti zmenkového záväzku a jeho oddelenia
od prípadného záväzku, na základe ktorého vznikol, potvrdzuje.
23. Pokiaľ ide o spoločné stanovisko NS SR, žalobca uviedol, že zmenka je cenným papierom a jej
úprava je regulovaná výlučne zák. č. 191/1950 Zb., čo platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky, a pokiaľ je
zmenka vyplnená v súlade s uzavretou dohodou, je úplná. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu,
rovnako ako aj samotná dohoda o vyplnení zmenky. Žalobca nadobudol zmenku rubopisom, ktorým
došlo k prevodu práv zo zmenky na žalobcu ako indosatára, neprešli však práva, ktoré zo samotnej
zmenky nevyplývajú. Indosatár má preto nové právo zo zmenky, ktoré nesúvisí s kauzálnym vzťahom
vzniknutým medzi žalovaným a predchádzajúcim veriteľom a majiteľom blankozmenky, a preto aj právo
žalobcu ako indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči žalovanému ako zmenečníkovi nevzniklo v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu.
24. Žalobca zdôraznil, že samotné stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 bez odôvodnenia sa
vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 ZZŠ, t. j. o nepotrebnosti
preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky - indosatára pri nadobudnutí zmenky, či
už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho podľa žalobcu jasne vyplýva, že § 17 ZZŠ naďalej platí
a stanovisko sa týka len povinnosti ex-offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti kauzálneho úkonu z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. K
prelomeniuochranyprevoduzmenkyrubopisompredosobnýminámietkamidlžníkazpredchádzajúceho
vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou Zák. č. 191/1950 Zb. od 23. 12. 2015, a to bez
spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Prieskum nároku zo zmenky v intenciáchmožnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu je zmysluplné robiť ex-offo len vtedy, ak nedošlo k
indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje námietky z kauzálneho
vzťahu bez prekážok. Stanovisko NS SR nerieši situáciu, že ak súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu,
čo má okrem prieskumu zmenkového nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu urobiť, keďže
samotnáneplatnosťkauzálnehoúkonunespôsobujenepripustenievýkonuprávanechaťsizaplatiťsumu
uvedenú na zmenke, ak už došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí
zmenky. Podľa žalobcu neexistuje judikát, ktorý by umožnil ex-offo prelomenie čl. I § 17 ZZŠ, a teda
ochrany indosatára, okrem prípadu jeho zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na škodu dlžníka a
prípadu účasti indosatára na kauzálnom úkone.
25. V súvislosti s tým, že NS SR sa vo svojom stanovisku odvoláva na riešenie rakúskej judikatúry, ktorá
mala zabrániť zneužívaniu práva v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov v neprospech niektorého z
účastníkov zmenkového vzťahu žalobca poukázal ďalej na niektoré rozhodnutia Najvyššieho rakúskeho
súdu v civilných veciach, ako č. k. 3Ob 546/81 zo dňa 09. 09. 1981 SZ 54/117. Aj Ústavný súd
Českej republiky vo svojom náleze Pl.ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012, ako aj IV. ÚS 457/10 zo
dňa 18. 07. 2013 umožňuje dlžníkovi vznášať kauzálne námietky aj voči indosatárovi bez splnenia
podmienky preukázania zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky, a to na základe aplikácie princípu
zákazu zneužívania práva, závery ktorého však nie sú na prejednávanú vec použiteľné, pretože sa
týkali kauzálnych námietok zmenkového ručiteľa, pričom aj nález ÚS ČR IV. ÚS 457/2010 vychádza
z konkrétneho rozhodnutia nemeckého Bundesgerichtshofu z roku 1965 a z rakúskej právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa. Nemecký rozsudok, rovnako ani rakúska právna úprava ochrany spotrebiteľa
však žiadne prelomenie ochrany prevodu (rubopisu) neustanovujú v prípade zmenky založenej
spotrebiteľským vzťahom.
26. Žalobca tiež poukazoval na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch z ktorej
citoval aj s predkladom,ďalej na rozhodnutie sp. zn. 1Ob 602/87 zo dňa 10.06.1987 z ktorého tiež citoval.
