Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Cb/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614215785
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6614215785.12

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému G. E., P..
XX.XX.XXXX, Y. Z. XXX, XXX XX Z., zast. Advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., so sídlom
Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, v konaní o zaplatenie 8 510,12 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu o zaplatenie 7362,12 Eur s prísl. zamieta.

Vo zvyšku konanie zastavuje.

Žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy konania v plnej výške, ktorých výška bude vyčíslená
osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasavžalobnomnávrhu domáhalprisúdenia 8510,12Eurspríslušenstvomprotižalovanému na
tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola s dlžníkom
Z. Y. a žalovaným ako ručiteľom uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX
a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.03.2006, v súlade s ktorou poskytol žalobca
dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 7 501,82 Eur. Dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy
splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 46,84

Eur, a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné
vklady vo výške 37,51 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal
splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 65,66 Eur. Žalovaný prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí
dlžník. Dlžník porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať, pričom
listom zo dňa 13.12.2010 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval dlžníka, aby v 7-

dňovej lehote vrátil zostatok úveru. Dlžník peňažné prostriedky nevrátil. O odstúpení od zmluvy bol
upovedomený aj žalovaný. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom
sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým
žalovaným. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 04.01.2011 a dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od
zmluvy predstavuje sumu 6 119,46 Eur, pričom pozostáva z istiny 5 631,85 Eur, z nezaplatených úrokov
za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 487,61 Eur. V súlade s čl. VII. bod 8 úverovej zmluvy,

odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom
z omeškania vo výške 5 % p.a. . Pohľadávka je od roku 2012 vymáhaná voči dlžníkovi v exekučnom
konaní. Ku dňu 31.08.2014 bola výška žalobcovej pohľadávky 8 510,12 Eur, pričom pozostávala z istiny
6 119,46 Eur, 7,49 %-ného ročného úroku za úver od 05.01.2011 do 31.08.2014 vo výške 1 650,96 Eur,
5 %-ného ročného úroku z omeškania od 05.01.2011 do 31.08.2014 vo výške 739,70 Eur.2. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor,
preto bol platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že vznáša námietku premlčania, pričom
poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky tým, že medzi dlžníkom a navrhovateľom bola uzatvorená
dohoda o vyplňovaní biankozmenky a zmluva bola teda okrem ručiteľského záväzku žalovaného
zabezpečená aj zmenkou, pričom poukázal na to, že je neprípustné podľa zákona o ochrane spotrebiteľa
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou.

ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je rozhodcovská doložka a súd je povinný z úradnej
povinnosti skúmať, či spotrebiteľské zmluvy neobsahujú neprijateľné podmienky. Ďalej uviedol, že
žalobca dňa 13.12.2010 poslal dlžníkovi a žalovanému oznámenie o odstúpení od zmluvy, pričom
účinnosť odstúpenia nastala doručením predmetného oznámenia dňa 04.01.2011 a podľa ustanovení §
546 a nasl. O.Z., upravujúcich formu zabezpečenia záväzkov ručením, je ručiteľ povinný dlh splniť, ako
ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Veriteľ v oznámení o odstúpení vyzval dlžníka

na plnenie a určil mu na to lehotu 7 dní. Uplynutím tejto 7-dňovej lehoty vzniklo veriteľovi právo, aby si
svoju pohľadávku uplatnil voči ručiteľovi, k čomu celkom zjavne až do 06.10.2014, kedy žalobca podal
návrh na vydanie platobného rozkazu, nedošlo. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky
voči žalovaného ako ručiteľovi uplynula dňa 12.01.2014 a veriteľ tak má len tzv. naturálny záväzok, a v
dôsledku vznesenia námietky premlčania žalovaným súd žalobcovi nemôže priznať právo na zaplatenie

súm v zmysle jeho návrhu na začatie konania.

4. Žalobca sa pojednávania vo veci nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť, podal vo veci písomné
vyjadrenie, pričom uviedol, že žalobca uzavrel s Z. Y. a žalovaným ako ručiteľom zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, pričom uvedený nárok nie je premlčaný a nie je možné aplikovať

ustanovenie § 310 Obch. zák., nakoľko zmluva o úvere je v súlade s kogentným ustanovením § 261 ods.
6 písm. d/ Obch. zák. tzv. absolútny obchod, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového
vzťahu spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že sa nestotožňuje
s tvrdením, že úrok za úver patrí žalobcovi len od poskytnutia istiny do splatnosti úveru, nakoľko v
zmysle § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. V zmysle ustanovenia § 501 ods. 1 Obch. zák. je dlžník od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej
výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Dlžník je teda povinný od poskytnutia úveru
platiť úroky a to do dňa vrátenia. Analogicky túto povinnosť možno vyložiť k ustanoveniu § 503 ods. 3

