Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/346/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712205379
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5712205379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobkyne P. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. - Y., V. č. XX, právne zast. JUDr. Mário Buksa, právne služby, s.r.o., so
sídlom v Martine, Červenej armády č. 353/1, proti žalovanému L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
V. - Y., V. č. XX, právne zast. JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom v U., X. O.. XXXXX/

XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu v Martine č.k. 9C/73/2012-403 zo dňa 08.07.2016, v súvislosti s opravným uznesením
č.k. 9C/73/2012-423 zo dňa 31.08.2016, takto
aHamzo

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu v súvislosti s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vyporiadal BSM účastníkov - nehnuteľné a hnuteľné
veci špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia. Žalovanému prikázal pohľadávku voči Tatra banke,
a.s. Bratislava zo zostatku na osobnom účte, ktorý ku dňu zániku manželstva predstavoval 55,49
Eur, prikázal mu uhradiť zostatok hypotekárneho úveru voči Tatra banke, a.s. Bratislava, ktorý ku
dňu zániku manželstva predstavoval 55.825,81 Eur a ku dňu rozhodnutia súdu 46.061,17 Eur. Na
vyrovnanie podielu žalobkyne uložil žalovanému zaplatiť 541,06 Eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Prikázal hnuteľné veci do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktoré špecifikoval vo výrokovej
časti rozhodnutia s tým, že žalobkyňa a žalovaný proti sebe nemajú právo na náhradu trov konania a
obom uložil nahradiť štátu - Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Martine trovy konania, ktoré
za nich platil štát, každému v rozsahu 50 %.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Vytýkala,
že nesprávne prvoinštančný súd zaťažil výšku vyrovnacieho podielu žalobkyne aj úverom splateným

žalovanou stranou, ktorý si vzali v Tatra banke, a.s. Bratislava na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pre fyzické osoby zo dňa 16.09.2011 vo výške 4.000,00 Eur. Podaním z 25.10.2013 sa dovolávala
relatívnej neplatnosti zmluvy o poskytnutí tohto úveru, nakoľko v čase poskytnutia úveru účastníci
spolu nehospodárili, tento úver si žalovaný vzal sám bez vedomia a súhlasu žalobkyne. Použil ho pre
vlastnú potrebu. Zastal názor, že plnenie z tohto úveru a jeho splácanie je neplatný právny úkon. Ide o
plnenie, ktoré prevzal do svojej výlučnej dispozície žalovaný a nemal by byť predmetom vyporiadania

BSM. Pokiaľ súd argumentoval, že finančné prostriedky z tohto úveru boli použité na chod spoločnej
domácnosti a na zaplatenie iného predchádzajúceho úveru účastníkov, tieto skutočnosti nenastali,
nakoľko v čase poskytnutia úveru už účastníci spoločnú domácnosť neviedli, nehospodárili spolu a zlistinného dôkazu - zoznamu oprávnených osôb a špecifikácie rozsahu oprávnení k účtu vedenému Tatra
bankou, a.s. dňa 08.12.2011 vyplýva, že v tento deň žalovaný zrušil oprávnenie žalobkyne s týmto účtom
nakladať. Na tomto účte sa nachádzali prostriedky z predmetného úveru. Za nesprávnu považovala

určenú výšku zostatku na hypotekárnom úvere poskytnutom Tatra bankou, a.s. Súd vychádzal z toho,
že za čas od zániku BSM účastníkov do úplného splatenia úveru, ktorý určil na 10.09.2038, zaplatil
žalovaný 55.825,81 Eur. Ako dôkaz pritom použil listinu vystavenú Tatra bankou 16.06.2016 - výpis
splátok a splátkový kalendár z americkej hypotéky TB. Opomenul sa však vyporiadať so skutočnosťou
uvádzanou v tomto písomnom podaní banky, kde je pripojená doložka s textom „splátkový kalendár je

leninformatívnehocharakteru,nakoľkopočasdobysplatnostimôžedôjsťkzmenámnaúvere-napríklad
zlá platobná disciplína, zmena parametrov úveru na žiadosť klienta a podobne“. Za všeobecne známu
skutočnosť považovala, že parametre úveru (výška úrokovej sadzby, poplatky, výška splátky úveru),
doba splatnosti môžu s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou mať vplyv na parametre
samotného splátkového kalendára, budú reflektované vo výške istiny a úrokov, ktoré dlžník banke uhradí
až do úplného zostatku úveru. V druhom polroku 2016 dochádzalo k enormnému znižovaniu úrokových