Uviedol, že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by umožňoval
chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobudnutí zmenky) indosatárom tak, že by
chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam, ktoré mohol
namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva chráni len tých, čo
sa o svoje práva starajú. Pokiaľ aj § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. limitoval zabezpečenie zmenkou len
do výšky 30%, nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma nie je uvedená toto percento presahuje.
Ide len o tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, podľa žalobcu na ňu nie je možné aplikovať
ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka.
27. Žalobca nesúhlasí ani s názorom Najvyššieho súdu SR v odôvodnení jeho spoločného stanoviska
v tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného a že by výkon práva bol v rozpore s dobrými
mravmi, ako aj v rozpore s § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z.z. Ak žalobca konal vedome na škodu
dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť námietku, že zmenka bola vystavená a použitá
pri jej zákonnom zákaze, nespôsobuje to však rozpor s dobrými mravmi, ani neplatnosť akéhokoľvek
zmenkového úkonu. Podľa názoru žalobcu nie je možné v prejednávanej veci aplikovať zásadu efektivity
pri ochrane zmenkových dlžníkov na úrovni ochrany bežných spotrebiteľských dlžníkov z neprijateľných
zmluvných podmienok, pretože takýmto postupom sa nerešpektujú zásady obehu zmenkového cenného
papiera. Podľa názoru žalobcu nestačí preukázať nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky
pri nadobúdaní zmenky, ale aspoň nepriamy úmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníka pri
uplatnení zmenky a akceptovanie tejto škody pri kúpe zmenky. Nepostačí preto, ak je na zmenke
uvedené nejaké číslo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky
dlžník má a v čom spočíva možný vznik škody pri uplatnení zmenky.
28. Žalobca ďalej uviedol, že ani pokiaľ by dohoda o vyplnení zmenky bola neplatná, nemá to žiaden
vplyv na platnosť zmenky. Zmenkový zákon poskytuje zásadne ochranu zmenkovému veriteľovi, ktorý
zmenku nadobudol v dobrej viere, dôverujúc vyplnenému obsahu, aj keď bol vyplnený bezprávne alebo
proti dohode. Poukazoval na úpravu § 6 ods. 2 a § 10 ZZŠ s tým, že zmenka vyplnená v rozpore s
dohodou nie je neplatná, možno ju však uplatniť len v rámci dohody. Pokiaľ sa teda zistí, že znenie
dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných podmienkach úveru nemá žiadne znaky neprijateľnej
zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti
zákonnej úprave a bude sa týkať ceny hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne dojednaná,
pričom sa v ňom nebude spomínať žiaden zmenkový úrok ani taký, ktorý je neprimeranej výšky akosankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti, potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako
porušená.Dlžníkpodpísalblankozmenkusúdajom,ktorýsavdohodeovyplňovacomprávenespomínal,
preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť ani neplatná a ani porušená. V súvislosti s tým, či môže
súd ex-offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadom výšky uplatneného nároku žalobca uviedol,
že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade výšky 0,25% denne z istiny v
rozpore s dobrými mravmi. Stanovisko NS SR však jednoznačne požaduje zamietnuť návrh v časti nad
rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky
vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi - podanie žaloby, a od tohto momentu sa
už počíta zákonný zmenkový úrok z omeškania vo výške 6% ročne.
29. Žalobca podaním zo dňa 21. 12. 2015 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne s tým, že žalobca si
v tomto konaní uplatňuje už len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne.
30. Odvolací súd doručil čiastočné späťvzatie žaloby žalovanému a vyzval ho, aby v lehote 10 dní od
doručenia výzvy oznámil, či s týmto čiastočným späťvzatím návrhu súhlasí. Výzva odvolacieho súdu
bola žalovanému doručená dňa 01. 07. 2016, žalovaný na ňu neodpovedal.
31. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 Zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), s poukazom na § 385 ods.1 CSP bez nariadenia
pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. V zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP bol
rozsudok odvolacím súdom verejne vyhlásený, termín vyhlásenia rozsudku bol v zmysle § 219 ods. 3
CSP oznámený na úradnej tabuli krajského súdu.
32. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
33. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
34.ŽalovanýpodalvtejtoveciodvolanieeštezaúčinnostiZák.č.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok
(ďalej len OSP), ktorý bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 zrušený a plne nahradený zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Vzhľadom na citovanú úpravu § 470 CSP, odvolací súd o odvolaní
žalovaného rozhodoval už podľa príslušných ustanovení CSP.
35. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil,
keď vyhlásil napadnutý rozsudok.
36. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, zmenka predložená v tomto
konaní žalobcom bola vystavená vo Zvolene dňa 23. 12. 2009 a žalovaným podpísaná ako zmenka
zabezpečovacia k Zmluve o úvere zo dňa 23. 12. 2009 č. XXXXXXXXX uzavretej medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Na zmluve, ako aj na
zmenke je uvedené č. zmluvy XXXXXXXXX, zmenka aj zmluva boli obe datované dňom 23. 12. 2009. Z
dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je nepochybné, že ide o tzv. blankozmenku, ktorá mala
byť a zrejme aj bola veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. vyplnená v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky
(bod 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Zmenka bola vystavená na predtlači pripravenej
veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. a okrem zákonom predpísaného textu „zaplatím za túto zmenku
pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava“ bol na nej nepochybne vopred uvedený aj
zmenkový úrok 0,25% denne, ďalej údaj o splatnosti veriteľovi POHOTOVOSŤ, s. r. o. Pribinova 25,
Bratislava, ako aj ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Všetkytietoúdajebolipripravenénapredtlačizmenky.Nazmenkejedopísanázmenkovásuma1.415,83
Eur a dátum úročenia od 12.06.2010. Na zmenke sú v predtlači pripravené aj údaje o ručiteľovi, v tejto
časti však zmenka vyplnená nebola. Ako vystaviteľ je na zmenke podpísaný žalovaný, ktorý zmenkuzrejme aj podpísal spolu so zmluvou o úvere, na ktorej sa nachádzajú celkove 3 podpisy žalovaného,
pričom jedným z podpisov na úverovej zmluve potvrdil aj prevzatie v zmluve dohodnutého úveru v sume
600,- Eur. Podľa rubopisu na zmenke bola táto indosovaná na žalobcu, ktorý si v tomto konaní ako
majiteľ zmenky uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.415,83 Eur aj s prísl. pričom
okrem iného uviedol aj to, že indosant (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) predložil zmenku k zaplateniu, žalovaný
však na túto zmenku žiadnu úhradu nevykonal.
37. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa tiež vyplýva, že v bode 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria druhú stranu vyššie uvedenej zmluvy o úvere je obsiahnutá
dohoda o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie
peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v
ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) najskôr v deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j., keď dlžník neuhradí
včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku
alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním je deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere
akceptoval obsah všeobecných podmienok ako súčasť zmluvy o úvere.
38. Ako už bolo uvedené, žalobca svoj návrh proti žalovanej podal na predpísanom tlačive „Návrh
na uplatnenie pohľadávky“ podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
Nariadenie).
39. Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.
40. Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
41. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r.
o., IČO: 358 075 98, Bratislava ako veriteľ poskytovala v minulosti, a aj v roku 2010 úvery fyzickým
osobám-nepodnikateľom,tietozmluvyoúvereuzatváralaakoformulárovézmluvyspredtlačenýmiVOP
(všeobecné obchodné podmienky) na druhej strane, súčasťou VOP bola aj dohoda o vyplnení zmenky,
pričom zmenku ako blankozmenku predkladala dlžníkom na podpis spolu s podpisom úverovej zmluvy.
Následne POHOTOVOSŤ, s. r. o. tieto zmenky indosovala (postúpila rubopisom) na žalobcu, ktorý si
ako majiteľ zmeniek uplatnil práva voči zmenkovým dlžníkom a to podľa Nariadenia, na predpísanom
tlačive A. Zmluvy o úvere, ktoré POHOTOVOSŤ, s. r. o. uzatvárala, boli spotrebiteľskými zmluvami a
vzťahovala sa na ne príslušná Európska a aj Slovenská legislatíva upravujúca takéto zmluvy.
