Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916205401
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916205401.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO 35 831 154 zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanému T. S., A.. XX. XX. XXXX, W. S. Q.
H. X., O. P. XXX/XX o zaplatenie 1.572,44 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy
1, IČO 31 320 155 sa žalobou doručenou súdu dňa 23. 05. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 1.572,44 eura s príslušenstvom ktorú odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa
27. 09. 2007 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., na základe ktorej sa
zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol
poskytnutýúversdohodnutýmúrokomvovýške22,80%.Kudňuvystaveniavýpisuzkartovéhoúčtumal
žalovaný schválený úverový rámec vo výške 750,00 eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku
vo výške 25,00 eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú
disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil

ku dňu 06. 04. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 03. 2016, obsahujúci
súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím
na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.572,44 eura. Uplatnil
si aj úrok z omeškania v zákonom a nariadením stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po uplynutí
lehoty splatnosti, ktorá bola stanovená do 15. 04. 2016. Na základe uvedeného sa domáhal zaviazania
žalovaného zaplatiť mu sumu 1.572,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 16.
04. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2/ Podľa písomného vyjadrenia žalobcu Všeobecná úverová banka zo dňa 20. 09. 2016 prijatím
a schválením žiadosti o aktiváciu splátkovej karty QUATRO zo strany banky došlo k uzatvoreniu
zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty. Žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasil
s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využívala v súlade s
Obchodnými podmienkami. Išlo o poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru, pričom v priebehu
revolvingu nie je možné stanoviť RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka. Žalovaný bol

informovaný prostredníctvom Obchodných podmienok aj o indikatívnom výpočte RPMN, o výške ročnej
úrokovej sadzby 22,80% označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj o výške
úverového vzťahu. Žalovaný čerpal úver od 06. 10. 2007. Suma, ktorú uhradil z titulu splácania úveru,
bola 1.099,13 eur. Žalovaná suma teda pozostáva z nesplatenej istiny 378,71 eur, nezaplatenýchpoplatkov 562,43 eur, štandardného úroku 460,83 eur, sankčného úroku 170,77 eur. Súčasne poukázal
na to, že kreditná karta je forma revolvingového úveru, t. j. automaticky obnoveného úveru, ktorý je
čerpaný používaním tejto karty. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah

tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa
používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v
priebehu trvania revolvingu nie je podľa jeho názoru možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku
RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka.

3/ Počas konania písomným podaním, ktoré došlo súdu dňa 28. 11. 2016, žalobca a spoločnosť Intrum
Justitia Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO 35 831 154, obaja v zastúpení
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom navrhli, aby súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, lebo
predmetná pohľadávka voči žalovanému bola zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 19. 09. 2016
postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. O návrhu rozhodol súd uznesením z 20. 12. 2016
pod č. k. 12C/144/2016-44, ktorým túto zmenu pripustil.

4/ Súd uznesením, postupom podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.")
vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe a v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,
uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojil listiny na ktoré sa odvoláva.
Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 03. 10. 2016, k žalobe sa však nevyjadril.

5/Napojednávaniesazástupcažalobcunedostavil,svojuneúčasťospravedlnil,apretosúdpojednávalv
jehoneprítomnosti.Žalovanýnapojednávaníuviedol,žeúverbralakofyzickáosobaprevlastnúpotrebu.
O ničom sa nedojednávali, všetko prebehlo len písomne, teda bola mu zaslaná žiadosť o aktiváciu, ktorú
podpísal a potom mu podpísaná zo strany VÚB bola vrátená. Zodpovedá skutočnosti, že vybral 378,41

eur, ako je to vo výpisom, keďže si pamätá, že vybral 12.000,- Sk a môže zodpovedať skutočnosti aj to,
že uhradil 1.99,13 eur. Na úver platil, ale nevie sa vyjadriť k tomu, či dlhuje prípadne koľko dlhuje.

6/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, obchodných
podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou

bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., výpisu z pôžičkovej
karty Quatro na meno žalovaného - výpisov z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., cenníka VÚB a. s.,
vypovedania zmluvy a vyhlásenia predčasnej splatnosti zo dňa 01. 06. 2013 a vec posúdil takto:

7/ Ako prvé musel súd posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú

platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené
nároky. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v právnom vzťahu
založenom predmetnou zmluvou vystupuje voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá v rámci
predmetu svojho podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu vystupuje
žalovaný ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel, ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje,
ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a) a § 3 ods.
1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy, teda ku dňu
27. 09. 2007 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch").

8/ Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

9/ Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

10/ Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola dňa 27. 09. 2007 uzavretá zmluva o vydaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXX (ďalej len
"zmluva"). Z textu uvedenej zmluvy/žiadosti vyplynuli jedine identifikačné údaje poskytovateľa karty a
klienta, v žiadosti nie sú uvedené zárobkové pomery v čase podanej žiadosti a údaje v časti IV., ktoré
by mal vypĺňať žiadateľ a mali by týkať sa výšky úverového rámca a pevnej mesačnej splátky, spôsobu

úhrady mesačných splátok a tiež bol označený bankový účet žalovaného, na ktorý mali byť prevedené
prostriedky na základe žiadosti klienta. Súd konštatuje, že na účet žalovaného boli poskytnuté peňažné
prostriedky, tak ako to vyplynulo z výpisov z pôžičkovej karty Quatro, v celkovej sume 378,41 eur. Z
platobnej histórie a z výpisov karty vyplynuli aj kreditné transakcie, čiže úhrady žalovaného a tie boli
vykázané vo výške 1.099,13 eur. Súd teda pri posudzovaní žalobcovho nároku vychádzal z rozdielu

týchto súm.

