Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/225/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202826
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515202826.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci navrhovateľky G. S., K.. XX.XX.XXXX, O.
Q. X, XXX XX W. Ľ., právne zastúpená JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom, AK Stará Ľubovňa, ul.
17. Novembera 31, proti odporcovi B. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. X, XXX XX W. Ľ., t.č. bytom R. XX, XXX
XX W. Ľ., právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, AK Prešov, so sídlom Hlavná 89,
Prešov, v konaní o určenie manželského výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 3C 111/2015-116 zo dňa 09.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka žiadala, aby súd určil odporcovi
povinnosť prispievať jej na výživu sumou 200 eur mesačne. Uviedla, že s odporcom uzavrela dňa
24.4.2004 manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti. V priebehu manželského spolužitia
v septembri 2014 sa dozvedela o manželových mimomanželských známostiach. Odporca bol pod

vplyvom alkoholu agresívny, niekoľkokrát ju fyzicky napadol. V marci 2015 odporca odišiel zo spoločnej
domácnosti, maloleté deti boli zverené predbežným opatrením do jeho osobnej starostlivosti a na výživu
manželky jej ničím neprispieva aj napriek tomu, že v čase podania návrhu jej jediným príjmom je
nemocenská dávka vo výške 188, 20 eur.
Prvoinštančný súd zistil, že maloleté deti boli zverené predbežným opatrením do osobnej starostlivosti
otca. V spoločnom byte ostala bývať sama navrhovateľka. Navrhovateľka pred prvoinštančným súdom
potvrdila, že je nezamestnaná, nepracuje, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. V minulosti

mala záujem pracovať napríklad v Reštaurácii u Jeleňa, avšak v tomto zariadení prestala pracovať z
dôvodu, že nebola práca a majiteľ jej povedal, že ju už nepotrebuje. Okrem toho bolo viac pracovných
pozícií v odbore čašník - servírka, avšak tieto jej nevyhovovali z dôvodu, že sa nemala možnosť dopraviť
večer z práce domov. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že príjem navrhovateľky je taký, že od júna 2015
je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Toto sa doposiaľ nezmenilo. Od januára 2015 do
mája2015poberalanemocenskédávkyvovýške188,30eur.Vmáji2015jejbolpriznanýnároknadávku
v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur. Iné príjmy nemá. Výdavky na strane navrhovateľky predstavujú

povinnosť platiť úver vo výške 199,33 eur, čo neuhrádza, ďalej inkaso približne 50 eur a ďalej osobné
výdavky na stravu, hygienu, oblečenie a podobne.
Prvoinštančný súd zistil zo znaleckého posudku v inom konaní, ktoré prebieha pred prvoinštančným
súdom, že navrhovateľka trpí závislosťou na alkohole, prerušila psychiatrickú liečbu. Liečbu prerušilaz dôvodu, že ju nepovažuje za potrebnú. Od 9.8.2016 začala navštevovať psychologické centrum na
doporučenie jej právneho zástupcu, o čom prvoinštančnému súdu predložila doklad. Podľa názoru
navrhovateľky dôvodom opustenia spoločnej domácnosti odporcom bola skutočnosť, že začala piť

a príčinou jej alkoholizmu bola nevera manžela. V súčasnej dobe už pije, podľa navrhovateľky, len
príležitostne, nie tak, ako tomu bolo predtým.
Podľa odporcu navrhovateľka ako manželka sa zo začiatku starala o spoločnú domácnosť, neskôr tieto
povinnosti nezvládala sa začala piť. V čase, keď mala vypité, deti s ňou nechceli ísť zo škôlky domov.
Situácia sa zhoršovala, čo dospelo do situácie, že sa rozhodol odsťahovať zo spoločnej domácnosti k