42. Ako už bolo uvedené, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, senát 43Cob až do
22. 12. 2015 v podobných veciach vychádzal z platnej právnej úpravy Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ) a z právneho názoru, že konanie v takýchto veciach je konaním o
zaplatenie peňažného nároku vyplývajúceho priamo zo zmenky ako z cenného papiera, žalovaný má
postavenie zmenkového dlžníka a v konaní voči žalobcovi, ktorý uplatňuje nárok z indosovanej zmenky
môže vznášať relevantné námietky týkajúce sa jeho vzťahu voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi
(POHOTOVOSŤ, s. r. o.) len ak preukáže, že žalobca ako súčasný majiteľ zmenky pri nadobudnutí
zmenky konal na škodu žalovaného ako dlžníka (§ 17 ZZŠ), zdôrazňoval charakter zmenkového
záväzku, ktorý je prísne abstraktný a oddelený od zmluvného vzťahu s tým, že indosáciou zmenka
stratila charakter zabezpečovacej zmenky, ako bola v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru
žalovanému zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., a stala sa zmenkou na platenie.
Pokiaľ zmenkový dlžník relevantné námietky v zmysle § 17 ZZŠ nevzniesol, a zmenka predloženážalobcom bola zmenkou platnou, teda spĺňala všetky náležitosti zmenky vlastnej uvedené v ZZŠ,
odvolací súd považoval nárok žalobcu zo zmenky za oprávnený vrátane príslušenstva (na zmenke
uvedeného úroku z omeškania 0,25% denne, zmenkového úroku 6% ročne a zmenkovej odmeny vo
výške 1/3% zmenkovej sumy).
43. S účinnosťou od 23.12.2015 odvolací súd pri rozhodovaní v podobných veciach o nárokoch žalobcu
vychádzal z vyššie citovanej právnej úpravy Zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č.
99/1963 Zb. (OSP) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, medzi inými aj zák. č. 191/1950 Zb.
ZZŠ. Od 01. 07. 2016 je platná a účinná úprava Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorá
zrušila a plne nahradila úpravu zák. č. 99/1963 Zb.
44. Odvolací súd vychádzal zo záveru, že v prejednávanej veci bolo možné aplikovať všetky procesno-
právne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a teda aj § 79 OSP v znení
účinnom od 23. 12. 2015 do 30. 06. 2015, od 01. 07. 2016 úpravu ust. § 290 a § 295 CSP a zohľadniť
ochranu slabšej strany v konaní práve z toho dôvodu, že Civilný sporový poriadok nevylučuje z vecnej
pôsobnostispotrebiteľskéspory,vktorýchmôžebyťspotrebiteľstranouvsporenielennastranežalobcu,
ale aj na strane žalovaného.
45. S prihliadnutím na úpravu § 79 ods. 3 a 4 a § 372y OSP v znení účinnom od 23.12.2015 do
30.06.2016, úpravu § 17 ods. 1 a 2 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, ktorého zmena bola
zavedená s účinnosťou od 23. 12. 2015 Zákonom č. 438/2015 Z.z., ako aj na citované prechodné ust. §
470 ods. 1 a 2 CSP, je v konaniach o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou, žalobca, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať
skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k návrhu
musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva zo zmenky, pokiaľ
ho súd na ich predloženie vyzve.
