Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/120/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609209755
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7609209755.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu Y. W., J., N. XX, proti žalovanej Rapid
life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej Advokátska kancelária
JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Košice, Užhorodská 21, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves 4C/57/2010-409
zo 4.4.2012 a uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves 4C/57/2010-418 z 27.4.2012 v znení
opravného uznesenia 4C/57/2010-461 z 1.6.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

M e n í uznesenie 4C/57/2010-418 z 27.4.2012 v znení opravného uznesenia 14C/57/2010-461 z
1.6.2012 tak, že žalovaná nie je povinná zaplatiť súdny poplatok 331,50 € zo žaloby.
P o t v r d z u j e uznesenie 4C/57/2010-453 z 25.5.2012 v znení opravného uznesenia14C/57/2010-461
z 1.6.2012.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva a žalovaná nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
Košice, Alžbetina 41 sp. zn. 3C/03/09 z 28.7.2009 (ďalej len rozhodcovský rozsudok) a žalovanej uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 9 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, o. i., že žalobou podanou uňho 5.8.2009, sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku a náhrady trov konania, že arbitrážny súd vo svojom rozhodnutí určil viacero
právnych vzťahov a to napriek tomu, že existuje vykonateľné rozhodnutie súdu - predbežné opatrenie
(ďalej len PO), podľa ktorého sa má žalovaná zdržať používania niektorých praktík a tiež sú namietané
jej všeobecné poistné podmienky (ďalej len VPP) z 21.5.2007 ako neplatné, že rozhodcovská doložka
(ďalej len doložka) je uvedená v rámci týchto neplatných VPP a teda je neplatná aj doložka, že
na základe neplatnej doložky je nezákonný aj rozhodcovský rozsudok, že žalovaná porušila viaceré

právne normy na ochranu spotrebiteľa, že na pojednávaní žalobca uviedol, že v r.1999 uzavrel s 1.
Československou poisťovňou poistnú zmluvu s výškou platenia poistného po 115 Sk mesačne a s
dobou poistenia 25 rokov, že v r.2007 mu poisťovňa ponúkla zníženie poistného, ktoré sa malo znížiť
v súlade so VPP z 21.5.2007, že mu bol zaslaný len doklad o znížení poistného, ktorý podpísal majúc
za to, že ako klient poisťovne má nárok na zníženie poistného, že v doklade bolo uvedené, že VPP
žalovanej sú zverejnené na internete, s ktorými sa neoboznámil majúc za to, že sa skutočne jedná len
o zníženie poistných splátok a okrem toho v tom čase ešte nemal zavedený internet, že až v marci

2009 bol poisťovňou informovaný o nových administratívnych poplatkoch podľa poistných podmienok
z r.2007, ktoré mu boli zaslané až s týmto oznámením, podľa toho mal platiť mesačne poistné 2,49 €
+ administratívny poplatok 11,95 €, že postup poisťovne v súvislosti so zmenou poistných podmienok
považoval za neseriózny a aj v jeho mene bola podaná žaloba na Okresnom súde (ďalej len OS)Trenčín, že rozhodcovský rozsudok žiadal zrušiť z dôvodu, že nikdy nepodpísal žiadnu zmluvu o
tom, že spory medzi účastníkmi bude riešiť rozhodcovský súd, nebola preto splnená písomná forma
takejto zmluvy, že pred podpísaním žiadosti o zníženie poistných splátok nebol pracovníkmi žalovanej

oboznámený so VPP, že žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, lebo nie sú dané zákonné dôvody na
zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, že zo žiadosti o zníženie poistného z 9.6.2007,
ktorá bola vlastnoručne podpísaná žalobcom je zrejmé, že slobodne a bez nátlaku pristúpil k VPP z
21.5.2007, že tým uzavrel doložku a nevyužil svoje právo od tejto doložky jednostranne odstúpiť, že
mohol individuálne ovplyvniť obsah poistného vzťahu s ňou bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom

dotknutý zvyšok poistného vzťahu, že v konaní nebolo preukázané poškodzovanie práv spotrebiteľa,
že žiadosť o zníženie poistného je jasná, zrozumiteľná a nie je spôsobilá uviesť do omylu v tom, čo
je jej obsahom a, že v čase podania žaloby, bol zákonným sudcom sudca, ktorému by vec pripadla
na OS Košice I, keďže v tom čase platný a účinný O. s. p. jednoznačne stanovoval na rozhodovanie
takýchto sporov výlučnú miestnu príslušnosť súdu, v obvode ktorého sa nachádza rozhodcovský súd.
Ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie, vypočul žalobcu a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil

tento skutkový stav: Rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté vo veci žalobkyne Rapid life životnej
poisťovne, a.s., Košice proti žalovanému S. Trubačíkovi, na návrh žalobkyne, že zníženie poistného k
poistnej zmluve (ďalej len zmluva) č.5148300031 podpísané žalovaným 20.6.2007 je platné, určené, že
pristúpenie k VPP z 21.5.2007 podpísané žalovaným 20.6.2007 je platné, určené, že právo žalovaného
na zrušenie poistenia založeného zmluvou č.5148300031 s výplatou odkupnej hodnoty podľa časti II.

čl.10 ods.1, časti XVII. ods.7f VPP z 21.5.2007 nie je, určené, že právo žalobkyne na administratívny a
správny poplatok podľa časti XVI. ods.7 VPP z 21.5.2007 a podľa písm. k/ sadzobníka administratívnych
poplatkov je dané, určené, že časti XVII. ods.7d,ods.7f a ods.7h VPP z 21.5.2007 je platný a zároveň bol
žalovaný zaviazaný nahradiť žalobkyni trovy konania 390 € a citoval z odôvodnenia tohto rozhodnutia.
29.7.1999 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva č.5148300031 so začiatkom poistenia

30.7.1999 a koncom poistenia 30.7.2024, t.j. na dobu 25 rokov. Zmluvne bolo dohodnuté platenie
poistného 115 Sk, ktoré malo byť uhrádzané poisteným mesačne. Listom z 1.6.2007 adresovaným a
zaslaným žalobcovi žalovaná oznámila, že mu bolo priznané zníženie dojednaného poistného v zmluve
č.5148300031 zo sumy 115 Sk o 40 Sk mesačne, t.j. poistné 75 Sk mesačne. K tomu, aby došlo k
zníženiu poistného je potrebné vyplniť a zaslať žiadosť, ktorej predtlač bola žalobcovi zaslaná súčasne s

týmto listom. Podľa už predtlačenej žiadosti o zníženie poistného, žalobca požiadal o zníženie poistného
zo sumy 115 Sk na sumu 75 Sk mesačne. Žiadosť zároveň obsahovala text písaný menšími písmenami,
podľa ktorého poistné sa znižuje v súlade so VPP z 21.5.2007 a osobitnými dojednaniami (ďalej len
OD) č.01/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené a ku ktorým podpisom na žiadosti pristupuje. Tiež je tu
uvedený súhlas poisteného, aby sa všetky sporné nároky z tejto žiadosti a z poistenia vyporiadali pred

špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. VPP z 21.5.2007 s tým, že tento súhlas je súhlasom s
doložkou v zmysle bodu 2. OD. Poistník podľa predtlače mal právo v lehote 10 dní od zaslania žiadosti,
aj bez uvedenia dôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV. VPP z 21.5.2007 a bodu 2. OD 01/2007
bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V žiadosti je odkaz na internetovú
stránku www.pcsp.sk, na ktorej majú byť uverejnené VPP z 21.5.2007. Žalobca vlastnoručne podpísal

uvedenú žiadosť 20.6.2007. VPP žalovanej z 21.5.2007 v časti XV. obsahujú doložku, kde podľa bodu
č.1 tohto čl., poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou
právnou úpravou vykonanou týmto čl., štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom a

podľa bodu č.2 uvedeného čl., rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a
poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami. 10.8.2007 bola žalovanou
vydaná poistka ako potvrdenie o zmene zmluvy č.5148300031, podľa ktorej došlo k zmene pôvodného
poistného zo 115 Sk na znížené poistné vo výške 75 Sk mesačne. 2.3.2008 žalovaná zaslala žalobcovi
list, ktorý obsahoval potvrdenie o zaplatení finančných prostriedkov v zdaňovacom období r.2008 v

sume 29,87 €. Zo spisu súdu 5Er/607/2009 bolo zistené, že žalovaná ako oprávnená podala návrh na
vykonanie exekúcie proti žalobcovi ako povinnému pre vymoženie 390 € a to na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku. Žiadosť o udelenie poverenia bola uznesením súdu z 11.11.2009
zamietnutá z dôvodu neplatne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Uvedené uznesenie bolo potvrdené
rozhodnutím Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 2CoE/29/2010-97 z 31.3.2011. Odvolací súd sa

stotožnil s posúdením neplatnosti doložky tak, ako to uviedol súd prvého stupňa. Dovolanie oprávnenej
proti tomuto rozhodnutiu bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR)
3Cdo/122/2011 z 9.2.2012 odmietnuté. Žalobca v tomto konaní je účastníkom na strane žalobcov aj
v konaní 11C/91/2009 vedenom OS Trenčín, kde konanie bolo začaté 7.5.2009. V uvedenom konanísa žalobcovia, o. i., domáhajú aj vyslovenia neplatnosti VPP žalovanej z 21.5.2007 vrátane dodatkov k
týmto podmienkam. Uznesením OS Trenčín 11C/91/2009-572 z 2.11.2009 bolo nariadené PO, ktorým
bolo žalovanej uložené zdržať sa postupu podľa zmluvnej podmienky - doložky v časti XV. VPP z