Obch. zák., podľa ktorého ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr, ako bolo dohodnuté, je povinný platiť
úroky len do momentu vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné, že
povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých finančných
prostriedkov. V opačnom prípade by dlžník prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie
postavenie, nakoľko by sa zbavil povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Poukázal v súvislosti s tým

na ustanovenie čl. VII. bod 6, podľa ktorého odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká ani právo veriteľa
požadovaťzmluvnedohodnutéúrokyaždozaplateniacelejpohľadávky.Uviedol,žeoznačeniedohodyo
zabezpečovaní zmluvy zmenkou ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je irelevantné, nakoľko žalobca
si svoj nárok neuplatnil voči ručiteľovi zo zmenky, ale z titulu ručenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 13.03.2006, rovnako za irelevantné považuje označenie rozhodcovskej

doložky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko žalobca si svoj nárok riadne uplatnil pred súdom
a nie v rozhodcovskom konaní. Voči dlžníkovi je vedené exekučné konanie na exekútorskom úrade.
Podaním návrhov na vykonanie exekúcie premlčacia doba neplynie, nakoľko podľa § 390 Obch. zák.
právo veriteľa sa voči ručiteľovi nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Námietku premlčania
teda považuje žalobca za neopodstatnenú.

5. Žalovaný prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedol, že v danom
prípade má žalovaný postavenie spotrebiteľa, preto je nutné použiť ustanovenie § 52 O.Z., pričom
žalovaný nepopiera skutočnosť, že podpísal zmluvu o stavebnom úvere a mimoriadnom medziúvere so
žalobcom a má za to, že žalobca si neuplatnil svoje právo v zákonom stanovenej lehote, s poukazom

na čo bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania. Keďže žalovaný vzniesol námietku
premlčania, nemožno podľa jeho názoru priznať tento nárok. Nesúhlasil s názorom protistrany, že nárok
sa nepremlčal a ani sa nemôže, nakoľko vo vzťahu k pôvodnému dlžníkovi Z. Y. je vedené exekučné
konanie poukazom na § 310 Obch. zák., pričom v súvislosti s uvedeným poukázal na ustanovenie § 52O.Z., podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň
poukázal na to, že Občiansky zákonník ani neustanovuje obdobné ustanovenia ako ho obsahuje § 310

Obch. zák., preto má za to, že premlčacia lehota tak ručiteľa, ako aj u dlžníka plynie samostatne a
nezávisle na sebe. Poukázal na to, že žalobca podal návrh na súd až po uplynutí trojročnej zákonnej
premlčacejlehotyažalobcaneuniesoldôkaznébremeno,nakoľkohodnovernýmspôsobomnepreukázal
výšku poskytnutého plnenia, výšku nesplatenej istiny a správnosti úrokov z omeškania. Poukázal na
nezákonnosť nároku s úrokom z úveru zo sumy 6 119,46 Eur vo výške 7,49 % ročne od 05.01.2011 do

31.08.2014, ktoré sú vo výške 1 650,96 Eur a to z dôvodu, že na tento úrok z úveru mal nárok iba do
dňa splatnosti úveru, po splatnosti úveru vznikol iba nárok na úrok z omeškania, nakoľko už v samotnej
istine 1 119,46 Eur sú zahrnuté úroky z úveru, ďalšie poplatky za úver, preto považuje konanie žalobcu
za nezákonné, keďže žalobca požaduje úroky z úrokov, t.j. z príslušenstva, na ktoré nemá nárok. Žiadal
žalobu zamietnuť.

6. Po vykonaní príslušného dokazovania prvostupňový súd rozhodol rozsudkom č. k. 14Cb/30/2015 - 88
zo dňa 9. apríla 2015 žalobu o zaplatenie 8.510,12,- Eur s prísl. zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade
trov konania žalovaného vo výške 1.774,75,- Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe Zmluvy
o stavebnom sporení č. 0815249704 bola s dlžníkom Z. Y. a žalovaným, ako ručiteľom uzatvorená
Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 13.3.2006, v súlade s ktorou poskytol

žalobca dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 7.501,82,- Eur. Dlžník sa zaviazal do pridelenia
cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 46,84,- Eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia
pravidelné mesačné vklady vo výške 37,51,- Eur. Žalovaný prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť
pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Dlžník porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal

riadne a včas splácať. Listom zo dňa 13.12.2010 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval
dlžníka, aby v 7-dňovej lehote vrátil zostatok úveru. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj
žalovaný. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 4.1.2011 a dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od
zmluvy predstavuje sumu 6.119,46,- Eur, pričom pozostáva z istiny 5.631,85,- Eur z nezaplatených
úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 487,61,- Eur. V súlade s čl. VII. bod 8 úverovej

zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu
úrokom z omeškania v o výške 5 % ročne. Pohľadávka je od roku 2012 vymáhaná voči dlžníkovi
v exekučnom konaní. Ku dňu 31.8.2014 bola výška žalobcovej pohľadávky 8.510,12,- Eur, pričom
pozostávala z istiny 6.119,46,- Eur, 7,49 % - ného ročného úroku za úver od 5.1.2011 do 31.8.2014
vo výške 1.650,96,- Eur, 5 % - ného ročného úroku z omeškania od 5.1.2011 do 31.8.2014 vo výške

