Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813208071
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5813208071.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Y., nar. X.X.XXXX, bytom
H. č. XXX, P. republika, zastúpený advokátkou JUDr. Adrianou Panekovou, so sídlom J., S. K. č. XXXX,
proti žalovaným: 1/ Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. XXX, 2/ S. G., nar. X.X.XXXX, bytom G., I. č. XX,
žalovaný 2/ advokátom Mgr. Milošom Čičmancom, so sídlom K., V. č. XXXX/XX, o určenie vlastníctva
k nehnuteľnosti, v konaní o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
7C/103/2013-124 zo dňa 24. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/103/2013-124 zo dňa 24. novembra 2014 potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že pozemok EKN parc. č. 14561/1, orná pôda o výmere
30 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. G. a pozemok novovytvorený geometrickým plánom
vyhotoviteľa GEOMAL Slovensko, s.r.o., č. 36416991 - 16/2014, ktorý je označený ako CKN parc. č.
860/6-záhrady,ovýmere412m2,k.ú.G.,patriadovýlučnéhovlastníctvažalobcu.Okresnýsúdzároveň
konštatoval, že tento geometrický plán sa stáva súčasťou rozsudku. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 630,20 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia 330,70 Eur,

súdny poplatok za žalobu 99,50 Eur a odmenu za vyhotovenie geometrického plánu 200,- Eur, to všetko
na účet zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že parcela EKN č.
14561/1, orná pôda o výmere 30 m2 je evidovaná na žalovaných ako vlastníkov, každého v podiele
1. Z uznesenia o dedičstve sp. zn. D 821/96 zo dňa 14.8.1998 okresný súd zistil, že žalobca dedením
po neb. Y. H. (svojom otcovi) nadobudol pozemok PKN parc. č. 11188, roľa, lúka o výmere 655 m2,
zapísaný v protokole č. 91 pre obec Breza. Z vyjadrenia Okresného úradu Námestovo súd zistil, že EKN

parc. č. 14561/1, k. ú. G. je vytvorená z PKN parcely č. 11188, zapísanej v PK protokole č. 91 a CKN
parcela č. 860/4, k. ú. G. je časťou EKN parcely č. 14561/1 (diel č. 21 podľa GP č. 46193537-3/2013).
Z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. G. vyplýva, že ako vlastníci uvedených parciel sú evidovaní
žalovaní, a to každý v podiele 1, na základe darovacej zmluvy zo dňa 29.5.2013. Žalovaný 2/ proti žalobe
argumentoval najmä tým, že žalobca v rámci schválenia ROEP, na základe ktorého boli ako vlastníci
sporných pozemkov do katastra nehnuteľností zaevidovaní ich právni predchodcovia, nenamietal voči
návrhu tohto registra postup, resp. priebeh ROEP. Potom podľa § 7 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z.

schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra
nehnuteľností. Súd prvej inštancie konštatoval, že ROEP je síce verejná listina, jej pravdivosť však
možno vyvrátiť (§ 134 O.s.p.). Podľa názoru okresného súdu žalobca v konaní vyvrátil pravdivosť údajov
obsiahnutých v ROEP pre k. ú. G., ohľadom vlastníctva sporných pozemkov, pretože tie nadobudol onv dedičskom konaní po svojom otcovi. Toto vyplýva aj z potvrdenia Okresného úradu Námestovo zo
dňa 15.7.2014, ktorý sa vyjadril, že žalobca bol aj evidovaný ako vlastník pozemku PK parcela č. 11188
na základe dedičstva po svojom otcovi, a to na LV č. XXX pre k. ú. G.; tento LV však bol zrušený po

prebratí diela ROEP do katastra nehnuteľností. Súd zamietol návrh žalovanej 1/ na vypočutie jej otca X.
G. ako nadbytočný. Žalovaná 1/ ho totiž navrhla vypočuť z dôvodu, že ten tvrdí, že čestné vyhlásenie
na účely vydania osvedčenia o držbe pre právneho predchodcu žalobcu nepodpísal. Súd nepovažoval
za potrebné vykonať tento dôkaz, pretože obrana žalovaných zásadne nespočívala v tom, že by právny
predchodca žalobcu nenadobudol vydržaním pozemok PK parcela č. 11188 (z ktorého pochádzajú

sporné parcely) a navyše z listiny označenej ako „Čestné vyhlásenie osoby, vo veci nezaujatej podľa §
5 písm. a/ zákona č. 293/1992 Zb.“ je zrejmé, že X. G. podpísal toto vyhlásenie v prospech otca žalobcu
dňa 23.11.1993 s tým, že svoj podpis aj úradne osvedčil, a to na Obvodnom úrade v Námestove pod č.
308/93. Navyše, vzhľadom na časový odstup viac ako 20 rokov od podpisu tejto listiny by si X. G. ani
nemusel spomínať na bližšie okolnosti podpisu vyhlásenia. Súd ako nadbytočný zamietol z rovnakých
dôvodov aj návrh žalobcu na vykonanie dôkazu vyžiadaním knihy osvedčovania podpisov z Obecného