46. Zmenka predložená v tomto prípade žalobcom bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z
písomnej zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným ako spotrebiteľom, pokiaľ žalobca túto zmluvu
nepredložil, súd má právo podľa § 295 CSP si túto zmluvu zaobstarať. Nakoľko zmluvu o úvere
uzavretú dňa 23. 12. 2009 č. XXXXXXXXX medzi veriteľom POHOTOVOSŤ s. r. o. a žalovaným ako
dlžníkom si zaobstaral už okresný súd z exekučného spisu OS Zvolen č. k. 23Er 631/2011, rovnako tak
vykonal dokazovanie touto zmluvou, odvolací súd z jeho zistení vychádzal. Okresný súd nariadil vo veci
viacero pojednávaní, na ktorých sa žalobca nezúčastnil, takže sa sám zbavil možnosti oboznámiť sa
s dokazovaním, ktoré súd vykonal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovaným ako dlžníkom
a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom, ako aj všeobecné podmienky úveru na druhej
strane tejto zmluvy sú dôkazom o tom, že zmenka má k pohľadávke veriteľa vyplývajúcej z tejto zmluvy
zabezpečovací charakter, ďalej že nárok zo zmenky uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je
fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
47. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu je preto v rozpore s jeho predchádzajúcou rozhodovacou
činnosťou (napr. uznesenie 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, 43CoZm/26/2013 zo dňa 28.11.2013,
43Cob/252/2014 zo dňa 19. 03. 2015 a ďalšie), kde pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného
právneho názoru a nárok žalobcu pokiaľ sa opieral o platnú zmenku, považoval za oprávnený vrátane
príslušenstva.
48. Odvolací súd nepovažoval v tejto veci za potrebné nariadiť podľa čl. 5 bod 1 v spojení s čl. 7 bod 1
písm. c) Nariadenia ústne pojednávanie. V tejto súvislosti upozorňuje, že aj keď si v tomto konaní uplatnil
žalobca právo zo zmenky podľa Nariadenia, ktoré je právnym predpisom Európskeho spoločenstva
s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Aj pri
postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo
na spravodlivý proces. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 19 Nariadenia, z ktorého vyplýva,
že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
49. Podľa § 52 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.50. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
51. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
52. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
53. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
54. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
55. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
56. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
57. Podľa § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
vyššie uvedenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
58. Podľa § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi
porušením odseku 6 veriteľom.
59. Žalobca v konaní nepreukázal, ale ani netvrdil, že zmenka nemala zabezpečovací charakter a že
nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca
uplatnil proti fyzickej osobe, spotrebiteľovi.
60. Zmluva o úvere zo dňa 23.12.2009 uzavretá medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. a žalovaným
neobsahovala povinné údaje takejto zmluvy v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2), keď neobsahovala úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky jej uplatňovania, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobie, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru a podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, neobsahovala ani ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď mali byť tiež uvedené všetkypredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez
poplatkov, a v prípade uplatnenia nároku veriteľa na zaplatenie úveru by bol súdmi takto aj posudzovaný.
61. Nakoľko však žalobca uplatňoval v tomto konaní výlučne nárok zo zmenky, odvolací súd postupujúc
v súlade s cit. úpravou § 17 ods. 2 ZZŠ z úradnej povinnosti prihliadal najmä na všetky námietky, ktoré
by žalovaný mohol uplatniť v súvislosti s dohodou o vyplňovacom práve k zmenke, na základe ktorej
bola zmenka veriteľom vyplnená a následne indosovaná na žalobcu.
62. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
(VPP), ktoré sú uvedené na rubovej strane zmluvy o úvere, VPP obsahujú celkom 20 bodov a nie sú
osobitne podpísaná žalovaným. V prípade dohody o vyplnení zmenky nejde o individuálne dohodnutú
podmienku úverovej zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na úpravu § 4 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento prípad (ku dňu vystavenia
zmenky) podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, ďalej zmenku vyplnenú veriteľom v rozpore s touto
úpravou veriteľ nesmie prijať, pričom ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená v tomto prípade vo VPP, ktorá
umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je ponechaná
na veriteľa a táto suma môže byť (a vo väčšine prípadov aj je) v čase vyplnenia v rozpore s touto
úpravou, je minimálne obchádzaním § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou, v záujme obstarania finančnej hotovosti pristúpi
na podmienky veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky
predložené len ako VPP na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy,
ako tomu bolo aj v tomto prípade. Pri výklade vyššie cit. úpravy § 4 ods. 6 a ods. 7 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z.) je podľa názoru odvolacieho súdu
potrebné a dospieť k takému výkladu, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola v tomto prípade
povinná postupovať tak, aby nedochádzalo z dôvodu zjavnému nepomeru dohodnutých zmluvných
podmienok v neprospech spotrebiteľa ku vzniku škody na jeho strane a bola povinná pri vystavení
zmenky zabezpečujúcej splnenie spotrebiteľského úveru postupovať spôsobom, ktorý by žalovanému
ako dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti nadobúdateľovi zmenky ako proti pôvodnému veriteľovi.
