Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/36/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611204853
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1611204853.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky rozhodol samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci

navrhovateľa: K., zastúpený advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, AK Nádražná 23, Malacky, proti
odporcovi: B. zastúpená advokátkou JUDr. Ingrid Haulíkovou, AK Záhorácka 100, Malacky

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz.
E., zapísaných na LV č. XX Okresného úradu v Malackách, katastrálneho odboru ako parcely registra
„C“, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 109, parc. č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 177 m2 a rodinný dom, súpisné číslo XXX.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 165,- Eur a odmenu advokáta v
sume 1.277,15 Eur na účet advokátky JUDr. Ester Bujnovskej č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v J. a.s.
Bratislava, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 02.06.2011 domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. úz. E., ktoré sú zapísané na LV č. XX Okresného úradu v Malackách,
katastrálneho odboru ako parcely registra „C“, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
109, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2 a rodinný dom, súpisné číslo XXX.

Návrh zdôvodnil tým, že v roku 1978 kúpnopredajnou zmluvou uzavretou s H., otcom odporkyne, kúpil
od H. nehnuteľnosti v kat. úz. E. a to rodinný dom č. XXX a parcely č. XXXX a č. XXXX, zapísané
na LV č. XX za kúpnu cenu 30.000,- Kčs. Zmluva bola spísaná účastníkmi ručne a laicky. V roku 1981
účastníci zmluvy spísali a podpísali Dotazník a čestné prehlásenie o prevode týchto nehnuteľností s tým,
že prevodca zrealizuje registráciu zmluvy, čo sa však nestalo. O tejto skutočnosti sa však navrhovateľ
nedozvedel a bol od roku 1978 v presvedčení, že mu tieto nehnuteľnosti patria a v tomto presvedčení
bol dobromyseľný. Nehnuteľnosti od kúpy užíval spolu so svojou rodinou a riadne platil dane a poplatky.

V roku 2010 sa navrhovateľ dozvedel, že jeho dom, ktorý nepretržite užíval od roku 1978 a do ktorého
investoval v rámci jeho rekonštrukcie značné finančné prostriedky, bol predmetom dedičského konania
po neb. H., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho jedinou dedičkou sa stala jeho dcéra - odporkyňa. Táto
v rámci dedičského konania zamlčala skutočnosť, že jej otec nehnuteľnosti v minulosti odpredal a sú v
dlhodobom užívaní navrhovateľa a jeho rodiny. Po skončení dedičského konania a zápise osvedčenia
o dedičstve na LV č. XX . pre kat. úz. E. sa navrhovateľ ocitol v absolútnej právnej aj faktickej neistote
a v postavení, ktoré si vyžiadalo podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré súd vydal

uznesením č. k. 27C 92/2011 dňa 20.04.2011, ktorým súd zakázal odporkyni nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami a zároveň určil navrhovateľovi podať návrh na začatie konania vo veci samej v lehote
30 dní. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.05.2011. Navrhovateľ má za to, že splnil
podmienky vydržania predmetných nehnuteľností a to ku dňu 31.12.1991. Má preto naliehavý právnyzáujem na určení vlastníctva, keďže bez tohto určenia nemôže dôjsť k zmene vlastníka v evidencii
nehnuteľností.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že v dedičskom konaní po jej otcovi H. na základe osvedčenia
o dedičstve sp. zn. 12D/52/2010 nadobudla do vlastníctva rodinný dom súp. č. XXX. a pozemky - parc.
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2 a par. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 177 m2 v kat. úz. E.. Jej nebohý otec ju nevychovával a stretla sa s ním iba niekoľkokrát.
Pri poslednom stretnutí s otcom jej ponúkol, aby s ním išla do H., že na ňu dom s pozemkom prepíše.

Odporkyňa vzhľadom na to, že jej otec bol často opitý, mu neverila. Po skončení dedičského konania
zistila, že nehnuteľnosti dlhodobo užíva H. s rodinou. Nehnuteľnosti údajne nadobudol navrhovateľ, brat
H. od nebohého H. na základe kúpno-predajnej zmluvy z roku 1978. Uvedená zmluva podľa
navrhovateľky nespĺňa základné náležitosti, predovšetkým v nej nie je konkretizovaný predmet kúpy.
Uviedla, že je veľmi nepravdepodobné, že navrhovateľ po dobu viac ako 33 rokov nevedel o tom, že
na neho neprešlo vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva z

roku 1978 nebola nikdy registrovaná štátnym notárstvom, a teda nikdy nedošlo k prechodu vlastníckeho
práva na navrhovateľa. Predávajúci H. a navrhovateľ spísali dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu
a spoplatnenie zmluvy dňa 14.1.1981. MNV v E. udelilo s predajom nehnuteľnosti súhlas. V uvedenom
dotazníku je uvedená kúpna cena 15.000 Kčs, pričom v kúpno-predajnej zmluve je uvedená odlišná
kúpna cena 30.000 Kčs. Zo zmluvy nevyplýva, že by nebohý H. mal zrealizovať registráciu zmluvy a