úradu Breza. Napokon prvoinštančný súd konštatoval, že vzhľadom na zápis právneho predchodcu
žalobcu do katastra už v roku 1995, u žalobcu by prichádzalo do úvahy aj vydržanie vlastníctva k
pozemkom.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/, ktorý sa domáhal jeho

zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, ktorý zamietol návrh
žalovanej 1/ na vykonanie dôkazu výsluchom X. G., ktorá okolnosť znamenala nedostatočné zistenie
skutkového stavu vo veci. Odvolateľ považoval označený dôkaz za zásadný pre meritórne preskúmanie
uplatneného nároku. Pokiaľ osoba, ktorá mala istú listinu podpísať, svoj podpis spochybnila, bolo
nevyhnutné v tomto smere skutkový stav objasniť. Zamietnutím návrhu na vykonanie dôkazu okresný

súd odňal stranám možnosť efektívnej a účinnej obrany voči žalobe a možnosť preukázať náležitý
skutkový stav. Vyjadrenie súdu k pamäti otca žalovaných X. G. pokladal odvolateľ za neprípustné.
Daný výsluch mohol navyše preukázať dlhoročné užívanie spornej nehnuteľnosti žalovanými, resp.
ich právnym predchodcom. Ďalej žalovaný 2/ namietal, že pokiaľ mal byť podkladom pre rozhodnutie
geometrický plán, tento mal byť vypracovaný nezávislým znalcom, ktorého by určil súd a ktorý by

potvrdil, či predmetné pozemky určené v žalobnom návrhu, ako aj v geometrickom pláne predloženom
žalobcom skutočne zodpovedajú sporným parcelám, ktoré mali byť údajne omylom zapísané na
právnych predchodcov žalovaných. V konaní nebolo vôbec preukázané, že by znaleckým posudkom
„novovytvorený“pozemokskutočnezodpovedalčastipozemku,oktorýmalbyťúdajneukrátenýžalobca.
Dostatočné preukázanie predmetu sporu - pozemkov a ich výmer je o to viac dôležitejšie, ak žalovaný

2/ poukázal na rozdielnosť súčtu výmer parciel č. 14561/1, č. 14560/2 a č. 14561/2 s výmerou pôvodnej
parcely č. 11188, čím je zreteľne preukázané, že žalobný petit je nedostatočne určený a že počas ROEP
prišlo k viacerým zmenám, či už v rozsahu označenia pozemkov, či v rozsahu zmien ich výmer, čo opäť,
napriek tvrdeniu žalovaného 2/ súd nepreskúmal. Otázny je aj samotný výrok rozhodnutia, keďže údajne
novovytvorená parcela CKN. č. 860/6 pre k. ú. G. vlastne neexistuje, keďže ju katastrálny odbor ani

nezapísal, a teda nemohla byť predmetom rozhodnutia. Žalovaný 2/ poukazoval na titul nadobudnutia
parcely č. 14561/1 jeho právnym predchodcami - na Dohodu o osobnom užívaní RII 105/79, ktorým
malo MNV v Breze zriadiť právo osobného užívania k úplne inému pozemku zapísanému v evidencii
nehnuteľnostínaLVč.X,parc.č.14551/3ovýmere634m2.Akodôkazbolavkonanípredloženádohoda
RII 105/73, pričom na predloženom LV č. XXXX právneho predchodcu žalovaných, ako aj výpise z ROEP