21.5.2007 v znení ich dodatkov do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Toto uznesenie bolo
potvrdené rozhodnutím KS v Trenčíne 19Co/352/2009-682 z 28.1.2010. Konanie 11C/91/2009 vedené
OS Trenčín doposiaľ nie je ukončené. Citoval znenie § 52 ods.1,2,3,§ 53 ods.1,2,3 O. z., § 1 ods.2,§ 40
ods.1,§ 41 ods.1,§ 43 ods.1 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 80 O. s. p. a dospel k záveru:
Zmluva,ktorábolauzatvorenámedziúčastníkmikonaniajespotrebiteľskouzmluvoupodľavšeobecných

ust. O. z. Zo zmluvy je zrejme, že žalovaná ako poisťovateľ konala v rámci predmetu svojej činnosti
podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobca je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická
osoba. Z predloženej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu, ani vyjadrení účastníkov nie je zrejme,
aby žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre
spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že „sa jedná“ o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane
s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených

tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej
veci, pretože zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive. Vo veci ide o spor,
ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a žaloba bola podaná žalobcom ako spotrebiteľom. Z toho
dôvodu je podľa § 4 ods.2 zák. o súdnych „poplatkov“ oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre
toto konanie. Žalovaná v priebehu celého konania namietala jeho miestnu príslušnosť na rozhodovanie

vo veci. O jeho miestnej príslušnosti na konanie v predmetnej veci rozhodol KS v Košiciach uznesením
1NcC/4/2010-32 z 29.1.2010. Týmto rozhodnutím je viazaný, ako aj účastníci konania, ktorí už nemôžu
úspešnenamietať,žesúdurčenývrozhodnutínadriadenéhosúduniejemiestnepríslušný.Jehomiestna
príslušnosť je daná aj podľa § 88 ods.2 O. s. p., účinného od 1.1.2012, poukazujúc na § 372u O. s.
p. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti rozhodcovského rozsudku. Žaloba bola z

jeho strany podaná v zák. stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský
rozsudok bol vydaný 28.7.2009 a žaloba bola uňho podaná 5.8.2009. Vykonaným dokazovaním má za
to, že žaloba bola podaná zo strany žalobcu dôvodne. Predmetom konania rozhodcovského súdu bolo
určenie, či určitý právny vzťah tu je alebo nie je. Rozhodcovské súdy podľa cit. § 1 zák.č.244/02 Z. z.
môžu rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania môžu skončiť súdnym zmierom. V tomto prípade

rozhodcovský súd rozhodol o platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov a to znížení poistného a
pristúpení k VPP žalovanej, ďalej rozhodol o tom, či tu právo na zrušenie poistenia zo strany žalobcu je
alebo nie je dané, či žalovaná má právo na administratívny a správny poplatok a o platnosti konkrétneho
čl. VPP. V každom konaní o určenie či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, poukazujúc na cit. §
80 písm. c) O. s. p., sa v prvom rade zaoberá otázkou, či účastník, ktorý žalobu podal má alebo nemá

na určení naliehavý právny záujem. Ak by účastníci konania v súdnom konaní, ktorého predmetom je
určovacia žaloba, uzavreli súdny zmier, bolo by nevyhnutné konštatovať, že na určení právneho vzťahu
žalobcanemánaliehavýprávnyzáujematedazmiermedziúčastníkmibynemoholbyťschválený.Pokiaľ
rozhodcovský súd uviedol, že v každom konaní, predmetom „ktorej“ je žaloba na plnenie, súd rieši ako
predbežnú otázku, či daný právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je a konanie môže byť ukončené

zmierom, treba poukázať na to, že zmierom aj v týchto prípadoch ukončí súd len konanie o žalobe
na plnenie a nie konanie o určovacej žalobe. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že rozhodcovským
rozsudkom bolo rozhodnuté o predmete konania, ktorý nemožno prejednať rozhodcovským súdom z
dôvodu, že bol ním rozhodnutý spor, ktorý účastníci konania ani pred súdom nemôžu skončiť súdnym
zmierom. Z uvedeného dôvodu bol predmetný rozhodcovský rozsudok zrušený, poukazujúc na § 40

ods.1písm.a)zák.č.244/02Z.z.Ďalšímdôvodomprezrušenierozhodcovskéhorozsudkujeskutočnosť,
že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky.
Doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou VPP z 21.5.2007. Konkrétne
doložka je uvedená v čl. XV. Doložka je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými
písmenami, splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo VPP. Podľa doložky v uvedenom

čl., všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.
Doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti
ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, Tým mu
odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti

poukazuje aj na smernicu Rady ES č.93/13/EHS (ďalej len smernica), ktorá uvádza niektoré nekalé
podmienky vo svojej prílohe. Podľa písm. q) bod 1 tejto prílohy, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ust. výhradne arbitrážou, nevhodneobmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné,
aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenie sporov z akejkoľvek

spotrebiteľskejzmluvy.Okremužuvedenéhomázato,žepredmetnádoložkanebolaosobitnevyjednaná
tak, ako to tvrdila v konaní žalovaná. Žalovaná poukazovala na to, že v žiadosti o zníženie poistného
bol žalobca oboznámený so VPP, keďže táto žiadosť obsahovala odkaz na mailovú stránku, na ktorej
boli tieto podmienky zverejnené. Okrem toho bol „odporca“ v žiadosti o zníženie poistného upozornený
na možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od čl. XV. VPP, v ktorom je uvedená doložka. Toto mohol urobiť

bez toho, aby odstúpením bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu medzi účastníkmi. V prvom rade tu
poukazuje na to, že žalovaná nepreukázala skutočnosť, aby bol žalobca skutočne oboznámený so VPP.
To, že odkázal žalobcu na určitú mailovú stránku ešte neznamená, že sa skutočne mal možnosť s týmito
podmienkami oboznámiť, resp. že sa s nimi oboznámil. Upozornenie, resp. odkaz na VPP je pritom
písaný malými písmenami, menšími než ostatný text uvedenej žiadosti, ktoré nenaznačujú dôležitosť
uvedeného textu. Žiadosť o zníženie poistného bola zaslaná žalobcovi žalovanou ako nepodpísané

tlačivo.Totoniejemožnépretopovažovaťzanávrhnauzavretierozhodcovskejzmluvy.Pokiaľajžalobca
toto tlačivo podpísal a odoslal žalovanej, žalovaná nepredložila žiadnu listinu, ktorá by obsahovala jej
súhlas s rozhodcovskou zmluvou a ktorá by bola zaslaná späť žalobcovi. Za takýto súhlas nemožno
považovať list z 10.8.2007 ktorým bola vydaná poistka ako potvrdenie o znížení poistného, ani list z
2.3.2008 obsahujúci potvrdenie o zaplatení finančných prostriedkov poisteným. V tejto súvislosti súd

poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 3Cdo/122/2011 z
9.2.2012, ktorý rozhodoval o dovolaní žalovanej ako oprávnenej v exekučnom konaní, kde exekučným
titulom bol práve rozsudok 3C/03/2009. Poukazujúc na uvedené skutočnosti mal za to, že doložka v čl.
XV. VPP žalovanej z 21.5.2007 je neprijateľnou a teda neplatnou zmluvnom podmienkou. Rozhodcovský
súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. O trovách

konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval). Trovy boli priznané žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný. Žalobca si uplatnil trovy pozostávajúce z cestovného autom na pojednávania vo veci.
Trovy nevyčíslil a preto mu bolo priznané cestovné vlakom. Okrem toho poukázal aj na to, že z miesta
bydliska žalobcu je pomerne časté vlakové spojenie a preto nebola preukázaná ani účelnosť cestovania
motorovým vozidlo. Jedna cesta vlakom z Margecian do Spišskej Novej Vsi stojí 2,25 €. Cestovné bolo

priznané žalobcovi za 4 cesty t.j. 2 x na pojednávanie Margecany - Spišská Nová Ves a späť, spolu 9 €.
Uznesením 4C/57/2010-418 z 27.4.2012 súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny
poplatok 99,50 € zo žaloby, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, o. i., že ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a žaloba
bola podaná žalobcom ako spotrebiteľom, z toho dôvodu je podľa § 4 ods.2 písm. za) zák. o súdnych

„poplatkov“ oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie. Citujúc znenie § 2 ods.2 prvá
veta zák.č.71/92 Z. z. uviedol ďalej, že v konaní vyhovel žalobe žalobcu, z tohto dôvodu, poukazujúc
na cit. ust., zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok 99,50 € zo žaloby, podľa položky 1 písm. b)
sadzobníka súdnych poplatkov.
Opravným uznesením 14C/57/2010-461 z 1.6.2012 súd opravil výrokovú časť uznesenia

