Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414220160
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4414220160.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: H. Č., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E., proti žalovaným: 1. Ľ. U. D. T. Q. M., so sídlom X. X, Q. M., Z.: XX XXX XXX, M. H.. T. U., G. Y.
Y. T. Q. M., N. XX, 2. Z.. J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M., J. XXXX/X, , 3. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. M., J. XXXX/X, K. M. H.. N. Y., G. Y. Y. T. Q. M., R. S. XX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu z a m i e t a.

II.Súd žalovaným v 1,2,3 rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2014 domáhal voči žalovaným v 1.až 3.rade určenia,

že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1.rade a žalovanými v 2.a 3.rade zapísaná na základe
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva pod č. T zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná. Žalobu
odôvodňoval tým, že žalovaní v 2.a3.rade nadobudli nehnuteľnosť byt č. X na X.posch. bytového domu
súp.č. XXXX na parc.č. XXXX vchod J. 1, v Q. M. spolu so spoluvlastníckymi podielmi k pozemku parc.č.
XXXX o výmere XXXX mX zastavané plochy a nádvoria s podielom o veľkosti XXX/XXXXX spolu so
spoluvlastníckymi podielmi k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu s podielom o veľkosti
XXX/XXXXX na LV č. XXXX zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX

ovkladovanou pod č. V XXX/XX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca mal za to,
že žalovaní v 2.a 3.rade nemohli nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva, pretože túto
nehnuteľnosť on nadobudol do osobného vlastníctva ešte v r. XXXX ako člen W. bytového družstva.
Žalobca po podpise kúpnej zmluvy zaplatil v hotovosti do pokladne na miestnom J. zostatkovú hodnotu
bytu okolo 1900 Kčs. Žalobca sa zdržiaval pracovne v zahraničí mimo územia SR a jeho rodina, t.j.
manželka a dve dcéry bývali v predmetnej nehnuteľnosti od r. XXXX. V r. XXXX odišiel pracovať do
J., vrátil sa na T. a keďže v rodine nastali nezhody XX.XX.XXXX odcestoval do J. a nechal písomný

súhlas žalovanej v 3.rade na bývanie v predmetnom byte. Prostredníctvom žalovanej v 3.rade vybavoval
svoj dôchodok, ktorá ho požiadala o podpis na čistý prázdny dokument. Do spornej nehnuteľnosti sa
dostavil 03.09.2014, ktorú považoval za svoje vlastníctvo, pričom ho žalovaná v 3.rade odmietla do bytu
vpustiť, s tým, že mu tu nič nepatrí. Žalobca mal za to, že iba autoritatívnym rozhodnutím súdu môže
byť odstránený stav neistoty, v ktorom sa momentálne nachádza. Doposiaľ nevyjasneným spôsobom
sa žalovaným podarilo bez účasti žalobcu previesť jeho osobné vlastníctvo do BSM žalovaných v 2.a
3.rade. Bola porušená základná zásada civilného práva, že prevádzajúci nemôže na iného previesť viac

práv ako sám má.

2.Žalovaný v 1.rade vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 27) uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, pretože
žalovaný pred r. XXXX neprevádzal byty do osobného vlastníctva žiadnym nájomníkom a odpredaj bytovsa začal uskutočňovať až po prijatí zákona č. 42/1992 Z.z. a zákona č. 182/93 Z.z. Do toho času boli
v katastri nehnuteľnosti na LV domy vedené vo vlastníctve žalovaného v 1.rade a kataster neevidoval
samostatné byty, ale iba bytové domy. Byt bol prevedený do osobného vlastníctva členom družstva

žalovanej v 3.rade, ktorá je členkou družstva od XX.XX.XXXX a žalovaného v 2.rade, na základe toho,
žežalobcaajehomanželkapreviedlisvoječlensképrávaapovinnostinažalovanúv3.radeažalovaného
v 2.rade, podľa čl. 11, bod 1 W. Q. M.. Následne bol vyplnený dotazník k uzatvoreniu zmluvy o prevode
vlastníctva bytu a potom uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu.
Z prílohy č. 1 vyplýva, že pod bežným č. XXX ohľadne členov W. je evidovaná žalovaná v 3.rade, od

