Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/242/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815205595
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815205595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: S., zastúpeného advokátom
J. proti žalovanému: J., prechodne bytom Y., o zaplatenie 278,31 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 14C/146/2015-39 zo dňa 01. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, p o t v r

d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza rozsudkom, č.k. 14C/146/2015-39 zo dňa 01.03.2016 zastavil konanie v časti
o zaplatenie sumy 179,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 179,21 eur od
06.05.2012 do zaplatenia, v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
99,10 eur od 06.05.2012 do 20.05.2014 a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,75 % ročne

zo sumy 99,10 eur od 21.05.2014 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a
žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.). Zamietajúci výrok odôvodnil
tým, že žalobca si uplatnil v konaní nárok na základe zmluvy o pôžičke, ktorú mal uzatvoriť jeho právny
predchodca so žalovaným dňa 21.06.2008. Z obsahu listiny označenej ako Zmluva o pôžičke -
internetová vyplýva, že žalovanému mala byť poskytnutá pôžička na nákup spotrebného tovaru. K výške
pôžičky sú v listine uvedené dva údaje, a to: „Pôžička (finančné plnenie): 16 188 Sk“ a „Celková suma

Pôžičky: 21 300 Sk“. Z ďalšieho obsahu zmluvy konkretizácia týchto pojmov nie je zrejmá a nie je ani
vysvetlený rozdiel medzi nimi. V čl. 1.1 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu
žalobcu je pojem „Celková suma Pôžičky“ definovaný ako: „súčet všetkých Splátok dohodnutých medzi
Klientom a Spoločnosťou v Zmluve“. Podľa názoru súdu prvej inštancie slová „celková
suma pôžičky“ by mohli nahrádzať údaj o „celkovej výške a mene poskytnutého spotrebiteľského úveru“,
ktorý bol podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere.
Gramatický výklad slovného spojenia „celková suma pôžičky“ je podľa názoru súdu prvej inštancie suma

všetkých peňažných prostriedkov poskytnutých dlžníkovi na základe zmluvy o pôžičke. Teda tak slová
„Pôžička (finančné plnenie)“, ako aj slová „Celková suma Pôžičky“ označujú sumu, ktorá bola poskytnutá
na základe zmluvy o pôžičke dlžníkovi. V tomto ohľade je však zmluva neurčitá, keďže z nej jednoznačne
nevyplýva, aká suma bola dlžníkovi naozaj poskytnutá. Listina, podpísaná právnym predchodcom
žalobcuažalovaným,takniejeakodvojstrannýprávnyúkondostatočneurčitátak,abyznejnepochybne
vyplývala podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke, ktorou je dohoda o presnom, resp. určitom množstve

druhovo určených vecí poskytnutých žalovanému ako dlžníkovi. Pokiaľ v písomnom znení zmluvy neboli
dostatočnevymedzenévšetkypodstatnénáležitostizmluvyopôžičke,nebolazachovanápísomnáforma
zmluvy, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o pôžičke, ktorá mala byť uzavretámedzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, je absolútne neplatná. Pokiaľ boli na základe takejto
neplatnej zmluvy poskytnuté žalovanému nejaké finančné prostriedky, bol povinný vrátiť ich z titulu
bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadal na

premlčanie žalovaného nároku. Keďže nárok žalobcu na zaplatenie sumy poskytnutej žalovanému je
podľa názoru súdu prvej inštancie nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, premlčal sa za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil, pričom právny predchodca žalobcu sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného už v
okamihu, keď žalovanému peňažné prostriedky poskytol, t. j. dňa 21.06.2008. Žaloba bola podaná na

súde dňa 15.04.2015, teda nepochybne po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov
súd prvej inštancie žalobu zamietol. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozsudok ustanoveniami § 37
ods. 1, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, § 451 ods. 2, § 457, § 657
Občianskeho zákonníka, § 2, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd na

základe § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a
nedostatočným zistením skutkového stavu. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne posúdil
úverovú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon. Úverová zmluva bola uzavretá riadne a platne
v písomnej forme, žalovaný na základe nej čerpal úver v sume 537,34 eur, tak ako je to uvedené v

