Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213218831
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213218831.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou, v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zast.:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. P.,
L.. XX.XX.XXXX, J. R. Q. XXX/X, T., o zaplatenie 150,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 150,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,98
Eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 150,32 Eur od 21.4.2011 do zaplatenia,
a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Súd konanie v časti výšky úroku z omeškania 0,04 % z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 26.8.2013 podal žalobu, v ktorej sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumyvovýške150,32Eurspolusúrokomzomeškaniazosplátokzaobdobieod21.9.2010do20.4.2011
vo výške 4,02 Eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 150,32 Eur od 21.4.2011
do zaplatenia. Ďalej žiadal priznať titulom trov konania zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia.Vžalobepoukázalnaskutočnosť,žedňa19.5.2006právnypredchodcažalobcu(spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere č. 212217914, na základe
ktorej žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 663,88 Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť

právnemu predchodcovi žalobcu poskytnutý úver v mesačných splátkach vo výške 18,79 eur vždy k
20. dňu v mesiaci. Žalovaný svoju povinnosť splácať úver porušil. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávka
žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1.311,20 eur, ktorá pozostávala z istiny
1.048,83 eur, z riadneho úroku vo výške 77,36 eur a z úroku z omeškania vo výške 185,01 Eur. Avšak
žalobca v žalobe si uplatňuje len sumu vo výške 150,32 Eur, ktorá predstavuje splátky z úveru splatné od
20.9.2010 do 20.4.2011 v počte 8 splátok. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Poznamenal,
že zvyšné splátky úveru si v tomto konaní neuplatňuje.

2. Následne dňa 6.6.2014 žalobca doručil súdu podanie označené ako “Upresnenie návrhu na začatie
konania“zodňa3.6.2014,vktoromupresnilpetitžalobytak,žežiadalozaplateniesumyvovýške150,32
Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.9.2010 do 20.4.2011 vo výške 3,98 Eur a
ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 150,32 Eur od 21.4.2011 do zaplatenia.

3. Na pojednávanie uskutočnené dňa 31.1.2017 sa právny zástupca žalobcu dostavil, pričom v plnom

rozsahu trval na písomne podanom návrhu a doterajších vyjadreniach. Poukázal na to, že žalovaný
s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere, pričom žalovaný splátky
neuhrádzal riadne a včas. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd žalobe vyhovel a v prípadeúspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Zároveň oznámil súdu, že vzhľadom na podanie
žalobcu zo dňa 6.6.2014 návrh v časti úroku z omeškania berie späť vo výške 0,04 %.

4. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, predvolanie mal riadne vykázané, pričom svoju neúčasť
neospravedlnil. Z uvedených dôvodov súd podľa § 180 CSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti
žalovaného.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere, Všeobecnými

obchodnýmipodmienkami,oznámenímopostúpenípohľadávok,podacímhárkom,zmluvouopostúpení
pohľadávky spolu prílohou č. 5, pokusom o zmier - vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti postúpeného
úveru, spresnením návrhu na začatie konania, odpoveďou na výzvu zo dňa 13.8.2014 spolu s prílohami,
výzvou zo dňa 25.11.2008, pričom na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný
skutkový a právny záver.

6. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril dňa zmluvu o splátkovom úvere. Na základe tejto
zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 663,88 Eur (20.000,- Sk), ktorý sa zaviazal žalovaný
vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 18,79 Eur (566,- Sk) v období od 20.9.210 do 20.4.2011.
Úroková sadzba bola ustálená vo výške 17,70 % ročne. Ako vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky
žalovaný titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval sumu vo výške 1.311,20

eur, ktorá pozostávala z istiny 1.048,83 eur, z riadneho úroku vo výške 77,36 eur a z úroku z omeškania
vo výške 185,01 Eur.. Žalobca si však neuplatnil úrok z omeškania vo výške 185,01 Eur. Žalobca si
uplatnil len splátky úveru splatné od 20.9.2010 do 20.4.2011 v počte 8, a to v celkovej výške 150,32
Eur. Po postúpení pohľadávky žalovaný na uvedené splátky úveru nič neuhradil a teda jej dlh ku dňu
podania žaloby na súd predstavoval sumu 150,32 Eur, pričom žalobca si zároveň uplatnil na zaplatenie

aj príslušenstvo pohľadávky pozostávajúce po upresnení žaloby z vyčísleného úroku z omeškania z
jednotlivých splatných splátok úveru za obdobie od 21.9.2010 do 20.4.2011 vo výške 3,98 eur a z 9,00 %
ročného úroku z omeškania zo sumy 150,32 eur od 21.4.2011 do zaplatenia. Konečná splatnosť úveru
nastala dňa 20.4.2011.

7. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v

odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 215 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd rozhodne

na základe zisteného skutkového stavu.

Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou existoval záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 19.5.2006, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 663,88 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v období od 20.6.2006 do 20.4.2011 mesačnými splátkami po 718,79 Eur. Nakoľko žalovaný splátky
úveru riadne a včas neuhrádzal, úver sa stal splatným v celom rozsahu. Žalobca sa v tomto konaní

domáhal od žalovaného zaplatenia splátok splatných len v období od 20.9.2010 do 20.4.2011, celkove
8 splátok po 18,79 Eur, teda sumy 150,32 Eur s príslušenstvom.

9. I keď žalobca považuje záväzkový vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovanou za absolútny
obchodný záväzkový vzťah, podľa názoru súdu predmetnú zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 19.5.2006

je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri
uzavieraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto
na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súduuvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či

ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným spĺňa charakter štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je,
že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré
žalovaný ako dlžník ovplyvniť nemohol, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd

teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

10. S poukazom na to, že podľa názoru súdu záväkovoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
má spotrebiteľský charakter, súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov tiež skúmal, či tu nie je dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu

premlčania uplatňovanej pohľadávky. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby
nastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.Inýmislovami,je

to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky
zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej
okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát
vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie
konania.

11. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky splatné v období od 20.9.2010 do 20.4.2011
celkovo vo výške 150,32 eur, t.j. 8 splátok po 18,79 eur. Po tom, čo žalovaný neuhrádzal v zmluve určené
splátky riadne a včas, čím porušil svoje zmluvné povinnosti, žalobcom bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť zvyšku úveru. Keďže žalobca žiadal priznať len splátky splatné od 20.9.2010, t. j. len splátky,

ktoré nadobudli splatnosť ešte v období menej ako troch rokov pred podaním žaloby, pretože žalobca
žalobu podal na Okresný súd Komárno dňa 26.8.2013, súd konštatuje, že žalobcom uplatňovaná
pohľadávka nie je premlčaná. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel. Žalobca uplatnený nárok mal v konaní
preukázaný jednak vykonaným dokazovaním a tiež postojom žalovaného, ktorý nepreukázal, že by
pohľadávka žalobcu zanikla splnením alebo iným spôsobom.

12. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu a žalobcom uplatnené
úroky z omeškania sú v súlade so zákonným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., súd priznal žalobcovi ním uplatnený úrok z omeškania vyčíslený z
dlžných splátok v období od 21.9.2010 do 20.4.2011 vo výške 3,98 eur a ročný úrok z omeškania vo

výške 9,00 % zo sumy 150,32 eur od 21.4.2011 do zaplatenia, ktoré nepresahujú výšku zákonného
úroku z omeškania.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, súd má za to, že žalobca mal vo
veci plný úspech, preto mu súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie priznal náhradu

trov konania v rozsahu 100 % tak, ako to je uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.

15.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Dňa 6.6.2014 doručil žalobca súdu podanie, ktorým upresnil petit žaloby v časti vyčíslených úrokov
z omeškania z dlžných splátok v období od 21.9.2010 do 20.4.2011, a to zo sumy 4,02 eur na sumu 3,98
eur. Žalobca s poukazom na podanie zo dňa 3.6.2014 na pojednávaní dňa 31.1.2017 zobral žalobučiastočne späť, a to v rozsahu vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 0,04 %. Súd preto zastavil
konanie v časti výšky úroku z omeškania 0,04 % tak, ako to je uvedené v tretej výrokovej vete tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.