sadziebúverov.Vsúčasnostipodľabankouprezentovanýchpodmienokjemožnézískaťtakýistýprodukt
- americkú hypotéku už za úrokovú sadzbu 1,95 % p.a. Podľa rozpisu splátok hypotekárneho úveru
bola mesačná splátka a celková suma úveru počítaná pri úrokovej sadzbe 6,39 % p.a. 228,15 Eur
mesačne. Žalovaný však spláca úver v splátkach po 172,00 Eur mesačne za podmienok, ktoré už sú
zrejme odlišné, než boli pri poskytnutí úveru. Naviac, už počas súdneho konania mal žalovaný úmysel

predčasne splatiť predmetný úver, takže je dôvodné nielen predpokladať, ale aj možné tvrdiť, že určite
pri prevzatí zodpovednosti za splácanie predmetného úveru nezaplatí banke súdu 55.825,81 Eur podľa
pôvodnéhosplátkovéhokalendáravychádzajúcehozostavuaktuálnehovčaseposkytnutiaúveru.Podľa
názoru žalobkyne mal súd v tomto prípade vziať do úvahy skutočne zaplatené splátky úveru za čas
od zániku BSM do vyhlásenia rozsudku. Jednu polovicu zohľadniť pri výpočte podielu na vyrovnanie

hodnoty BSM a touto zaťažiť žalobkyňu. Pokiaľ následne bude splácať úver žalovaný, môže sa domáhať
splnenia reálne zaplatených splátok v jednej polovici v osobitnom konaní po preukázaní skutočnej
výšky. Podľa názoru žalobkyne nesprávne súd započítal aj dar otca žalovaného na ťarchu žalobkyne,
ak prikázal rodinný dom spolu s jeho príslušenstvom do výlučného vlastníctva žalovaného. Nesprávne
znížil hodnotu podielu na vyrovnanie hodnoty majetku BSM o tento dar. Súd k vyrovnaciemu podielu

z majetku BSM, ktorý mal zaplatiť žalobkyni žalovaný, nepripočítal ani jednu polovicu preplatku za
elektrickú energiu, ktorý bol vyplatený žalovanému v sume 657,30 Eur, z ktorého patrila žalobkyni jedna
polovica 328,65 Eur. Tak isto síce konštatoval, že z odkupnej hodnoty poistenia z poistnej zmluvy Allianz
- Slovenskej poisťovne, a.s. patrí žalobkyni jedna polovica sumy 1.366,73 Eur, t.j. 683,37 Eur, ale túto
čiastku nepripočítal k sume, ktorú je titulom vyrovnania majetkových podielov na BSM povinný žalobkyni

žalovaný zaplatiť. Ďalej nesprávne určil sumu, ktorou sa má výpočet hodnoty majetkových podielov
účastníkovzapočítavaťdocelkovéhovyrovnaniatitulomsplátokúveruzoznačenýchúverovýchvzťahov.
Žiadala rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Pokiaľ

sa týkalo úveru zo dňa 16.09.2011 uviedol, že úver bol čerpaný v čase, keď účastníci ešte žili v spoločnej
domácnosti. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozvodového konania. Úverové prostriedky boli použité na
vyplatenie predchádzajúcich spoločných úverov manželov na chod spoločnej domácnosti. Konkrétne
sa jednalo o vyplatenie debetu na osobnom účte, ktorý bol ku dňu 06.09.2011 vo výške 2.728,56
Eur. Ďalej išlo o vyplatenie úveru Home Credit Slovakia vo výške 717,00 Eur. Z úveru bol zakúpený

mobilný telefón pre spoločného syna v spoločnosti NAY, a.s. v hodnote 167,69 Eur a iné vecné plnenia
týkajúcesaspoločnejdomácnosti,čovyplývazvýpisuzosobnéhoúčtužalovaného,ktorýbolpredložený
súdu a bol účastníkom oboznámený. Pokiaľ ide o výšku zostatku hypotekárneho úveru poskytnutého
Tatra bankou, súd správne vyhodnotil, že ku dňu zániku manželstva titulom istiny a úrokov dlhovali
banke sumu 55.825,71 Eur, pričom ho správne prvoinštačný súd vysporiadal nielen vo vzťahu k dlžnej