14C/57/2010-418 z 27.4.2012 tak, že výroková časť uznesenia správne znie: Žalovaná je povinná
zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 331,50 € zo žaloby, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a opravil v
odôvodneníuznesenia14C/57/2010-418z27.4.2012číslopoložkysadzobníkasúdnychpoplatkov,ktorá
správneznie:3písm.a),opravilvýrokovúčasťuznesenia14C/57/2010-453z25.5.2012tak,ževýroková
časť uznesenia správne znie: Ukladá žalovanej, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatila

súdny poplatok 331,50 € z odvolania (položka 3c sadzobníka súdnych poplatkov) s tým, že ostatné
časti uznesenia 14C/57/2010-453 z 25.5.2012 a uznesenia 14C/57/2010-418 z 27.4.2012 ostávajú bez
zmeny.
V odôvodnení opravného uznesenia - citujúc znenie § 164 O. s. p. - uviedol, že uzneseniami
14C/57/2010-453 z 25.5.2012 a 14C/57/2010-418 z 27.4.2012 rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť

súdne poplatky zo žaloby a z odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, že v uvedených uzneseniach
bola nesprávne uvedená výška súdneho poplatku, ktorá bola určená podľa nesprávnej položky
sadzobníka súdnych poplatkov, že predmetom tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozhodnutia
vydaného rozhodcom, ktoré konanie je spoplatnené podľa položky 3 písm. a) sadzobníka súdnych
poplatkov sumou 331,50 €, že nesprávne určil výšku súdnych poplatkov podľa položky 1 písm. b)

sadzobníka súdnych poplatkov, že ide o zrejmú nesprávnosť a preto ju opravil.
Žalovaná podala proti rozsudku, z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm.
f) O. s. p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom),§ 205 ods.2
písm. b) O. s. p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci),§205 ods.2 písm. c) O. s. p. (súd neúplne zistil skutkový stav),§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p. (rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a to proti všetkým jeho výrokom, včas
odvolanie, ktoré odôvodnila nasledovne: I. súd uviedol dôvody svojho rozhodnutia na s.6-8 rozsudku.

Na s.6 rozsudku uviedol, že žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov na základe § 4 ods.2
zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch. Pripojila Uznesenie KS v Banskej Bystrici 15Co/145/2011-73
zo 16.6.2011. Dôkaz: Uznesenie KS v Banskej Bystrici 15Co/145/2011-73 zo 16.6.2011 - príloha č.1.
Pripojené uznesenie nie je ojedinelé. Z uznesenia vyplýva, že oslobodenie priznané účastníkovi konania
podľa § 4 ods.2 písm. za) zák.č.71/92 Zb., ktoré mal zrejme súd na mysli, sa na prípady prieskumu

rozhodcovských rozsudkov nevzťahuje. Spotrebiteľ nie je podľa dikcie cit. ust. od súdneho poplatku
oslobodený vždy, ale iba v prípade, ak sa domáha ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Zák.č.71/92 Zb. žalobu podľa § 40 a n. zák.č.244/02 Z. z. medzi osobitné predpisy, na ktoré odkazuje
§ 4 ods.2 písm. za) zák.č.71/92 Zb. nezaraďuje, a teda tento typ sporu pod zákonné oslobodenie od
súdnych poplatkov nespadá. Súd konal o žalobe žalobcu bez toho, aby na začatie konania boli splnené
všetky procesné podmienky. II. Podaním z 18.6.2010 namietla miestnu nepríslušnosť konajúceho súdu.

O námietke miestnej nepríslušnosti rozhoduje súd uznesením (§ 167 ods.1 O. s. p.). O námietke
„žalobcu“ podanej 18.6.2010 súd do dnešného dňa nerozhodol. Výrok o zamietnutí námietky miestnej
príslušnosti neobsahuje ani napádaný rozsudok. V šiestom odstavci na s.6 rozsudku súd uviedol
(opisujúc z Uznesenia KS v Košiciach 5NcC/21/2010-165 z 25.8.2010), že uznesením KS v Košiciach
1NcC/4/2010-32 z 29.1.2010 sú účastníci konania viazaní a že už nemôžu miestnu príslušnosť s

úspechom namietať. Prípadný neúspech namietajúceho účastníka konania, ktorý je vždy zrejmý až z
rozhodnutia súdu, však nie je podľa O. s. p. dôvodom, ktorý zbavuje súd jeho povinnosti poskytnúť
účastníkovi konania súdnu ochranu v tom, že o námietke účastníka konania súd riadne procesne
rozhodne. III. Uznesením KS v Košiciach 1NcC/4/2010-32 z 29.1.2010 KS v Košiciach rozhodol,
že na konanie v predmetnej veci je príslušný OS Spišská Nová Ves. KS v Košiciach vychádzal z

nesprávneho predpokladu, že všetky rozhodcovské konania pred Arbitrážnym súdom Košice (ďalej len
arbitrážny súd) nevyhnutne prebiehajú v Košiciach. Miesto rozhodcovského konania nie je v prípade
arbitrážneho súdu vždy zhodné s jeho sídlom a najmä nevyplýva z doložky. Z kópie Rokovacieho
poriadkuarbitrážnehosúdu(§29b),ktorúpredložilaakolistinnýdôkaznapojednávaní4.4.2012,vyplýva,
že žalobca mal v rozhodcovskom konaní možnosť ovplyvniť miesto rozhodcovského konania. Podľa

pravidiel arbitrážneho súdu, ak je účastníkom konania spotrebiteľ, môže účastník rozhodcovského
konania žiadať, aby rozhodcovské konanie prebehlo v mieste, ktoré je sídlom KS, v obvode ktorého
má spotrebiteľ bydlisko. Prístup k rozhodcovskému súdu je teda v prípade spotrebiteľa, ktorý je
účastníkom rozhodcovského konania vedeného arbitrážnym súdom, rovnaký ako prístup spotrebiteľa
k inak príslušnému KS. Takto určená miestna príslušnosť rozhodcovského konania daná na výber

spotrebiteľovi nemôže spotrebiteľa nijako odrádzať od uplatňovania jeho práv. Nesprávnosť rozhodnutia
KS v Košiciach o miestnej príslušnosti OS Spišská Nová Ves nevyplýva iba z toho, že v čase,
keď o miestnej príslušnosti KS rozhodoval, mohol vychádzať len z vtedajšieho stavu spisu a teda
nedisponoval všetkými relevantnými poznatkami. Nesprávnosť postupu a rozhodovania KS v Košiciach
vyplýva najmä z nesprávnej aplikácie práva Európskej únie (ďalej len EÚ). To je hlavný dôvod, prečo

v prvostupňovom konaní niekoľkokrát namietala nezákonnosť súdu a porušenie svojich práv podľa
čl.48 ods.1 Ústavy SR. Na aplikáciu Európskeho práva sa KS v Košiciach odvolal v druhom odstavci
odôvodnenia uznesenia KS v Košiciach 1NcC/4/2010-32 z 29.1.2010 na s.1 ako aj v treťom odstavci
s.2 tohto uznesenia. KS v Košiciach uviedol, že v danom prípade pripadá do úvahy výlučná miestna
príslušnosť podľa § 88 ods.2 posledná veta O. s. p., avšak vzhľadom na nevyhnutnú aplikáciu smernice

sa „miestna príslušnosť nebude spravovať § 88 ods.2 posledná veta O. s. p. „ (v závere uznesenia).
Smernicu nie je možné aplikovať priamo tak, ako to vykonal KS v Košiciach. Naviac, ako vyplýva zo
stanovísk Nemecka, Holandska a Talianska, ktoré predložila na pojednávaní 4.4.2012, smernica otázku
miestnej príslušnosti sporov, v ktorých vystupuje spotrebiteľ neupravuje. Procesné pravidlá každého
štátu sú v tomto zmysle autonómne. Prednosť komunitárneho práva (a jeho možný priamy účinok) bola

formulovaná „rannou“ judikatúrou Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD) v rozhodnutiach vo veci
Costa (1964) a Simmenthal (1978). V novšej judikatúre vo veci Adeneler (2006) Súdny dvor (ďalej
len SD) ES uviedol, že „Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať k obsahu smernice, pokiaľ vykladá
a používa relevantné pravidlá vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými právnymi zásadami,
najmä zásadou právnej istoty a zásadou zákazu spätnej účinnosti, a nemôže slúžiť ako základ pre

výklad vnútroštátneho práva contra legem ....“. Zákaz výkladu vnútroštátneho práva contra legem bol
neskôr SD ES potvrdený aj v rozhodnutiach Impact (2009), Angelidaki (2009) a ďalších. Eurokonformný
výklad ako prostriedok na realizáciu nepriameho účinku smernice je teda obmedzený všeobecnými
právnymi zásadami a zákazom výkladu contra legem. Právny poriadok EÚ nenúti vnútroštátny súdvykladať vnútroštátne právo v rozpore s jeho výslovným znením (pozri aj publikáciu vydanú Justičnou
akadémiou autorov Siman, Slašťan: Primárne právo EÚ, Bratislava 2010, s.174, Obmedzenie povinnosti
eurokonformného výkladu). V okolnostiach prípadu pri rozhodovaní o miestnej príslušnosti súdu KS v

Košiciach použil umelý a neprirodzený výklad contra legem, keď vylúčil § 88 ods.2 posledná veta O. s.
p. Ide o možné porušenie čl.144 ods.1 v spojení s čl.7 ods.2,5 Ústavy SR. Súd v súvislosti so svojou
miestnou príslušnosťou súdu uviedol, že táto má byť daná od 1.1.2012 podľa § 82 ods.2 O. s. p. v zmysle
§ 372u O. s. p. Podľa § 11 ods.1 O. s. p. sa miestna príslušnosť určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase
začatia konania a trvá až do jeho skončenia. § 372u O. s. p. sa stal účinným 1.1.2012. Konanie sa začalo

