Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/390/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714205771
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714205771.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Z. C., bytom D. XXX/XX N.,
právne zastúpený Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 78
Poprad, proti žalovanému Z. C.. bytom D. XXX/XX N., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Komanom,
advokátom so sídlom v Poprade, Hraničná 13 Poprad, o vylúčenie odporcu z užívania rodinného domu
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C 127/2014-76 zo
dňa 17. septembra 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom návrh zamietol.
Ďalej určil, že zaväzuje navrhovateľa uhradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 581,21 eur, na účet jeho právneho zástupcu č. účtu XXXXXX/XXXX, IBAN: SKXX
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 137, § 139, § 140, § 141, § 142, § 705a a § 853 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinný
dom súp. č. XXX na parc. č. XX zapísaný na LV č. XXXX k.ú. N., a to žalobca o spoluvlastníckom
podiele XX/XX a žalovaný o spoluvlastníckom podiele 1/14. Predmetnej nehnuteľnosti dlhú dobu žijú
a po ukončení dedičského konania neuzavreli dohodu o spôsobe užívania nehnuteľnosti. Podielové
spoluvlastníctvo nebolo zrušené a vyporiadané. V konaní nie je sporné, že medzi účastníkmi práve
z dôvodov týkajúcich sa nehnuteľnosti dochádza k neustálym hádkam a nedorozumeniam minimálne
od roku 2010, kedy po ich vzájomnom konflikte došlo k fyzickej ujme na zdraví žalobcu konaním

žalovaného, ktoré bolo predmetom trestného konania. Od uvedenej doby majú nedorozumenia skôr
charakter vzájomných verbálnych útokov, ktoré boli ako priestupky opakovane predmetom objasňovania
policajného orgánu a rozhodovania priestupkových orgánov. Podľa názoru súdu prvej inštancie je takéto
nezhody medzi spoluvlastníkmi možné riešiť za použitia ustanovenia § 139 OZ a nasl., ktoré komplexne
upravujú otázku podielového spoluvlastníctva čo do užívania ako aj vypriadania a ustanovenia § 76
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) pri odôvodnenosti návrhu.
Na daný prípad nie je podľa názoru prvoinštančného súdu možné aplikovať ustanovenie § 705a s

odkazom na ustanovenie § 853 odsek 1 OZ. Zistené skutočnosti podľa súdu prvej inštancie neoprávňujú
žalobcu domáhať sa vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľnosti za podmienok predpokladaných
v ustanovení § 705a OZ. Ako je zrejmé z výpovedí svedkov, účastníci pociťujú voči sebe vzájomnú
averziu, čo sa prejavuje slovnými urážkami a skutkami, ktoré sú predmetom šetrenia priestupkovýchorgánov. Nejedná sa o prípad násilného konania iba zo strany žalovaného takej intenzity, ktoré by na
druhej strane vyvolalo obzvlášť negatívne následky. Na základe vyššie uvedeného, súd prvej inštancie
rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. O trovách rozhodol podľa

ustanovenia§ 142 odsek 1 O.s.p..
4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Nesprávnosť rozhodnutia odôvodnil ustanovením § 205
odsek 2 písm. d/ a f/. Žalobca má zato, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku
aplikácie ustanovenia § 705a OZ s odkazom na ustanovenie § 853 odsek 1 OZ. Podľa názoru žalobcu,
ustanovenie § 139 OZ a nasl. a ani iný zákon nerieši právomoc súdu vylúčiť z užívania nehnuteľnosti

toho spoluvlastníka, ktorý sa voči druhému spoluvlastníkovi alebo jeho blízkej osobe dopúšťa fyzického
násilia alebo psychického násilia alebo ak je tu hrozba násilia v budúcnosti. Ustanovenie § 705a OZ
(ktorý rieši spoločný nájom bytu medzi manželmi alebo rozvedenými manželmi) je obsahom najbližšie
k vzťahom medzi spoluvlastníkmi. Na základe uvedeného považuje žalobca záver súdu prvej inštancie
o nemožnosti použitia analógie zákona ustanovenia § 705a OZ v spojení s ustanovením § 853
OZ považuje za nesprávny. Žalobca ďalej uvádza, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný bol

právoplatným rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 23.11.2011, č.k. 5T 80/2010-176 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.03.2012, č.k. 5To 8/2012-202 uznaný vinným zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví, pretože v rodinnom dome žalovaný Z. C. napadol žalobcu.
Žalobca tiež nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na vylúčenie z užívania bol podaní
po štyroch rokoch od spáchania skutku, pretože žalobu o vylúčenie z užívania podal dva roky po

nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Podľa žalobcu právo na ochranu života a zdravia žalobcu, ktoré
je žalovaným ohrozované, má absolútnu povahu a je silnejšie ako žalovaného spoluvlastnícke právo
k nehnuteľnosti. Žalovaný má zato, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný sa voči žalobcovi, ale aj
voči jeho sestre T. C. dopúšťa psychického násilia a voči žalobcovi aj fyzického násilia, pričom hrozba
takéhoto násilia stále pretrváva. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Prešove

ako odvolací súd, rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie, resp. rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil
a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu podal vyjadrenie žalovaný. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie sa rozsiahlym
dokazovaním náležite vyrovnal so všetkými skutkovými aj právnymi skutočnosťami a riadne zistil
spôsob užívania nehnuteľnosti a osvetlil vzťahy medzi účastníkmi. Podľa jeho názoru sa žalobca