XX.XX.XXXX, kedy bol vyplatený členský vklad vo výške 100 Kčs. Oznámením zo dňa 08.03.1995
žalobca oznámil žalovanému v 1.rade, že prevádza svoje členské práva a povinnosti na svoju dcéru,t.j.
žalovanú v 3.rade. S rovnakým dátumom je oznámenie, ktoré podpísala v zastúpení žalobcu jeho
manželka M. A.. Žalobca dňa 07.03.1995 podpísal plnomocenstvo, ktorým splnomocnil svoju manželku
M. A. k podpísaniu prevodu členských práv a povinností k bytu č. X na jeho dcéru Y. T., t.j. žalovanú v
3.rade. Dotazník k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bol vyplnený žalovanou v 3.rade, z ktorého

vyplýva, že žiada o prevod bytu do vlastníctva s tým, že chce zostať členom W.. Dňa XX.XX.XXXX
bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XXXX/X/X medzi žalovaným v 1.rade
a žalovanými v 2.a 3.rade. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zo dňa
XX.XX.XXXX bol predložený katastrálnemu úradu dňa XX.XX.XXXX.

3.Žalovaní v 2.a 3.rade vo svojom vyjadrení zo dňa 02.02.2015 žiadali žalobu zamietnuť, pretože
tvrdenia žalobcu považovali za nepreukázané. Žalobca nepreukázal vznik osobného vlastníctva podľa
zákona č. 52/1996 Zb., resp. iných zákonov a preto aj po r. XXXX bol vlastníkom predmetných
nehnuteľností žalovaný v 1.rade. Nijakým spôsobom nepreukázal vyplatenie zostatkovej hodnoty bytu
1900 Kčs pri podpise kúpnej zmluvy. Na základe oznámenia W. z XX.XX.XXXX bol žalobca vyzvaný

na zloženie zálohy na náklady súvisiace s uzavretím zmluvy o prevode bytu do vlastníctva vo výške
1200 Sk s tým, že W. Q. M. upozornilo žalobcu, že zmluvu uzatvoria len s tým členom družstva, ktorý
má vyrovnané všetky platby. Listom zo dňa 10.08.1994 bolo žalobcovi oznámené, že byt nemôže
byť prevedený na žalovanú v 3.rade z toho dôvodu, že sám žalobca nie je vlastníkom bytu a nie je
ani právoplatným členom W. Q. M., pretože v termíne uvedenom v ich stanovách do 05.01.1993 ani

neskôr neuhradil zvýšený členský vklad v hodnote 400 Sk. Žalobca v r. XXXX spolu s manželkou M.
žil v rodinnom dome v E., o predmetnú nehnuteľnosť sa nezaujímal, nemal doplatený zvýšený členský
vklad a teda nebol právoplatným členom W. a mal aj podlžnosti na nájomnom, ktoré uhradila žalovaná
v 3.rade. Žalovaní v 2.a 3.rade ako manželia požiadali o prevod predmetných nehnuteľností do svojho
vlastníctva 08.03.1995. Podmienkou prevodu bolo vyrovnanie prípadných nedoplatkov na nájomnom,

resp. na členských vkladoch, ktoré vykonala žalovaná v 3.rade. Keďže boli splnené všetky podmienky na
prevod vlastníctva, bola uzavretá sporná zmluva. Žalovaní v 2.a 3.rade vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobudli v súlade s platnými predpismi.

4.žalobca na základe plnej moci zo dňa 23.09.2014 bol zastúpený právnym zástupcom H.. T. F..

Mailovou správou zo dňa 26.09.2016 právny zástupca oznámil súdu, že mu bol pozastavený jeho výkon
advokácie, rozhodnutím Y. č. XX-XXX/XX s účinnosťou od XX.XX.XXXX, pretože advokátovi vznikol
pracovný pomer na MV SR od XX.XX.XXXX. Mal záujem ďalej zastupovať žalobcu ako splnomocnený
zástupca, avšak nepodarilo sa mu s ním skontaktovať a zastupovanie mu neumožňujú ani pracovné
povinnosti. Z týchto dôvodov súd na posledné pojednávanie dňa XX.XX.XXXX predvolal žalobcu, ktorý

už bol vo veci vypočutý v súlade s § 106 ods. 3 CSP a doručenie predvolania mal vykázané dňa
XX.XX.XXXX.

