Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/361/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112202142
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112202142.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľky: C.. R. Š., N.., O.. XX.XX.XXXX, V. Ž., Z. E. XX, právne zast. JUDr. Martin Olos, advokát
so sídlom M.R.Štefánika 71, Žilina, proti odporkyni: M. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. D. XX, Ž., právne
zast. Mgr. Róbert Kučera, advokát so sídlom Veľká Okružná 39, Žilina, o zaplatenie 796,56 Eur prísl.,

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 663,80 Eur v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporkyni trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo
výške 141,19 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 02.01.2012, doručeným Okresnému
súdu Žilina dňa 23.01.2012, domáhala voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 796,56
Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľka odôvodnila tým, že
navrhovateľka na základe Nájomnej zmluvy poskytla odporkyni do užívania bytový priestor na dobu

určitú a odporkyňa bola povinná platiť 2.000,- Sk mesačne. Odporkyňa však nájomné riadne neplatila.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľka pripojila do obsahu spisového materiálu
splnomocnenie; nájomnú zmluvu; výpis z LV č. XXXX.

Na základe uvedených skutočností súd vydal platobný rozkaz, ktorý však z dôvodu nedoručenia do
vlastných rúk odporkyni bol uznesením zo dňa 14.11.2012 zrušený.
Následne bol dňa 26.09.2013 vyhlásený rozsudok, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý. Rozsudok bol

napadnutý odvolaním a odvolacím súdom zrušený a vrátený na ďalšie konanie s tým, aby si okresný
súd predovšetkým ujasnil otázku platnosti nájomnej zmluvy, nakoľko vychádzal z ust. § 685 a nasl.
Občianskeho zákonníka o nájme bytu, avšak neujasnil si, či uvedené ustanovenia bez ďalšieho sa
vzťahujú aj na nájom obytnej miestnosti a zároveň opätovne posúdi dôkazy predložené odporkyňou.
Po opätovnom vykonanom dokazovaní súd dňa 03.10.2014 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobný návrh
zamietol s tým, že nájomná zmluva je neplatná pre jej neurčitosť, nakoľko neobsahovala náležitosti
stanovené zákonom a navrhovateľka trvala na nároku z platnej zmluvy a nedomáhala sa z titulu

bezdôvodného obohatenia, pričom súd v zmysle intencií odvolacieho súdu skonštatoval, že síce nie je
možné aplikovať § 685 Občianskeho zákonníka bez ďalšieho, nakoľko ide o nájom iba časti bytu a nie
bytu ako celku, avšak s poukazom na ust. § 853 ods.1 Občianskeho zákonníka, súd dospel k názoru,
že keďže nie je upravený nájom iba časti bytu, v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka sa taký vzťahspravuje ustanoveniami, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Na základe toho súd
posúdil, že takým najbližším je ustanovenie § 685 Občianskeho zákonníka s poukazom na zaužívanú
súdnu prax.

Podľa § 853 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.
Podľa § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby

užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, na základe čoho odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil na
ďalšie konanie s tým, že je nutné aplikovať § 663 Občianskeho zákonníka, keďže nešlo o nájom bytu
ako celku, ale iba časti, a preto nie je možné aplikovať § 685 Občianskeho zákonníka.

Následne súd nariadil ústne pojednávania, na ktoré predvolal účastníkov konania, všetci boli predvolaní
riadne a včas, pričom súd konal v zmysle intencií odvolacieho súdu, pričom názorom odvolacieho súdu
je súd viazaný.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu

navrhovateľky, právneho zástupcu odporkyne, výsluchom navrhovateľky, odporkyne, svedkov, ako aj
prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Podľa listu vlastníctva č. XXXX navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, vchod XX, X.p. v

obytnom dome s.č. XXXX postavenom na parc. KN-C č. XXXX, k.ú. Ž..

Z predloženej Nájomnej zmluvy zo dňa 30.11.2007 súd zistil, že dňa 30.11.2007 navrhovateľka ako
prenajímateľ a odporkyňa ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu na dobu určitú. Predmetom zmluvy
bol bytový priestor v predmetnom byte o rozlohe 16 m2, teda 1 miestnosť predmetného bytu za účelom

ubytovania a k spoločnému užívaniu je aj kuchyňa, chodba, kúpeľňa a WC. (l.č. 4 obsahu spisu)

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd vyslovil názor, že je nutné aplikovať § 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka s odkazom na uložené úlohy odvolacím súdom v predchádzajúcom rozhodnutí ohľadom
vyhodnotenia dôkazov predložených odporkyňou po ustálení platnosti nájomnej zmluvy.

