Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/461/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110205564
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110205564.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. XX,
zastúpenej JUDr. Miroslavom Hospodárom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Námestie Slobody
13 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690
904, o zaplatenie 1.846,91 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I
z 10.4.2015 č.k. 18C/48/2011-200 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1.846,91 eur s príslušenstvom z titulu poistného
plnenia,naktorýjejvznikolnárokúmrtímpoistenéhoE.F.,manželažalobkyne.Rozhodol,žeúčastníkom
náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 10Ro 511/2010-61, ktorým
bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a trovy konania. Aj keď

bol proti platobnému rozkazu podaný odpor, na platobnom rozkaze bola vyznačená právoplatnosť a
bolo vykonané exekučné konanie, v ktorom žalovaný dňa 26.5.2010 uplatnený nárok v celom rozsahu
zaplatil. Žalovaný trval na tom, že nebol dôvod na poskytnutie poistného plnenia v súvislosti s poistnou
zmluvou, pretože predchádzajúcou príčinou úmrtia bolo ochorenie poisteného na diabetes mellitus,
pričom táto choroba nebola uvedená v dotazníku poisteného. Žalovaný preto podal proti žalobkyni na
Okresnom súde Michalovce žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto konanie je prerušené do
právoplatného rozhodnutia v tejto veci. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 559 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (OZ), podľa ktorého splnením dlh zanikne. Skonštatoval, že splnenie dlhu je typickým a
najčastejším spôsobom zániku záväzku. Plnením zaniká povinnosť dlžníka poskytnúť veriteľovi určité
plnenie a zaniká aj pohľadávka veriteľa. Zákon nerozlišuje medzi plnením dobrovoľným a vynúteným.
Následkom splnenia dlhu je zánik záväzku, a to buď úplný alebo čiastočný. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že tým, že žalovaný plnil žalobkyni žalovanú istinu, hoci na základe nesprávne vyznačenej
právoplatnosti platobného rozkazu v exekučnom konaní, jeho plnením dlh zanikol. Preto nemôže byť
opätovne prejednávaný v tomto konaní, keďže žalobkyňa dostala od žalovaného plnenie, toto plnenie

mu nevrátila a v tejto súvislosti nie je podstatné, či došlo k plneniu dobrovoľne alebo vynútene. Súd
nemôže opätovne zaväzovať žalovaného na plnenie toho istého dlhu. Preto žalobu zamietol. Uviedol,
že na Okresnom súde Michalovce sa vedie konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, preto tento
súd bude meritórne rozhodovať o tom, či na strane žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie alebonie, teda či na plnenie od žalovaného bol právny nárok alebo nie. Výrok o trovách konania odôvodnil
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3.Protirozsudkupodalavčasodvolaniežalobkyňa.Navrhla,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudok
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odvolateľka považuje rozsudok súdu prvej inštancie a argumentáciu, na základe ktorej bola žaloba
zamietnutá za nedostatočnú, nesprávnu a zmätočnú, za rozpornú s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čl. 46 ods.

1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Tvrdí, že odôvodnenie neposkytlo právnu
ochranu žalobcovi, ktorému sa plnilo, ale naopak podporuje žalovaného v tom, že jeho plnenie nebolo
oprávnené a dôvodné. V odôvodnení sa súd nevysporiadal s meritom veci a presunul zodpovednosť
na iný súd v inom právnom konaní, v ktorom sa nebude nutné zaoberať meritom, čím sa zvýšila
právna neistota žalobcu. Odvolateľka považuje za nedostatočné odôvodnenie rozsudku v tom, že súd
prvej inštancie neuviedol, prečo bola vyznačená právoplatnosť nesprávne a za akých okolností došlo

k zrušeniu právoplatnosti a po akej dobe, neuviedol, ako sa žalobkyňa vyjadrila k odporu, či tvrdenie
žalovaného uznáva alebo nie, aký má právny názor na stanovisko žalobcu. V ďalšej časti popisuje
chronológiu rozkazného konania a exekučného konania. Ďalej považuje za nesprávne a zmätočné
odôvodnenie rozsudku z dôvodu, že ak rozhodol o tom, že dôvodom zamietnutia žaloby je splnenie dlhu,
nemôže považovať za úspešného žalovaného, pretože k plneniu došlo až po podaní žalobného návrhu.