svojim rodičom a dokonca aj zmeniť prácu. V súčasnej dobe otec pracuje v spoločnosti SSE Group, s.r.o,
kde dosahuje príjem 7,5 eur za 1 odpracovanú hodinu ako živnostník, fakturačná hodnota predstavuje
1.200 - 1.300 eur. Odvody činia do 210 eur. Uhrádza byt, v ktorom býva navrhovateľka 114 eur, uhrádza
hypotekárny úver na kúpu bytu 100 eur a úver vo VÚB vo výške 190 eur. Zvyšok sú náklady na maloleté
deti. Uhrádza im všetky výdavky v súvislosti so školou, ošatením, výletmi, školskými potrebami, čo
priemerne na jedno dieťa predstavuje 150 eur. Ďalej uhrádza stravu, prispieva rodičom na inkaso a

nakupuje bežné potraviny.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine a ďalej podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona
o rodine. Poukázal na to, že podľa Zákona o rodine rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi má
byť určený tak, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Nejde len o rovnosť zárobku
jednotlivých manželov, ale je potrebné zobrať do úvahy osobné, majetkové pomery manželov a ostatné

skutočnosti, ktoré majú vplyv na životnú úroveň manželov.
Prvoinštančný súd poukázal na to, že pri rozhodovaní o výživnom je potrebné skúmať aj to, či toto
stanovené výživné by bolo v súlade s dobrými mravmi. Ide o situáciu podľa ktorej nie je možné priznať
výživné len v prípadoch, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Prekážky rozporu s dobrými
mravmi netvoria okolnosti na strane povinného.

Tu prvoinštančný súd dospel k záveru, že navrhovateľka svoje príjmy deklarovala potvrdením Sociálnej
poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa, kde bolo zistené, že od júla 2014 do 31.20.2014 pracovala vo
firme Luspek. Od 31.8.2015 do 8.9.2015 vo firme Jozef Čoma - Jakubany a od 18.4.2016 do 31.5.2016
v penzióne a Reštaurácii u Jeleňa. Ani od jedného z týchto zamestnávateľov nepredložila dôkaz o
dosiahnutých zárobkových pomeroch. Jediným dôkazom o jej príjme sú vyplatené nemocenské dávky

za obdobie od októbra 2014 do augusta 2015 v celkovej výške 1.846,40 eur.
Navrhovateľka predložila rozhodnutie o priznaní preddavku na dávku v hmotnej núdzi od 1.2.2016 v
sume 61,60 eur a od 1.5.2016 na sumu 49,40 eur a od 1.6.2016 vo výške 56,70 eur mesačne.
Navrhovateľka deklarovala náklady, ktoré uhrádza, a to za dodávku energií 42,12 eur, mobilný telefón
približne 26 eur a osobné výdavky. Jednorazovo uhradila 30 eur, na úhradu úveru 19,23 eur a výživné

na maloleté deti za predchádzajúci mesiac vo výške 40 eur. S úhradou výdavkov jej pomáhajú rodičia
a priateľ.
Prvoinštančný súd zistil, že navrhovateľka je nezamestnaná, hoci od 18.4.2016 pracovala v Penzióne
a reštaurácii U Jeleňa na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú mala uzatvorenú do konca roka.
K jej skončeniu však došlo k 31.5.2016. Prvoinštančný súd zistil, že príčinou ukončenia dohody bol

nezodpovedný prístup navrhovateľky ku plneniu pracovných úloh a z tohto dôvodu zamestnávateľ
bol nútený s ňou ukončiť pracovný pomer a na jeho skončení sa vzájomne dohodli. Prvoinštančný
súd ďalej zistil, že na pracovnej pozícii kuchár - čašník, ktorú vykonáva navrhovateľka, je voľných 21
pracovných miest, avšak navrhovateľka sa dobrovoľne ani o jednu z týchto miest neuchádzala. Toho
času je zaradená do užšieho výberu pre Hotel Vrchovina na základe ponuky voľného miesta Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny, nie však z vlastného podnetu.
Prvoinštančný súdu považoval postoj navrhovateľky ako nezodpovedný, keďže si musí byť vedomá
svojej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, o ktoré sa stará odporca i zabezpečovania svojich
vlastných potrieb. Napriek týmto skutočnostiam nevyvinula žiadne úsilie na to, aby si prácu získala,
udržala a vyživila nielen seba, ale prispievala na výživu maloletých detí. Nemožno súhlasiť s jej tvrdením,