Súd konal v zmysle intencií odvolacieho súdu.

Súd posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako občianskoprávny vzťah.

Siedma hlava Občianskeho zákonníka upravuje nájomnú zmluvu, pričom v prvých troch oddeleniach sú
všeobecné ustanovenia a v štvrtom oddiele sú osobitné ustanovenia o nájme bytu. Piaty oddiel, t.j. §
717-718 Občianskeho zákonníka upravuje nájom obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé
bývanie.

Je nepochybné, že predmetom zmluvy bol nájom jednej obytnej miestnosti pre odporkyňu so spoločným
užívaním kuchyne, chodby a kúpeľne spolu s vlastníčkou bytu.

Podľa § 717 ods.1 Občianskeho zákonníka v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom
obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.

Aj odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že citované zákonné ustanovenie nie je
možné aplikovať pre daný prípad, aj keď bola prenajatá iba jedna obytná miestnosť. Nájmom obytných
miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie treba totiž rozumieť osobitný druh nájmu, ktorý
popri nájme bytu slúži ma uspokojovanie trvalých potrieb občana na bývanie. Tento osobitný druh nájmu

sa uskutočňuje v zariadeniach určených na trvalé bývanie, ktorými sú slobodárne, podnikové ubytovne,
penzióny a pod. teda nejde o byt. Taktiež je potrebné uviesť, že zákon upravuje pri tomto druhu nájmu iba
spôsob vzniku a teda na ostatné zákonom neupravené otázky treba použiť analógiu legis ustanovenia
o nájme bytu.A keď na prvý pohľad sa javí vhodná aplikácia § 717 Občianskeho zákonníka, nie je možné daný vzťah
účastníkov konania podriadiť pod toto ustanovenie, nakoľko v zmysle výkladu, či dôvodovej správy,
byt nie je zariadením určeným na trvalé bývanie tak, ako to mal na mysli zákonodarca v ust. § 717

Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na predmet nájmu, keďže ide o časť bytu, v zmysle názoru odvolacieho súdu je nutné
aplikovať ustanovenie § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého okresný súd posúdil, že
došlo k platnému uzavretiu zmluvy v zmysle § 663 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej

užívania.

V článku III. Zmluvy bola dohodnutá cena nájmu a spôsob úhrady tak, že cena nájmu za užívanie
bytových priestorov vrátane spotrebovanej elektrickej energie, tepla, vody a ostatných režijných
nákladov je stanovená na 2.000,- Sk, ktoré bude nájomník uhrádzať 2 mesiace vopred do 25.dňa toho

ktorého mesiaca vopred osobne.

Podľa uvedenia navrhovateľky, odporkyňa jej nezaplatila nájomné za mesiac 01/2009 až 12/2009, teda
za 12 mesiacov po 66,38 Eur mesačne, t.j. spolu 796,56 Eur, hoci odporkyňa užívala byt až do 04/2010,
ale za to obdobie si neuplatňuje nájomné v tomto konaní.

Zároveň si uplatnila aj poplatok z omeškania od 01.10.2010.

Odporkyňa trvala na tom, že zmluva je neplatná pre neurčitosť dojednania výšky nájomného. Trvala
na neplatnosti zmluvy a zároveň namietala premlčanie, keďže podľa jej názoru ide o nárok titulom
bezdôvodného obohatenia. Zároveň namietala neplatnosť zmluvy aj v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka, keďže v skutočnosti bola platená suma 250,- Eur.
S týmto navrhovateľka nesúhlasila a trvala na dohodnutom nájomnom 2.000,- Sk mesačne. Právny
zástupca navrhovateľky trval na nároku z titulu platnej zmluvy a teda nie titulom bezdôvodného
obohatenia, a preto nárok navrhovateľky nie je premlčaný.

Súd v zmysle intencií Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu a na vyslovený jeho názor, posúdil,
že nájomná zmluva bola uzavretá účastníkmi konania ako zmluvnými stranami platne a to v zmysle §
663 Občianskeho zákonníka.