navrhovateľ nevyvinul žiadne úsilie, aby sa uskutočnil prevod vlastníckeho práva. Navrhovateľ v danom
prípadenepostupovalsobvykloumierouopatrnosti,keďpredpokladal,ženadobudolvlastníckeprávona
základe zmluvy, neobsahujúcej základné náležitosti, a ktorá nikdy nenadobudla účinnosť. Navrhovateľ
si bol vedomý, že je potrebné zmluvu registrovať tak, aby nastal účinný prevod vlastníckeho práva.
Navrhovateľ teda nesplnil podmienky pre vydržanie, pre ktoré sa vyžaduje predovšetkým existencia

dobromyseľnosti. V dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo
patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Základom oprávnenej držby je však len ospravedlniteľný
omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno
so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. V prípade navrhovateľa nikdy nešlo o
oprávnenú dobromyseľnú držbu, keďže nebohý H. bol vlastníkom predmetných nehnuteľností a táto

skutočnosť musela byť každému zrejmá z verejne prístupného katastra nehnuteľnosti. Navrhovateľ, ak
by postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, musel mať minimálne pochybnosť o tom, či mu vlastnícke
právo naozaj patrí, o čom svedčí aj snaha navrhovateľa odkúpiť predmetné nehnuteľnosti od odporkyne
v čase, keď sa dozvedel, že tieto predmetné nehnuteľnosti po svojom otcovi zdedila. Poukázala
taktiež na ustanovenie §47 ods. 3 zák. č. 131/1982 Zb., ktorým sa menil a doplnil Obč. zákonník, podľa

ktorého, ak na návrh podaný do troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného
orgánu alebo k registrácii platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Zo zákona teda platila nevyvrátiteľná
právna domnienka, že účastníci od zmluvy odstúpili, ak do troch rokov nedošlo k registrácii zmluvy.
Právne účinky odstúpenia od zmluvy spočívali v tom, že zmluva sa ruší od samého počiatku, teda „ex
tunc“. Z týchto dôvodov žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov H. H., V., K., L., K., V., A., O. G.
oboznámil sa s kúpnopredajnou zmluvou z roku 1978, dotazníkom a čestným prehlásením z roku 1981,
LV č. XX, rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. D 48/75-15, dedičským rozhodnutím
číslo 12D 52/2010, Dnot 174/2010, identifikáciou parciel, Oznámením Správy katastra Malacky, čestným

prehlásením (č. listu 28 spisu), potvrdeniami obce E., fotodokumentáciou, čestným prehlásením E.,
odborným vyjadrením k diagnóze znalkyne H., fotodokumentáciou nehnuteľností a spisom a zistil
nasledovný skutkový stav.

Rozhodnutím Štáneho notárstva Bratislava - vidiek č. D 48/75-15 zo dňa 09.06.1975 nadobudol neb.

H. po svojej matke L. ako jediný dedič rodinný dom s dvorom a záhradou - parc. č. XXX a č. XXX v
kat. úz. E..

V kúpnopredajnej zmluve zo dňa 31.08.1978 sa uvádza, že kupujúci K., bytom E., kupuje rodinný dom
od H. za cenu 30.000,- Kčs. Predávajúci H. prehlasuje, že prevzal od kupujúceho K. 30.000,- Kčs v

hotovosti. Predmetnú písomnú, rukou písanú kúpno-predajnú zmluvu obaja podpísali a podpísali ju aj
svedkovia J. a matka K..Podľa dotazníka a čestného prehlásenia zo dňa 14.1.1981 v časti A prevodca H.a, narodený 14.7.1950,
ženatý, prevádza nehnuteľnosť, jej súčasti a príslušenstvo a to starý rodinný dom a parcelu číslo
XXX. vo výmere 270 m2 na nadobúdateľa K., nar. XX.X.XXXX., slobodný, za dohodnutú cenu 15.000,-

Kčs. Predmetný dotazník obaja podpísali. V časti B dotazníka MNV v E. vyjadrilo súhlas s prevodom
nehnuteľnosti s tým, že dohodnutá cena je v mieste obvyklá. V časti C útvar hlavného architekta
Bratislava potvrdil, že parcela číslo XXX - rodinný dom s dvorom sa nachádza v intraviláne obce E..
Objekt rodinného domu z hľadiska územného plánu nie je určený na odstránenie.

Podľa identifikácie parciel z LV č. XX, bola parcela číslo XXX na základe nového mapovania v decembri
2007 prečíslovaná na parcelu číslo XXXX - zastavaná plocha o výmere 109 m2 a parcela
č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 177 m2.

Podľa LV č. XX Okresného úradu Malacky, Katastrálneho odboru, je odporkyňa zapísaná ako výlučná
vlastníčka nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. E., a to parciel registra „C“, parc. č. XXXX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 109, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
177 m2 a rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele číslo XXXX. Predmetné
nehnuteľnosti nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve číslo 12D 52/2010, Dnot 174/2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2010.

Podľa oznámenia Správy katastra Malacky zo dňa 24.3.2011 bola parcela č. XXX v kat. úz. E.
prečíslovaná pri Obnove katastrálneho operátu novým mapovaním. Správa katastra Malacky vyhlásila
2.1.2008 v kat. úz. E. platnosť obnoveného katastrálneho operátu, ktorý sa stal záväzným. Predmetná
parcela bola prečíslovaná na parcelu č. XXXX o výmere 109 m2 a parcelu XXXX o výmere 177 m2,
evidované na LV č. XX.