snaží dezinformovať odvolací súd v tom, že žalovaný ho napáda či už fyzicky alebo psychicky,
pričom podstatná časť svedkov potvrdila pravý opak, a to že žalobca vyvoláva roztržky, rozbroje a
neustále napáda nie len žalovaného ale aj Ing. A. C.. Žalovaný zdôrazňuje aj skutočnosť, že sám
žalobca napadol žalovaného a to zbraňou - skrutkovačom, no žalovaný nepoužil primeranú obranu.
Žalobca bol postihnutý iba za priestupok. Žalovaný ďalej uvádza, že vo veci vyporiadania podielového

spoluvlastníctva sa už vedie samostatné konanie na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/153/2012
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby
Krajský súd v Prešove rozsudok potvrdil a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy odvolacieho
konania.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.
7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací
súd uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
- rodinného domu súpisné číslo XXX, na parcele číslo XX, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne
územie N.. Žalobca má spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XX a žalovaný o veľkosti X/XX. Obaja
žijú v predmetnej nehnuteľnosti po dlhšiu dobu. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným dochádza často k nezhodám, ktoré sú predovšetkým verbálneho charakteru. Z

obsahuspisujetiežzrejmé,ževminulostidošloajkfyzickémuútokuzostranyžalovaného,očomsvedčí
rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 5T 80/2010-176 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.03.2012 sp. zn. 5To 8/2012-202.10. Podľa ustanovenia § 139 odsek 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa odseku 2, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa

veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa odseku 3, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby
o zmene rozhodol súd.
11. Podľa ustanovenia § 141 odsek 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a

o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
12. Podľa ustanovenia § 142 odsek 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
13. Podľa ustanovenia§ 705a OZ, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo
hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému
užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovaleborozvedenýchmanželovobmedziťužívacie

právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
14. Podľa ustanovenia § 853 odsek 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani
týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj
účelom im najbližšie.
Podľa odseku 2, podľa odseku 1 nemožno použiť ustanovenia o ochrane nájmu bytov podľa § 711 až

712c ani ustanovenie § 3 na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu alebo rodinného
domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva.
15. Podľa čl. 20 prvej a druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
16. Ustanovenie § 853 OZ upravuje použitie analógie legis na občianskoprávne vzťahy, ktoré nie sú

upravené týmto zákonom. Súd je povinný zaoberať sa s nárokmi účastníkov konania a vec vyriešiť a to
aj vtedy, pokiaľ právna norma takýto predmet úpravy nepredvída. Túto povinnosť má súd najmä vtedy
ak sa vec týka oblasti súkromného práva a o to viac ak sa účastník domáha ochrany svojich práv ako
obeť násilia. Súd v takomto prípade použije právnu normu predvídajúcu najpodobnejší prípad. Podľa
názoru odvolacieho súdu je vylúčené aby orgán právnej ochrany odmietol poskytnúť súkromnoprávnym

záujmom a právam ochranu a to len preto, lebo niet výslovnej úpravy. Ustanovenie § 853 odsek 2
ďalej upravuje, kedy analógiu zákona výslovne vylučuje. Na iné právne vzťahy než na právne vzťahy
upravené v predmetnom ustanovení, použitie analógiu legis Občiansky zákonník nevylučuje. Čo sa týka
odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vo svojom
odôvodnení výslovne nevylúčil analógiu zákona. Práve naopak, súd prvej inštancie sa vysporiadal aj so

situáciou, kedy by analógiu pripustil.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie konštatoval správne, že skutočnosti zistené
súdom neoprávňujú žalobcu domáhať sa vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľnosti za podmienok
predpokladaných v ustanovení § 705a OZ. Ustanovenie § 705a OZ upravuje podmienky, za splnenia
ktorých je možné obmedziť užívacie právo alebo osobu z užívacieho práva úplne vylúčiť. Medzi takéto

podmienky patrí:
a) existencia alebo hrozba fyzického alebo psychického násilia,
b) takéto násilie je smerované voči manželovi, rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi
bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte,
c) skutočnosť, že ďalšie spolužitie sa stalo neznesiteľným a

d) návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov na obmedzenie užívacieho práva.
18. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za preukázané, že nezhody medzi žalobcom a
žalovaným sú iniciované z oboch strán a majú prevažne verbálnu povahu. Žalobca sa domáha vylúčenia
žalovaného z užívania nehnuteľnosti, no ako vyplynulo z výsluchov svedkov ako aj vyjadrení, on sám
je vo viacerých prípadoch iniciátorom roztržiek. Žalobca v konaní dostatočne nepreukázal existenciu

hrozby násilia zo strany žalovaného. V konaní taktiež nie je preukázaná skutočnosť, že ich ďalšie
spolužitie v predmetnej nehnuteľnosti je neznesiteľné, nakoľko z viacerých písomných dôkazov ako aj
z ústnych vyjadrení vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť, vzhľadom na jej umiestnenie a stavbu, môžu
účastníci užívať bez toho aby sa vzájomne obmedzovali.19. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodné aby súd pristúpil k obmedzeniu
žalovaného z užívania nehnuteľnosti. Je možné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
vo vzťahu k tvrdeniam opodstatňujúcim podanie žalobcu.

20. Naviac, ako uviedol žalovaný, vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa už
na Okresnom súde Poprad koná a to pod sp. zn. 20C 153/2012.
21. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v
celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v

spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).