AGROPROJEKT NITRA, s.r.o. je ako titul nadobudnutia uvedená dohoda o OSU RII 105/79-5/73-LV 65.
Či sa jedná o ten istý dokument súd neskúmal. Pre doplnenie uviedol, že druhá časť rozdelenej parcely
č. 11188, konkrétne parc. č. 14560/2 pre k. ú. G. bola tiež zapísaná na iného vlastníka N. E. na základe
Dohody o OSU RII 72/74-8/74, čo len potvrdzuje tvrdenia o nedostatočnom zistení skutkového stavu.
Odvolateľ tiež argumentoval tým, že žalobca nevyužil všetky dostupné prostriedky nápravy rozhodnutia

správneho orgánu podľa zákona č. 180/1995 Z. z., a preto následná určovacia žaloba nie je prípustná.
O trovách konania malo byť podľa názoru žalovaného 2/ rozhodnuté podľa § 143 O.s.p., pretože svojím
správaním nedal príčinu na podanie žaloby.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že

okresný súd postupoval správne pri posúdení návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka X. G.,
keďže jeho čestné vyhlásenie podľa zákona č. 293/1992 Zb. bolo opatrené osvedčeným podpisom.
Naviacdanýdôkazbolnavrhnutýažnaposlednompojednávaníadovtedyžalovanílistinunespochybnili.
Ak žalovaní mali za to, že na listine nie je podpis ich otca, mohli navrhnúť iný dôkaz - požiadať oinformáciu príslušný úrad, či v osvedčovacej knihe je zápis o osvedčení podpisu X. G.. Žalobca tiež
akcentovalfakt,ževýsluchomoznačenejosobybynemohlobyťpreukázanédlhodobéužívaniepozemku
žalovanými, resp. ich predchodcom, pretože sporná parcela je oddelená plotom a všetci obyvatelia

obce by boli spôsobilí dosvedčiť opak toho, čo tvrdí žalovaný 2/. K námietkam ohľadom predloženého
geometrického plánu žalobca uviedol, že podklady pre správne definovanie pozemku vo vlastníctve
žalobcu boli predložené Okresným úradom Námestovo v tom zmysle, že novovytvorený pozemok CKN
860/6 zodpovedá EKN parcele č. 14561/1 a zároveň hranica medzi CKN 860/6 a CKN 860/4 je hranicou
medziparcelamiregistraE14561/1a14553.EKNparcela14561/1patrilapritomprávnemupredchodcovi

žalobcu a preukázateľne bola súčasťou pozemnoknižnej parcely č. 11188, ktorú zdedil žalobca. Podľa
názoru žalobcu by bolo nehospodárne vyhotoviť v konaní nový znalecký posudok. Pokiaľ žalovaný
2/ spochybnil fakt, že parcely uvedené v žalobnom petite sú súčasťou spornej parcely, išlo o nové
skutočnosti, ktoré nie sú v odvolacom konaní prípustné. Celá obrana žalovaných pred súdom prvej
inštanciebolapostavenánanedostatočnompostupežalobcuvkonaníoROEP.Právnaúpravazákonač.
180/1995 Zb. neuvádza ako podmienku pre podanie určovacej žaloby využitie opravných prostriedkov v

konaní o ROEP, preto danú argumentáciu žalovaného 2/ treba považovať za neopodstatnenú. Žalovaný
poukazoval na dokumenty označené ako Dohoda o OSU RII 105/79 a Dohoda o OSU RII 105/73. Ide
o tie isté listiny; žalobca len v žalobnom návrhu chybne uviedol „105/79“, pričom správne to malo byť
„105/73“. Ak žalovaný 2/ poukazoval na parcelu č. 14560/2 a jej zápis v prospech N. E., tento pozemok
nebol predmetom sporu.

5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval svoje odvolacie argumenty. Tvrdil, že
výsluch X. G. je v konaní nevyhnutný, pretože zistenie nepodpísania vyhlásenia podľa § 5 písm.
a/ zákona č. 293/1992 Zb. by spochybnilo nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom
žalobcu z titulu vydržania. V danom prípade je irelevantný zápis z osvedčovacej knihy, ak X. G.

spochybnil samotnú skutočnosť podpísania listiny. Súd mal skúmať, či pozemky neboli užívané právnym
predchodcom žalovaných, čím mohlo dôjsť k ich vydržaniu. Ďalej uvádzal, že súd nemohol rozhodovať o
novovytvorenom pozemku a navyše takom, o ktorom nebolo preukázané, že zodpovedá časti pozemku,
o ktorý mal byť ukrátený žalobca. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný 2/ reprodukoval už len tvrdenia
formulované v odvolaní.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ poukázal na účelovosť tvrdenia o nepravosti podpisu
X. G. na vyhlásení potrebnom k vydaniu osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb. Súd nemohol v
konaní vykonávať nenavrhnuté dôkazy. Pokiaľ žalovaný 2/ upriamoval pozornosť na nové skutočnosti,
tieto nemohli byť relevantné v odvolacom konaní, ak ich strana nevzniesla v konaní pred súdom prvej

inštancie.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil

ako vecne správne.

8. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods.
1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne sú kritériá

odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Na doplnenie považoval súd druhej inštancie za potrebné reagovať na odvolacie námietky
žalovaného 2/ formulované v podanom opravnom prostriedku.11. Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP).
Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení

k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení
žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia
uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p., § 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva

na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.
12. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
13. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom

procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

14.Predmetomsporujeurčenievlastníckehopráva,ktoréhosadomáhalžalobcavovzťahukpozemkom
označeným v petite žalobného návrhu. Žalobca odvodzoval svoj nárok z dedičského rozhodnutia, na
základe ktorého nadobudol pozemnoknižnú parcelu č. 11188, k. ú. G.. Z danej parcely vznikli parcely
registra „E“ 14561/1, 14560/2 a č. 14561/2. V konaní o obnove evidencii pozemkov (tzv. ROEP) došlo

podľatvrdenížalobcu„omylom“kzápisuvlastníckehoprávakparceleKNE14561/1vprospechprávnych
predchodcov žalovaných.

15. Vzhľadom na spochybnenie možnosti podať žalobu spôsobom, ako to vymedzil žalobca vo svojom
návrhu, teda požadovať určenie vlastníctva k „novovytvorenému“ pozemku, krajský súd uvádza, že daný

spôsob nijako nevybočuje z medzí hmotnoprávnej či procesnej regulácie platnej na území Slovenskej
republiky. V zásade platí, že žalobca môže v súdnom konaní uplatňovať akékoľvek hmotné právo, pokiaľ
má za to, že súdna ochrana je v jeho prípade nevyhnutná. Určitosť vymedzenia tohto práva a jeho
správneukotvenievrámciprocesnýchpredpisovjezákladom,ktorývediekjehoprejednaniuvsporovom
konaní.

16. Ak boli predmetom konania pozemky, zaťažovalo žalobcu ich správne definovanie v zmysle
katastrálnych predpisov, pretože vyhovujúce súdne rozhodnutie je základom pre zápis vlastníctva
záznamom (§ 34 Katastrálneho zákona). Z obsahu žalobného petitu vyplýva, že žalobca uplatnil svoje
práva vo vzťahu k pozemku registra E a vo vzťahu k pozemku, ktorý aktuálne nie je zapísaný v katastri,
ale jeho presné vymedzenie vyplýva z geometrického plánu, ktorý žalobca predložil v konaní a ktorý sa

stal napokon súčasťou vyhovujúceho rozsudku súdu prvej inštancie. Je zrejmé, že pre určenie predmetu
konania na účely uskutočnenia právneho úkonu, ako aj pre účely súdneho konania musí byť zrejmé, že
tento objekt reálne existuje a je pre potreby úkonu, resp. konania individualizovaný tak, aby nemohol
byť zamenený s iným objektom. Pozemok, tak ako je definovaný v ustanovení § 3 ods. 1 Katastrálneho
zákona, je vecou v právnom slova zmysle, pretože sú definované jeho hranice. Pozemok, ktorý má

vyznačené hranice lomovými bodmi (zobrazením na katastrálnej mape, príp. geometrickom pláne) je
spôsobilý predmet právnych úkonov, ako aj súdneho konania. Namietaný „novovytvorený“ pozemok
teda môže byť podkladom pre zápis vlastníctva do katastra, ktorého súčasťou je aj súbor geodetických
informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ Katastrálneho zákona) definujúcich pozemky podľa ich umiestnenia v
priestore.

17. Ako už krajský súd uviedol vyššie, v aktuálnom sporovom konaní platia zásady dokazovania, z
ktorých vyplýva povinnosť každej zo strán prezentovať skutkové tvrdenia a tieto následne preukazovať,
pokiaľ mieni dosiahnuť úspech v konaní. Žalobca svoj nárok oprel o tvrdenie, že vlastnícke právok nehnuteľnostiam mu prislúcha na základe dedičského rozhodnutia D 821/96 zo dňa 14.9.1998,
pretože je zrejmé, že sa daným rozhodnutím stal vlastníkom pozemnoknižnej parcely č. 11188, k.
ú. G.. Z uvedenej parcely preukázateľne vznikli parcely registra „E“ 14561/1, 14560/2 a 14561/2.