Z potvrdení obce E. z roku 2010 a 2011 vyplýva, že K., bytom E., si kúpil v roku 1981 rodinný dom súp.
č. XXX. postavený bna parcele č. XXXX /staré parc. č. XXX./ v kat. úz E. od H.. K. mal podané priznanie
k dani z nehnuteľnosti na súp. č. XXX v roku 1979 a daň riadne uhrádzal každý rok. Od roku 1996 má
daňové priznanie podané a daň uhrádza jeho sestra H., bytom E..

Podľa čestného prehlásenia spísaného bez datovania prehlásili svedkovia H., že K. trvalé bytom E.,
odkúpil dňa 31.8.1978 od H. bytom E., starý rodinný dom, súp. č. XXX, na parcele č. XXX/nové
číslo XXXX a XXXX na LV č. XX v kat. úz. E.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že býval s rodičmi v E.. Bol slobodný a mal rozvedenú sestru.
Predmetný dom kupoval pre seba ak by sa oženil. Predmetný dom začal rekonštruovať, keďže to bola
ruina a rekonštruoval ho asi 5 rokov. Strecha musela ísť preč a z jednej strany tam boli len ruiny stien,
ktoré boli stavané z kameňa. V dome nebola elektrika, voda, plyn ani kúrenie. Navrhovateľ postupne
do domčeka priviedol elektrinu a vodu. Na steny z kameňa napájal tehly a rôzny materiál. Plyn do

domčeka nie je privedený doposiaľ. Vo dvore domu bol suchý záchod a ten je tam doposiaľ. Vodu
navrhovateľ doviedol do letnej kuchyne, kde sa môžu umývať riady. Keďže navrhovateľ sa neoženil,
do domčeka prišla bývať jeho rozvedená sestra H., ktorá nemala kde bývať a chcel jej pomôcť. Na
domčeku navrhovateľ robil vždy svojpomocne s kamarátmi, len strechu robila firma. Pred 5 rokmi na
dome vymieňal plástové okná. Dom nie je zateplený, nahodil na steny brizolit, ktorý zafarbil. V domčeku

boli drevené hnilé podlahy. Navrhovateľ podlahy vybetónoval a do každej izby dal kachle na drevo.
V domčeku navrhovateľ býval so sestrou od roku 1985 do roku 1990, kedy sa odsťahoval do
rodičovského domu. H., ktorý mu dom predal býval rôzne u svojich kamarátov a aj na záchode vedľa
krčmy. Ľúbil si vypiť. Bol bývalý a celý život chodil navrhovateľa strihať do domu, ktorý od neho
navrhovateľ kúpil. Naposledy býval u pána L., u ktorého pracoval a ktorý mal krčmu a dal mu tam jednu

izbu. Tam za H. chodila niekedy aj jeho žena, ktorá bola matkou odporkyne a teda odporkyňa musela
vedieť, že H. svoj dom predal. D. za dom zaplatil v roku 1978 sumu 30.000,- Kčs. H. potom ešte chcel
15.000,- Kčs. Preto išli na MNV E., pretože navrhovateľ chcel mať nejaký doklad. Tam mu navrhovateľ
uhradil ešte 15.000,- Kčs. Dotazník vypisovali na MNV a navrhovateľ mal doklad, že to schválili a že
to platí.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že jej otec H. zomrel v roku 2009. Odporkyňa s otcom nežila a videla
ho len pár krát. V roku 1998 mu bola ukázať svojho syna. Vtedy jej otec hovoril, že má nejaký dom a že
by jej ho chcel dať. Otca vtedy nebrala vážne, pretože pil a bol nezodpovedný. Keď ho bola pozrieť vE. počula, že býva v nejakej izbe v krčme. Keď po neb. otcovi zdedila dom, išla sa s listom vlastníctva
prihlásiť na obec. Tam jej uviedli, že v dome býva pani P.. Odporkyňa išla do domu, kde jej pani P.
ukázala nejaké dva papiere, na ktorých bol otcov podpis. Išla preto opäť na obec a všetkých z domu

odhlásila z trvalého pobytu a sama sa prihlásila na trvalý pobyt. Až neskôr za odporkyňou prišiel do E.,
kde bývala s matkou, navrhovateľ s advokátom E. a s pánom P. s tým, že by chceli ten dom s pozemkami
a vyplatili by ju. Potom prišiel navrhovateľ opäť s pánom P. dohodnúť cenu. Odporkyňa im uviedla, že
by chcela 50.000,- Eur. Syn pani P. jej poslal SMS správu, že súhlasí a peniaze zoženie. Tretí krát za
ňou prišiel navrhovateľ so svojou advokátkou vo februári 2011 a boli na obci E., kde ju pýtali občiansky

preukaz a robili na jej osobu nátlak. Uviedli jej, že podali žalobu na súd. Preto už odmietla akékoľvek
rokovanie. V roku 2011 podala na súd žalobu o vypratanie pani P. aj s rodinou z domu. Konanie sa
vedie na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 4C 128/2011.

Svedkyňa H. uviedla, že je sestrou navrhovateľa. Vedela o tom, že jej brat kupoval v roku 1978 dom od
H. a zaplatil mu vtedy 30.000,- Kčs. Potom ho D. ešte pýtal peniaze a brat mu vyplatil ešte 15.000,- Kčs.