5.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením predložených listinných dôkazov a
zistil tento skutkový a právny stav:

6.Žalobcavosvojejvýpovediupresnil,ženikdynepodpísallistinu,ktoroubysavzdávalsvojichčlenských
práv v prospech svojej dcéry, t. j. žalovanej v 3.rade. Je rozporný údaj, kedy listom zo dňa 10.08.1994
bolo žalobcovi oznámené, že nemôže prevádzať svoje členské práva, keďže nie je členom družstva.

Manželstvo uzatvoril v r.XXXX a sporný byt mu bol pridelený v r.XXXX. Do zahraničia odišiel v januári
XXXX, kedy rukou napísal prehlásenie pre svoju dcéru žalovanú v 3.rade, že súhlasí s tým, aby bývala
v byte, čo aj podpísal. Predtým, ako odišiel do zahraničia sa zdržiaval v E., kde mal stolársku dielňu.
Náklady spojené s užívaním bytu chodili na jeho meno, ktoré aj uhrádzal, avšak žiadne listinné dôkazyk dispozícii nemá. Presne v neurčenom termíne bol na bývalom J., kde podpísal zmluvu o odovzdaní
bytu a vyplatil sumu 1900 Kčs. Členom družstva bol od r.XXXX. Raz podpísal svojej dcére žalovanej v
3.rade bianco papier na vybavovanie dôchodku v r.2006. Naposledy bol v kontakte so svojou manželkou

v r.XXXX.

7.Žalovaný v 1.rade uviedol, že členský podiel nesúvisí s bytom, do r. XXXX byty žalovaného v 1.rade
prideľoval J. a na katastri nehnuteľnosti bol evidovaný len bytový dom a nie byty. Z predložených
listinných dôkazov vyplýva, že i predmetný sporný byt bol pridelený žalobcovi ako nájomcovi. Žalobca

nemal zaplatený členský podiel, neplatil nájomné a v byte nebýval. Výška členského podielu bola 500
Sk. Žalobca bol členom W. od r.XXXX, kedy bol členský vklad 100 Sk. Keď nadobudol platnosť zákon
o prevode bytov, bol členský podiel v W. zvýšený na sumu 500 Sk a žalobca bol vyzvaný na doplatenie
rozdielu 400 Sk, ktorý však nezaplatil. Následkom toho zanikol jeho nárok na prevod bytu. Žalovaný v
1.rade pri prevode sporného bytu a uzatváraní kúpnej zmluvy do úvahy nebral potvrdenie o prevode
členských práv podpísané žalobcom, pretože žalovaná v 3.rade bola členkou W., v byte bývala, riadne

uhrádzala nájomné a rovnako doplatila i členský podiel. Žalovaná v 3.rade sa stala členkou družstva
na základe vypísanej prihlášky a zaplatenia členského vkladu. Členský podiel a členstvo nesúvisia s
konkrétnym bytom. Ako sa stala žalovaná v 3.rade členkou družstva potom chodili platby k spornému
bytu vždy na jej meno. Žalovaný v 1.rade nebol štandardným družstvom a nikdy sa zmluvy o prevode
členských práv nerobili.

Právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade žiadala žalobu zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem, mal možnosť domáhať sa svojich práv iným spôsobom.

8.Žalovaný v 2.rade vo svojej výpovedi upresnil, že žalobca odišiel do zahraničia, keď mala ich dcéra
X roky a býval v dome so svojou manželkou v E.. Odchádzal s tým, že už nechce mať s týmto tu nič

spoločné. V J. mal ďalšiu rodinu a XX rokov sa o byt nezaujímal. Býval v ČR u jeho švagrinej, kde urobil
tiež dlhy. O predložené listinné dôkazy k bytu sa žalobca nikdy nezaujímal a žiadal žalobu zamietnuť.
Žalovaná v 3.rade vo svojej výpovedi upresnila, že za žalobcu zaplatila všetko, čo dlžil, t.j. zaostalé
nájomné a náklady spojené s užívaním bytu. Žalobca opustil byt v júli alebo v auguste s jej mladšou
sestrou v r.XXXX a v byte zostala ona so žalovaným v 2.rade. V tom období sa im narodila dcéra.

