Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212215584
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212215584.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci

navrhovateľa: Invest - consult, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 167/16, 017 01 Považská Bystrica, IČO:
43966691,zast.:KRIONPartnerss.r.o.,Advokátskakancelária,sosídlomJozefská3,81106Bratislava
proti odporkyni: 1. C. X., nar. XX.XX.XXXX, 2. C. X., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom Š. XX, XXX XX P.,
o zaplatenie 4 000,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 4.000,- € s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.000,- € od 03.11.2011 do zaplatenia a náhradu iných
trov konania vo výške 240,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 762,43 eur právnemu zástupcovi

navrhovateľa KRION Partners, s.r.o., a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh voči odporkyni v 1. rade z a m i e t a .

Súd odporkyni v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.06.2012, v spojení s jeho opravou zo dňa 24.06.2013,
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyne v 1. a 2. rade na zaplatenie istiny
4.000,- € s 9% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 03.11.2011 do

zaplatenia a na náhradu trov konania. V návrhu navrhovateľ uviedol, že okrem iného vykonáva aj realitnú
činnosť.

Odporkyňa v 1. rade bola vlastníčkou nehnuteľností:
- pozemok F.-M. Č.. XXXX/X - záhrady o výmere 148 m?,
- pozemok F.-M. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m?,
- pozemok F.-M. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoriu o výmere 401 m?,

- pozemok F.-M. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m?,
- stavba - rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/X,
ktoré sú vedené Správou katastra Handlová, na LV č. XXXX (ďalej ako "nehnuteľnosť").

Odporkyňa v 2. rade (matka odporkyne v 1. rade) oslovila navrhovateľa s tým, že odporkyňa v 1. rade
má záujem o sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti.
Po rokovaniach medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade, smerujúcich k uzavretiu zmluvy, bola dňa

23.09.2011 uzavretá Zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľností č. XXXX, pričom za odporkyňu v
1. rade (ako účastníčku zmluvy - vlastníka nehnuteľností) zmluvu uzavrela odporkyňa v 2., rade, ktorá pri
rokovaniach smerujúcich k uzavretiu zmluvy, ako aj pri jej samotnom uzatváraní tvrdila navrhovateľovi,
že je na základe plnej moci udelenej odporkyňou v 1. rade oprávnená za ňu konať.Obsahom uzavretej zmluvy bol záväzok navrhovateľa ako sprostredkovateľa sprostredkovať predaj
nehnuteľností za kúpnu cenu 74 000,- eur, za ktorú činnosť bola dohodnutá odmena vo výške 4 000,-
eur (provízia). Nárok na províziu mal navrhovateľovi vzniknúť v prípade, ak dôjde k uzavretiu kúpnej

zmluvy odporkyňou v 1. rade ako vlastníkom nehnuteľností a záujemcom o nehnuteľnosť.
Navrhovateľ našiel záujemcu na kúpu nehnuteľností, na základe čoho dňa 02.11.2011 bola uzavretá
kúpna zmluva medzi odporkyňou v 1. rade ako vlastníčkou nehnuteľností a záujemcami/kupujúcimi: p.K.
Y. a manželka E. Y.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod Y. XXXX/XX.
Navrhovateľ si tak v celom rozsahu splnil svoj záväzok zo Zmluvy o sprostredkovaní (článok 4), keď

najmä našiel záujemcov o kúpu nehnuteľností, zabezpečil vyhotovenie kúpnej zmluvy a návrhu na vklad,
bol prítomný pri uzatváraní (podpise) kúpnej zmluvy dňa 02.11.2011 a zaplatil poplatky u notára za
overenie podpisu odporkyne v 1. rade.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkýň, ktorým bol riadne doručený návrh spolu
s poučením. Obe odporkyne prevzali predvolanie na pojednávanie nariadené na termín15.01.2014