Spísali si zmluvu, pri čom bola prítomná pani O.. Keď D. pýtal ďalších 15.000,- Kčs, tak s bratom už išli
na bývalé MNV, aby bol doklad, že je to predané. Svedkyňa vtedy bývala v podnájme. Brat sa do domu
hneď nenasťahoval, pretože to bolo zbúranisko. Dom začal postupne opravovať, aby sa tam dalo bývať.
Zasklil okná, urobil betónové podlahy a opravil strechu aby netiekla, urobil novú latrínu vo dvore a celý
pozemok oplotil od suseda plechovým plotom a os cesty murovaný plot. Brat v dome býval asi dva roky

a svedkyňa sa do domu nasťahovala asi v roku 1981. V dome nebola elektrika, voda ani plyn. Brat tam
dotiahol provizórne do kuchyne elektriku. Neskôr dom začal prerábať aj jej syn. Urobil novú strechu ,
do domu dal nové plastové okná, do dvoch izieb dal nové dvere a taktiež dal nové drevené vstupné
dvere. Nainštaloval novú elektriku do celého domu a aj pred dom asi za 10.000,- Sk. Ku kúpe domu jej
bratom svedkyňa uviedla, že keď to raz kúpili a zaplatili peniaze tak to je automaticky vlastníctvo. Pred

piatimi rokmi svedkyňa ochorela. Uviedla, že odporkyňu nikdy nevidela a nikdy za ňou neprišli žiadni
ľudia ohľadne domu a nikdy žiadne doklady od domu nemala. Prišiel jej list od odporkyne, že sa má
z domu vysťahovať. Pokiaľ sa z domu vysťahuje, celé to zbúra tak, ako to bolo na začiatku.

Navrhovateľ založil do spisu lekárske potvrdenie ošetrujúceho psychiatra svedkyne H., podľa ktorého

je H. liečená v psychiatrickej ambulancii pre úzkostnú depresívnu poruchu. Psychická stresová záťaž
môže u nej navodiť stav nepochopenia a nesprávneho vyhodnotenia situácie.

Svedkyňa H. uviedla, že poznala neb. H. a jeho ženu. Mali spolu dieťa, ktoré ale nikdy v E. nevidela.
Niekedy sa ním chodila jeho žena. Nevedela, či sa manželia D. rozviedli. Pamätala si, že neb. H. býval

v starom dome, ktorý bol v zlom stave (haraburda), kde žil so svojou matkou. Keď jeho matka zomrela,
tak chcel tento dom predať. Dom predal K. Svedkyňa v E. býva od roku 1969, kedy sa vydala. Neb.
H. poznala veľmi dobre, pretože chodil jej manžela strihávať a volávali ho aj pomáhať na stavbu, keď
stavali rodinný dom. Dvakrát bola ako svedok K.. Prvý krát v roku 1978, keď kupoval rodinný dom za
30.000,- Kčs. Bola tam spolu so svojou svokrou J. a matkou navrhovateľa pani L.. Keďže na podpis

už boli štyria, tak svedkyňa už kúpnu zmluvu nemusela podpisovať. Svedkyňa však bola fyzicky pri
podpise tejto zmluvy a videla ako K. odovzdal 30.000,- Kčs H.. Svedkyňa uviedla, že v dedine sa vedelo
o tom, že H. tieto peniaze zobrala jeho žena a odišla. H. potom pýtal K. o nejaký doplatok. K. ju potom
opäť zavolal na bývalé MNV. Predsedom MNV bol pán E. a vtedy K.l odovzdal pred týmto predsedom
H. 15.000,- Kčs. Tento predseda MNV potom podpisoval nejaké papiere, nejakú písomnosť. Svedkyňa

nemusela podpisovať žiadne papiere. Podľa svedkyne H. mal potom zariadiť veci tak, aby to platilo.
K. bol vždy v tom, že to kúpil a aj celá jeho rodina to tak brala. Hneď od kúpy začal na dome všetko
opravovať a to od strechy až po podlahy, ploty. V dome nebola ani elektrika, ani voda. Tem dom mal dve
izby a v strede miestnosť - komoru. Vonku bola prístavba - dreváreň. Na dome K. robí aj v súčasnosti
čo treba. Jeho sestra MT. sa rozviedla, mala dvoch chlapcov a bývala u rodičov a potom v podnájme u

J.. Všetci jej pomáhali, lebo na tom bola zle. Preto ju K. nechal potom bývať v tomto dome aj s deťmi.
Vždy jej na dome robí práce, zabezpečuje jej drevo a teraz mu pomáhajú aj jej synovia. Neb. H. sa už
nikdy ohľadne domu neozval. Bol bezdomovec a privyrábal asi ako holič, opatroval starých ľudí, keď
si ho zavolali až kým nezomreli. Takto sa staral aj o svokra svedkyne, keďže bol ležiaci pacient. Podľa
svedkyne bol neb. H. dobrý chlap, nikomu neublížil, len si rád vypil.