5.8.2009, teda 2 roky a takmer 4 mesiace skôr, ako ust., o ktoré súd opiera svoju miestnu príslušnosť,
vstúpilo do účinnosti. Ak právnu normu, ktorá vstúpila do účinnosti 1.1.2012 považuje súd za relevantnú
pre posúdenie okolností, ktoré nastali k 5.8.2009, ide o neprípustnú (pravú) retroaktívnu aplikáciu zák.
KS v Košiciach rozhodol o otázke miestnej príslušnosti v podobnom prípade uznesením 5NcC/60/2009
z 30.11.2009 opačne ako v tomto prípade (kópia uznesenia je súčasťou spisu). Zhodne a opačne ako v
tomto prípade sa k otázke zákonnosti súdu z pohľadu miestnej príslušnosti postavili aj, napr. KS v Trnave

(9NcC/28/2010 z 31.5.2010) a KS v Banskej Bystrici (15NcC/51/2010 z 2.9.2010). Dôkaz: Uznesenie
KS v Trnave 9NcC/28/2010 z 31.5.2010 - príloha č.2. Vzhľadom na zmienené rozhodnutia slovenských
KS, ako aj vzhľadom na prístup SD ES k výkladu contra legem bola ňou pochybnosť o nezákonnom
súde vyjadrená v jej námietke miestnej nepríslušnosti OS Spišská Nová Ves z 18.6.2010 viac ako
dôvodná. Akceptovanie názoru oboch súdov, že za týchto okolností nemôže úspešne namietať miestnu

nepríslušnosť (nezákonný súd) znamená zaťažiť celé súdne konanie možnou vadou spočívajúcou v
porušení záväzku súdneho orgánu vykladať vnútroštátne právo eurokonformne. Ak súčasné európske
právo neumožňuje výklad proti zneniu vnútroštátneho práva (contra legem), výklad proti výslovnému
zneniu zák. nemôže byť eurokonformný. Súd preto nerozhodnutím o námietke miestnej nepríslušnosti
vznesenej ňou zaťažil konanie procesnou vadou, a uvedené v spojení s rozhodnutiami súdov contra

legem a za použitia nie eurokonformného výkladu majú za následok, že vo veci konal a rozhodoval
nezákonný sudca a nezákonný súd, čím jej bolo odňaté právo konať pred zákonným sudcom. IV. Je
potrebné zdôrazniť aj ďalšiu dôležitú okolnosť. Podľa 19. odôvodnenia smernice v prípade poistných
zmlúv nesmú byť predmetom posudzovania z pohľadu neprimeranosti tie ust. a podmienky, ktoré sa
berú do úvahy pri výpočte poistného, ktoré platí spotrebiteľ, ak sa dotýkajú a jasne definujú alebo

vymedzujú poistné riziko a záväzok poisťovateľa. Kým v prípade iných spotrebiteľských zmlúv nemožno
z pohľadu neprimeranosti podmienok zásadne skúmať hlavný predmet a cenu plnenia, v prípade
poistných zmlúv nemožno skúmať ani tie iné podmienky, resp. obmedzenia výslovne neupravujúce
hlavný predmet a cenu plnenia, ktoré majú dopad na poistné riziko a záväzok poisťovateľa, ak sa
berú do úvahy pri výpočte poistného, ktoré platí spotrebiteľ. Žalobcom vykonané úkony mali vplyv na

zníženie poistného. Spôsob, akým pristupuje k stanovovaniu výšky poistného ovplyvňujú aj inkasné
náklady, ktoré sú závislé aj od efektívnejšieho a rýchlejšieho vymáhania pohľadávok v rozhodcovskom
konaní. Ak teda súd mal v úmysle aplikovať smernicu na poistný vzťah medzi žalobcom a ňou, mal sa
vysporiadaťajs19.odôvodnenímsmerniceanajmäodôvodniť,prečonemározhodcovskékonanievplyv
na výšku poistného, keď sa inkaso pohľadávok zohľadňuje pri výpočte poistného. Pre zrozumiteľnosť

predložila na porovnanie českú verziu 19. odôvodnenia smernice (citovala ako znie). V. Citovala znenie
§ 118 ods.2 O. s. p. Z obsahu zápisníc z oboch súdom vykonaných pojednávaní vyplýva, že súd túto
svoju procesnú povinnosť opomenul. To malo vplyv na spôsob uplatnenia práva na právnu pomoc
ňou a zapríčinilo, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné. Z postupu súdu nemohla vytušiť, že
súd zastáva názor, že určovacie spory nemožno ukončiť súdnym zmierom, že dôležitejším je - podľa

súdu - text písaný väčším písmom, že súd nepovažuje oboznámenie sa žalobcu s textom poistných
podmienok (ďalej len PP) za ňou preukázané alebo že úkony, ktoré medzi sebou vykonali žalobca a ona
nemali viesť k písomnému uzavretiu doložky. Na prvom stupni teda nemala možnosť sa so spornými
otázkami dôkazné vysporiadať. V tomto zmysle namieta odňatie možnosti konať pred súdom a tvrdí,
že doterajšie konanie je postihnuté takou vadou, ktorá mala vplyv na nesprávne rozhodnutie súdu.

Porušenie § 118 ods.2 O. s. p. v postupe súdu považuje NS SR podľa rozhodnutia 3Cdo 236/2010
zo 14.4.2011 (s.12-14 rozhodnutia) za vadu, ktorá spôsobuje tzv. zmätočnosť rozhodnutia (§ 237 O.
s. p.). VI. Ak by mohla predvídať postup súdu (s.12 a n. rozhodnutia NS SR 3Cdo 236/2010 zo
14.4.2011), preukázala by pred súdom nasledujúci skutkový stav. Žalobca bol jej klientom (poistníkom)
na základe (1.) podpísania poistnej zmluvy. Ponúkla mu možnosť zmeny v poistnom vzťahu. Ponuke

predchádzalo (2.) uverejnenie PP z 21.5.2007 na jej internetovej stránke, ktoré v časti XV. obsahovali
úpravu rozhodcovského konania a v bode 2. OD obsahovali doložku. PP uverejnené na internete sú
dokumentom (listinou) v elektronickej a nie v papierovej podobe. (3.) Následne od nej obdŕžal poštou
ponukový list ňou podpísaný, ktorý odkazoval na PP na internete, súčasťou ktorého bola žiadosť ozníženie poistenia, ktorá obsahovala akceptáciu rozhodovania sporov v rozhodcovskom konaní podľa
časti XV. PP a bodu 2. OD. Ak žiadosť od jej ponukového listu oddelil, vyplnil a podpísal, potvrdil
tým, že sa s PP uverejnenými na internete oboznámil, teda, že mu boli „doručené“. (4.) Ponukový

list (ofertu) podpísaný ňou si ponechal (predložil ho ako dôkaz k svojmu vyjadreniu zo 7.6.2010). (5.)
Žiadosť, ktorú od listu oddelil a podľa ktorej súhlasí s tým, aby sa sporné nároky z poistenia prejednali
podľa časti XV. PP a bodu 2. OD v rozhodcovskom konaní 20.6.2007 (6.) podpísal a (7.) jej zaslal.
Doručením tejto žiadosti jej, došlo podľa názoru Sťažovateľa k platnému uzavretiu doložky. (8.) Po
podpise žiadosti 20.6.2007 neuplatnil svoje právo od dohody o rozhodcovskom konaní dodatočne

aj po jej podpise z jeho strany odstúpiť bez toho, aby odstúpením od časti poistného vzťahu boli
dotknuté ostatné vykonané zmeny v poistení. V súlade s obsahom vzájomnej dohody (9.) znížila mu
poistné a zmenu v poistení podľa § 791 ods.2 O. z. potvrdila (10.) zaslaním poistky z 10.8.2007 na
jeho adresu. V poistke bolo uvedené, že ďalšie nároky Povinného explicitne na poistke neuvedené
sú uvedené v PP z 21.5.2007, ktorých súčasťou je aj časť XV. o rozhodcovskom konaní. Negociačný
proces medzi žalobcom a ňou teda prebehol v období medzi 21.5.2007 a 10.8.2007 v 10 krokoch. O

2 roky po vykonaných zmenách v poistení vypukol medzi žalobcom a ňou spor, ktorý bol rozhodnutý
v rozhodcovskom konaní. Trovy rozhodcovského konania činili 390 € a keďže ich žalobca neuhradil,
stali sa predmetom exekúcie. Záver súdu, že jej ponuka mala byť nepodpísaná je v rozpore s listinným
dôkazom, ktorý predložil sám žalobca. V liste z 1.6.2007 sa uvádza, že spolu s úkonom smerujúcim k
zníženiu poistného „ Zároveň je potrebné vyplniť a zaslať poisťovni žiadosť uvedenú na druhej strane

tohto listu.“ Podpis žiadosti ponúkla žalobcovi ona. Jej ponuka podpísaná Bc. Petrom Talánom, BSBA,
generálnym riaditeľom pre obchod a marketing, vyslovene odkazovala na žiadosť, ktorá bola súčasťou
listu (ponuky) a ktorú žalobca vyplnil a podpísal 20.6.2007. Nie je preto možné dôvodne tvrdiť, že k
uzavretiu doložky na vzájomne vymenených listoch medzi žalobcom a ňou nedošlo, resp. že by dokonca
ona sama, ktorá sa podľa vykonaných zmien správala a na rozhodcovský súd aj podala žalobu s

rozhodcovským konaním nemala súhlasiť. Nedostatok v akceptácii rozhodcovskej zmluvy nemôže byť
vyčítaný strane, ktorá sa sama na základe žaloby pustila do rozhodcovského konania, v tomto prípade
jej (porovnaj napr. Bělohlávek, A.: Zákon o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezu, C.H. Beck,
Praha 2004, s.49). V nezistení úplného skutkového stavu a v jeho nesprávnom vyhodnotení vidí odvolací
dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p. Aj keď obsahom činnosti súdu mal byť prieskum postupu a

rozhodnutia rozhodcovského súdu, súd si nevyžiadal spisový podklad rozhodcovského súdu, z ktorého
arbitrážny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, čo malo - podľa jej názoru - za následok neúplné
zistenie skutkového stavu. VII. Súd na s.8 uviedol, že za súhlas „žalovaného“ s rozhodcovskou zmluvou
nemožno považovať list z 10.8.2007, a ani list z 2.3.2008. Tento svoj záver súd nijako neodôvodnil.
Ide teda o svojvoľný záver bez náležitej interpretácie, ktorého správnosť nie je možné preskúmať.