osobne dňa 08.11.2013, svoju neúčasť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie z dôležitého dôvodu.
V prejednávanej veci boli teda splnené všetky podmienky, vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O. s. p.,
kedy môže súd v neprítomnosti účastníka konania vec prejednať a rozhodnúť (účastník konania, ktorý
sa nedostavil, bol riadne predvolaný a súčasne nepožiadal včas z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania). Po účastníkovi, ktorý sa mieni k pojednávaniu včas dostaviť, nemožno požadovať, aby

musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, len v takom prípade, ak nastane
prekážkaaleboináokolnosť,ktorámubránisapojednávaniazúčastniť.Tátoprekážkaaleboináokolnosť
však musí predstavovať "dôležitý dôvod". Preto príčina prečo sa účastník pojednávania zúčastniť
nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať
nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.

Keďže v danej veci žiadna z uvedených skutočností nenastala, súd vec
prejednal v neprítomnosti oboch odporkýň a na základe vykonaného dokazovania ja vec rozhodol.
Vtejtosúvislostinavyšesúdpoukazujetiežnafakt,žepojednávaniunariadenémunatermín15.01.2014,
predchádzalo viacero pojednávaní, odročených súdom opakovane na žiadosť odporkýň, pričom ani
jedna z nich sa ani na jeden nariadený termín nedostavila a ani sa k doručenému návrhu písomne

nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: výpis z obchodného registra navrhovateľa,
Zmluva o obchodnom zastúpení, Zmluva o sprostredkovaní, Kúpna zmluva, list vlastníctva č. XXXX,
výzva na zaplatenie zo dňa 20.02.2012, e-mailová komunikácia medzi navrhovateľom a p. Y. a

výsluchom svedka. Na základe takto vykonaného dokazovania, zistil súd nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľ je právnická osoba, ktorej predmetom podnikania podľa výpisu z obchodného registra, je
aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť).

Odporkyňa v 1. rade bola vlastníčkou nehnuteľností: rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc.
č. M. XXXX/X a parc. M. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, okres
Prievidza, obec Handlová, k.ú. Handlová.

Navrhovateľ uzavrel dňa 11.01.2010 Zmluvu o obchodnom zastúpení s obchodným zástupcom V.

O., na základe ktorej obchodný zástupca vykonával pre navrhovateľa maklérske činnosti smerujúce
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi záujemcom o predaj nehnuteľností (vlastníkom nehnuteľnosti) -
predávajúcim (klient 1) a záujemcom o kúpu nehnuteľností - kupujúcim (klient 2), pričom tieto činnosti
sú podrobne vymenované v článku 3 tejto zmluvy. Medzi tieto činnosti patrí aj zabezpečenie uzatvorenia
Zmluvy o sprostredkovaní nákupu nehnuteľnosti a rezervácii s klientom.

Dňa 23.09.2011 uzavrel obchodný zástupca V. O. za navrhovateľa ako sprostredkovateľa s odporkyňou
v 2. rade Zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti č. XXXX, ktorej predmetom bolo
sprostredkovanie predaja rodinného domu v k.ú.: Handlová. súp. č. XXXX/XXXX/X na LV č. XXXX. V
článku 4, bod. 4.1. bola dohodnutá provízia za sprostredkovanie pevnou čiastkou 4 000,- eur.

Dňa 02.11.2011 uzavrela odporkyňa v 1. rade ako predávajúca Kúpnu zmluvu s kupujúcimi K. Y. a
E. Y., ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: rodinný dom súp. č. XXXX
postavený na parc. č. M. XXXX/X a parc. M. Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X a č. XXXX/X, všetkyzapísané na LV č. XXXX, okres Prievidza, obec Handlová, k.ú. Handlová. Kúpna cena bola dohodnutá
vo výške 74 000,- eur. Správa katastra Prievidza dňa 14.12.2011, pod č. Y. XXXX/XX povolila vklad
vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech kupujúcich.