Z výsluchu svedka V. súd zistil, že je synom H. a býva s ňou sám v dome č. XXX v E. Je to dom jeho
strýka K., ktorý ich tam pustil bývať. Pamätá si, že na dome bola škridlová strecha, na zemi drevená
dlážka, omietky, drevené dvojsklené okná, bola tam dovedená elektrika a voda, plyn tam nebol. V domebol sporák a kachle a zvonku bol ohodený brizolitom. Postupom času bolo treba dom onoviť. V roku
2006 preto svedok vymenil starú škridlovú strechu za novú a taktiež vymenil krov. Potom spoločne so
strýkom a bratom vybetónovali podlahy, premaľovali brizolit, dali novú drevenú bránu a opravili a spevnili

plot a urobili chodníky. Do jednej izby kúpil svedok krb. V rodine to vždy brali tak, že je to strýkov dom.
Svedok poznal aj H., pretože ho chodil do tohto domu strihať. Aj on sa vždy vyjadroval, že je to dom
jeho strýka. Keď potom dom v rokoch 2006 až 2008 vylepšili, tak im povedal, že to pekne udržiavajú.
Svedok sa ho aj pýtal, kde dal peniaze za tento dom, keď býva u rôznych rodín a H. mu uviedol, že ich
minul s manželkou. Nebol zamestnaný a privyrábal si strihaním. Svedok uviedol, že odporkyňu nikdy

nevidel. Na obci mu uviedli, že tam bola nejaká pani D. a hovorila, že je vlastníčkou domu. Keď jej
povedali, že dom je predaný, tak nejaký pán kričal, že ona chce za dom peniaze. Svedok nevedel o tom,
že kúpna zmluva, ktorú jeho strýko uzavrel nebola registrovaná. Keby to bol vedel, bol by to riešil a dal
to do poriadku. Dom nikdy nechceli kúpiť. Ako by k tomu prišli, keď do domu investovali veľké peniaze
a zhodnotili ho a teraz by mali a dom ešte raz zaplatiť.

Svedok K. vo výpovedi uviedol, že asi 10 rokov žije s odporkyňou a majú spolu dieťa. je dlhoročný priateľ
odporkyne a má s ňou dieťa. S navrhovateľom sa stretol prvý krát na jar 2011 v E., kde bývali. Prišiel
s K. a s advokátom E.. K. mal záujem o mimosúdne vyrovnanie za dom. Keďže po stretnutí
im odporkyňa nevolala, prišiel navrhovateľ opäť s K. a U. a K. ponúkol odporkyni za dom 33.000,- Eur
na vyrovnanie. Okrem toho ponúkol svedkovi 5.000,- Sk, ak prehovorí odporkyňu na prevod domu na

navrhovateľa. Odporkyňa im potom volala a požadovala za dom 50.000,- Eur. J. uviedol, že súhlasí,
aby počkala aspoň dva týždne kým zabezpečí peniaze. Všetko dojednával K.a. Následne potom opäť
volal K.. Spoločne s odporkyňou sa stretli na Obecnom úrade v E. a bola tam aj E., navrhovateľ a ešte
nejaká pani.
Svedok presviedčal odporkyňu, aby sa s nimi mimosúdne vyrovnala. Keďže však E. začala kričať a pýtať

si od odporkyne občiansky preukaz a vyčítala jej , ako mohla dedičstvo prijať, svedok aj s odporkyňou
odišli preč. Navrhovateľ sa k ničomu nevyjadroval. Na druhý deň odporkyňa v E. zrušila rodine P. trvalé
pobyty v tomto dome. Svedok raz videl neb. H., keď bol v E. na návšteve u jeho druhej dcéry asi v roku
2007. D. mu ukázal predmetný dom s tým, že tento dom dá raz odporkyni, len musí prísť do H. podpísať
zmluvu. Odporkyňa však za otcom nikdy nešla, pretože s ním nemala žiadny vzťah.

Svedok L. vo výpovedi uviedol, že je bratom odporkyne. Potvrdil skutočnosti, ktoré uviedol svedok K.,
s ktorým bol prítomný na stretnutí odporkyne na Obecnom úrade v E.. K tomu uviedol, že si pamätá,
ako sa ho raz v slabej chvíli H. pýtal na odporkyňu a že mu je ľúto, že ho žena opustila aj s odporkyňou
a aspoň jej zostane ten dom.

Svedok K. uviedol, že si pamätá ako sa hovorilo, že jeho strýko K. kúpil dom a dvor od H.. Ten dom bol
úplná ruina. Dom postupne so strýkom a bratom rekonštruovali od zeme až po vrch. Svedok začal
bývať v dome asi pred 34 rokmi. Potom odišiel bývať za strýkom do jeho rodičovského domu. V dome
zostala bývať matka a jeho brat V.. Odporkyňa im v roku 2010 poslala list, v ktorom ich žiadala, aby sa

vysťahovali. Preto situáciu riešil tak, že sám bol za právnikom a potom išiel za odporkyňou do E.
a povedal jej, že jej otec predal dom navrhovateľovi. Odporkyňa túto skutočnosť musela vedieť od svojej
matky. Uviedla mu, že keď jej dá 50.000,- Eur, tak im ten dom ponechá a keď jej peniaze nedajú, tak
ho predá tretej osobe. Preto aj zháňal peniaze. Potom si uvedomil, že žiadne peniaze jej nedá, že ten
dom je ich a celý ho zrekonštruovali. Účelovo odporkyni ešte poslal SMS správu, aby čakal, že zoženie

peniaze a medzitým ten dom strýko blokoval, aby ho odporkyňa nemohla predať. H. v dome nebýval,
opatroval starých ľudí, u ktorých niekedy aj býval. Istý čas býval v miestnosti v krčme. Pravidelne chodil
do ich domu a bavili sa o tom, že im dom predal a že si ho pekne prerábajú. Peniaze, ktoré dostal za
dom utratil so svojou ženou, keďže v dedine sa hovorilo, že keď mal D. peniaze, tak odišiel so ženou z
dediny a potom sa zase vrátili, keď už peniaze nemali. D. sa domu nikdy nedomáhal a nespochybňoval

skutočnosť, že dom predal.