Uvedené má za následok zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Navyše sám súd
konštatoval, že časť XV. je súčasťou PP. Ak sa v liste z 10.8.2009 uvádza, že ostatné nároky v liste
neuvedené sa budú spravovať PP z 21.5.2007, ktorých súčasťou je aj časť XV., ide o zjavnú reakciu
„žalovaného“ aj na časť XV. PP a teda za zrejmý súhlas s doložkou. VIII. Pokiaľ sa týka odkazu na
UznesenieNSSR3Cdo122/2011,takuvedenéuznesenieNSSRvychádzazdanéhostavuexekučného

spisu, čo súd v odôvodnení rozhodnutia aj sám opakovane uvádza. Neplatnosť, resp. neprijateľnosť
doložky nebola uvedená vo výroku rozhodnutia. Exekučné súdy vykonali prieskum spisu, v ktorom bol
rozhodcovský rozsudok vydaný tak, že si nevyžiadali spis rozhodcovského súdu, ktorého výsledkom
rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) bol, ale vykonali vlastné šetrenie a dokazovanie bez jej riadnej
účasti. Suma dôkazov, s ktorou pracoval NS, sa líši od dôkaznej situácie v tomto konaní, napr. jej

ponukou z 1.6.2007, ktorú v tomto konaní predložil žalobca, ako aj takmer všetkými listinnými dôkazmi,
ktorépredložilaona.PretoniejemožnénázorNSuvedenývodôvodneníuznesenia,ktorýmjejdovolanie
zamietol, vychádzajúci z inej dôkaznej situácie, vziať ako podklad pre rozhodovanie v tomto konaní.
Postup a rozhodovanie exekučných súdov zavŕšené zmieneným uznesením NS SR napadla ústavnou
sťažnosťou, ktorú pripojila a pokiaľ sa odvolací súd nestotožní s jej argumentáciou, navrhla odvolacie

konanie prerušiť do rozhodnutia vo veci vedenej pred Ústavným súdom (ďalej len ÚS) SR v tomto čase
pod sp. zn. Rvp 4777/2012. IX. Predložila uznesenie KS v Košiciach 2CoE/500/2010-78 z 31.12.2010,
ktorým KS v prípade obdobnom, ako je prejednávaný prípad, v odôvodnení uviedol, že v rozhodcovskom
konaní je možné rozhodovať aj spory podľa § 80 písm. c) O. s. p. Dôkaz: Uznesenie KS v Košiciach
2CoE/500/2010-78 z 31.12.2010 - príloha č.3. Ak by bol súd postupoval v zmysle § 118 ods.2 O. s.

p., bola by predmetné rozhodnutie a aj iné podobné rozhodnutia predložila pred jeho rozhodnutím a
teda by mu jasne doložila, že rozhodovanie určovacích sporov v rozhodcovskom konaní je jednoznačne
možné. Argumentácia, prečo rozhodcovský súd považoval riešenie sporov podľa § 80 písm. c) O. s. p.
za súladné s § 1 ods.2 zák.č.244/02 Z. z., je obsiahnutá na s.2 a 3 rozhodcovského rozsudku. Oprotitomu súd uviedol, že „Ak by účastníci konania v súdnom konaní, ktorého predmetom je určovacia žaloba,
uzavreli súdny zmier, bolo by nevyhnutné konštatovať, že na určení právneho vzťahu žalobca nemá
naliehavý právny záujem a teda zmier medzi účastníkmi by nemohol byť schválený.“ Úvaha súdu nie

je správna. Naliehavý právny záujem je procesný predpoklad pre konanie a rozhodovanie súdu podľa
§ 80 písm. c) O. s. p. Súdny zmier je uznesenie, ktoré je výsledkom súdneho procesu a ak je platný
podľa hmotného práva (§ 99 ods.4 O. s. p.) je alternatívou k rozsudku. Súdny zmier uzavrú účastníci až
vtedy, keď ho súd uznesením schváli. Ak by mala platiť úvaha súdu, v takom prípade by súd nemohol v
určovacom spore rozhodnúť ani rozsudkom. Autoritatívnym určením, že tu právo alebo právny vzťah je

alebo nie je [§ 80 písm. c) O. s. p.)] súd deklaruje určitý právny stav vyvolaný práve naliehavým právnym
záujmom na požadovanom určení a nezáleží, či k tomu dôjde formálne rozsudkom alebo uznesením o
schválenízmieru.Podľa§99ods.4O.s.p.másúdnyzmierúčinkyprávoplatnéhorozsudku.Zarbitrability
určovacích sporov vychádza aj množstvo rozhodnutí všeobecných súdov v Českej republike. Ak spor
podľa § 80 písm. c) O. s. p. súvisí, dotýka sa alebo vychádza z takej zmluvy alebo z takého právneho
vzťahu, ktorý je „podriadení“ dispozícii strán a ich zmluvnej voľnosti, je takýto spor možné uzavrieť

zmierom a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní (Uznesenie Vrchného súdu v Prahe 10Cmo 414/95 z
15.12.1995, Rozsudok Obvodného súdu Praha I 24C/125/2002 potvrdený rozsudkom Mestského súdu
v Prahe 20Co 572/2003 a i.). X. Vzhľadom na absenciu slovenskej judikatúry, poukázala na Uznesenie
NS ČR 33Odo 1776/2006, ktorého právny názor v súvislosti s veľkosťou písma, ako aj v súvislosti so
záväznosťou malého písma je uvedený na s.7 rozhodcovského rozsudku arbitrážneho súdu, ktorý súd

zrušil. Súd spája s veľkosťou písma dôležitosť textu (s.8 rozsudku). Úvahy, ktoré súd viedli k záveru,
že viac dôležitý text má byť písaný väčším písmom, súd neuviedol. Na s.7 rozsudku (druhý odstavec)
súd uvádza, že v čl. XV. uvedená „Doložka je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného
malými písmenami, splýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami...“, čo je súdom pričítané na jej ťarchu.
V skutočnosti na ňou ponúkanom formulári žiadosti o zníženie poistného čitateľne, jasne a zrozumiteľne

uviedla, že súčasťou zmien je aj riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, že ide o doložku. Teda
žalobcu na rozhodcovské konanie vyslovene a nepochybne upozornila, časť XV. PP explicitne pre jej
dôležitosť v listine „vypichla“. Nie je možné preskúmať záver súdu, čo spôsobuje neprehľadnosť textu,
keď je časť XV. technicky oddelená a zreteľne nazvaná ako Rozhodcovské konanie, názov dokonca
zvýraznený boldom. Samostatná zmienka o doložke je aj v bode 2. OD, na ktoré žiadosť o zníženie

poistného akceptovaná žalobcom 20.6.2007 taktiež odkazovala. Súd neuvádza (a preto ide o svojvoľný
záver), aká veľkosť písma je optimálna, aby bola dôležitá alebo záväzná, osobitne pre spotrebiteľa.
Návody na užívanie liekov, ktoré rozhodujú o živote a zdraví, sú písané omnoho menším písmom, aké
použila. Napriek tomu sú všeobecne akceptované a spotrebiteľ lieku si ich zrejme vo vlastnom záujme
prečíta. Dôležitosť textu vtom ponímaní, ako to prezentuje súd, nie je daná veľkosťou písma, ale skôr

súvisí so záujmom čitateľa a jeho zmyslom pre zodpovednosť. V Z. z. je Ústava SR uverejnená rovnakou
veľkosťou písma, ako Opatrenie MPSVR SR o sumách stravného (533/2010 Z. z.). Podľa logiky súdu
je Ústava SR rovnako právne dôležitá a významná ako zmienené opatrenie, lebo je písané rovnakou
veľkosťou písma. XI. Písm. q) bod 1 smernice sa dotýka „sporov neupravených právnymi ust.“ a zároveň
prípadov, ak je v doložke obmedzený prístup k dôkazom, či prenesené dôkazné bremeno. Cit. ust.