11/ Okrem žiadosti o vydanie platobnej karty, ktorá nahradzovala zjavne aj zmluvu, nebola predložená
žiadna iná listina, z ktorej by boli zrejmé aj ďalšie zmluvné dojednania, ktoré mali byť súčasťou zmluvy
v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že sa jednalo o čerpanie

prostredníctvom kreditnej platobnej karty, bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu uzavrieť so
žalovaným riadne zmluvu, z ktorej bude zrejmé, aká je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN),
ktorá je vlastne určitým indikátorom nákladovosti úveru, pričom RPMN mohla byť vypočítaná už v čase,
keď bol zrejmý úverový rámec a fixná mesačná splátka. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom
úvere je možné a nevyhnutné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve, a preto

sa nestotožňuje s názorom žalobcu. Tento názor súd považuje za prekonaný, dôkazom čoho je napríklad
aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/215/2012 zo dňa 10. 10. 2012.

12/ Súčasťou žiadosti o vydanie platobnej karty nebolo dojednanie žiadnych úrokov ani poplatkov, a
pokiaľ žalobca odkazoval na nečitateľné Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných

platobných kariet, súd konštatuje, že obsah zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky, vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcich zmluvu známe, výlučne podľa ust. § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka. Z toho teda vyplýva, že časť zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka,
s výnimkou poistnej zmluvy, nemožno určiť len odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Preto

je vylúčené, aby sa všeobecné obchodné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho
plynie, že pokiaľ by sa zmluvné strany dohodli na tom, že pre daný zmluvný vzťah budú aplikovať
dojednania obsiahnuté vo všeobecných úverových podmienkach, bez ich podpisu sa podľa názoru súdu
nemohli stať súčasťou zmluvy, pretože pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby
boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané. Pokiaľ neboli v zmluve dohodnuté úroky a poplatky a

absentovala aj RPMN, v zmysle ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, keďže nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13/ Súd podotýka, že prehlásenie žiadateľa o uzavretie zmluvy v čl. VI bode 4, že sa oboznámil pred
podpisom zmluvy s cenníkom, výškou štandardnej úrokovej sadzby a výškou sankčnej úrokovej sadzby,

nie je možné akceptovať ako splnenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zmluva je nepochybne vyhotovená vo forme predtlačeného formulára, ktorého ustanovenia
žalovaný pred podpisom zmluvy nemohol podstatne ovplyvniť, túto používal právny predchodca žalobcu
vo viacerých prípadoch, o čom má súd z úradnej činnosti vedomosť, pričom ustanovenia o tom, že
sa druhý účastník zmluvy oboznámil z úrokmi a cenníkom pred jej podpisom je len vopred pripravená

formulácia právneho predchodcu žalobcu, ktorá nutne nemusí odzrkadľovať skutočný stav.

14/ Súd ďalej dodáva, že ak zákon vyžaduje, aby poplatky a úroky boli v zmluve uvedené, musí ísť o
ich uvedenie v písomnej forme, a to uvedením konkrétnej výšky poplatkov a úrokov. Za dostačujúcenemožno považovať ani prípadné oboznámenie sa spotrebiteľa s cenníkom pred podpisom zmluvy, ak
na ňom chýba podpis spotrebiteľa. Ide o tak závažnú súčasť samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nevyhnutnú k tomu, či sa spotrebiteľ zmluvu rozhodne uzavrieť alebo nie, že podľa názoru súdu nestačí,

aby v rámci spotrebiteľských zmlúv takéto dojednanie bolo zahrnuté iba do cenníka alebo obchodných
podmienok, ktoré pripravuje dodávateľ, a spotrebiteľ ich obsah neovplyvňuje, ale musia byť zahrnuté
do textu samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje. K uvedenému záveru dospel aj
ÚstavnýsúdČRvnálezesp.zn.I.ÚS3512/11zodňa11.11.2013,podľaktoréhonáležitostisozávažnými
dôsledkami pre spotrebiteľa nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť

priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

15/ Súd preto dospel k záveru, že žalobca nemôže od žalovaného požadovať zaplatenie úrokov,
sankčných úrokov a ani vyúčtovaných poplatkov, pretože nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch).

16/ Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje, že žaloba na
zaplatenie 1.572,44 eur nie je dôvodná. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal z predloženého
výpisu z pôžičkovej karty a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 378,41 eur odčítal všetky
úhrady, ktoré vykonal žalovaný v prospech účtu, teda vo výške 1.099,13 eur. Súd má za to, že iba rozdiel
týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré mu neprislúchajú.

Keďže žalovaný už sumu, na ktorú má žalobca nárok, teda poskytnutých 378,41 eur uhradil (a zaplatil
aj naviac, keď spolu zaplatil 1.099,13 eur), súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

17/ Žalovaný, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p., pretože v konaní
bol plne úspešný, uviedol na pojednávaní, že si náhradu trov konania neuplatňuje, lebo mu žiadne trovy

v tejto veci nevznikli, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje, že žaloba na
zaplatenie 1.572,44 eur nie je dôvodná. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal z predloženého
výpisu z pôžičkovej karty a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 378,41 eur odčítal všetky
úhrady, ktoré vykonal žalovaný v prospech účtu, teda vo výške 1.099,13 eur. Súd má za to, že iba rozdiel

týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré mu neprislúchajú.
Keďže žalovaný už sumu, na ktorú má žalobca nárok, teda poskytnutých 378,41 eur uhradil (a zaplatil
aj naviac, keď spolu zaplatil 1.099,13 eur), súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.