V čestnom prehlásení zo dňa 29.3.2011 V. prehlásil, že B. mu ponúkala na odkúpenie nehnuteľnosť
č. domu XXX, ktorú zdedila v E..

Svedok V. vo výpovedi uviedol, že bol susedom vedľa domu K. kde teraz býva pani P. a býval v dome
č. XXX. do roku 1998. Hrával sa s jej synmi. Od svojho otca a od H. vie, že dom č. XXX patril H. a tento
ho predal K. Otec svedka vždy H. vyčítal, prečo ten dom predal, keď potom nemal kde bývať. D. to bral
normálne. Potom býval rôzne - pod mostom, na záchode v krčme. Istú dobu býval aj u svedkovej tetyH.. Otec svedkovi hovoril, že v deň, keď H. dostal peniaze od L., tak ešte v tú noc zmizol aj s peniazmi
a hovorilo sa, že aj so svojou ženou. Otec s ním chodil na pivo a keď prišiel na stretnutie, už tam H.
nebol. Potom sa do dediny po dlhšej dobe vrátil. Do domu L. ako i do domu svedka chodil H. pravidelne,

strihával P. deti aj svedka. Skutočnosť, že D. predal dom bola v dedine úplne bežná a všetci v dedine
vedeli, že dom predal. Svedok sa nevedel vyjadriť, či pred predajom D. v dome býval, ale ten dom bol
úplná ruina, boli tam len nejaké dvere a okno. Žena H. posledných 5-6 rokov pred jeho smrťou chodila
za D. pravidelne raz za mesiac. V predmetnom dome K. nebýval hneď, pretože sa tam bývať nedalo.
Začal ho postupne rekonštruovať a to s otcom svedka V. ktorý bol murár. Keď v roku 1998 odchádzal, tak

v dome už bývala pani P.. Na rekonštrukcii domu sa podieľali aj jej synovia. Dom je komplet prerobený.

Svedok A.k uviedol, že H. poznal dobre. Keď bol D. mladší, tak býval v dome č. XXX. Neskôr v dome
ešte pred jeho predajom nebýval a väčšinou prespával v dvoch hostincoch v E.. Bol holič a holil ľudí v
celom E. a to v krčme alebo chodil po domoch. Svoj dom predal K. a to preto, že potreboval peniaze.
K. tam mal nejaké spoločné pozemky a tak ich touto kúpou spojil. V čase pred predajom domu za H.

jeho žena nechodila. Začala za ním chodiť až po tom ako predal domu. Ľudia hovorili, že za ním začal
chodiť práve preto, že predal dom. Dom bol v zlom stave a H. do neho neinvestoval. H. dom dobrovoľne
predal a všetci v dedine to vedeli. Nikdy si potom nikto nenárokoval právo na tento dom. H. sa
nikdy nesťažoval, že tento dom predal. V tom čase bolo v dedine veľa prípadov, že ľudia uzavreli kúpnu
zmluvu, boli vedení ako vlastníci domu, platili si poistenie a dane, ale k zmene vlastníctva nedošlo a

nakoniec to skončilo tak, že neboli vlastníkmi domu. Svedok potvrdil skutočnosť, že K. vydal potvrdenie
ako starosta obce E. v roku 2006 o kúpe domu č. XXX a to na základe všeobecných vedomosti o tom,
že K. dom kúpil.

Svedkyňa O. uviedla, že matka odporkyne je jej svokra a odporkyňa je jej švagriná. Do 18 rokov bývala

v E. a potom sa v roku 2008 vydala a išla bývať do L.. H. vedel,že svedkyňa sa stretáva s odporkyňou
a raz jej uviedol, že má dom a nech odkáže odporkyni, aby prišla a dal veci okolo domu do poriadku.
H., pokiaľ ho poznala, býval u pána L., potom v unimobunke a potom býval u nejakého obyvateľa E.
Svedkyňa nevedela uviesť, prečo H. nebýval v dome, ktorý mal mať a nevedela nič o predaji domu.