istine, ale aj vo vzťahu k príslušenstvu tejto pohľadávky, teda o úroky, ktoré ku dlhu prirástli. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/356/2015 zo dňa 30.12.2015.
Pokiaľ vytýkala a spochybňovala započítanie daru od otca žalovaného, uviedol, že suma 500.000,00 Sk
tvorila v skutočnosti dar, ktorý bol poskytnutý žalobkyni a žalovanému. Na žalobkyňu aj na žalovaného z
daru pripadalo po 250.000,00 Sk, čo je 8.298,50 Eur. Obaja túto sumu použili na rekonštrukciu rodinného

domu. V tomto prípade sa ich vzájomné nároky vyrovnali. Zastal názor, že prvoinštančný súd v bode
24. a 25. odôvodnenia správne vypočítal a určil vyrovnací podiel žalobkyne, so všetkými predloženými
skutočnosťami sa riadne a spravodlivo vyporiadal, a preto žiadal jeho rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolanie žalobkyne v intenciách ust.
§ 379, § 380 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario CSP rozsudok

prvoinštančného súdu ako správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny
záver a svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

6. Ku skutočnostiam spochybňovaným žalobkyňou v podanom odvolaní odvolací súd považoval za
potrebné uviesť, že prvoinštančný súd správne zohľadnil, že spotrebiteľský úver od Tatra banky, a.s.
Bratislava bol poskytnutý účastníkom 16.09.2011, teda v čase, kedy podľa skutočností uvádzaných v
rozhodnutí prvoinštančného súdu o rozvode manželstva účastníkov obaja žili v spoločnej domácnosti.
Prvoinštančný súd odôvodnil, že časť predmetného úveru bola použitá na splatenie predchádzajúcich

úverov, tak isto bola použitá na úhradu spoločných vecí do domácnosti účastníkov. Napokon na
pojednávaní dňa 23.06.2016 boli predložené výpisy z účtov za obdobie od augusta 2011 až do marca
2012, pričom žalobkyňa nenamietala jednotlivé položky a ani v podanom odvolaní neuviedla, aká časť
poskytnutého úveru mala byť a bola použitá výlučne iba v prospech žalovaného.

7. Pokiaľ sa týkalo zostatku hypotekárneho úveru poskytnutého Tatra bankou, a.s. Bratislava, je
potrebné uviesť, že v konaní o vyporiadanie BSM súd zisťuje majetok účastníkov, ich aktíva a pasíva
ku dňu zániku BSM, a teda správne prvoinštančný súd vyporiadal zostatok hypotekárneho úveru tak,
ako bol vedený ku dňu zániku BSM účastníkov, teda vo výške 55.825,81 Eur. Nemohol zohľadňovať
skutočnosti, ktoré nastanú, resp. ktoré nastali po zániku BSM, nakoľko ide o vyporiadanie spoločného

majetku ku konkrétnemu dňu, ku dňu zániku BSM. Vyplýva to i z podstaty a predmetu tohto konania,
ktorým je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa stavu, aký tu bol ku dňu jeho
zániku. Skutočnosti, ktoré nastali po zániku BSM, zohľadňovať nemožno, nakoľko ide o skutočnosti,
ktoré nastali do budúcna po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a týkali sa už majetku,
ktorý je vo výlučnom vlastníctve toho-ktorého z bývalých manželov a nejde o spoločný majetok a o

nároky zo spoločného majetku.

8. K námietke žalobkyne o nesprávnosti započítania daru od otca žalovaného na ťarchu žalobkyne tým,
že pokiaľ súd prikázal rodinný dom spolu s jeho príslušenstvom do výlučného vlastníctva žalovaného,
nesprávne znížil hodnotu podielu na vyrovnanie hodnoty majetku BSM o tento dar, je potrebné uviesť,

že žalobkyňa bližšie v dôvodoch odvolania neuviedla, v čom vidí nesprávnosť postupu prvoinštančného
súdu,zakýchdôvodovpovažujejehorozhodnutievtejtočastizanesprávneaakomalprvoinštančnýsúd
podľa nej pri započítaní daru správne postupovať. Zostalo nesporným, že otec žalovaného daroval obom
500.000,- Sk, z ktorých prvoinštančný súd započítal 250.000,- Sk v prospech žalobkyne a 250.000,- Sk
v prospech žalovaného. Predmetné finančné prostriedky boli podľa výsledkov vykonaného dokazovania

použité na zhodnotenie rodinného domu. Pri vyporiadavaní tohto rodinného domu vychádzal súd z jeho
stavu ku dňu zániku BSM, teda podľa jeho zhodnotenia o dar žalovaného i žalobkyne, nakoľko výška
daru bola u oboch rovnaká, ani odvolací súd nezistil, že by mal pri ustálení výšky vyrovnacieho podielu
za rodinný dom s príslušenstvom, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, postupovať
inak. Obaja totiž zo svojho na spoločný majetok vynaložili rovnakú sumu.