argumentuje súd na s.7, druhý odstavec rozsudku. Z § 80 písm. c) O. s. p. je zrejmé, že spor o určenie
práva alebo právneho vzťahu je upravený právnymi predpismi. Doložka uzavretá medzi žalobcom a ňou
neobmedzuje prístup k dôkazom a neprenáša na žalobcu dôkazné bremeno. Nezaväzuje ho k zmluvnej
povinnosti preukazovať to, čo by inak preukazovať nemusel, či nežalovať alebo neuplatniť právo pod
hrozbou, napr. zmluvnej pokuty, t. j. neukladá spotrebiteľovi také prekážky, ktoré by ho mohli odradzovať

alebo neprimerane obťažovať. § 106 ods.1 O. s. p. bráni tomu, aby akýkoľvek subjekt vyžadoval od
spotrebiteľa, aby bolo rozhodcovské konanie výlučným prostriedkom riešenia sporu. Doložka uzavretá
medzi žalobcom a ňou nemôže znemožňovať poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu, čo mu má odoberať možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ako to
uvádza súd. Dôkazom nedôvodnosti takéhoto názoru je súdny spor 11C/91/2009 vedený už 3 roky

pred všeobecným OS v Trenčíne, ktorý vedie žalobca s ňou, a dôkaz o ktorom predložil opäť žalobca.
Doložka evidentne ho neodradila a ani mu nijako neznemožnila zvoliť si spôsob riešenia sporu pred
všeobecným súdom, a tým mu ani neodobrala možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom,
konkrétne pred OS v Trenčíne. OS Trenčín je súd, ktorý je od bydliska žalobcu omnoho viac vzdialený,
ako miesto, v ktorom rozhodcovské konanie prebehlo (už sa zmienila, že žalobca nevyužil možnosť

konať mimo sídla rozhodcovského súdu v mieste jeho KS). Keďže ho inicioval sám žalobca, vzdialenosť
jeho bydliska od miesta konania súdu nie je zjavne takým faktorom, ktorý by ho ako spotrebiteľa mal
odradzovať od uplatnenia jeho práv, nemá teda v okolnostiach prípadu taký význam, aký mu pripísal súd
(apredtýmajKSvKošiciachvuznesení5NcC/21/2010).XII.PodľajudikatúryÚSSRnepreskúmateľnosťrozhodnutia spôsobuje jeho arbitrárnosť, ktorá zakladá porušenie základného práva na súdnu ochranu
podľa čl.46 ods.1 Ústavy SR v spojení s porušením práva na spravodlivý proces podľa čl.6 ods.1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor). V okolnostiach prípadu

súd právne kvalifikoval doložku ako neprijateľnú, teda ako takú, ktorá má spôsobovať hrubý nepomer
(IV.ÚS55/2011) práv žalobcu v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jej právami, a to v neprospech
žalobcu.Odôvodnenierozsudkuneobjasňuje,vakýchkonkrétnychprocesnýchprávachčipovinnostiach
vychádzajúcich z doložky mala byť na úkor žalobcu zvýhodnená tak, že zvýhodnenie malo byť dokonca
hrubým nepomerom vo vzťahu k právam žalobcu. Súd v skutočnosti neuviedol, v čom konkrétne (teda

mimo toho, že je bránené poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu, čo
mu má odoberať možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čo je vyvrátené súdnym sporom
vedeným už 3 roky pred všeobecným OS v Trenčíne), v akej časti procesného postavenia, mal byť v
procese vydania rozhodcovského rozsudku hrubo a značne nerovnovážne oproti nej znevýhodnený.
Zák. použitie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje. Nie každá doložka je
teda automaticky (ex lege) neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou

je iba taká doložka, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa (pozri IV.ÚS55/2011), ak
nebola súčasne individuálne dojednaná. Záver o nekalom charaktere doložky nevyplýva zo samotnej
jej existencie, ale z konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu
spôsobiť, že procesné postavenie spotrebiteľa môže byť v hrubom nepomere k procesnému postaveniu
dodávateľa. Poukazuje na skutočnosť, že príkaz oboznámiť sa s konkrétnymi právnymi a konkrétnymi

skutkovými okolnosťami potrebnými za účelom zistenia nekalej povahy konkrétnej doložky obsahuje
aj spotrebiteľské právo EÚ (C-40/08, ASTURCOM). Aj tomuto sa súd vyhol. Použil niekoľko právnych
záverov avšak bez väzby na konkrétne okolnosti prípadu. XIII. § 53 ods.2 O. z. vyžaduje, aby mal
spotrebiteľ (žalobca) možnosť oboznámiť sa so zmluvnými dojednaniami. Požiadavka súdu adresovaná
jej v odôvodnení napádaného rozsudku (s.8) preukázať, že žalobca sa skutočne oboznámil s PP za

situácie, keď žalobca plne spôsobilý na právne úkony svojim podpisom potvrdil, že sa s PP oboznámil,
nemá oporu v ust., ktoré upravuje individuálnosť dojednania zmluvných podmienok. Relatívne stručná
žiadosť o zníženie poistného obsahuje aj čitateľný text o tom, že PP boli poistníkovi oznámené (sú
uverejnené na www.pcsp.sk ). Ďalej text obsahuje tesne nad podpisom žalobcu
vetu „Túto žiadosť podávam po oboznámení sa s ...PP, OD“. Takto formulovanú žiadosť žalobca

20.6.2007 podpísal. Dôkaz: Žiadosť o zníženie poistného z 20.6.2007 - príloha č.4. Citovala znenie
§ 788 ods.3 O. z. Keďže samotný žalobca potvrdil, že sa so VPP oboznámil, a to svojim podpisom
na predmetnej žiadosti, tak to je dôkazom o jeho skutočnom oboznámení sa so VPP. XIV. Opätovne
poukázala na uznesenie OS Košice I 14C/98/2009 z l.6.2010 vydané v tom čase predsedníčkou
občiansko-právneho grémia OS Košice I a podpredsedníčkou OS Košice I JUDr. Emíliou Guľovou,

ktoré bolo potvrdené uznesením KS v Košiciach 2Co/225/2010 z 19.8.2010, v ktorom súdy posúdili
doložku obdobnú doložke, ktorá bola posúdená v tomto konaní, za jednoznačne individuálne dojednanú,
a teda platnú podmienku. Dôkaz: Uznesenie KS v Košiciach 2Co/225/2010 - predložené na pojednávaní
4.5.2011. XV. Napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, má viaceré vady, v rozsahu, v
akom na nich poukázala v tomto odvolaní. Teda žiada napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a

vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. V prípade úspechu si uplatnila trovy odvolacieho, aj prvostupňového
konania.
Proti uzneseniu 4C/57/2010-418 z 27.4.2012 a to voči všetkým jeho výrokom podala žalovaná odvolanie
a to z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. g),h) O. s. p.,§
205 ods.2 písm. b),d) a f) O. s. p., ktoré odôvodnila nasledovne: I. Ako to už viackrát uviedla počas

samotného konania, na predmetný spor nie je možné aplikovať § 4 ods.2 písm. za) zák. o súdnych
poplatkoch a teda žalobca v tomto konaní nie je oslobodený od súdnych poplatkov. Žiadne ust. zák.
o súdnych poplatkoch neobsahuje ani nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v takomto type
konania, keďže predmetné konanie je konaním o zrušenie rozhodcovského rozsudku a ako osobitný
typ konania je spoplatnené podľa položky 3 písm. „cň“ prílohy zák.č.71/92 Zb. V danom prípade sa

žalobca nedomáha ochrany svojich práv v zmysle ust. zák. o ochrane spotrebiteľa (vzhľadom na odkaz
pod čiarou č.4aa v zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch) predmetom konania nie je ani rozhodovanie
o porušovaní jeho práv ustanovených zák. na ochranu spotrebiteľa (napr. ochrana pred nekalými
praktikami alebo klamaním spotrebiteľa a.) a nedomáha sa ani finančného zadosťučinenia v zmysle
§ 3 ods.5 zák. o ochrane spotrebiteľa. Je to žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a ako taká

nespĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods.2 písm. za) zák. o súdnych poplatkoch. žalobca v tomto
konaní nie je v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv podľa osobitných predpisov tak,
ako to na oslobodenie od súdnych poplatkov vyžaduje zák.č.71/92 Zb. Týmto poukazuje aj na viaceré
rozhodnutia súdov SR, ktoré jednoznačne skonštatovali, že v danom type konania žalobca domáhajúcisa zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je oslobodený od súdnych poplatkov. Dôkaz: Uznesenie OS
vo Veľkom Krtíši 3C/22/2011 z 28.3.2011 potvrdené uznesením KS v Banskej Bystrici 15Co/145/2011
zo 16.6.2011 - Príloha č.1. Uznesenie OS Košice I 18C 94/2011 z 8.3.2012 - Príloha č.2. Z uvedených

dôvodov neprichádza do úvahy ani postup súdu v zmysle § 2 ods.2 prvá veta zák.č.71/92 Zb. keďže
na takýto postup nie sú splnené podmienky. II. V ďalšom poukazuje aj na tú skutočnosť, že konanie
4C/57/2010 nie je právoplatne skončené, keďže proti nemu podala v zákonnej lehote odvolanie a to
voči všetkým jeho výrokom. Podľa jej názoru je preto napadnuté uznesenie vydané predčasne. III. Na
základe uvedených skutočností preto žiadala zrušiť napadnuté uznesenie.