Predmetom sporu bola práve pôvodná parcela KNE č. 14561/1, ktorá bola v konaní o tzv. ROEPe
zapísaná v prospech právneho predchodcu žalovaného. Časť KNE parcely č. 14561/1 bola na základe
geometrického plánu odčlenená a prevedená už ako parcela KNC č. 860/4 v prospech žalovaných.
Predmetom žalobného návrhu sa potom stala zvyšná časť KNE parcely č. 14561/1 a „novovytvorená“
parcela č. 860/6, ktorej zameranie v teréne bolo nevyhnutné z dôvodu, že parcela č. 860/4 bola

vytvorená aj z KNE parcely 14553 nepatriacej žalobcovi. Stotožnenie pôvodnej parcely č. 11188, ku
ktorej žalobca preukázal právo, vyplýva z podkladov pre ROEP a tiež z geometrického plánu pripojeného
k napadnutému rozsudku, ktorý žalovaný 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie nenapadol.

18. Je zrejmé, že žalobca ponúkol súdu sumár konzistentných skutkových tvrdení a dôkazov, na čo
správne poukázal súd prvej inštancie. Následne sa dôkazné bremeno na preukázanie opaku, teda, že

vlastnícke právo k sporným pozemkom patrí protistrane, presunulo na žalovaných, ktorí však zjavne
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesli, k čomu tiež možno poukázať na prvoinštančné
rozhodnutie.

19. Od počiatku konania žalovaní spochybňovali oprávnenie žalobcu uplatniť svoje práva určovacou

žalobou, pokiaľ tento nebol dostatočne procesne aktívny v konaní vedenom podľa zákona č. 180/1995
Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. K danej argumentácii sa
žiada poukázať na filozofiu a podstatu regulácie zákona č. 180/1995 Z. z., ktorá mala svoj historický
kontext spočívajúci v nedostatočnej evidencii pozemkového vlastníctva v období socializmu. Účinky
neúplnej evidencie pozemkov v minulosti boli znásobené „neúplnosťou evidencie právnych vzťahov k

nim a rozsiahlou nemožnosťou preukázať vlastnícke právo (tzv. nedoložené právne vzťahy). Rozsah
nedoložených alebo obtiažne preukázateľných vlastníckych vzťahov sa rozšíril tým, že významné
množstvo poľnohospodárskych a lesných pozemkov, najmä v užívaní štátu a družstevných organizácií,
nebolo predovšetkým od päťdesiatych rokov predmetom dedičského konania a ak boli, často boli
v dedičských rozhodnutiach nepresne alebo nedostatočne označené. S ohľadom na tieto historicky

založené poruchy v evidencii pozemkov i samotných právnych vzťahov, nemohol kataster uspokojivo
plniť svoju informačnú funkciu pri právnom nakladaní s pozemkami...“ (viď dôvodovú správu k zákonu č.
180/1995 Z. z.). Uvádzané nedostatky mali byť vyriešené v osobitnom type konania o obnove evidencie
niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim; už z názvu tohto typu konania vyplýva, že išlo o
znovunastolenie poriadku v registrácii nehnuteľností, nie vytvorenie akéhosi osobitného typu konania,

výsledkom ktorého malo byť deklarovanie či konštituovanie vlastníctva, ako sa to snažili naznačiť vo
svojej obrane žalovaní. Takýto názor nemá oporu v úprave označeného predpisu a nemožno ho podporiť
aniodkazomnaustanovenie§11ods.10a11zákonač.180/1995Z.z.,ktoréformulujúmožnosťpodania
určovacej žaloby (zatiaľ čo v prípade vyhotovenia ROEP zákon takúto alternatívu neuvádza). Pravidlo
podľa § 11 ods. 10 zákona č. 180/1995 Z. z. vyplýva z potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva, ktoré

mohol vydať správny orgán a pre zamedzenie výkladu o definitívnosti administratívneho právneho aktu
zákonodarcaformulovalvýslovnúúpravuomožnostipodaniažalobynasúde.Každopádneaktuálnyspor
má svoj iný právny základ (odlišný od postupu podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z.), a to vo vzniknutom
pochybení pri vyhotovení registra obnovenej evidencie pozemkov, v ktorom bolo neoprávnene zapísané
vlastníctvo v prospech predchodcu žalovaných, nie v rozhodnutí či potvrdení správneho orgánu o

vlastníckom práve.