Začiatkom r.XXXX sa zo sporného bytu žalobca s manželkou odsťahoval i s nábytkom. Rodičia sa
neodhlásili z adresy trvalého pobytu, pretože nemali o to záujem. V r.XXXX začiatkom roka odišiel
žalobca do N., zobral si všetky papiere, s nikým sa nerozlúčil a XX rokov sa nikomu neozval. Nestaral
sa o byt, neplatil nájomné a neprejavoval oň záujem. Nikdy nežiadala žalobcu, aby jej poslal čistý
papier s podpisom. Žalovaná poprela, že by existoval listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že jej

žalobca umožnil bývať v predmetnom byte. K uhrádzaniu nákladov za byt upresnila, že sa jednalo o to,
že žalobca bol evidovaný v predmetnom byte ako spolužijúca osoba. Žalovaná poprela, že by mala k
dispozícii listinné dôkazy týkajúce sa evidencie platieb vykonaných žalobcom. Jednoznačne zdôraznila,
že k predmetnému bytu sa dostala preto, že splnila všetky povinnosti, zaplatila členské a žalobca opustil
spornýbyt,pretožežalobcaneuniesoldôkaznébremenoanepreukázalnaliehavýprávnyzáujemnavrhla

žalobu zamietnuť.
Právny zástupca žalovaných v 2. a 3.rade žiadal žalobu zamietnuť s dôrazom na uznesenie NS SR
pod sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, pretože žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem a rozhodnutím súdu by sa jeho právne postavenie nezmenilo. Prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany je potrebné predložiť včas, čo však žalobca neurobil a odvolával sa iba na to, že mu

ich žalovaný v 2.a3.rade neposkytli. Listinné dôkazy, o ktoré žalobca opieral svoje právo boli predložené
žalovaným v 1.rade, pretože sa nachádzali u neho v archíve a žalobca mal možnosť si ich zabezpečiť.

9.Vypočutá svedkyňa M. A. staršia vo svojej výpovedi upresnila, že manželstvo so žalobcom uzavreli
XX.XX.XXXX, jeden rok bývali u jej matky, v r. XXXX pri X., v r. XX na ul. K. mieru, v apríli v r. XXXX bývali

na adrese NZ, K. mieru na prízemí suterénny byt jedna izba, kuchyňa a predsieň a potom, keď žalobca
podpísal X roky ako údržbár a uvoľnil sa predmetný sporný byt o výmere XX m2, keď mala žalovaná
v 3.rade jeden rok, išli tam bývať. Od sporného bytu dostali kľúče XX. augusta XXXX. V predmetnom
spornom byte ona so žalobcom bývala do r. XXXX. Keďže žalobca robil čachre machre, prepísala na
žalovanú v 3.rade sporný byt, kde ju nechali bývať jeden rok a potom ju vyhodili žalovaní v 2.rade a v

3.rade. Svedkyňa potvrdila, že podpísala listinný dôkaz uvedený v spise ako prílohu č. X na /č. l. XX/,
a to čo je začiarknuté tam bolo uvedené, že doživotne jedna izba je jej a keď žalobca došiel domov z
J. s tým, že má frajerku a že je tehotná X týždne bývala u žalovaných v X.av X.rade a potom ju vymkli.
Potom išla do domu v E., kde nasťahoval všetky nábytky žalobca, kde nebola prihlásená, a dom strážila.Navštívili ju žalovaní v 2.a 3.rade, s tým, že potrebujú, aby im niečo podpísala a aby prepísala na nich
byt. Listinný dôkaz podpísala, preto aby žalovaná v 3.rade mala byt. Žalovaná v 3.rade nedodržala slovo
v tom, že jej mala prenechať jednu izbu a že ju doopatruje. Od r. XXXX vykonávali rekonštrukciu bytu

s úmyslom byt odkúpiť.

10.Svedkyňa M. A. mladšia upresnila, že sa v predmetom spornom byte narodila v roku XXXX, kde žila
s rodičmi a so súrodencami. Po vydaji v roku XXXX byt opustila a bývala s manželom v Q. M. na W.
4. Rodičia kúpili rodinný dom, ktorý bol neobývateľný, otec pracoval v stolárskej dielni u súkromníka.