že žiadna z voľných pozícií, ktorá sa nachádza, by bola nevyhovujúca.
Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že pokiaľ ide o dôvody opustenia spoločnej domácnosti odporcom,
táto okolnosť nie je medzi účastníkmi konania sporná. Príčinou bol alkoholizmus navrhovateľky a
odporca v záujme ochrany maloletých detí riešil danú situáciu tým, že zo spoločnej domácnosti s
deťmi sa odsťahoval k svojim rodičom. Toto navrhovateľka nepopierala, len rozdielne interpretovala

dôvody svojho alkoholizmu. Tvrdila, že išlo o neveru zo strany odporcu. Táto okolnosť v tomto štádiu
konania nie je podstatná, podstatná je však skutočnosť, že navrhovateľka sa dostala do štádia závislosti,
naviac, ako matka maloletých detí by si mala uvedomiť svoju zodpovednosť voči nim a zjednať patričnú
nápravu a začať s účinnou liečbou. Zo znaleckého posudku totiž bolo preukázané (v inom konaní), ženavrhovateľka trpí závislosťou na alkohole a psychiatrickú liečbu prerušila. Konanie navrhovateľky je
prinajmenšomnezodpovednéaniejeochotnádobrovoľnepristúpiťnaradikálneriešeniesvojejzávislosti
na alkohole. Za zmenu postoja nemožno považovať ani tú skutočnosť, že navrhovateľka navštívila

9.8.2016, teda deň pred prvoinštančným pojednávaním, psychologickú poradňu. Psychológ problém,
ktorý u navrhovateľky nastal, nevyrieši.
Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal aj vzťahom navrhovateľky k maloletým deťom. Deti sú u otca,
od apríla 2015 sú predbežným opatrením právoplatne zverené otcovi. Za celé obdobie od vydania
predbežného opatrenia sa matka s deťmi, podľa vyjadrenia odporcu, stretla iba jeden krát, minulý rok.

Matka sa za celé ďalšie obdobie s deťmi nestretla ani raz, nedomáhala sa styku s nimi dôvodniac tým,
že jej otec bráni stretávať sa s deťmi. Nevyužila žiadnu možnosť kontaktu cez úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny a nenavštívila deti ani v škole. Nezaujímala sa o ich dosahované výsledky, ich prospech,
nekontaktovala ich ani počas prázdnin, neprispieva na nich žiadnym výživným. Až naposledy poslala
otcovi sumu 40 eur. Ani tento postoj matky nie je možné považovať za zodpovedný.
Výhrada navrhovateľky týkajúca sa nedoplatku odporcom na odvodoch do sociálneho, zdravotného

poistenia, je právne bezvýznamná, pretože túto povinnosť si musí splniť dodatočne, dobrovoľne, alebo
v rámci výkonu rozhodnutia, odporca.
Odporca pracuje ako živnostník, podľa predložených faktúr z podnikateľskej činnosti za rok 2015
dosiahol 11.398,34 eur príjem, čo priemerne činí 948,86 eur. Podľa peňažného denníka na rok 2015
príjem odporcu bol 12.545,84 eur, čo mesačne činí 1.045,41 eura. Za rok 2016 jeho príjem predstavuje

3.315 eur, pričom zo svojho príjmu uhrádza odvody a sociálne a zdravotné poistenie vo výške približne
200 eur mesačne, byt, v ktorom býva navrhovateľka 114 eur mesačne, uhrádza pôžičku 100 eur
mesačne, prispieva rodičom na úhradu spojenú s bývaním približne 60 eur mesačne, poskytuje úhradu
nákladovnastravusvojejmatkevovýške150eurmesačne,pretožedetisastravujúdoma anechodiado
školskejjedálne.Priemernénákladynajednodieťamesačnepredstavujú150eur,vrátanerôznychaktivít