Proti opravnému uzneseniu 14C 57/2010-461 z 1.6.2012, a to voči všetkým jeho výrokom podala
žalovaná odvolanie a to z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. a),b),c),d),e),f) O. s. p., ktoré
odôvodnila nasledovne: I. Napadnuté uznesenie je nezrozumiteľné, nejasné a preto nevykonateľné. Nie
je jasné, v akom konaní bolo vydané. Jej zástupca ju zastupuje proti S. Trubačíkovi v konaní vedenom
pred súdom pod sp. zn. 4C/57/2010. Uznesenie, ktoré bolo jej zástupcovi doručené 13.6.2012, bolo
označené sp. zn. 14C/57/2010, pričom vo výrokovej časti aj v odôvodnení súd opakovanie uviedol

sp. zn. 14C/57/2010. Vzhľadom na uvedené sú odôvodnené pochybnosti o tom, v akom konaní
bolo toto uznesenie vydané a aké uznesenie súd napadnutým uznesením vlastne opravil. II. Napriek
neistote spôsobenej nezrozumiteľnosťou a nejasnosťou uznesenia 14C/57/2010, poukazuje v plnom
rozsahu na podané odvolanie z 21.5.2012 proti uzneseniu 4C/57/2010, ktoré má byť uznesením
14C/57/2010 opravené. III. Súd v napadnutom uznesení uviedol, že jej ukladá povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za odvolanie podľa položky 3 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Predmetom konania
4C/57/2009 je zrušenie rozhodcovského rozsudku. Položka 3 písm. a) Sadzobníka upravuje súdny
poplatok za žalobu z právnych vzťahov upravených zák. o ochrane hospodárskej súťaže, t. j. v konaní
s iným predmetom sporu, ako je konanie 4C/57/2009. Je zrejmé, že súd vyrubil poplatok nesprávne.
Napadnutým uznesením jej bola uložená poplatková povinnosť v rozpore so Sadzobníkom súdnych

poplatkov, a preto ide o rozhodnutie nezákonné. IV. Na základe uvedených skutočností preto žiadala
zrušiť napadnuté uznesenie z 1.6.2012 označené sp. zn. 14C/57/2010-461.
Na podporu právnej argumentácie uvedenej v odvolaní v rozsahu dôvodov podaného odvolania
doplnila žalovaná, podaním z 18.4.2013 (č.l.470-473), podaným osobne na odvolacom súde 19.4.2013,
nasledovne: Z rozhodnutia ÚS SR I.ÚS255/2010 (54/2011) vyplýva, že porušením práva na súdnu

ochranu podľa čl.46 ods.1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.6 ods.1 Dohovoru
je aj prílišný formalistický' postup všeobecných súdov, že všeobecný súd nie je absolútne viazaný
doslovným znením zák., ale môže sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zák., história jeho
vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavných princípov. Pri výklade a aplikácii právnych
predpisov nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho

- ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. ÚS zvýraznil, že v
súlade s právom na spravodlivý proces je taká aplikácia právnych predpisov, ktorá zohľadňuje všetky
súvislosti. Z rozhodnutia I.ÚS255/2010 vyplýva pre všeobecné súdy príkaz pri výklade a aplikácii právnej
normy zohľadniť všetky súvislosti, účel a cieľ (výsledok) právnej normy. Podstatou postoja súdu v
napadnutom rozhodnutí bola údajná aplikácia právnych noriem zameraných na ochranu spotrebiteľa,

avšak formou tejto aplikácie došlo k jednostrannému a neproporcionálnemu prikloneniu sa k princípu
zvýšenej ochrany spotrebiteľa úplne na úkor princípu právnej istoty a na úkor princípu poskytnutia
súdnej ochrany vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, čo je v rozpore s uvedeným rozhodnutím ÚS
SR. Zvýšená ochrana spotrebiteľa bola do slovenského právneho poriadku transponovaná novelou O.
z. č.150/04 Z. z. Jej právnym základom je Smernica 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Z rozhodnutia I.ÚS255/2010 vyplýva pre všeobecné súdy príkaz pri
výklade a aplikácii právnej normy zohľadniť všetky súvislosti, účel a cieľ (výsledok) právnej normy.
Podľa čl.288 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj ZFEU) je smernica záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód
ponecháva vnútroštátnym orgánom. Týmto upriamila pozornosť súdu na 19. odôvodnenie smernice,

z ktorého vyplýva, že jej zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách jej nepodliehali,
ak spĺňajú tam vymedzené kritériá: a) či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, b) ak ide o spotrebiteľskú
zmluvu, či nejde o poistnú zmluvu /pričom v tomto prípade na rozdiel od iných spotrebiteľských zmlúv
to nemá len formálny význam, ale priamo materiálny význam pre správnu aplikáciu smernice/, c)
či skúmaná podmienka v poistnej zmluve spadá pod výnimku stanovenú smernicou, d) a ak áno,

potom smernicu neaplikovať alebo e) ak podmienka výnimke podľa smernice nevyhovuje, či nejde o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a f) ak nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
či je touto zmluvnou podmienkou spôsobená značná nerovnováha. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní uvedený logický postup hodnotenia nekalých podmienokv spotrebiteľských zmluvách priamo vyplývajúci zo smernice neaplikoval. Smernice EÚ sú prameňom
práva,ktoréhopôvodjevmedzinárodnejzmluveaktorýjesúčasťousekundárnehokomunitárnehopráva
s nepriamou aplikovateľnosťou, čo zakladá požiadavku na eurokonformný výklad, ak bola smernica

nesprávne alebo neúplne interpretovaná. Súd svojím postupom porušil príkaz vykladať vnútroštátne
zákonodarstvo v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná tým, že pri svojom rozhodovaní
postupoval v rozpore so zámerom smernice vyjadreným v jej 19. odôvodnení. Súd postupoval bez toho,
že by v okolnostiach prípadu zohľadnil hraničné kritériá stanovené 19. odôvodnením smernice, ktoré
spod jej vecného rozsahu o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vynímajú zmluvné

podmienky v poistných zmluvách. Týmto predložila odborný výklad Národnej banky Slovenska (ďalej
len NBS) opierajúci sa o viacero prekladov 19. odôvodnenia smernice. Podľa smernice sú poistné
zmluvy (medzi ktoré patrí aj zmluva uzavretá medzi žalobcom a ňou) spomedzi spotrebiteľských
zmlúv výnimočné v tom, že niektoré zmluvné podmienky dohodnuté medzi poisťovňou a spotrebiteľom
ovplyvňujú kalkuláciu poistného plateného spotrebiteľom, pričom takéto ust. sú potom spod predmetu
smernice vylúčené. Medzi takéto ust. patrí aj dohoda o rozhodcovskom konaní. Dôkaz: Vyjadrenie NBS

k odbornej otázke č.ODT-10324/2012 z 10.10.2012. Predmetný list NBS nebolo možné v tomto súdnom
konaní predložiť skôr, pretože ho nemala skôr k dispozícii, nebola totiž jeho adresátom. Ako vyplýva z
predloženého vyjadrenia NBS, má v prípade poistenia v rámci ktorého bola dohodnutá rozhodcovská
zmluva „efektívne rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní vplyv na inkasné náklady súvisiace s
poistením, a tým aj na výpočet poistného.“ Z tohto v zmysle zámeru (cieľa) smernice podľa jej 19.

odôvodnenia vyplýva, že dohoda o rozhodcovskom konaní nemôže byť neprijateľnou podmienkou,
ak je dohodnutá v poistnej zmluve. Doložka v poistnej zmluve nie je takou zmluvnou podmienkou,
ktorá je spôsobilá byť podrobená súdnej kontrole z pohľadu nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Túto extra výsadu priznáva 19. odôvodnenie smernice spomedzi spotrebiteľských zmlúv
výlučne poistným zmluvám, práve preto, lebo dohoda o rozhodcovskom konaní má vplyv na kalkuláciu

poistného, ktoré platí spotrebiteľ. Vzhľadom na význam a postavenie prameňov komunitárneho práva v
slovenskom právnom poriadku je nevyhnutné, aby bola právna úprava aplikovaná tak, aby zohľadňovala
výnimku podľa 19. odôvodnenia smernice. Zo smernice teda priamo vyplýva, že ak ide o poistnú zmluvu,
majú z pohľadu ochrany spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá. Tejto okolnosti však súd nepriznal žiadny
význam. Súd mal povinnosť preskúmať poistnú zmluvu ako v určitom zmysle výnimočnú spotrebiteľskú

zmluvu z odlišných a ďalších hľadísk. Výnimočnosť poistnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej vyplýva
zo smernice. Z odlišného výsledku, ktorý má byť v prípade poistných zmlúv podľa smernice sledovaný,
ďalej vyplýva pre súd povinnosť postupovať pri právnom posudzovaní poistnej zmluvy odlišne. Ak teda
súd aplikoval vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica,
bol povinný interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer smernice

obsiahnutý v jej 19. odôvodnení, ktorý sa poistných zmlúv vyslovene dotýka. Namiesto toho postupoval
svojvoľne a bez toho, aby zohľadnil skutočný zámer smernice, resp. výsledok ňou explicitne sledovaný,
ktorý je jasne formulovaný v jej 19. odôvodnení a ktorý je pre členský štát záväzný (cit. čl.288 ZFEÚ).
Súd prijal svoje právne závery bez toho, aby preskúmal, či dotknutá zmluvná podmienka v jej poistnej
zmluve nepodlieha výnimke uvedenej v smernici. V tomto bode sa jedná zjavne o jeho interpretačnú