Z e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a E. Y. (F.) vyplýva, že dňa 18.10.2011 jej bol zaslaný
návrh kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
odporkyne v 1. rade od obchodného zástupcu navrhovateľa p. V. O..

V e-maile zaslanom navrhovateľovi dňa 16.10.2013 pani E. Y. (F.) táto uvádza, že im rodinný dom
ponúkol na predaj pán V.Š. O., s ktorým absolvovali aj jeho ohliadku, s ním prebiehali aj rokovania o kúpe
tohto domu ako aj o podmienkach kúpnej zmluvy. Kúpnu zmluvu ako aj ďalšie dokumenty vypracoval
pán O., ktorý bol prítomný aj pri jej podpise.

SvedokV.O.predsúdomuviedol,žestretolobidveodporkyneaobidvebolijehoklientkami.Záujemcovia

o kúpu nehnuteľností manželia Y. oslovili navrhovateľa na základe inzerátu zverejneného na internete.
On s nimi dohodol a vykonal obhliadku najprv inej nehnuteľnosti, táto sa im nepáčila. Keďže poznal
odporkyňu v 2. rade ešte zo školských čias, nakoľko bola jeho profesorkou a mal vedomosť o tom, že
predáva nehnuteľnosť a má problém ju predať, ponúkol klientom možnosť ohliadky tejto nehnuteľnosti.
Najskôr však oslovil odporkyňu v 2. rade, ktorej ponúkol pomoc pri predaji uvedených nehnuteľností s

tým, že sa jej spýtal, či má záujem, aby jej sprostredkoval obchod. Keďže prejavila záujem, tak s ňou
uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní a dohodol podmienky predaja. Následne bola vykonaná ohliadka.
V čase, keď podpisovali Zmluvu o sprostredkovaní, nemal vedomosť, že odporkyňa v 2. rade nie je
vlastníčkou nehnuteľnosti, zistil to až pri ohliadke, keď overoval právny stav nehnuteľností. Upozornil na
to odporkyňu v 2. rade, pričom ona uviedla, že ide o rodičovskú nehnuteľnosť, ktorú zdedila po svojej

matke, avšak sa túto v rámci dedičského konania rozhodla napísať priamo na dcéru. Uviedla, že dcéra
študuje v Nemecku, zriedka sa zdržuje doma a celý proces je možné dohodnúť s ňou. Keďže ju poznal
zo študentských čias, bola jeho profesorkou telesnej výchovy, nemal dôvod jej neveriť, najmä keď ho
uistila, že pri podpise nehnuteľnosti zabezpečí účasť dcéry. Následne došlo teda k sprostredkovaniu
predaja nehnuteľností, manželia Y.Í. prejavili záujem. Zmluvu pripravila nezávislá právnická kancelária.

On bol prítomný pri celom procese podpisovania zmlúv. Kúpnu zmluvu podpisovala dcéra odporkyne
v 2. rade - odporkyňa v 1. rade, pričom bola prítomná ešte aj druhá dcéra R. X.. Zmluvy boli riadne
podpísané, bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra. Zmluvy sa podpisovali na matrike
v Handlovej, on ešte uhrádzal poplatok za overenie podpisu odporkyne v 1. rade.
Zmluvu o sprostredkovaní podpisovala matka odporkyne v 1. rade - odporkyňa v 2. rade. Celý

proces organizoval on, bol skomplikovaný tým, že Y. financovali kúpu nehnuteľnosti prostredníctvom
hypotekárneho úveru. On celý proces predaja a financovania podrobne riešil nielen s matkou, ale aj
s oboma dcérami, kedy im všetko podrobne vysvetlil, ako to funguje a ako to bude prebiehať. Teda
celý postup podrobne konzultoval nielen s matkou, ale aj s dcérou - vlastníčkou nehnuteľností. Zmluvnú
dokumentáciu pre podpisom, pokiaľ sa pamätá, posielal dcére, nakoľko matka nemala mailovú adresu.