úverovej zmluve pod označením „pôžička (finančné plnenie)“. Z tohto označenia je nepochybné, že sa
jedná o sumu poskytnutého úveru žalovanému. K sume 707,03 eur, označenej v zmluve ako „celková
suma pôžičky“, odvolateľ uviedol, že sa jednalo o celkovú sumu, na ktorej zaplatenie sa žalovaný
zmluvne zaviazal. Aj aritmetickým výpočtom by súd prvej inštancie musel dospieť k záveru, že celková
suma pôžičky 707,03 eur pozostáva zo sumy 71 mesačných splátok po 9,96 eur (rozdiel je spôsobený

premenou meny z SKK na EUR). Úverovú zmluvu žalovaný podpísal dobrovoľne, bez nátlaku, existencia
záväzkovoprávnehovzťahumedzižalovanýmaprávnympredchodcomžalobcujepreukázanáúverovou
zmluvou. Výška, termín konečnej splatnosti úveru, spôsob navýšenia úveru o úroky a celkové náklady sú
riadneuvedenévzmluve.Nakoľkoúverovázmluvabolauzavretáriadnevpísomnejforme,úveržalovaný
čerpal a zmluvné strany sa riadili jej zmluvnými dojednaniami, čo vyplýva zo správania žalovaného,

ktorý zaplatil 44 úverových splátok v dohodnutej výške 9,96 eur mesačne, v záujme zachovania a
naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu nie je možné úverovú zmluvu označiť za
absolútne neplatný právny úkon, podľa odvolateľa na to neexistuje zákonný dôvod a je nevyhnutné brať
na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu. Podľa odvolateľa
v dôsledku nesprávneho posúdenia absolútnej neplatnosti úveru bolo nesprávne aj nastolenie režimu

bezdôvodného obohatenia, a tým aj nesprávna aplikácia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko úverová zmluva bola uzavretá platne, vzťahuje sa na ňu
režim trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka a žalobcom uplatnený nárok z
úverovej zmluvy v čase začatia konania premlčaný nebol.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej
úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania
podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval
odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorého dôvody sú správne (§ 387 ods.

2 CSP) a odvolací súd k tomu dopĺňa nasledujúce:

6. Právny vzťah, založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou o pôžičke z
21.06.2008, je vzťahom spotrebiteľským, keď bol založený spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medziprávnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovaným ako
fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci podnikania, povolania či svojho zamestnania (svedčí o tom aj
to, že v zmluve nie je zaškrtnuté políčko „živnostník“ a dlžník je v nej označený menom, priezviskom,

rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou bydliska). V zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa bol tak súd prvej inštancie povinný aj bez návrhu (ex offo) preskúmať, či
nedošlo k premlčaniu uplatňovaného nároku, a ak k premlčaniu došlo, nárok nepriznať.

7. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že slovo „pôžička“

označuje v bežnej reči odovzdanie nejakej veci (obyčajne peňazí) niekomu do užívania na
istý čas (porov. Slovník slovenského jazyka III., písm. P - R., Bratislava: Vydavateľstvo
SAV, 1963, on-line verzia: http://slovnik.juls.savba.sk/?w=p%C3%B4%C5%BEi%C4%8Dka&s=
exact&c=Gf97&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=pri
Suma pôžičky je potom súčet všetkých peňazí, ktoré boli niekomu (dlžníkovi) odovzdané do užívania
na istý čas. Nič na tom nemení ani prívlastok „celková“. Tomu zodpovedá aj zákonná definícia zmluvy

o pôžičke v Občianskom zákonníku (§ 657), podľa ktorej pôžička predstavuje veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, ktoré veriteľ prenecháva dlžníkovi s tým, že dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnomk21.06.2008používanaoznačenietejtosumy,ktorúveriteľposkytujedlžníkovi,slovnéspojenie
„celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru“ (§ 4 ods. 2 písm. e/). Naproti tomu celkové plnenie,

ktorémádlžníkvrátiť(vrátanepoplatkovaúrokov)zákonč.258/2001Z.z.označujeako„celkovénáklady
spotrebiteľa“ (§ 4 ods. 2 písm. j/).

8. Z uvedeného vyplýva, že slovné spojenie „celková suma pôžičky“ nemožno chápať inak než tak,
že označuje celkovú sumu (celkové plnenie), ktoré veriteľ požičiava dlžníkovi. Ani význam slovného

spojenia „pôžička (finančné plnenie)“ nie je taký jednoznačný, ako to prezentoval žalobca v odvolaní,
keďže z neho nie je zrejmé, čie finančné plnenie označuje (či plnenie veriteľa alebo plnenie
dlžníka). Aj keby však slovné spojenie „pôžička (finančné plnenie)“ jednoznačne označovalo plnenie
veriteľa, teda celkovú požičanú sumu, aj tak zmluva obsahuje dve vyjadrenia s tým istým významom
(„celková suma pôžičky“ a „pôžička (finančné plnenie)“ a pri každom z týchto slovných spojení je