Odporkyňa vzniesla námietku premlčania.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vzhľadom na posúdenie, že zmluva je platná a teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko

nárokjeztituluplatnejzmluvypodľa§663Občianskehozákonníka,súdposúdil,ženámietkapremlčania
je iba v časti opodstatnená, nakoľko nárok je uplatnený za obdobie 01.01.2009-31.12.2009 a v zmysle
čl. II Zmluvy splatnosť bola dojednaná - 2 mesiace vopred do 25.dňa toho ktorého mesiaca vopred,
teda za 01/2009 bola odporkyňa povinná zaplatiť nájomné do 25.11.2008 a za 02/2009 do 25.12.2008.
S poukazom na to, že žalobný návrh bol podaný na súde dňa 23.01.2012, bol podaný pred uplynutím

3-ročnej premlčacej lehoty za obdobie 03/2009-12/2009. Nárok navrhovateľky vzhľadom na splatnosť
dojednanú v zmluve je premlčaný iba za mesiace 01/2009 a 02/2009.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd sa zaoberal už iba zaplatením nájomného za obdobie
03/200912/2009.Vzhľadom na názor odvolacieho súdu ohľadom nutnosti aplikácie § 663 Občianskeho zákonníka s tým,
že nie je možné aplikovať ust. § 685 Občianskeho zákonníka, pre predmetnú zmluvu sa nevyžadujú

také náležitosti, aké sa požadujú pre platnosť nájomnej zmluvy podľa § 685 Občianskeho zákonníka.

Je nepochybné, že v zmluve bola dohodnutá cena nájmu vo výške 2.000,- Sk vrátane spotrebovanej
elektrickej energie, tepla, vody a ostatných režijných nákladov.

Keďže v zmysle vysloveného názoru odvolacím súdom ide o zmluvu podľa § 663 Občianskeho
zákonníka, na výšku nájomného sa nevyžadujú žiadne ďalšie špecifikácie ako v prípade zmluvy o nájme
bytu podľa § 685 Občianskeho zákonníka.
Preto súd posúdil, že nájomné bolo riadne, určito a teda platne dojednané.

Medzi účastníkmi konania boli sporné úhrady nájomného.

Navrhovateľka predložila zmluvu s vpísanými jednotlivými úhradami odporkyňou za konkrétne obdobia
s poznámkou - zaplatené. Podľa toho odporkyňa uhradila dohodnuté splátky za obdobie 09/2008,
10/2008, 11/2008. Následne navrhovateľka má síce poznačené aj obdobie 01.12.2008-31.12.2008, ale
bez poznámky, že zaplatené, ale až v ďalšom riadku navrhovateľka poznačila - „2009 január zapl. 6.000,-

Sk“. Tieto poznámky ohľadom zaplatenia spisovala sama navrhovateľka.
Odporkyňa nepreukázala hodnoverne žiadnu úhradu nájomného s poukazom na závery odvolacieho
súdu v predchádzajúcich rozhodnutiach, pričom žiadne ďalšie dokazovanie už nebolo vykonané, ani
navrhované, preto nevznikla žiadna skutočnosť na zmenu vysloveného názoru odvolacím súdom.
Odporkyňa nedisponovala so žiadnym dokladom o zaplatení.

Súd však poukazuje, že navrhovateľka hoci tvrdila, že odporkyňa jej neplatila nájomné, sama predložila
dôkaz,ktorýjejtvrdeniavyvrátil-atovyššieuvedenúzmluvusjejpoznačenímoúhradách-ozaplatení.V
predloženejzmluvesitotižnavrhovateľkasamaadobrovoľnepoznačovalajednotlivéúhradysuvedením
obdobia so skratkou „zapl.“ Predsa keby k úhradám nedošlo, nebol dôvod, aby si navrhovateľka
poznačovala do zmluvy úhrady s uvedením, že „zaplatené“.

Na základe toho súd posúdil, že odporkyňa za 12/2008 neuhradila splátku, ale v 01/2009 zaplatila naraz
sumu 6.000,- Sk, teda v zmysle zmluvného dojednania - za 12/2008, 01/2009 a 02/2009.
Teda súd dospel k záveru, že odporkyňa uhradila nájomné za obdobie do 02/2009, aj keď po splatnosti.
Hoci navrhovateľka požadovala zaplatenie nájomného od 01.01.2009 do 31.12.2009, súd posúdil, že

odporkyňa je skutočne dlžná nájomné, ale len za 10 mesiacov, t.j. 663,80 Eur (66,38 x 10 mesiacov za
obdobie 03/2009-12/2009).
Súd poukazuje vzhľadom na posúdenie námietky premlčania na to, že je irelevantné, či odporkyňa
zaplatila nájomné za 01/2009-02/2009, keďže za dané obdobie súd posúdil, že námietka premlčania je
v tej časti opodstatnená vzhľadom na dojednanie splatnosti.