Dcéra vedela o tom, že bude musieť zaplatiť odmenu za sprostredkovanie. Vysvetľoval jej celý proces
financovania, pričom jej vysvetlil, že odmena bude zahrnutá do kúpnej ceny, bude jej súčasťou. Ani
jedna z odporkýň toto nenamietala.
Následne, pred podaním návrhu na vklad, vyzval odporkyňu v 2. rade na zaplatenie odmeny, táto mu
oznámila, že pochybil, že im tým vznikla ujma a odmenu za sprostredkovanie nezaplatia. Opakovane

ich kontaktoval tak on, ako aj jeho kolega, pričom oni opakovane tvrdili, že im spôsobili ujmu. On má
vedomosť, že katastrálne konanie prebehlo bez problémov, nevie o tom, že by sa vyskytol akýkoľvek
problém.
Manželia Y. pritom vedeli od počiatku, že navrhovateľ sprostredkoval túto kúpu v prospech odporkyne v
1. rade a vedeli, že do kúpnej ceny je zahrnutá aj odmena za sprostredkovanie

Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech
tretej osoby.

Podľa § 50 ods. 2 OZ, ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,
je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isténámietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak
nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.

Podľa § 50 ods. 3 OZ dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli;
právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak.
To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.

Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 774 OZ sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za
odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol
výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 OZ sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa § 777 OZ záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité
okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu

uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať
čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1,2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

V súlade s citovanými ustanoveniami a vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh
navrhovateľa je podaný dôvodne voči odporkyni v 2. rade.

V konaní mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade došlo k uzavretiu
platnej zmluvy o sprostredkovaní a to aj napriek tomu, že odporkyňa v 2. rade nie je vlastníčkou
nehnuteľnosti, ktorej predaj mal byť predmetom sprostredkovania zo strany navrhovateľa. S poukazom
na znenie ust. § 50 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje právnu úpravu zmluvy v prospech tretej
osoby, však má súd za to, že nie je v rozpore so zákonom, keď odporkyňa v 2. rade uzavrela túto

zmluvu v prospech tretej osoby - odporkyne v 1. rade (svojej dcéry). Tento typ zmluvy v prospech tretieho
nie je samostatným zmluvným typom, predstavuje modifikáciu napríklad už existujúcich zmluvných
typov. Pritom tretia osoba (odporkyňa v 1. rade), v prospech ktorej sa zmluva uzatvára, nemusí byť
individuálneurčená,postačuje,abybolanazákladeobjektívnychskutočnostíurčiteľná.Vdanomprípade
je nepochybné, že odporkyňa v 1. rade tým, že uzavrela kúpnu zmluvu s treťou osobou - kupujúcim

(ktoréhonašielsprostredkovateľ), prejavilastoutosprostredkovateľskouzmluvousvojsúhlas.Nadruhej
strane však platí, že záväzkový vzťah vzniknutý na základe tejto zmluvy uzavretej v prospech tretej
osoby môže zaväzovať výlučne len účastníkov tejto zmluvy.

Pokiaľ ide o samotnú sprostredkovateľskú zmluvu, táto v zmysle § 774 OZ je zmluvou, v ktorej sa jedna

strana(sprostredkovateľ)zaväzujevyvíjaťčinnosť,ktorávediektomu,abydruhástrana(záujemca)mala
príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi
odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy.Teda podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú:
a) záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy, pričom tento záväzok
zo sprostredkovateľskej zmluvy spočíva v obstaraní príležitosti takúto zmluvu uzavrieť (nie v uzavretí

kúpnej zmluvy za záujemcu). To zahŕňa predovšetkým vyhľadávanie tretích osôb, ktoré budú mať na
uzavretí sprostredkovávanej zmluvy záujem, a v informovaní záujemcu o týchto osobách ako i o ďalších
okolnostiach, ktoré sú pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či túto sprostredkovanú zmluvu
uzavrie a s kým.
V konaní pritom bolo preukázané, že túto povinnosť si navrhovateľ ako sprostredkovateľ v súlade s