a krúžkov. Jedna dcéra športuje, druhá dcéra je matematicky nadaná. Jedna dcéra nosí okuliare, len
tento náklad predstavuje 70 eur a už má tretie okuliare v poradí. Bežné nákupy na potraviny predstavuje
200 eur mesačne + výdavky na stravu a hygienu.
Odporca opustil spoločnú domácnosť z dôvodu, že navrhovateľka začala požívať alkoholické nápoje.
Bolo to čím ďalej tým horšie a stupňovalo sa to do takej situácie, že to musel riešiť radikálne, dokonca

sa vrátiť z pracovnej cesty zo zahraničia domov, zobrať deti od matky a ísť bývať k svojim rodičom.
Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade sú splnené podmienky aplikujúc ust. § 75 ods. 2 Zákona
o rodine, podľa ktorého na strane navrhovateľky existujú dôvody, pre ktoré jej nemožno priznať
výživné, pretože by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka napriek možnostiam riadne
nepracuje z rôznych dôvodov, nestará sa o maloleté deti, nemá záujem o túto starostlivosť, neabsolvuje

protialkoholickú liečbu, preto priznanie manželského výživného by bolo v rozpore s pravidlami, ktoré v
spoločnosti všeobecne platia.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Navrhovateľka

v odvolaní žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že nesprávnym procesným postupom prvoinštančného
súdu došlo u nej k odňatiu práva na spravodlivý súdny proces, keď po tom, čo bolo vyhlásené
dokazovanie za skončené, prvoinštančný súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia
a následne vykonal dôkaz, o ktorom strany nemali vedomosť a o jeho vykonaní sa dozvedeli až tesne

pred vyhlásením rozsudku. Išlo o dôkaz úradným záznamom zo dňa 12.8.2016 v rozpore s CSP.
Ďalej namietala to, že o maloleté deti má záujem, niekoľkokrát sa dožadovala styku s maloletými deťmi,
avšak otec jej tento styk neumožnil. Problém s alkoholom aktívne rieši so psychiatrom a psychológom. V
súčasnej dobe od 6.9.2016 je zamestnaná ako kuchárka v školskej jedálni na dobu určitú počas jedného
roka. Preto žiadala návrhu vyhovieť.

3. K odvolaniu navrhovateľky sa dodatočne písomne vyjadril odporca, ktorý sa stotožnil s rozsudkom
prvoinštančného súdu, poukázal na jeho dôvody a žiadal rozsudok potvrdiť.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku

v spojení s ust. § 34 Civilného sporového poriadku, preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného
súdu podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP s nariadením pojednávania podľa § 385 CSP, pretože
zistil, že prvostupňový súd sa v priebehu konania dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým
znemožnil účastníkom konania uskutočniť ich procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu právana spravodlivý proces (§ 389 písm. b/ CSP), avšak tento nedostatok sa pokúsil odvolací súd v priebehu
odvolacieho konania napraviť. Naviac, v prejednávanej veci doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že
ani po takto opravenom a doplnenom dokazovaní nie je namieste prijať iný právny záver o uplatnenom

nároku navrhovateľky, než to vykonal prvoinštančný súd.
Vytýkaná vada navrhovateľkou, ktorej sa dopustil prvoinštančný súd, spočívala v tom, že prvoinštančný
súd po tom, čo vykonal dokazovanie, dopočul účastníkov konania, odročil pojednávanie na vyhlásenie
rozhodnutia na deň 9.9.2016 s tým, že ešte sám sa rozhodol vykonať ďalšie dôkazy dôležité pre
rozhodnutie. Prvoinštančný súd o vykonanom dôkaze vyhotovil úradný záznam, ktorý sa nachádza

na čl. 106 súdneho spisu, avšak aj napriek tomu, že obsah úradného záznamu bol súčasťou
odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu, tento úradný záznam pred vyhlásením rozsudku ako
dôkaz neoboznámil účastníkov konania, nedal im možnosť sa k tomuto dôkazu vyjadriť, zaujať
stanovisko, prípadne poskytnúť priestor na návrhy na doplnenie dokazovania. Prvoinštančný súd dňa
9.9.2016 bez ďalšieho len vyhlásil v prejednávanej veci rozsudok.
Takýtopostupprvoinštančnéhosúduniejevsúladesospravodlivýmsúdnymprocesomadošlokodňatiu