Vytýka súdu prvej inštancie, že vedel o existencii žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a preto
mal zaujať iný právny postoj. Tvrdí, že sa mal vysporiadať s otázkou, či nárok žalobcu bol dôvodný alebo
nie, nakoľko týmto svojim rozhodnutím vniesol do právneho vzťahu iba neistotu a ohrozil žalobcu na
právach. V ďalšej časti poukazuje na ústavnoprávnu povinnosť dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie
a poukazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR, ktoré sa týkajú

tejto problematiky. K meritu veci upozorňuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/45/2003. Ďalej
odvolateľka namieta, že odôvodnenie neposkytlo právnu ochranu žalobcovi, ktorému sa plnilo, ale
naopak podporuje žalovaného v tom, že jeho plnenie nebolo oprávnené a dôvodné, keďže podľa názoru
súdu bol žalovaný v tomto konaní úspešný. Tvrdí, že k plneniu došlo v exekučnom konaní, nešlo teda o
dobrovoľné plnenie, ale o vymoženie pohľadávky súdnym exekútorom. S ohľadom na priebeh konania

vyvodzuje, že exekučný súd, ktorým bol Okresný súd Košice I bol povinný zastaviť exekúciu zo zákona
podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku z dôvodu, že sa rozhodnutie nestalo vykonateľným, čo
však neurobil. Exekučný súd vydal rozhodnutie, ktorým vyhovel námietkam povinného, avšak medzitým
došlo k vymoženiu pohľadávky súdnou exekútorkou a ukončeniu exekučného konania vymožením
pohľadávky. Opakované pochybenia súdu prvej inštancie sú veľmi závažného charakteru a preto

bolo podľa názoru odvolateľky povinnosťou súdu vysporiadať sa s meritom veci v tomto konaní a
neodkazovať na konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že k splneniu dlhu došlo
nedobrovoľne, znamená podľa odvolateľky, že nie je možné považovať dlh za splnený. Poukazuje na
právnu úpravu inštitútu bezdôvodného obohatenia a namieta, že v konaní o vydanie bezdôvodného
obohateniabudepodľajejnázorusúdskúmať,čidošlokbezdôvodnémuobohateniualebonie,pričomsa

domnieva, že v danom prípade došlo k plneniu bez právneho titulu, resp. k plneniu na základe právneho
titulu, ktorý odpadol, čím budú naplnené znaky bezdôvodného obohatenia.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovanú sumu vrátane trov konania po podaní žaloby
žalobkyňa dostala, preto sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470
ods. 2).

7. Odvolanie žalobkyne bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto z
hľadiska prípustnosti odvolania a existencie uplatnených odvolacích dôvodov posudzoval odvolací súd
odvolanie podľa ustanovení predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy.

8.Odvolacísúdprejednalodvolaniebeznariadeniaodvolaciehopojednávania,keďženajehonariadenie
neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.9. Odvolateľka predovšetkým namieta, že argumentácia súdu prvej inštancie je nedostatočná,

nesprávna a zmätočná, rozporná s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, že odôvodnenie
jej neposkytlo právnu ochranu, že sa súd v odôvodnení nevysporiadal s meritom veci a presunul
zodpovednosť na iný súd.

10. Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie
len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Rovnaká právna úprava platí aj podľa § 358 CSP. Z
obsahu odvolania je potrebné vyvodiť, že žalobkyňa namieta najmä absenciu argumentácie súdu prvej
inštancie vo vzťahu k exekučnému konaniu, ktoré prebehlo na základe platobného rozkazu, ktorý bol
neskôr zrušený a namieta absenciu dôvodov vo vzťahu k potenciálnemu nároku o náhradu nemajetkovej
ujmy.

11. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SR zo dňa 3.12.2012 č. R 2/2016, ktoré sa zaoberá povahou nepreskúmateľnosti rozhodnutia ako
procesnej vady. Konštatuje, že nepreskúmateľnosť je iba tzv. inou vadou a iba výnimočne, keď písomné

vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môžeísťoskutočnosť,ktorázapredošlejprocesnoprávnejúpravyzakladalaprípustnosťdovolaniapodľa
§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

12. K obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti, či nepreskúmateľnosti. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
dáva jednoznačnú odpoveď na to, z akého dôvodu bola žaloba zamietnutá. Odvolací súd konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2
CSP).