uzavretou sprostredkovateľskou zmluvou riadne splnil, keď vyhľadal záujemcov o kúpu nehnuteľnosti
- manželov Y., s ktorými následne odporkyňa v 1. rade, ktorá bola vlastníčkou nehnuteľnosti ako
predávajúca uzatvorila kúpnu zmluvu.
b) záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou
sprostredkovateľa. Je zrejmé, že sprostredkovanie je pojmovo úplatné, a aj v prejednávanej veci bola
dohodnutá odmena za sprostredkovanie v zmluve určená presnou čiastkou. Pre právo na odmenu

sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to, že záujemca
uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany
pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu
vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil.
Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť (rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011, sp. zn. 4 Cdo 148/2010).

V prejednávanej veci bolo preukázané, že odporkyňa v 1. rade uzavrela kúpnu zmluvu s manželmi
Y., ktorí písomne potvrdili, že túto zmluvu uzavreli na základe ponuky zo strany navrhovateľa, ktorý
vystupoval ako sprostredkovateľ.

Teda navrhovateľovi, nakoľko boli kumulatívne splnené obe zákonné podmienky, vzniklo právo na
zaplatenie odmeny v zmysle platne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní. Keďže však v danom prípade
sa na zaplatenie odmeny nezviazala v sprostredkovateľskej zmluve odporkyňa v 1. rade, ale odporkyňa
v 2. rade, je práve odporkyňa v 2. rade povinná uhradiť dohodnutú odmenu. Vzhľadom na všetky vyššie

uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd návrh voči odporkyni v 1. rade zamietol a zaviazal na
zaplatenie odmeny za sprostredkovanie odporkyňu v 2. rade.

O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Odporkyňa v 2. rade sa

dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu navrhovateľovi v sume 4.000,- € prvým dňom po dni
uzavretia kúpnej zmluvy (02.11.2011), teda po okamihu, kedy došlo k splneniu záväzku vyplývajúceho
navrhovateľovi zo Zmluvy o sprostredkovaní, t.j. do omeškania sa dostala dňom 03.11.2011. V zmysle
uvedenéhozaviazalsúdodporkyňuv2.radepovinnosťouzaplatiťnavrhovateľovi 9%úrokyzomeškania
ročne zo sumy 4.000,- € od 03.11.2011 do zaplatenia.

O náhrade trov konania voči odporkyni v 2. rade rozhodol súd podľa 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal
vo veci voči odporkyni v 2. rade úspech, preto proti neúspešnej odporkyni v 2. rade mu súd priznal plnú
náhradu trov konania, ktoré sú navrhovateľom uhradený súdny poplatok za návrh v sume 240,- € a trovy
právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v sume 762,43 € priznané nasledovne :

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je základná sadzba tarifnej
odmeny z tarifnej hodnoty veci 4.000,- € v sume 151,05 € za jeden úkon právnej služby.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) , § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 cit. vyhlášky súd priznal právnemu zástupcovi

navrhovateľky odmenu za 4 úkony právnej služby po 151,05 € za jeden úkon (1. prevzatie a príprava
zastúpenia, 2. písomné podanie návrhu zo dňa 26.06.2012, 3. účasť na pojednávaní nariadenom
tunajším súdom na deň 12.06.2013, 4. účasť na pojednávaní nariadenom tunajším súdom na deň
15.01.2014), plus režijný paušál 31,16 € (2 x 7,63 € a 1 x 7,86 € a 1x8,04€), plus 20% DPH z odmeny
a náhrady spolu, čo je 127,07 eur. €.

Odporkyňa v 1. rade mala vo veci plný úspech voči navrhovateľovi, preto v súlade s § 142 ods. 1 mala
právo na náhradu trov konania. Keďže si ich v konaní neuplatnila, a súd môže rozhodnúť o náhrade trov
konania len na návrh účastníka, súd jej ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).