739,70,- Eur. Žalovaný v konaní namietal tú skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje
neprijateľné podmienky, a to dohodu o zabezpečení zmluvy zmenkou a rozhodcovskú doložku, ktorá
je súdmi považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a taktiež namietal premlčanie nároku v
trojročnej premlčacej lehote. Naproti tomu žalobca tvrdil, že nárok nie je premlčaný z toho dôvodu,
že právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi v zmysle § 310

Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žalobca predložil v konaní zmenkový platobný rozkaz, na základe ktorého súd uložil žalovanému Z. Y.
zaplatiť zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 19.4.2012 zmenkový peniaz 6.507,68,- Eur s prísl., z
ktoréhozmenkovéhoplatobnéhorozkazuniejemožnézistiť,akývzťahzmenkazabezpečovala.Uviedol,
že z ustanovenia § 5a písm. b/ Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších

predpisov, ktoré bolo do zákona o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a podľa
názoru súdu má spätnú účinnosť a vzťahuje sa aj na danú právnu vec, nemožno zabezpečiť uspokojenie
pohľadávkyzospotrebiteľskejzmluvyzmenkou.Zuvedenéhodôvodusúddospelkzáveru,žezmenkový
platobný rozkaz nie je spôsobilým titulom, na základe ktorého by malo dôjsť k spočívaniu premlčacej
doby. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nie je možné pre danú právnu vec aplikovať ustanovenie §

310 Obchodného zákonníka a to najmä vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal tú skutočnosť, že právo
voči dlžníkovi nie je premlčané, a súd potom prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným
s poukazom na vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka a žalobu, ako neodôvodnenú
zamietol. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania.

7. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. žalobca.
V odvolaní uviedol, že má za to, že použitie Obchodného zákonníka na právnu úpravu zmluvy o úvere
vyplýva priamo z kogentného ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka. V súvislosti s uvedeným,
v prípade pokiaľ má okresný súd za to, že nie je možné aplikovať ustanovenia § 310 Obchodnéhozákonníka, žalobca v tomto prípade má za to, že jeho nárok nie je aj tak premlčaný nakoľko v súlade
s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka, premlčacia doba je štvorročná. Právna úprava vyplýva
priamo z kogentného ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa

13.12.2010, účinnosť odstúpenia nastala dňa 4.1.2011, premlčacia doba uplynula dňa 4.1.2015, pričom
žalobca si uplatnil svoj nárok na okresnom súde pred uplynutím premlčacej doby. Dal do pozornosti
odvolaciemu súdu skutočnosť, že právna úprava zmluvy o úvere sa má spravovať ustanoveniami
Obchodného zákonníka, čo nakoniec potvrdil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa
27.3.2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že pre právny vzťah je potrebné

aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní, nakoľko sa jedná o tzv. absolútny obchod.
Ďalej uviedol, že skutočnosť, že nie všetky právne vzťahy, kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ sa
spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, vyplýva aj z novely Občianskeho zákonníka - zákon č.
102/2014 Z. z. v spojitosti so zákonom č. 151/2014 Z. z. (čl. IV.), podľa ktorej na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka

nadobudlo účinnosť až 1.4.2015. Do nadobudnutia účinnosti uvedeného ustanovenia má žalobca za to,
že zmluva o úvere sa výlučne spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolateľ ďalej uviedol,
že považuje za irelevantné riešiť zmenku vo vzťahu k uplatnenému nároku, nakoľko žalobca si uplatnil
svoj nárok voči žalovanému z titulu jeho ručiteľského záväzku, ktorý mu vyplýva zo zmluvy o úvere. Z
uvedených dôvodov navrhol aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.
s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p., a napadnuté rozhodnutie
podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Odvolací súd uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje odôvodnenie rozhodnutia
- z akého dôvodu súd aplikoval na daný právny vzťah príslušné ustanovenia o premlčaní podľa
Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka tak, ako sa v konaní dožadoval žalobca.

Nariadil prvostupňovému súdu vysporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným ako aj s
námietkou ohľadom nadobudnutia účinnosti novely Občianskeho zákonníka - zákona č. 102/2014 Z.z. .