Svedkyňa G. vo výpovedi uviedla, že do E. sa nasťahovala v roku 1996. Poznala H., chodil strihávať
jej manžela. H. im hovoril, že mal dom, ktorý kúpil od MNV a predal ho K.i. Jeho vtedy opustila žena aj
s dcérou a odišla do V. a on už nemal záujem o tento dom a tak ho predal. Asi dva roky pred smrťou
jej manželovi D. uviedol, že za ten dom mu nevyplatili celú sumu, ale on to už vybavovať nebude.
Odporkyňa za života H. do E. nechodila, svedkyňa ju tu začala vídať až po smrti otca, chodila za svojou

sesternicou.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 129 ods. 1 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. č. 509/1991 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 zák. č. 509/1991 Zb. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex

lege), pri splnení troch podmienok. Prvou z nich je existencia spôsobilého predmetu vydržania, ďalšou
existencia oprávnenej držby a poslednou nerušené uplynutie vydržacej doby. Všetky tieto podmienky
musia byť splnené súčasne, ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu.Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon (3 M Cdo 7/2010
3 M Cdo 8/2010) . Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť

podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú
vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na
všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnú
držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne

vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

V intenciách uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ splnil podmienky nevyhnutné pre
uplatnenie vlastníckeho práva vydržaním.

Navrhovateľ v konaní preukázal naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva (§

80 písm. c) O. s. p.), keďže iba takýmto určením môže byť zapísaný ako vlastník k predmetným
nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti.

Navrhovateľ taktiež preukázal aj splnenie všetkých predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva
nehnuteľností vydržaním. Predmetom vydržania v danom prípade bol rodinný dom s pozemkom, ktorý

mohol byť predmetom vlastníctva (nešlo o vec, ktorá mohla byť len vo vlastníctve štátu resp. inej
právnickej osoby), a teda išlo o predmet spôsobilý vydržania.

Ako vyplynulo z dokazovania, navrhovateľ nehnuteľnosti užívať po spísaní kúpnej zmluvy od roku 1978
a to až do roku 2010, kedy sa dozvedel o tom, že predmetné nehnuteľnosti boli predmetom dedičského

konania po neb. H. a nadobudla ich odporkyňa, t. j. viac ako 30 rokov, čím došlo k naplneniu aj ďalšej
podmienky vydržania a to nepretržitej držby po dobu 10 rokov.

Posledným predpokladom vydržania je, že držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba predpokladá,
že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. O dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ

vec drží alebo vykonáva právo v omyle, že mu vec alebo právo patrí a ide o omyl ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti prípadu od každého požadovať. Treba
vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu

dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ uzavrel v roku 1978 kúpnu zmluvu, podľa
ktorej kúpil od neb. H. rodinný dom za dohodnutú kúpnej kúpnu cenu 30.000,- Kčs. Skutočnosť, že neb.
H.a predal v roku 1978 svoj rodinný dom navrhovateľovi mal súd preukázané jednak listinným dôkazom -

rukou spísanou kúpnopredajnou zmluvou z 31.08.1978 ako i z výpovede svedkyne H., ktorá bola priamo
prítomná pri podpise zmluvy a odovzdávaní peňazí a aj z výpovedí svedkov V. K. Títo svedkovia zhodne
potvrdili, že neb. H. peniaze prevzal a tieto minul so svojou ženou (odišiel so ženou z dediny a vrátil sa ,
keď už peniaze nemal). Z výpovede svedkov H. i navrhovateľa mal súd preukázané, že neb. H. pýtal
navrhovateľa o doplatok za predané nehnuteľnosti, o čom v konečnom dôsledku svedčí aj Dotazník a

čestné prehlásenie o opätovnom predaji starého rodinného domu s dvorom - parc. č. XXX o výmere 270
m2 (po prečíslovaní v roku 2007 parc. č. XXXX a parc. č. XXXX) zo dňa 14.01.1981, podľa ktorého
navrhovateľ zaplatil neb. H. ďalších 15.000,- Kčs.

Vzhľadom na osobu navrhovateľa, ktorý je bez vysokoškolského vzdelania resp. aj bez stredoškolského

vzdelania, celý život prežil v dedine E., možno usúdiť, že navrhovateľ po spísaní tohto druhého
dokumentu (Dotazník a čestné prehlásenie) bol presvedčený, že táto písomnosť je platná, má všetky
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon (súhlas bývalého MNV, súhlas Útvar hlavného architekta v Bratislave)
a je riadnym dokladom o uskutočnenej kúpe nehnuteľností a to tak rodinného domu ako i pozemku,
čo kúpna zmluva z roku 1978 neobsahovala. Skutočnosť, že neb. H. predal dom navrhovateľovi bola

v E. všeobecne známa a to od roku 1978, neb. H. už pred predajom rodinného domu s pozemkom
v dome nebýval a predmetné nehnuteľnosti neužíval, keďže rodinný dom bol v dezolátnom stave.
Tieto skutočnosti mal súd preukázané z výpovedí zhora uvedených svedkov ako i z fotodokumentácie
nehnuteľností doloženej do spisu. Menovaní svedkovia taktiež potvrdili, že samotný H. sa živil ako holiča pravidelne chodil do tohto rodinného domu strihať synov H. (i do susedného domu) a to najmenej
do roku 2009 t. j. viac ako 30 rokov. Nikdy sa nedomáhal vrátenia rodinného domu s pozemkom a
vždy akceptoval skutočnosť, že v rodinnom dome býva navrhovateľ resp. jeho sestra. Navrhovateľ teda

užíval predmetný rodinný dom s pozemkom v dobrej viere bez akejkoľvek dôvodnej pochybnosti, že by
mu tieto nehnuteľnosti nepatrili.