ľubovôľu. Zo zásady iura novit curia vyplýva, že všeobecné súdy sú povinné aplikovať normy práva EÚ
ex offo, t. j. aj bez osobitného návrhu účastníkov konania. Túto povinnosť zvýraznil aj SD EÚ v prípade
Kraaijeveld (C-72/95), kde konštatoval, že ak má vnútroštátny súd povinnosť ex offo prihliadnuť na
normyvnútroštátnehopráva,ktorýchsastranynedomáhali,musívrámcisvojejjurisdikciezúradnejmoci
prihliadnuť tiež na to, či orgány členského štátu dodržali príslušné čl. smernice. Povinnosť zabezpečiť

úplný účinok smernice prostredníctvom eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v súlade s jej
cieľomvyplývazrozhodnutíSD,napr.vprípadochImpact(C-268/06),Kofoed(C-321/05),Pfeiffer(C-397
a 403/01), Coote (C-185/97) a z radu ďalších rozhodnutí. Z čl.288 ZFEÚ vyplýva, že rozhodnutie je
záväzné v celom rozsahu. Citovala z odôvodnenia rozhodnutia (Nálezu) ÚS IV.US 77/02 z 27.11.2002.
Z pohľadu princípov právneho štátu treba dodať, že od vstupu do EÚ zahŕňa reálne poskytnutie súdnej

ochrany aj eurokonformný výklad. V súlade s ústavnými garanciami práva na súdnu ochranu a na
spravodlivý proces je taký postup súdu, v ktorom súd aplikuje právo v systematických súvislostiach
a vzhľadom na účel a zámer právnych noriem (I.US255/2010). V okolnostiach prípadu to znamená
aplikovaťainterpretovaťvnútroštátneprávonajmävzhľadomna19.odôvodneniesmernice.Vjejprípade
takto súd nepostupoval a vec nesprávne právne posúdil, čím je založený odvolací dôvod podľa § 205

ods.2 písm. f), resp. § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. Dôsledkom je taký postup súdu, ktorý je nezlučiteľný so
všetkými prameňmi práva, ktoré v tomto podaní uviedla a ktorý porušil jej ústavou garantované základné
právo na súdnu ochranu a jej ľudské právo na spravodlivý proces.Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok, ako aj uznesenie 4C/57/2010-/418 z

27.4.2012 v znení opravného uznesenia 14C/57/2010-461 z 1.6.2012 potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s.
p., lebo sú vecne správne, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie
rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu
stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie.
Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p. odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1.
Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zruší (o. i.), len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom [písm. f)], rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát [písm. g)] a súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav [písm. h)].
Námietka žalovanej, že vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd a nezákonný sudca, a že súd
nerozhodnutím o námietke miestnej nepríslušnosti ňou vznesenej zaťažil konanie procesnou vadou, a
uvedené v spojení s rozhodnutiami súdov contra legem a za použitia nie eurokonformného výkladu majú
za následok, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca a nezákonný súd, čím jej bolo odňaté

právo konať pred zákonným sudcom, nie je dôvodná, lebo vo veci miestnej príslušnosti rozhodol KS
v Košiciach uznesením 1NcC/4/2010-32 z 29.1.2010 a vo vzťahu k jej opakovanej námietke, tykajúcej
sa miestnej nepríslušnosti OS Spišská Nová Ves, vyslovil KS v Košiciach právny názor v odôvodnení
uznesenia 5NcC/21/2010-165 z 25.8.2010, a na tento právny názor odvolací súd poukazuje, v celom
rozsahu na ňom trvá a nepovažuje za potrebné k nemu nič viac dodať.

Rovnako tak je nedôvodná námietka žalovanej, že súd sa nevysporiadal s 19. odôvodnením smernice
a to, že v prípade poistných zmlúv nesmú byť predmetom posudzovania z hľadiska neprimeranosti tie
ust. a podmienky, ktoré sa berú do úvahy pri výpočte poistného, a to so zreteľom na predmet sporu.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -

podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného

právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je
preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
ÚS SR opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie)
podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných

zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.)
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo

vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu
neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie
rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska §
205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné
dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp.

nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Pokiaľ žalovaná považuje napadnutý rozsudok za nepresvedčivý lebo sa nevysporiadal so všetkými
rozhodnými skutočnosťami a dôkazmi a nepoukázal na dôvody nevykonania a právneho neposúdenia
najmä dôkazov ňou predložených, ide len o jej ničím nepodložený subjektívny názor, lebo odôvodnenie

napadnutého rozsudku obsahuje výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku.
Ani tvrdenie žalovanej, že súd nijako neodôvodnil svoj záver o tom, že listy z 10.8.2007 a 2.3.2008
nemožno považovať za súhlas s doložkou a, že ide teda o svojvoľný záver bez náležitej interpretácie,
ktorého správnosť nie je možné preskúmať, že uvedené má za následok nepreskúmateľnosť

napadnutého rozsudku a, že súd neuviedol veľkosť písma, ktoré by bolo prijateľné pre doložku nie
je dôvodom, aby napadnutý rozsudok bolo možné hodnotiť ako nepreskúmateľný, lebo uvedené
skutočnosti sú len podporné a sú iba časťou dôvodov, pre ktoré zrušil rozhodcovský rozsudok.
Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe, preto nie je nepreskúmateľný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p. spočíva - podľa ustálenej súdnej praxe - v iných
vadách, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sú to všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,

pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Tvrdenie žalovanej, že mimo iného procesne opomenul súd povinnosť vyplývajúcu z § 118 ods.2 O.
s. p. nie je pravdivé, lebo zo str.2,3 a 4 zápisnice o pojednávaní z 4.4.2012 (č.l.281-283) je zrejmé,
že svoju povinnosť splnil, i keď nevymenoval konkrétne, ktoré skutkové tvrdenia ostali sporné, lebo

uznesením správne zamietol návrh žalovanej na doplnenie dokazovania zapožičaním spisu 3C 3/2009
arbitrážneho súdu, pretože dokazovanie uvedeným spisom nebolo potrebné vykonať, keďže súčasťou
spisu je napádaný rozhodcovský rozsudok a ostatné listinné dôkazy potrebné pre rozhodnutie, pričom
žalovaná neoznačila, ktoré dôkazy, ktoré sú súčasťou rozhodcovského spisu, nie sú v súdnom spise a
mali by rozhodujúci význam pre rozhodnutie.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonaldôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci

boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Nevykonanie navrhovaného dôkazu - nepripojenie rozhodcovského spisu nemalo za následok neúplné
zistenie skutkového stavu, lebo ten bol dostatočne a úplne zistený z ostatných vykonaných dôkazov.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.

zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že je v úplnom súlade s ustálenou
súdnou praxou, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné k nemu nič dodávať.
Ústavná sťažnosť žalovanej, vedená na ÚS SR pod sp. zn. Rvp 4777/2012, bola jeho uznesením III.
ÚS264/2012-19 z 19.6.2012 odmietnutá, preto aj z tohto dôvodu už neprichádzalo do úvahy prerušenie

odvolacieho konania.
Podľa § 4 ods.2 písm.za) zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu.
Podľa poznámky č.4aa k tomuto ust. ide, napr. o § 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a

o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva (prvá veta).
Pre použitie cit. ust. sa vyžaduje, aby účastník (žalobca) mal status spotrebiteľa a aby šlo o konanie,
ktoré má základ v spotrebiteľskej zmluve.

Zmluva č.51483 00031, uzavretá medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovanej 9.8.1999, bola
zmenená 10.8.2007 (fotokópia listiny o zmene na č.l.94) na základe výzvy právnej predchodkyne
žalovanejz1.6.2007(fotokópiavýzvynač.l.93)aŽiadostižalobcuozníženiepoistnéhokpoistnejzmluve
č.5148300031 z 20.6.2007, kedy bola uzavretá aj doložka podľa časti XV. VPP Prvej česko-slovenskej
poisťovne Rapid, a. s. z 21.5.2007.

V prejednávanej veci je predmetom konania zrušenie rozhodcovského rozsudku arbitrážneho súdu,
ktorým rozhodoval o platnosti zmien podpísaných žalobcom 20.6.2007. Poistná zmluva ani Dodatok
zmluvy prejednávaný v rozhodcovskom konaní, nemôže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa cit.
ust. a teda ani rozhodcovské konanie, ktoré bolo vyvolané z dôvodu určenia poistného, nemá základ
v spotrebiteľskom vzťahu, lebo v čase uzatvorenia zmluvy a Dodatku bolo účinný § 52 ods.1 O. z.,

podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
So zreteľom na uvedené bol urobený záver, že žalobca sa nedomáha ochrany svojho práva ako

spotrebiteľ, preto sa na neho nevzťahuje osobné oslobodenie od poplatku podľa § 4 ods.2 písm.
za) zák.č.71/92 Zb. a z toho dôvodu bolo uznesenie 4C/57/2010-418 z 27.4.2012 v znení opravného
uznesenia14C/57/2010-461z1.6.2012zmenenétak,žežalovanániejepovinnázaplatiťsúdnypoplatok
331,50 € zo žaloby.
Uznesenie 4C/57/2010-453 z 25.5.20102 v znení opravného uznesenia 14C/57/2010-461 z 1.6.2012

však bolo potvrdené podľa § 219 ods.1 O. s. p. ako vecne správne s tým, že správne ide o položku 3
písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu jeho trov, ale žiadne
trovy mu v odvolacom konaní nevznikli a žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá
právo na ich náhradu.Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.