Odporkyňa síce trvala na tom, že platila nájomné riadne a dokonca v sume 250,- Eur mesačne, čo
preukazovala predovšetkým svojim priateľom - svedkom U., avšak odvolací súd v predchádzajúcom
rozhodnutí poukázal na to, že z jeho svedeckej výpovedi len ťažko možno ustáliť, že by odporkyňa
preukázala platenie nájomného vo výške 250,- Eur. Ďalšie dokazovanie ohľadom toho nebolo vykonané,
ani navrhované, preto nemožno vyvodiť iný záver, než dal odvolací súd, ktorého názorom je súd viazaný.

Čo sa týka svedkyne V., ktorá tvrdila, že na nájomnom platila iba sumu uvedenú v zmluve 2.000,- Sk, tak
súdpoukazujenato,ženajednejstraneniejedôvod,prečobyďalšínájomcamalplatiťniekoľkonásobne
vyššiu sumu, ale na druhej strane nemožno vylúčiť dohodu na inú výšku nájomného, teda táto svedecká
výpoveď nemala žiadny vplyv na zistenie relevantných skutočností pre toto konanie.

Odporkyňa nepreukázala ničím relevantným, že by zaplatila skutočne vyššiu sumu, než bolo dohodnuté
v nájomnej zmluve. Súd považoval za preukázané len zaplatenie nájomného tak, ako to navrhovateľka
sama vyznačila v zmluve. Pokiaľ tvrdila, že odporkyňa nezaplatila ani sumu 6.000,- Sk, ktorej zaplatenie
vyplýva z poznačenia v zmluve s tým, že si to síce poznačila, ale vraj následne odporkyňa to nezaplatila,
predsa takéto poznačenie mohla zmeniť rovnako, ako tam vpísala. Jej poznámka v zmluve preukazuje

zaplatenie danej sumy. Hoci odporkyňa nepreukázala jednotlivé úhrady, tieto úhrady vyplývajú zo
samotného označenia samou navrhovateľkou priamo v zmluve pri jednotlivých úhradách. Súd opätovne
poukazuje na to, že aj keď poznačenie zaplatenia sumy 6.000,- Sk by sa mal vzťahovať aj na 01/2009
a 02/2009 vzhľadom na zmluvné dojednanie ohľadom splatnosti, za toto obdobie je nárok premlčanývzhľadom na vznesenú námietku premlčania. Teda hoci súd posúdil, že za dané mesiace je uplatnený
nárok neopodstatnený z dôvodu úhrady za dané obdobie, nárok za tieto 2 mesiace je premlčaný a preto
z dôvodu vznesenej námietky premlčania súd nemôže tento nárok priznať, aj keby bol opodstatnený.

Záver: Z daných poznámok navrhovateľky vyplýva že za rok 2009 odporkyňa uhradila iba 2 platby, teda
za 10 mesiacov zostala dlžníčkou. Preto súd ju zaviazal na úhradu nájomného za 10 mesiacov a vo
zvyšnej časti žalobný návrh zamietol, keďže navrhovateľka sa domáhala nájomného za 12 mesiacov
roku 2009, pričom nárok za 01/2009 a 02/2009 je vzhľadom na dojednanú splatnosť, premlčaný.

Poplatok z omeškania
Navrhovateľka požadovala aj poplatok z omeškania.

Odvolací súd vyslovil názor, že nie je možné aplikovať ust. § 685 Občianskeho zákonníka, keďže nejde
o nájom bytu ako celku.
Navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu v celom rozsahu so žiadosťou rozhodnúť v zmysle

vysloveného názoru odvolacieho súdu. Teda zotrvala aj na poplatku z omeškania.
Keďže nejde o vzťah podľa § 685 Občianskeho zákonníka, ale podľa § 663 Občianskeho zákonníka,
nemožno na nájomné aplikovať ani ust. § 696 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré sa výslovne týkajú
nájmu bytu.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Keďže nemožno v zmysle vysloveného názoru vzťah podriadiť pod ust. § 685 Občianskeho zákonníka,