20. Ak bol geometrický plán, ktorý sa stal súčasťou rozsudku, vyhotovený znalcom na základe žiadosti
žalobcu, išlo o dôkaz, ktorého váha je rovnaká ako by išlo o plán vypracovaný geodetom pribratým
súdom. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýval príkaz v každom prípade

priberať znalca súdnym rozhodnutím, a to najmä v situácii ak geometrický plán predložený sporovou
stranou nebol spochybnený príslušným dôkazom. Geometrický plán nebolo možné odmietnuť len na
základe jednoduchého konštatovania, že ho vyhotovil geodet zvolený sporovou stranou.

21. Význam pre rozhodnutie nemali ani nezrovnalosti pri uvádzanom čísle Dohody o osobnom užívaní

pozemku uzavretej medzi Miestnym národným výborom v Breze a X. G. (právnym predchodcom
žalovaných) zo dňa 6.4.1973. Jej správne registračné číslo bolo RII 105/73; ak žalobca uvádzal v
žalobe RII 105/79, išlo zjavne len o pisársku chybu, resp. vzhľadom na ťažšiu čitateľnosť dohody aj
o ospravedlniteľný omyl. Každopádne ak bola táto dohoda základom pre zápis vlastníckeho práva vprospech právnych predchodcov žalovaných, išlo o nezákonný stav, pretože dohoda sa týkala iného
pozemku a nemohla preto odôvodniť vlastníctvo žalovaných ku KNE parcele č. 14561/1.

22. Navrhovaný výsluch X. G. nebol pre posúdenie veci rozhodujúci. Odvolací súd nemienil hodnotiť
pamäťové schopnosti tejto osoby, avšak zohľadňujúc prípadné informácie o nepravdivosti čestného
vyhlásenia podaného na účely vydania osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb. v prospech právneho
predchodcu žalobcu, dôkaz by nemal pre posúdenie veci zásadný význam. Posúdenie váhy danej
výpovede v spojitosti s osvedčením pravosti podpisu by viedlo skôr k záverom v neprospech žalovaných.

Naviac dané osvedčenie o držbe podľa zákona č. 293/1992 Zb. nebolo rozhodujúcou právnou
skutočnosťou pre vyhovenie žalobe. Žalobca totiž uniesol dôkazné bremeno na preukázanie vstupu do
držby sporného pozemku, a to na základe dedičského rozhodnutia. V tomto zmysle sa stal minimálne
dobromyseľným držiteľom a aj v prípade, že by jeho právny predchodca nebol vlastníkom, doposiaľ
nebolo takto nadobudnuté právo k pozemkom spochybnené, a to ani žalovanými, ani nikým iným. Ak
žalovaný 2/ tvrdil, že svedok G. mohol pri výsluchu preukázať dlhodobú držbu pozemku ním samým,

resp. jeho právnymi nástupcami (žalovanými), uvedené rovnako nemalo relevanciu. Ak totiž mienili
žalovaní preukázať svoje práva tvrdeniami o vydržaní vlastníctva, samotný fakt dlhodobej držby nebol
rozhodujúci, pretože na nadobudnutie vlastníctva sa vyžaduje ďalšia podmienka - dobromyseľný vstup
do užívania nehnuteľnosti, čo strana netvrdila ani nepreukázala.
23. K uvedenému odvolací súd naviac dopĺňa, že návrh na výsluch svedka G. v konaní pred okresným

súdom urobila žalovaná v rade 1/, z čoho treba vyvodiť, že žalovaný v rade 2/ ani nebol osobou
oprávnenou namietať v odvolacom konaní nevykonanie daného dôkazu (žalovaní vystupujú v tzv. v
samostatnom procesnom spoločenstve).

24. Napokon ak ide o námietky odvolateľa, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím o trovách konania, k tomu

treba uviesť, že navrhovaný postup podľa § 143 O.s.p. bol prípustný len pri zistení skutočného a
úprimného postoja žalovaných, ktorí mohli už na začiatku konania prejaviť súhlas so žalobou, navrhnúť
zmier a pod., čo by eventuálne mohlo viesť súd k posudzovaniu možnosti rozhodnúť o náhrade trov
konania tak, ako tvrdí žalovaný 2/. Koncepcia obrany v spore a množstvo podaní žalovaných však
nesvedčí o tom, že by sa v sporovom konaní ocitli bez svojho zavinenia.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, a to proti odvolateľovi - žalovanému 2/. O výške náhrady trov
konania pred súdom druhej inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník

súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).