10. Súd vec opätovne prejednal.

11. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil svoju neúčasť. Trval na tom, že príslušný
záväzkový vzťah mal byť posudzovaný podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o
úvere je absolútny obchod, a teda pohľadávka žalobcu nemôže byť premlčaná, nakoľko sa na ňu
vzťahujú ustanovenia § 387 Obchodného zákonníka. Trval na stanovisku, že doterajšia právna úprava
jasneneustanovovala,žeustanoveniaObčianskehozákonníkaupravujúcespotrebiteľsképrávnevzťahy

vylučujú použitie ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko podľa novely Občianskeho zákonníka -
zákona č. 102/2014, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.
Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť až 01.04.2015. túto právnu úpravu
nie je možné použiť spätne, preto pokiaľ pre dotknuté ustanovenie chýba úprava časovej pôsobnosti

majú za to, že uvedené ustanovenie sa použije iba na právne vzťahy , ktoré vznikli najskôr 01.04.2015.

12. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že v danom
právnomvzťahumážalovanýpostaveniespotrebiteľa,nakoľkospotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluva
bezohľadunaprávnunormu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Mázato,žežalobcasivdanom

prípade neuplatnil svoje právo vymáhať predmetnú pohľadávku súdnou cestou v zákonom stanovenej
lehote. Právo žalobcu sa premlčalo tak v trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka ako aj v dvojročnej premlčacej lehote podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko okamihom odstúpenia od zmluvy vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorý sa premlčal v lehote dvoch rokov. Podľa názoru žalovaného je nutné na daný právny

vzťah aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenie Občianskeho zákonníka,
aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Čo sa týka námietky žalobcu, že podľa § 310
Obchodného zákonníka právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovimá za to, že premlčacia lehota tak ručiteľa ako aj dlžníka plynie samostatne, teda nezávisle na sebe.
Žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

13. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, výpisom z obchodného
registra žalobcu, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, zmluvou o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 13.03.2006, odstúpením od zmluvy zo dňa 13.12.2010, všeobecnými
podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, platobným rozkazom vo veci, odporom
proti platobnému rozkazu, zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm

487/2011-15 zo dňa 19.04.2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 09.03.2015, ospravedlnením a
vyjadrením žalobcu zo dňa 27.03.2015 na základe čoho zistil, že na základe Zmluvy o stavebnom
sporení č. 0XXXXXXXXX bola s dlžníkom Z. Y. a žalovaným uzatvorená Zmluva o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.03.2006, v súlade s
ktorou poskytol žalobca dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 7 501,82 Eur. Dlžník sa zaviazal do
pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49 % p.a. pravidelnými mesačnými

splátkami vo výške 46,84 Eur, a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia
pravidelné mesačné vklady vo výške 37,51 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
sa dlžník zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 65,66 Eur. Žalovaný prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak
ju neuspokojí dlžník. Dlžník porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas

splácať, pričom listom zo dňa 13.12.2010 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval dlžníka, aby
v 7-dňovej lehote vrátil zostatok úveru. Dlžník peňažné prostriedky nevrátil. O odstúpení od zmluvy bol
upovedomený aj žalovaný. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom
sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým
žalovaným. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 04.01.2011 a dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od

zmluvy predstavuje sumu 6 119,46 Eur, pričom pozostáva z istiny 5 631,85 Eur, z nezaplatených úrokov
za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 487,61 Eur. V súlade s čl. VII. bod 8 úverovej zmluvy,
odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom
z omeškania vo výške 5 % p.a. . Pohľadávka je od roku 2012 vymáhaná voči dlžníkovi v exekučnom
konaní. Ku dňu 31.08.2014 bola výška žalobcovej pohľadávky 8 510,12 Eur, pričom pozostávala z istiny

6 119,46 Eur, 7,49 %-ného ročného úroku za úver od 05.01.2011 do 31.08.2014 vo výške 1 650,96 Eur,
5 %-ného ročného úroku z omeškania od 05.01.2011 do 31.08.2014 vo výške 739,70 Eur.

14. Žalovaný namietal v konaní tú skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje
neprijateľné podmienky, a to dohodu o zabezpečení zmluvy zmenkou a rozhodcovskú doložku, ktorá je

súdmi považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku a taktiež namietal premlčanie nároku v trojročnej
premlčacej lehote. Naproti tomu žalobca tvrdil, že nárok nie je premlčaný z toho dôvodu, že právo
veriteľavočiručiteľovisanepremlčípredpremlčanímprávavočidlžníkovivzmysle§310Obch.zák. Súd
prvej inštancie opätovne vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním posúdil súd prvej inštancie podľa § 497, § 303, § 344, § 349 ods. 1, § 351

ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ďalej len ( „ Obch. z.“), § 451, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ( ďalej len „ OZ“), podľa § 5a písm. b) zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov. Uviedol, že žalobca predložil v konaní zmenkový platobný rozkaz, na základe
ktorého súd uložil žalovanému Z. Y. zaplatiť zmenkový peniaz 6.507,68 Eur s príslušenstvom a uviedol,
že zo zmenkového platobného rozkazu nie je možné zistiť, aký vzťah zmenka zabezpečovala. Dospel k

názoru, že ustanovenie § 5a písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, ktoré bolo do zákona o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. má spätnú
účinnosť a vzťahuje sa aj na danú právnu vec. Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že nemožno
zabezpečiť uspokojenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Súd prvej inštancie posudzoval
spornú otázku medzi žalobcom a žalovaným ohľadne vznesenej námietky premlčania uplatneného

nároku žalobcom. Zotrval na svojom právnom posúdení premlčania podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, konkrétne vychádzal z ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
zmluva o mimoriadnom medziúvere bola uzavretá 13.3.2006 a posudzovaný právny vzťah je od svojho
vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca je v postavení dodávateľa a
dlžník v postavení spotrebiteľa, preto tento právny vzťah nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského

práva. Žalobca účinne odstúpil od zmluvy, pričom účinky odstúpenia nastali ku dňu 4.1.2011. Zmluva
od počiatku bola tak zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej
dostal. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia.
Žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel ku dňu odstúpenia, preto v zmysle § 107ods. 1 OZ premlčacia lehota začala plynúť od 4.1.2011 a uplynula 4.1.2013. Nakoľko žalobca podal
žalobu na súd 6.10.2014 súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný.
Nespochybnil, že úver je absolútnym obchodom avšak predmetná vec je spotrebiteľskou zmluvou, ide o

vzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,ktorýprijímaúvernaspotrebu.Ideotypickýobčianskoprávny
vzťah pričom úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a je
náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvod aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a
nie podnikateľské právo. Pokiaľ žalobca argumentoval, že ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré

nadobudlo účinnosť 1.4.2015 nie je možné použiť spätne a uvedené ustanovenie sa použije iba na
právne vzťahy, ktoré vznikli najneskôr 1.4.2015 súd prvej inštancie uviedol, že novela Občianskeho
zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť 1.4.2015 nemá vplyv na posúdenie plynutia premlčacej lehoty v
tomto prípade. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
a bránenie práva, pričom vyslovil podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. že o výške náhrady trov rozhodne v

osobitnom uznesení.

15. Proti tomuto rozsudku podľa žalobca odvolanie v ktorom namietal, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. ) a že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 205 ods. 2 písm b)

O.s.p. ). Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca odstúpil od zmluvy, čím bola
zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Žalobca má za to, že v súlade s § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluva úvere je absolútny obchod,
spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverového
vzťahu. Odstúpenie od zmluvy je upravené v Obchodnom zákonníku v § 344 a nasl. v spojení s §

506. Podľa právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, ktorá je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku ako lex
specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, nenastáva odstúpením od zmluvy režim bezdôvodného
obohatenia, preto súd prvej inštancie nemal vychádzať z § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ ide o otázku premlčania, ale mal ju posudzovať podľa § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.
Prednosť v ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami obchodného práva bola zavedená

novelou Občianskeho zákonníka a to zákonom č. 102/2014 Z.z. v spojitosti so zákonom č. 151/2014
Z.z., podľa ktorej „ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva“.
Ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.4.2015 a do nadobudnutia účinnosti má žalobca za to, že zmluva o
úvere sa spravuje výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobca vytýkal v podanom odvolaní

súdu prvej inštancie, že sa náležite nevysporiadal s účinnosťou novely tak, ako mu to uložil Krajský
súd v Banskej Bystrici v odôvodnení uznesenia zo dňa 16.12.2015. Keďže Obchodný zákonník ako lex
specialis obsahuje právnu úpravu odstúpenia od zmluvy, právnu úpravu premlčania, žalobca zotrval na
svojom názore, že jeho nárok nie je premlčaný v súlade s § 397 Obchodného zákonníka, lebo premlčacia
doba je 4-ročná a v 4-ročnej premlčacej lehote si uplatnil svoj nárok voči ručiteľovi. Navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, prípadne aby rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.4.2016. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 315,02

Eur. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie musel prihliadať v čase rozhodovania t.j. dňa 24.2.2016
na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a aplikovať na právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou
ustanovenia Občianskeho zákonníka napriek tomu, že ide o tzv. absolútny obchod. Na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva, pretože toto ustanovenie zákona

nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3MCdo/14/2014 a 3Mcdo/12/2014. V rozhodnutiach Najvyšší súd konštatoval, že
plynutie premlčacej lehoty sa musí posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, vzhľadom
na to, že sa rozhoduje na základe ustanovení platných a účinných v čase rozhodnutia a v súlade

s § 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je súd povinný prihliadnuť ( ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy ) na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Súd
prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s argumentáciou žalobcu, keď uviedol, že novela
nadobudla účinnosť dňa 1.4.2014, avšak ide o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, nie jepreto vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Keďže § 52 ods. 2 ako aj § 54 Občianskeho zákonníka
predpokladá použitie Občianskeho zákonníka na všetky zmluvné podmienky, teda aj na premlčanie