uvedená iná suma, čo zmluvu robí nezrozumiteľnou. Výška požičanej sumy je pritom esenciálnou a
neoddeliteľnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, a ak táto chýba, alebo je vyjadrená nezrozumiteľným
alebo neurčitým spôsobom, nemôže dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. Správne preto
súd prvej inštancie posúdil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa
21.06.2008 ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre

nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti. Vzhľadom k tomu, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001
Z. z. sa pre spotrebiteľský úver (ktorý podľa § 2 písm. a) môže mať aj formu pôžičky) vyžaduje pod
sankciou neplatnosti písomná forma, nemožno vadu písomného prejavu vôle napraviť konkludentne,
teda tým, že veriteľ poskytol plnenie, ktoré dlžník prijal a splácal splátky. Nezrozumiteľnosť údaja o
výške poskytnutého plnenia je tak zásadná vada tohto právneho úkonu, že nemožno aplikovať ani

zásadupreferencievýkladuvprospechplatnostiprávnehoúkonu,ktorejsadovolávalžalobcavodvolaní,
pretože žiaden prijateľný výklad v prospech platnosti právneho úkonu neexistuje (žalobca žiaden takýto
výklad neponúkol).

9. Žalobca v odvolaní uviedol, že v zmluve o pôžičke z 21.06.2008 medzi jeho právnym predchodcom

a žalovaným slovné spojenie „celková suma pôžičky“ označovalo sumu, na ktorej zaplatenie
sa zmluvne zaviazal dlžník (žalovaný). Vzhľadom k tomu, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
definoval zákon č. 258/2001 Z. z. (vrátane vyššie uvedených pojmov „celková výška poskytnutého
spotrebiteľského úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa“), neexistoval dôvod, aby zmluva definovala
tieto pojmy inak, než boli použité v zákone a dokonca inak, než sú bežne používané v slovenskom

jazyku. Použitie slovného spojenia „celková suma pôžičky“ v inom význame, než v takom, ktorý označuje
celkové plnenie, ktoré veriteľ požičiava dlžníkovi, môže byť mätúce nielen pre dlžníka (spotrebiteľa), ale
aj pre ďalšie zúčastnené subjekty, napríklad právnych nástupcov oboch účastníkov zmluvy (ako o tom
svedčí aj znenie žaloby, kde pôvodný žalobca ako právny nástupca spoločnosti W., a.s. uviedol, že na
základe zmluvy „poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu pôžičky 707,03 eur“ - sloveso „poskytol“

znamená, že túto sumu mal dať navrhovateľ odporcovi k dispozícii, čo však nezodpovedá skutočnosti),
akoajpreprípadnékontrolnéainéverejnéorgány.Takétomätúceoznačenie,úmyselnepoužitévzmluve
koncipovanej veriteľom, by dokonca bolo možné považovať za nekalú obchodnú praktiku.10. Súd prvej inštancie si všimol, že pojem „Celková suma Pôžičky“ bol definovaný ako „súčet
všetkých Splátok dohodnutých medzi Klientom a Spoločnosťou v Zmluve“ v článku 1.1
Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu. Takáto definícia pojmu, uvedená

len vo všeobecných obchodných podmienkach, nie v zmluve samotnej, sa však môže vzťahovať len
na použitie tohto pojmu vo všeobecných obchodných podmienkach, nie v zmluve. Aj vo vzťahu k
všeobecným obchodným podmienkam však platí, že neexistoval dôvod definovať v nich pojmy iným
spôsobom, než to zodpovedá zákonu a než sa bežne používajú v slovenskom jazyku.

11. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
posúdil zmluvu z 21.06.2008 ako absolútne neplatný právny úkon, preto správne aplikoval ustanovenie
§ 457 Občianskeho zákonníka, ktoré je systematicky zaradené v Občianskom zákonníku v šiestej
časti tretej hlave pod nadpisom „Bezdôvodné obohatenie“, teda súd prvej inštancie správne aplikoval
premlčaciu dobu podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Napokon súd prvej inštancie takisto správne určil
začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 už okamihom, keď právny

predchodca žalobcu poskytol peňažné prostriedky žalovanému. Odvolací súd k tomu len dodáva, že
uvedeným okamihom nepochybne začala plynúť aj trojročná objektívna premlčacia doba podľa § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá tiež uplynula pred podaním žaloby na súde.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil.

13. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, ktorý však bol v odvolacom konaní nečinný, teda mu
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).