9. Nezdôvodnenou zostala i námietka o tom, že prvoinštančný súd nezapočítal do vyrovnacieho podielu
v prospech žalobkyne, preplatok za elektrickú energiu v sume 657,30 Eur a odkupnú hodnotu poistenia
v sume 1.366,73 Eur, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu jednoznačne vyplýva,
že žalovanému boli prikázané aktíva - nehnuteľnosti v hodnote 71.850,00 Eur, hnuteľné veci v hodnote

6.400,00 Eur, ponechal si odkupnu hodnotu poistenia v sume 1.366,73 Eur, ako aj preplatok za elektrickú
energiu v sume 657,30 Eur. Prikázaný mu bol zostatok na osobnom účte v Tatra banke 55,49 Eur. Z
toho vyplýva, že nadobudol, resp. si ponechal aktíva v celkovej výške 80.329,52 Eur a po odpočítaní
podielu na aktívach v sume 40.649,76 Eur by mal žalobkyni, ktorej boli prikázané len aktíva v sume
970,00 Eur v podobe hnuteľných vecí, zaplatiť 39.679,76 Eur. Prvoinštančný súd zohľadnil, že žalovaný

po zániku manželstva vyplatil dlhy dvoch bezúčelových úverov v Tatra banke v sume 4.430,64 Eur a
4.020,95 Eur zo svojich výlučných prostriedkov a prevzal na seba hypotekárny úver, ktorý ku dňu zániku
manželstva predstavoval 55.825,80 Eur. Prevzal pasíva v celkovom rozsahu 64.277,40 Eur, na ktorých
by sa mala žalobkyňa podieľať sumou 32.138,70 Eur. Titulom aktív by mal žalovaný zaplatiť žalobkynivyrovnací podiel v sume 39.679,76 Eur, avšak tento treba započítať na podiel žalobkyne na pasívach v
sume 32.138,70, na podklade čoho prvoinštančný súd ustálil, že vyrovnací podiel žalovaného vo vzťahu
k žalobkyni predstavuje rozdiel týchto súm a je vo výške 7.541,06 Eur.

10. Ani odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od postupu prvoinštančného súdu vo vzťahu k ustáleniu
vyrovnacieho podielu žalovaného vo vzťahu k žalobkyni a po prepočítaní predmetných súm nezistil, že
by skutočnosti uvádzané žalobkyňou v podanom odvolaní mohli spochybniť správnosť prvoinštančného
rozhodnutia v tom, že by do vyrovnacieho podielu žalobkyne nezahrnul preplatok za elektrickú energiu,

prípadne odkupnu hodnotu poistenia. Napokon v podanom odvolaní ani neuviedla žalobkyňa, akú
výšku vyrovnacieho podielu by mal správne žalovaný vo vzťahu k nej uhradiť. Opätovne jej námietka
zostala v rovine tvrdenia bez bližšieho zdôvodnenia a uvedenia, akým konkrétnym spôsobom sa ňou
vytýkané pochybenie prvoinštančného súdu prejavilo v ňou napadnutom rozhodnutí a ako inak podľa
nej správne mal prvoinštančný súd výšku vyrovnacieho podielu ustáliť. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd uzavrel, že pokiaľ i žalobkyňa v podanom odvolaní namietla mimo iných i nesprávny

postup prvoinštančného súdu pri započítaní daru od otca žalovaného, prípadne nepripočítanie preplatku
za elektrickú energiu a odkupnej hodnoty poistenia do vyrovnacieho podielu, bolo potrebné, aby v
tejto súvislosti uviedla nielen, v čom vidí nesprávnosť postupu prvoinštančného súdu, ale i to, aký
mal nesprávny postup prvoinštančného súdu na výšku vyrovnacieho podielu dopad a čoho, akej sumy
vyrovnacieho podielu sa v tejto súvislosti domáha a akú správnu výšku vyrovnacieho podielu mal podľa

nej prvoinštančný súd ustáliť.

11. V nadväznosti na uvedené, stotožniac sa s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného
súdu odvolací súd jeho rozhodnutie ako správne potvrdil. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní
neúspešná, žalovanému vznikli trovy v podobe vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne, na podklade čoho

odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v celom
rozsahu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)