práva účastníkov konania konať.
Preto odvolací súd sa v rámci nariadeného odvolacieho konania s týmto dôkazom oboznámil účastníkov
konania, doslovne im tento dôkaz prečítal.
Naviac, odvolací súd doplnil dokazovanie o listiny, a to konkrétne o rozvodový rozsudok účastníkov
konania, podľa ktorého v konaní pred Okresným súdom v Starej Ľubovni pod č.k. 4P 178/2015-42 zo dňa

19.9.2016, ktorý sa stal právoplatným dňa 30.9.2016, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené,
bola schválená rodičovská dohoda, kde maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, matke
bolo stanovené výživné vo forme rodičovskej dohody 50 eur mesačne a bol dohodnutý styk rodičov s
maloletými deťmi.
Ďalej odvolací súd zistil, že na čas do rozvodu bolo tiež vedené konanie pred Okresným súdom Stará

Ľubovňa pod č.k. 2P 9/2015-141, kde rozsudkom zo dňa 19.9.2016, ktorý sa stal právoplatným dňa
30.9.2016 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej maloleté deti boli osobne zverené do
osobnej starostlivosti otca, matke bola uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 50 eur
mesačne na každé dieťa, bolo rozhodnuté o dlžnom výživnom a úprave styku matky s maloletými deťmi.
Odvolací súd doplnil dokazovanie aj o ďalšie informácie v súvislosti s pracovným zaradením matky

maloletých detí, kde sa zaujímal najmä o okolnosť, ktorú mal preukázanú aj prvoinštančný súd, že matka
vnajbližšomobdobíopäťmalauzatvoriťďalšípracovnýpomer.Išlooinformáciu,ktorúmalprvoinštančný
súd v čase vyhlásenia svojho rozhodnutia. Odvolací súd však zistil, že matka maloletých detí bola v čase
od 6.9.2016 do 30.9.2016 zamestnaná v Základnej škole, Za vodou 14, Stará Ľubovňa. Táto organizácia
s matkou dňa 20.9.2016 rozviazala v skúšobnej dobe pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej

disciplíny - absencia na pracovisku. Zo mzdového listu vyplýva, že za tento krátky čas matka maloletých
detí mala neospravedlnenú absenciu na pracovisku dňa 8.9.2016. Dňa 9.9.2016 mala dôležité osobné
prekážky v práci, pre ktoré sa na pracovisko nemohla dostaviť, ale následne dňa 16.9.2016 a v čase od
19.9.2016 do 20.9.2016 matka maloletých detí mala neospravedlnenú absenciu na pracovisku.
Skutočnosti zistené v odvolacom konaní a okolnosti preukázané pred prvoinštančným súdom svedčia o

tom, že hoci matka maloletých detí v čase, dokiaľ jej manželstvo nebolo rozvedené, by aj mohla v zmysle
Zákona o rodine konkrétne ust. § 71 nárok na výživné od svojho manžela, práve pre prekážku, ktorá
existuje na jej strane a ktorá spočíva v tom, že priznané výživné by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
jej prípadný nárok nie je možné priznať.
V tejto veci správne postupoval prvoinštančný súd a závery prvoinštančného súdu boli aj pred odvolacím

súdom doplnené a skutkovo nezmenené, nie je možné považovať za spravodlivé priznať navrhovateľke
manželské výživné, keď sa navrhovateľka sústavne dopúšťala počas trvania manželstva za obdobie,
kedy žiada priznať nárok na manželské výživné takého konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy sú všeobecnou spoločenskou normou, uznávanými pravidlami, prostredníctvom ktorých
sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. V danom prípade za spoločensky nežiaduci jav na strane