Prvýkrát odišiel pracovať otec do zahraničia v roku XXXX. Keď matka bola v E., ukázala jej papier,
ktorý podpísala s tým, že predmetný byt môže užívať do smrti. Na liste bolo napísané, že v byte môžu
bývať žalovaní v 2.a 3.rade a matka tam bude mať doživotné právo bývania. Potom, ako otec odišiel
do zahraničia v r. XXXX s ním nadviazala kontakt minulý rok.

11. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Naliehavý právny záujem musí byť riadne preukázaný. Každý žalobca má pri podaní určovacej žaloby
záujem na nejakom určení, avšak na to, aby sa súd mohol vecou meritórne zaoberať je potrebné, aby
pri takomto určení existoval naliehavý právny záujem, ktorý by definitívne odstránil spornosť medzi

stranami, ktorú nemožno dosiahnuť inak. Tento záver vyplýva z právnej doktríny, ako aj z konštantnej
judikatúry (uznesenie NS SR sp.zn. 1MCdo/1/2009, uznesenie KS v Nitre sp.zn. 6Co/18/2013).
Naliehavýprávnyzáujemžalobcunaurčeníneplatnosti právnehoúkonujepotrebnéskúmaťsozreteľom
na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej
žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri posudzovaní danosti naliehavého

právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo bude
mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch. NS
SR konštantne judikuje, že naliehavý právny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať
priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bolo bez takéhoto určenia neisté. Všeobecným
predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol

vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Žalobca
má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo
ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie
odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom
užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného

práva. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť a neplatnosť sú právnymi skutočnosťami
(§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr., že právny úkon je neplatný) odporuje
vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí
rozsudokotom,čobolovminulosti,nievšaknevyhnutneotom,čojevprítomnosti.Pretovýrokrozsudku,
že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci

žalobca, alebo niekto iný. Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba
za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu.

12.Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd mal za
to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože
rozhodnutím súdu a vyhovením žalobe by sa právne postavenie žalobcu nezmenilo. Jeho právne
postavenie by zostalo rovnako neisté. Súd poukazuje na to, že domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy

nevyplýva pre žalobcu zo žiadneho právneho predpisu s poukazom na vyššie uvedené. Žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal a nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, z ktorých by mal súd preukázané, že
v prípade kladného rozhodnutia súdu by sa jeho neisté právne postavenie zmenilo. Tvrdenia žalobcu,
že predmetný byt nadobudol do osobného vlastníctva kúpnou zmluvou v r. XXXX preukázané neboli
a súd poznamenáva, že v tomto období vzhľadom na platné zákony nebolo možné uzatvárať kúpne

zmluvy o prevode bytov. Žalobca o byt neprejavoval záujem od r. XXXX, kedy sa z bytu odsťahoval spolu
s manželkou. Žalobcovi členstvo u žalovaného v 1.rade zaniklo nezaplatením zvýšeného členského
vkladu v hodnote 400 Sk, o čom bol žalobca upovedomený listom zo dňa 10.08.1994 (č.l. 48), čo
bolo prejednané na zasadnutí predstavenstva dňa 09.08.1994. Žalobcovi bolo oznámené, že nie jeprávoplatným členom W. Q. M.. Žalobca jednoznačne nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1.až 3.rade. Súd poznamenáva, že žalovaná
v 3.rade sa stala členkou žalovaného v 1.rade na základe žiadosti o členstvo v družstve, listom zo dňa

28.11.1991 jej bola zaslaná prihláška žalovaným v 1.rade s tým, aby ju vyplnila, podpísala a vrátila, ku
ktorej je priložený listinný dôkaz o zaplatení sumy 120 Kčs. Žalovaná v 3.rade je evidovaná ako členka
družstva v zmysle predloženej členskej matriky pod bežným č. XXX. Riadne uhrádzala náklady spojené
s užívaním bytu a požiadala o odkúpenie bytu, na základe čoho bola uzatvorená predmetná sporná
zmluva. Členstvo v družstve sa nevzťahuje ku konkrétnemu bytu. S dôrazom na to, že rozhodnutím

súdu tak, ako je uvedené v petite žaloby, by sa právne postavenie žalobcu nezmenilo a neodstránil by
sa pocit neistoty, z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný
úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.