a pre spotrebiteľa platí výklad, ktorý je pre neho priaznivejší, k premlčaciu práva v danom prípade
nepochybne došlo v súlade s ustanovením § 107 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasí s názorom
žalobcu, že premlčanie práva je v Obchodnom zákonníku úpravou komplexnou. Obchodný zákonník
právnu úpravu premlčania bezdôvodného obohatenia neobsahuje ( viď rozhodnutie NS ČR sp.zn.
28Cdo/3677/2009 ), ktorý vyslovil názor, že právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku nie je

v danom prípade komplexnou a na otázky neupravené Obchodným zákonníkom sa tým pádom majú
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nemôže byť preto vylúčená aplikácia ustanovenia § 107
Občianskehozákonníka.SprávnosťrozhodnutiasúduprvejinštanciepotvrdzujeajuznesenieÚstavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2013 sp.zn. I.ÚS 402/2013-10 a uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 17.2.2016 sp.zn. I.ÚS 101/2016-9. Zdôraznil, že § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a s tým súvisiaci § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú prelomové práve čo sa týka vzťahu

Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, nakoľko ustanovil povinnosť použiť Občiansky
zákonníka aj na tzv. absolútne obchody podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka a povinnosť
posudzovať premlčanie právo zo spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a
to ex offo.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie podľa § 379 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Z predloženej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom sporení nesporne vyplýva, že za

žalobcu ako právnickú osobu konali a predmetnú zmluvu podpísali osoby M.. V. Z. N. D. C., ktoré mali
na starosti klientov.

19. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach
robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby zakladacou listinou alebo zákonom

(štatutárneorgány).Štatutárnyorgántedakonávmeneprávnickejosoby(ideoúkonprávnickejosoby).
Ak ide o úkony štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, treba dať do pozornosti ustanovenia § 13
Obchodného zákonníka. Podľa týchto ustanovení podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich
pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď svojím konaním prekročili rozsah predmetu jeho podnikania,
okremprípadu,vktoromkonajúcaosobaprekročilapôsobnosťštatutárnehoorgánu,ktorútomutoorgánu

zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
zamestnanci alebo členovia pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je
to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Postavenie zamestnancov a členov, ktorí konajú
za právnickú osobu je postavením zákonných zástupcov, ktorých prekročenie oprávnení je špecificky
upravené. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe len

pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o
ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava
I je zrejmé, že v čase, keď predmetnú zmluvu podpísali vyššie uvedené osoby za spoločnosť žalobcu
konali a podpisovali všetci dvaja členovia predstavenstva spoločne, alebo jeden člen predstavenstva
spolu s prokuristom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu ( negatívne nultum ) nastáva bez ďalšieho

priamo zo zákona ( ex lege ) a hľadí sa naň, ako by nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená
dodatočným schválením a nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím neplatnosti. Absolútne
neplatný právny úkon nepôsobí právne následky.

20. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nepreskúmal platnosť predmetnej zmluvy v

súvislosti s konaním vyššie uvedených osôb, ktoré mali na starosti klientov a konali za právnickú osobu
- žalobcu. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi či predmetná zmluva je platná a to v súvislosti s
konaním žalobcu. Až po tomto zistení súd prvej inštancie bude môcť posúdiť plynutie premlčacej lehoty
podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka.

21. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, zaslal vo veci dôkazy ako aj čiastočné späťvzatie žalobného
návrhu z dôvodu čiastočných úhrad. Taktiež zaslal prílohu č. 1 internej smernice, podľa ktorej majúkompetenciu pre podpis zmluvy o úvere dvaja referenti odboru starostlivosti o klientov ako aj popis
pracovnej činnosti M.. V. Z. N. D. C.. V ostatnom zotrval na svojich tvrdeniach.

22. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne sa pridržiaval
dovtedajších vyjadrení. Namietal opätovne premlčanie nároku v trojročnej lehote. S čiastočným
späťvzatím konania súhlasil.

23. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, výpisom z obchodného

registra žalobcu, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, zmluvou o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 13.03.2006, odstúpením od zmluvy zo dňa 13.12.2010, všeobecnými
podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, platobným rozkazom vo veci, odporom
proti platobnému rozkazu, zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm
487/2011-15 zo dňa 19.04.2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 09.03.2015, ospravedlnením a
vyjadrením žalobcu zo dňa 27.03.2015 na základe čoho zistil, že na základe Zmluvy o stavebnom

sporení č. XXXXXXXXXX bola s dlžníkom Z. Y. a žalovaným uzatvorená Zmluva o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXXXXX N. H. Ú. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 13.03.2006, súvisiacou
judikatúrou, čiastočným späťvzatím žalobného návrhu, poverením na podpisovanie zmlúv, popisom
pracovnej činnosti D. C., M.. V. Z., výpisom internej smernice žalobcu, na základe čoho zistil, že na
základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola s dlžníkom Z. Y. a žalovaným uzatvorená

Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 13.03.2006, v súlade s ktorou poskytol žalobca dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške
7 501,82 Eur. Dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru
7,49 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 46,84 Eur, a do nasporenia 40 % cieľovej
sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 37,51 Eur. Po pridelení

cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo
výške 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 65,66 Eur. Žalovaný prevzal ručením
na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Dlžník porušil zmluvne dohodnuté
podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať, pričom listom zo dňa 13.12.2010 žalobca
odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval dlžníka, aby v 7-dňovej lehote vrátil zostatok úveru. Dlžník

peňažné prostriedky nevrátil. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj žalovaný. Podľa úverovej
zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie
deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým žalovaným. Účinnosť odstúpenia nastala dňa
04.01.2011 a dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavuje sumu 6 119,46 Eur, pričom
pozostáva z istiny 5 631,85 Eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške

487,61 Eur. V súlade s čl. VII. bod 8 úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia
od zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. Pohľadávka je od
roku 2012 vymáhaná voči dlžníkovi v exekučnom konaní. Ku dňu 31.08.2014 bola výška žalobcovej
pohľadávky 8 510,12 Eur, pričom pozostávala z istiny 6 119,46 Eur, 7,49 %-ného ročného úroku za
úver od 05.01.2011 do 31.08.2014 vo výške 1 650,96 Eur, 5 %-ného ročného úroku z omeškania

od 05.01.2011 do 31.08.2014 vo výške 739,70 Eur. Ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu trval
žalobca na zaplatení 7362,12 Eur s príslušným úrokom z omeškania a vo zvyšku vzal žalobný návrh
späť.

24. Žalovaný namietal v konaní tú skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje
neprijateľné podmienky, a to dohodu o zabezpečení zmluvy zmenkou a rozhodcovskú doložku, ktorá je
súdmi považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku a taktiež namietal premlčanie nároku v trojročnej
premlčacej lehote. Naproti tomu žalobca tvrdil, že nárok nie je premlčaný z toho dôvodu, že právo
veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi v zmysle § 310 Obch. zák.

Žalobca vzal návrh na začatie konania späť v časti a trval na zaplatení 7362,12 s prísl.

25. Súd sa zaoberal posúdením platnosti uzavretia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, ktorú uzavreli žalobca a žalovaný v pozícii ručiteľa a to z hľadiska osôb oprávnených konať za
žalobcu, pričom zistil, že z poverenia predsedu predstavenstva a člena predstavenstva zmluvu uzavreli

oprávnené osoby, ktoré poverenie sa nachádza na č. l. 265 spisu a preto opätovne zotrval na právnom
posúdení vyslovenom v predchádzajúcom rozhodnutí prvostupňového súdu a ustálil totožný skutkový
a právny stav veci:26. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 303 Obch. zák., kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

28. Podľa § 344 Obch. zák., od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo

tento alebo iný zákon.

29. Odstúpenie od zmluvy upravuje čl. VII. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.
Podľa čl. VII. bod 1 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere veriteľ má právo od
zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane
príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. všeobecných podmienok. Podľa

čl. XIX. ods. 2, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti, alebo zmluvnej dohody zo strany
stavebného sporiteľa a/alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo
jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obch. zák. je stavebná sporiteľňa oprávnená
najmä vypovedať zmluvu, alebo od nej odstúpiť.

30. Podľa § 349 ods. 1 Obch. zák., odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

31. Podľa § 351 ods. 1 Obch. zák., odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán

zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohoto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

32. Podľa § 351 ods. 2 Obch. zák., strana ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá
strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve, pre
tento prípad inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má
nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

33. V danom prípade by sa žalobca vzhľadom na odstúpenie od zmluvy s tým, že zmluva zanikla, mohol
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. O.Z., pričom podľa § 451 ods. 2 O.Z.
bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. V danom prípade by pre uvedený právny vzťah platila premlčacia lehota v zmysle § 107 ods.
1 O.Z. a súd podľa § 100 ods. 1 O.Z. by prihliadal na toto premlčanie vzhľadom na námietku dlžníka,
a nemohol by premlčané právo veriteľovi priznať.

35. Podľa § 310 Obch. zák., právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči
dlžníkovi.

36. Podľa § 5a písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, neprípustné

je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou
alebo šekom.