Možno skonštatovať, že prvá kúpna zmluva z roku 1978 bola spísaná laicky, bola písaná rukou a
predmetom tejto zmluvy bol len rodinný dom. K registrácii tejto zmluvy nikdy nedošlo. Dotazník a čestné

prehlásenie už obsahoval presnú špecifikáciu predmetu prevodu a to starý rodinný dom a parc. č. XXX
o výmere 270 m2. Aj keď Dotazník a čestné prehlásenie nebol právne perfektnou zmluvou, v danom
prípade ide o takú skutočnosť, od ktorej môže byť odvodzovaná oprávnená držba navrhovateľa. Aj keď
ani táto písomnosť nebola registrovaná (bývalým) štátnym notárstvom, pre nadobudnutie vlastníckeho
právavydržanímnieje takátoregistráciapotrebná,pretoževtakomtoprípadebybezprostrednýmtitulom
nadobudnutia vlastníckeho práva nebolo vydržanie, ale samotný prevod tohto práva zmluvou.

Odporkyňa v súvislosti s uzavretou kúpnopredajnou zmluvou z roku 1978 poukázala na ustanovenie
§ 47 ods. 3 zák. č. 131/1982 Zb. podľa ktorého, ak na návrh podaný do 3 rokov od uzavretia zmluvy
nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu alebo k registrácii, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili,
a teda v súlade s § 48 ods. 2 Obč. zákonníka došlo k zrušeniu tejto zmluvy od počiatku. Súd k tomu
poukazuje, že ustanovenie § 47 ods. 3 zák. č. 131/1982 Zb. bolo touto novelou Občianského zákonníka

prijaté s účinnosťou od 01.04.1983 a vo vzťahu k prejednávanej veci (kúpa nehnuteľností v roku 1978)
je irelevantné a neaplikovateľné na prejednávanú vec.

Taktiež namietala dobromyseľnosť navrhovateľa v tom, že musel mať pochybnosti o tom, že mu
nehnuteľnosti patria, keďže mal záujem tieto od odporkyne odkúpiť, čo preukazovala výpoveďami

svedkov K. R., L. a svojou výpoveďou. Predmetné tvrdenie súd považoval za sporné, aj keď mal
preukázané, že navrhovateľ sa s odporkyňou stretol. V rozpore s týmto tvrdením bola výpoveď svedka
K., ktorý uviedol, že sám mal záujem riešiť spor s odporkyňou. Až keď si uvedomil, že odkúpenie
nehnuteľností je nedôvodné, jednal o cene s odporkyňou účelovo pokiaľ navrhovateľ nehnuteľnosti
nezablokoval predbežným opatrením. Svedok K. potvrdil skutočnosť, že celá iniciatíva o odkúpenie

nehnuteľností vychádzala zo strany K. a navrhovateľ sa k tomu nevyjadroval.

Na základe týchto skutočností súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel, keďže navrhovateľ
splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam k 1.1.1992, keďže
bola preukázaná jeho oprávnená, dlhodobá a nepretržitá držba od roku 1978.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, súd priznal náhradu trov konania. Trovy predstavujú 165,- Eur za zaplatené súdne poplatky
navrhovateľom (33,- Eur za návrh na vydanie predbežného opatrenia sp. zn. 27C 92/2011, 99,50 Eur za
návrh na začatie konania a 33,- Eur za návrh na nariadenie predbežného opatrenia sp. zn. 6C 36/2011 )

a odmenu advokáta v sume 1.277,15 Eur tak, ako si ich vyčíslila právna zástupkyňa navrhovateľa a to
za 4 úkony právnej pomoci v roku 2011 po á 57,- Eur s režijným paušálom po á 7,41 Eur za úkon
( prevzatie a príprava, doplnenie a oprava návrhu na vydanie predbežného opatrenia, podanie návrhu
na určenie vlastníctva, návrh na vyznačenie poznámky v katastri nehnuteľnosti), polovica ceny právneho
úkonu - návrh na vydanie predbežného opatrenia v sume 28,50 Eur s režijným paušálom 7,41 Eur,

za 5 úkonov právnej pomoci v sume po á 60,07 Eur s režijným paušálom po á 7,81 Eur (rokovanie s
klientom dňa 20.03.2013, účasť na pojednávaní dňa 18.04.2013, rokovanie s klientom dňa 26.04.2013,
účasť na pojednávaní dňa 27.06.2013 a účasť na pojednávaní dňa 01.10.2013), za 4 úkony právnej
pomoci po á 61,87 Eur s režijným paušálom po á 8,04 Eur ( účasť na pojednávaní dňa 23.01.2014,
rokovanie s klientom dňa 12.02.2014 a účasť na pojednávaní dňa 01.04.2014 a 10.06.2014 a za 5

úkonov právnej pomoci po á 64,53 Eur s režijným paušálom po á 8,39 Eur ( účasť na pojednávaní dňa
17.03.2015, rokovanie k klientom dňa 10.04.2015, účasť na pojednávaní dňa 30.04.2015, záverečný
prednes z 12.05.2015 a účasť na pojednávaní dňa 12.05.2015 podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Trovy konania spolu v sume 1.442,65 Eur je odporca povinný uhradiť na účet advokáta podľa § 149

ods. 1 O. s. p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta

O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)