nie je možné ani aplikovať § 697 Občianskeho zákonníka a teda priznať poplatok z omeškania. V danom
prípade v súlade s vysloveným názorom odvolacieho súdu, navrhovateľka má nárok iba na úroky z
omeškania, avšak tie nepožadovala, ale požadovala poplatok z omeškania. Na takom návrhu právny
zástupca navrhovateľky výslovne zotrval a to aj vo svojich podaniach doručených pred pojednávaním.
Úroky z omeškania a poplatok z omeškania - ide o dva rôzne nároky, aj keď ich zmysel je rovnaký,

avšak nie je možné zo strany súdu konať nad rámec návrhu a nahrádzať vôľu navrhovateľky, preto súd
nemohol bez ďalšieho zmeniť požadovaný poplatok z omeškania na úroky z omeškania. Navrhovateľka
v tej časti nežiadala zmenu návrhu a trvala na pôvodnom návrhu. Keďže ide o dva rôzne hmotnoprávne
nároky a súd je viazaný návrhom, nebolo možné zo strany súdu prekvalifikovať tento nárok na úroky
z omeškania.

Keďže v danom prípade na daný typ zmluvy nie je prípustný poplatok z omeškania, súd ho nepriznal
a v tej časti tiež žalobný návrh zamietol.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na citované

zákonné ustanovenia súd žalobný návrh zamietol z vyššie uvedených dôvodov.

Vzhľadom na výsledok konania vo veci samej súd rozhodol o trovách konania s poukazom na ust. §
142 ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľky vyhovel a v časti tento zamietol, bol

úspech navrhovateľky len čiastočný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu navrhovateľky a odporkyne,
čo predstavuje podiel medzi tým, čo bolo zo strany súdu navrhovateľke priznané a tým, čoho sa
domáhala (663,80 eur : 1.683,13 eur - pre potreby stanovenia rozsahu uplatneného a priznaného nároku
súd vyčíslil priznanú istinu a žiadanú istinu s poplatkom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j.
k 04.02.2016), predstavuje úspech navrhovateľky 39% a úspech odporkyne 61%, teda čistý úspech

odporkyne je 22% (61-39), teda odporkyňa má voči v konaní neúspešnému účastníkovi - navrhovateľke
právo na náhradu uplatnených trov konania v rozsahu 22%.Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Odporkyňa si voči navrhovateľke uplatnila a vyčíslila v podaní zo dňa 08.02.2016 náhradu trov konania

- trov právneho zastúpenia v celkovej výške 641,76 eur za 9 úkonov právnej služby.

Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena
podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal odporkyňou uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal jej titulom trov
konania - titulom trov právneho zastúpenia sumu 141,19 eur (t.j. 22 % zo sumy 641,76 eur podľa pomeru
čistého úspechu odporkyne v danej veci) a to za úkony právnej služby:

1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 28.01.2013 v sume 51,45 eur podľa
§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit.
vyhl. + DPH v sume 11,85 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,11 eur,
2/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 07.03.2013 v sume 51,45 eur podľa § 10 ods. 1,
§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + DPH v

sume 11,85 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,11 eur,
3/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 25.04.2013 v sume 51,45 eur podľa § 10 ods. 1,
§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + DPH v
sume 11,85 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,11 eur,
4/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 26.09.2013 v sume 51,45 eur podľa § 10 ods. 1,

§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + DPH
v sume 11,85 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,11 eur,
5/ za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 02.12.2013 k odvolaniu navrhovateľky v sume 51,45 eur
podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods.
3 cit. vyhl. + DPH v sume 11,85 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,11 eur,

6/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 15.08.2014 v sume 51,45 eur podľa § 10 ods. 1,
§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + DPH
v sume 11,90 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,39 eur,
7/ za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 01.10.2014 v sume 51,45 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + DPH v sume

11,90 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,39 eur,
8/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 03.10.2014 v sume 51,45 eur podľa § 10 ods. 1,
§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + DPH
v sume 11,90 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,39 eur,
9/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 04.02.2016 v sume 51,45 eur podľa § 10 ods. 1,

§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,58 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + DPH
v sume 12,01 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 72,04 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Na základe uvedeného je navrhovateľka povinná nahradiť odporkyni trovy konania v sume 141,19 eur
titulom trov právneho zastúpenia a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).