13. K ostatným odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Podstatným dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo zistenie súdu prvej inštancie, že dlh uplatňovaný
žalobou zanikol tak, že bol vymožený v rámci exekučného konania vedeného na základe platobného
rozkazu, ktorý neskôr prestal byť exekučným titulom. Pre konštatovanie záveru o zániku dlhu v dôsledku
jeho splnenia nebolo potrebné, aby sa prvoinštančný súd podrobne zaoberal procesnými okolnosťami
exekučného konania, v ktorom k vymoženiu pohľadávky došlo.

15.Pokiaľžalobkyňatvrdí,žeuspokojeniepohľadávkyvrámciexekučnéhokonanianiejesplnenímdlhu,
tento jej právny názor je nesprávny a nemá oporu v ust. § 559 OZ. Splnenie dlhu je právny úkon, ktorým
dlžník alebo iná oprávnená osoba poskytne veriteľovi alebo inej oprávnenej osobe s úmyslom splniť dlh

predmet plnenia, ktorý zodpovedá obsahu ich vzájomného záväzkového vzťahu. Prijatie plnenia alebo
poskytnutie súčinnosti ako právny úkon na strane veriteľa sa na splnenie dlhu vyžaduje vtedy, ak má
dlžník veriteľovi niečo dať alebo nejako konať. Plnenie dlhu a jeho prijatie je faktickým konaním dlžníka
aj veriteľa. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že k splneniu dlhu môže dôjsť
dobrovoľne alebo nedobrovoľne. Plnenie, ku ktorému dochádza v rámci exekučného konania vyvoláva

rovnaký hmotnoprávny následok zániku dlhu, ako plnenie dobrovoľné.

16. V prejednávanej veci žalobkyňa uplatňovala žalobou nárok na peňažné plnenie na zaplatenie
sumy 1.846,91 eur s príslušenstvom. Peňažné plnenie bolo žalobkyni poskytnuté v plnej výške v rámci

exekučného konania, pričom exekúcia bola skončená vymožením, o čom svedčí oznámenie žalobkyne
z 22.8.2011 (č.l. 95 spisu) spolu s oznámením súdnej exekútorky Mgr. Marcely Zummerovej zo dňa
18.8.2011 (č.l. 96 spisu).17. Vzhľadom na skutočnosť, že dlh uplatnený žalobou zanikol splnením, je rozhodnutie súdu prvej
inštancie o zamietnutí žaloby správne. Preto súd rozsudok v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1

CSP.

18. K námietkam žalobkyne, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou možného vzniku
bezdôvodného obohatenia uvádza odvolací súd, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia je

predmetom iného konania. V preskúmavanej veci súd nevykonával dokazovanie a nezabezpečoval si
tým skutkový základ pre rozhodnutie vo veci o tejto otázke. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza,
že súdnym rozhodnutím, ktorým sa ukladá povinnosť plniť, nevzniká nová povinnosť, deklaruje sa iba
existencia povinnosti vyplývajúcej z hmotnoprávneho vzťahu. Preto právny názor žalobkyne o tom, že
bude povinná vydať bezdôvodné obohatenie preto, že odpadol právny titul na plnenie, nie je správny.
Nárok na plnenie totiž nevznikol z konkrétneho exekučného titulu, ale z právneho vzťahu, ktorý bol

základom uplatňovaného nároku. Preto je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že existenciu
bezdôvodného obohatenia bude posudzovať súd v inom konaní.

19. Keďže dlh žalovaného voči žalobkyni zanikol splnením a žalobkyňa pritom trvala na podanej

žalobe, procesným výsledkom tohto sporu bolo zamietnutie žaloby, čo znamená procesný neúspech
žalobkyne. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania. Okrem
toho odvolací súd dodáva, že trovy žalobcu do vydania platobného rozkazu boli takisto vymožené v
exekučnom konaní.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.