navrhovateľky je v prvom rade jej nadmerné požívanie alkoholu, odmietanie liečby z tejto závislosti a
všetky následky, ktoré takúto situáciu doprevádzajú. V dôsledku nadmerného požívania alkoholu matka
maloletých detí sa o maloleté deti vôbec nestará, nejaví o nich žiaden záujem, dokonca bolo zistené,
že ani na maloleté deti si neplní náležitým spôsobom vyživovaciu povinnosť, a naviac, pod vplyvom
alkoholu došlo k situácii, že sa maloleté deti spolu s ich otcom zo spoločnej domácnosti odsťahovali,

pretože správanie sa matky malo na deti negatívny vplyv. Je zarážajúce, že matka sa nedožaduje
styku s maloletými deťmi. Táto okolnosť je vysoko neprirodzená pre milujúcu matku, táto okolnosť môže
byť len dôkazom toho, že konanie matky je ovplyvňované návykovou látkou. Matka za celé obdobie
vedenia tohto konania a aj v odvolacom konaní, kedy sa snažila vystupovať vo vzťahu k odvolaciemusúdu seriózne, ani raz riadnym spôsobom nebola zamestnaná. Pracovné pomery končila po veľmi
krátkej dobe. Pracovný pomer, ktorý bol prezentovaný ako trvalého charakteru (ešte aj zástupcom matky
pred odvolacím súdom), bol práve pre nezodpovedný prístup matky k ponúknutej šanci zabezpečiť si

vlastnou prácou finančné prostriedky a tak zvýšiť svoj štandard a nebyť odkázaná na bývalého manžela
finančne, ukončený, dokonca bolo preukázané, že táto informácia už vôbec nebola aktuálna. Taktiež aj
informácia, ktorú získal prvoinštančný súd a ktorá bola namietaná ako informácia, ku ktorej sa účastníci
konanianemohlivyjadriť,nebolasporovýmistranamižiadnymspôsobomspochybnená,lenvodvolacom
konaní matka namietala výhodnosť zamestnania. Táto námietka sa javí ako nevhodná . Navrhovateľka

je vo finančnej núdzi, mala možnosť vlastnou prácou si zabezpečiť finančné prostriedky na uspokojenie
svojich potrieb, avšak túto situáciu nevyužila. Naopak, bez akýchkoľvek viditeľných dôvodov odmieta
či lekársku pomoc a liečenie alebo potom riadne zamestnanie, v dôsledku ktorých krokov by si
náležitým spôsobom usporiadala svoj osobný život a mala by dostatok finančných prostriedkov aspoň
na uspokojenie svojich potrieb.
Javí sa nemorálne, že otec maloletých detí, ktorý sa o tieto deti náležitým spôsobom za účasti svojich

rodičov stará, poskytuje im nielen rodičovskú lásku, starostlivosť, ale aj uspokojuje všetky potreby
maloletých detí z vlastných finančných prostriedkov, dokonca musel zmeniť zamestnanie, kde nemohol
pracovať v zahraničí a v dôsledku starostlivosti o deti musel finančne si zabezpečovať prostriedky na
Slovensku, čo nebolo až tak výhodné, naviac, kde otec uhrádza všetky výdavky aj v súvislosti s bytom,
v ktorom žije navrhovateľka, aby svojej bývalej manželke ešte naviac platil požadované manželské

výživné, čo i len v najnižšej (minimálnej) miere. Takéto rozhodnutie by bol v rozpore s dobrými mravmi
a nespravodlivé.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu po odstránení procesných nedostatkov
ako správny podľa § 387 CSP potvrdil. Na inštitút dobrých mravov pri určovaní výživného je potrebné
prihliadať z úradnej povinnosti, čo prvoinštančný súd správne vykonal. Výživné nie je možné znižovať,

len uplatnený nárok ako taký nepriznať. V týchto intenciách prvoinštančný súd nepochybil a preto
odvolací súd na tieto dôvody uvedené v napadnutom rozsudku poukazuje.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Odvolacie trovy si odporca neuplatnil. Trovy odvolacieho konania si uplatnila len navrhovateľka, a preto
jej ich odvolací súd nepriznal ako neúspešnej účastníčke odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.