Takáto povinnosť veriteľom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv vyplýva aj z úpravy § 52 a nasl.
Občianskehozákonníka.ObchodnáspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.týmtospôsobomnepostupovala,
keď v dohode o zmenke uviedla, že žalovaný vystaví v jej prospech zmenku „na rad“, tzv. ordre zmenku,
a nie zmenku „nie na rad“ tzv. rekta - zmenku. V prípade zmenky „na rad“ je možné jednoduchým
prevodom zmenky sťažiť postavenie zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, keď pri
uplatnení námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom musí splniť podmienky v zmysle
cit. § 17 ods. 1 ZZŠ (do 22. 12. 2015 nemal § 17 ZZŠ ods. 2 a 3). Ako už bolo uvedené, zmenku pripravil
veriteľ, ktorý mohol na zmenke uvedením poznámky „nie na rad“ indosáciu zmenky vylúčiť, čo však
neurobil.
63. Takýto spôsob vystavenia blankozmenky (bez poznámky „nie na rad“ a s uvedeným 0,25% úrokom
denne) a takýmto spôsobom vopred vo VPP pripravená dohoda o jej vyplnení vo vzťahu k spotrebiteľom,
od ktorých nie je možné očakávať podrobnejšie poznatky o zmenkovom práve, je možné hodnotiť aj
ako zneužitie práva zo strany veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. V Dohode o vyplnení zmenky nie sú
uvedené dostatočné informácie o tom, čo veriteľ do zmenky vyplní ako zmenkovú sumu, v dohode
uvedený údaj „bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú
kudňuvyplneniazmenky“jenepresnýanezrozumiteľný,niejeznehozrejmé,čibudedodržanácitovaná
úprava § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. platná v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a vzhľadom aj
na to, že v zmluve chýbajú zákonom predpísané údaje o úročení úveru a o ročnej priemernej miere
nákladov, na základe čoho by bol považovaný poskytnutý úver za úver bez úrokov a poplatkov, je možné
dohodu o vyplňovacom práve hodnotiť ako dohodu, v ktorej je obsiahnutý hrubý nepomer v neprospech
spotrebiteľa a preto ide o neplatnú zmluvnú podmienku. Aj žalobca ako majiteľ indosovanej zmenkymusel podľa názoru odvolacieho súdu o tom, že zmenka bola vystavená v súvislosti so spotrebiteľským
úverom, vedieť.
64. Postup zo strany pôvodného veriteľa, ktorý uzavrel spotrebiteľskú zmluvu je v rozpore aj s dobrými
mravmi, nakoľko zmenkový úrok 0,25% denne predstavuje sadzbu 91,25% ročne, čo je v hrubom
nepomere s poskytnutým plnením a aj vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne
a včas.
65. Dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo VPP považoval preto aj odvolací súd za neprimeranú
zmluvnú podmienku dohodnutú výrazne v neprospech dlžníka, pričom nebola táto zmluvná podmienka
osobitne dojednaná, a preto túto dohodu súd vyhodnotil ako neplatnú. Uvedená dohoda je neplatná aj
podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 4
ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.).
66. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že zo skladby zmenkových dlžníkov, ktorí vystavili zmenky a
ide výlučne o fyzické osoby muselo byť žalobcovi ako indosatárovi zrejmé, že zmenky boli vystavené v
súvislostisospotrebiteľskýmiúvermi(nazmenkejeajúdajočíslezmluvy).Napokon,žalobcavnávrhoch
žaloval buď znížené sumy o splátky úveru, keď zohľadnil čiastočnú úhradu zo strany dlžníkov, resp. v
niektorých prípadoch žaloval len zmenkovú úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov
predložených mu zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. Žalobca preto musel vedieť
nielen to, že sa jedná o zmenky na rad (keďže boli na neho rubopisované), ale aj to, že medzi dlžníkom
a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Napokon, nie je
vylúčené, že k odpočtu splátok okrem informácií o spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. mal k dispozícii aj
údaje zo zmluvy o úvere. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že pri nadobúdaní zmenky
bol dobromyseľný.
67. Pokiaľ žalobca poukazuje na úpravu Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo dňa 07.06.1930,
odvolací súd uvádza, že text tohto Dohovoru bol Československou republikou prevzatý do Zák. č.
191/1950 Zb. ZZŠ, ktorý je v súčasnosti súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Novelizácia
čl. I § 17 ZZŠ Zákonom č. 438/2015 Z.z. (pridané vyššie citované ods. 2 a 3) nezasahuje do úpravy ZZŠ,
ani ju nemení, iba upravuje podmienky uplatňovania a posudzovania kauzálnych námietok zmenkového
dlžníka týkajúcich sa jeho vzťahu k pôvodnému majiteľovi zmenky pri indosovanej zmenke v tých
prípadoch, keď zaviazanosť toho, kto je zo zmenky žalovaný, vznikla v súvislosti so spotrebiteľkou
zmluvou. Takáto úprava nie je v rozpore s európskou legislatívou, ktorá kladie dôraz na ochranu
spotrebiteľa. Novelizácia nezasahuje do práv a povinností nadobudnutých pred účinnosťou novely, iba
dopĺňa úpravu námietok pre prípady, keď zo zmenky je žalovaný spotrebiteľ. Napokon, s účinnosťou od
01. 01. 2011 je zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou zo zákona zakázané.
68. K rozsiahlym námietkam žalobcu v odvolaní voči stanovisku NS SR zo dňa 20.10.2015 odvolací súd
uvádza, že pri rozhodovaní o odvolaní v tejto veci vychádzal najmä z vyššie uvedenej novelizovanej
právnej úpravy OSP a ZZŠ účinnej od 23.12.2016 a úpravy CSP účinného od 01.07.2016, a nie zo
stanoviska NS SR (ktoré bolo prijaté ešte pred uvedenou novelizáciou).
69. Na základe uvedených záverov odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že dohoda o
vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je preto neplatná. Aj keď neplatnosť dohody
o vyplnení zmenky nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa ZZŠ, zakladá dôvodnú obrahu dlžníka proti
povinnosti zaplatiť takúto zmenku, a to nielen pôvodnému veriteľovi, ale aj indosatárovi, ktorý ju napokon
ani nemal prijať. Záväzok spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je podľa názoru odvolacieho
súdu neplatný, a pôvodný majiteľ zmenky nemohol preniesť na žalobcu ako nadobúdateľa zmenky práva
zodpovedajúce neplatnému záväzku, teda práva, ktoré platne nenadobudol.
70. Ako už odvolací súd uviedol, samotná zmenka predložená žalobcom v konaní je platná, obsahuje
všetky náležitosti úpravy ZZŠ nevyhnutné pre platnosť zmenky ako cenného papiera, z vyššie
uvedeného dôvodu však súd žalobcovi práva uplatnené zo zmenky voči žalovanému nepriznal. A keďže
žalobca si, ako to opakovane v konaní zdôrazňoval, uplatnil iba práva zo zmenky, odvolací súd dospel
k záveru, že takéto práva žalobcovi priznať nemôže, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.71. Žalobca síce zobral žalobu v časti príslušenstva späť potom, ako vo veci rozhodol okresný súd,
keďže však žalovaný na výzvu súdu neoznámil svoj súhlas, odvolací súd nemohol postupovať podľa
§ 370 CSP.
72. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 262 ods. 1 a §255 ods. 1
CSP tak, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 v nadväznosti na
§ 251 CSP súd prvej inštancie.
73. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.