37. Žalobca predložil v konaní zmenkový platobný rozkaz, na základe ktorého súd uložil odporcovi Z.
Y. zaplatiť zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 19.04.2012 zmenkový peniaz 6 507,68 Eur s prísl.,

z ktorého zmenkového platobného rozkazu nie je možné zistiť, aký vzťah zmenka zabezpečovala. Z
ustanovenia § 5 a písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
ktoré bolo do zákona o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a podľa názoru súdu
má spätnú účinnosť a vzťahuje sa aj na danú právnu vec, nemožno zabezpečiť uspokojenie pohľadávkyzo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Z uvedeného súd dovodil, že zmenkový platobný rozkaz nie je
spôsobilým titulom, na základe ktorého by malo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby. Z uvedených
dôvodov potom súd mal tiež za to, že nie je možné pre danú právnu vec aplikovať ustanovenie § 310

Obch. zák. a to najmä vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal tú skutočnosť, že právo voči dlžníkovi nie
je premlčané, a súd prihliadol potom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, a s poukazom na
vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka právo žalobcovi nebolo možné priznať, a žalobu
bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

38. Súd zotrval na svojom právnom posúdení veci a pokiaľ sa týka použitia ustanovení Občianskeho
zákonníka na posúdenie premlčania podľa Občianskeho zákonníka bol toho názoru, že je pravdou,
že zákonom č. 102/2014 nadobudla účinnosť dňa 01.04.2015 novela Občianskeho zákonníka,
pričom prvostupňový súd sa mal vysporiadať s námietkou dohľadom nadobudnutia účinnosti novely
Občianskeho zákonníka a bol toho názoru, že táto novela skutočne nadobudla účinnosť 01.04.2015,
pričom nemala vplyv na skutočnosť, že právny nárok žalobcu je potrebné vzhľadom na námietku

premlčania posúdiť inak, ako podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko príslušnú
subjektívnu dvojročnú lehotu, ktorá plynula po odstúpení od zmluvy upravuje Občiansky zákonník ako
lex generalis a táto sa v Obchodnom zákonníku nenachádza. Táto lehota je upravená v § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

39. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

40. Keďže účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala dňa 01.04.2011 dlžná suma mohla byť uplatnená

na súde od tohto dátumu, nakoľko žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel ku dňu
odstúpenia od zmluvy t.j. 04.01.2011 a uplynula by 04.01.2013, pričom žaloba bola podaná na súde
06.10.2014.

41. Prvostupňový súd bol ďalej toho názoru, že zmluva o mimoriadnom medziúvere bola uzavretá

13.03.2006, pričom posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym
vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, žalobca je v postavení dodávateľa a dlžník v postavení
spotrebiteľa,apretouvedenýprávnyvzťahniejevyňatýzrežimuspotrebiteľskéhopráva.Žalobcaúčinne
odstúpil od predmetnej zmluvy, pričom účinky nastali ku dňu 04.01.2011 , čím bola zmluva od začiatku
zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Odstúpením od

zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia. Preto musel prvostupňový
súd prihliadať na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Napriek tomu, že žalobca vzal žalobný
návrh sčasti späť v dôsledku čiastočných úhrad žalobcu a súd konanie v tejto časti podľa § 145 CSP
zastavil, táto skutočnosť nemá vplyv na právne posúdenie veci týkajúce sa premlčania nároku.

42. Účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 153/2004 Z.z. od 01.04.2004 sa
posilnila právna ochrana spotrebiteľa. Je nepochybné , že úver je absolútnym obchodom, predmetná
vec je však spotrebiteľskou zmluvou a ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu. Ide teda o typicky občianskoprávny vzťah , pričom úverovanie spotrebiteľov patrí
medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany

spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské právo. Aj z týchto dôvodov súd
pokiaľ by neposúdil vec z hľadiska plynutia premlčacej doby plynúcej pre vydanie bezdôvodného
obohatenia musel by nárok žalobcu zamietnuť z dôvodu uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej
lehoty v zmysle Občianskeho zákonníka stanovenej v § 101 Občianskeho zákonníka. Súd bol toho

názoru, že z týchto dôvodov bolo potrebné žalobu zamietnuť. Pokiaľ je odvolací súd názoru toho,
že pre plynutie premlčacej lehoty je potrebné použiť 4ročnú premlčaciu lehotu podľa Obchodného
zákonníka mohol rozsudok prvého stupňa zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Prvostupňový
súd však zotrval na právnom posúdení uvedenom v pôvodnom rozhodnutí a bol názoru toho, že novela
Občianskeho zákonníka, ktorú spomína žalobca t.j. zákon č. 102/2014 Z.z. nemá vplyv na posúdenie

plynutia premlčacej lehoty v tomto posudzovanom prípade.

43. Podľa § 145 ods. 2 CPS Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.44. Podľa § 145 ods. 2 CSP súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu žalobcu a konanie
v tejto časti zastavil.

45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí..

46. Ďalej bolo o trovách rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CPS o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

47. Na základe uvedeného súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.