Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204005
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: B. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXXX/XX, XXX XX I. T., o zaplatenie sumy 624,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/26/2016-146 zo dňa 03. 10. 2016, v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/26/2016-151 zo dňa 08. 11. 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/26/2016-146 zo dňa 02. 11. 2016, v spojení

s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/26/2016-151 zo dňa 08.
11. 2016 potvrdzuje.

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 708 ods. 1, 2,
§ 709 ods. 1, § 710 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 z. z. o spotrebiteľských
úverochzamietolžalobu,ktorousažalobcadomáhalzaplateniaurčenejsumy.Zároveňtýmtorozsudkom
nepriznal žalovanej podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobca a žalovaná uzavreli Zmluvu
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného
účtu a poskytnutie s tým súvisiacich služieb. Ak žalobca predložil listinný dôkaz - Návrh na uzatvorenie
zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 09.03.2010, okresný súd
konštatoval, že tento nepreukazuje aj uzavretie takejto zmluvy. Ak žalobca požadoval zaplatenie úrokov
a poplatkov, tieto boli predmetom len Sadzobníka, ktorý nie je zmluvným dojednaním. Predložené výpisy
z účtu žalovanej obsahujú len údaje o výške limitu povoleného prečerpania a úrokovej sadzby pre

povolené prečerpanie, ktorého dojednanie so žalovanou však žalobca nepreukázal. Len poplatky a
úroky, ktoré boli zaúčtované na ťarchu účtu žalovanej bez právneho dôvodu, predstavujú sumu celkovo
689,68 Eur, teda výška týchto poplatkov predstavuje celkovú žalobcom uplatnenú pohľadávku o 64,72
Eur (689,68 Eur mínus 624,96 Eur).
3. Opravným uznesením č. k. 20C/26/2016-151 zo dňa 08.11.2016 okresný súd postupom podľa § 224
CSP opravil zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, konkrétne chybu v
písaní, spočívajúcu v označení dňa, kedy bol rozsudok vyhlásený z nesprávneho dňa 02.11.2016 na

správny deň 03.10.2016. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2016
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny
a vyhovenia žalobe. Súčasne si uplatnil proti žalovanej náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho
konania.5. Uviedol, že pokiaľ okresný súd považoval podaný návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho
doplnenie podľa § 129 CSP, resp. 43 ods. 1 O.s.p. V prípadoch neúplných podaní súd obligatórne
vyzvenadoplnenietakéhotopodania.Súdnemáfakultatívnumožnosťuvedenévykonaťpodľavlastného

uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania v § 129 CSP
uvedeným postupom. Súd žalobcu na doplnenie návrhu nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne
rozhodol pričom uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať
si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Ak súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom
návrhu na začatie konania, takýmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Odvolateľ

tiež poukázal na ustanovenie § 31 ods. 2 a 4 zákona o platobných službách, ktorý výslovne
nestanovuje,žepoplatkyzaposkytovanieplatobnýchslužiebmusiabyťindividuálnedojednané.Upriamil
pozornosť na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-42/15 zo dňa 09.11.2016, z ktorého vyplýva,
že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť teda nevyhnutne
v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach

alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP vo veci samej (t.j.
v I. vete výroku) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil (II.
veta výroku).

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených

dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť

môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov,
v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou
splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP),
o čom bol žalobca zo strany okresného súdu riadne poučený (č.l. 23-24 spisu). Cieľom povinnosti

tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil
svoju dôkaznú povinnosť.

10. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

11. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom
procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej

inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.12. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené článkom 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, znamená, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie
tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená hlavne v ustanovení § 160 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom. Osobitné prípady poučovacích povinností formuluje Civilný sporový poriadok v jednotlivých
ustanoveniach s cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy
na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa
žiada zdôrazniť, že práve žalobca nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové

tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej.
Nedostatky v procesnej aktivite strany nemôže súd v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu
špeciálneho procesného poučenia podľa § 129 ods. 1 CSP, pretože daná regulácia rieši len nedostatky
vo formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané, prvoinštančný súd
nemohol pri existujúcich vecných nedostatkoch návrhu a pri nesplnení dôkaznej povinnosti, uvedené
riešiť procesným poučením. Pokiaľ by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc jednej procesnej strane,

potom by fakticky mohol neprimerane odoprieť spravodlivý proces strane vystupujúcej v opačnom
procesnom postavení, čo je neprípustné.

13. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol správny. Je zjavné, že žalobca
predložil dôkazy, z ktorých malo byť vyvodené, že tu došlo k vzniku právneho vzťahu. Pokiaľ však

listinný dôkaz, o ktorý sa opieral žalovaný nárok, vykazoval podstatné vady (išlo len o návrh na
uzavretie zmluvy, nie o zmluvu samotnú, pretože bol podpísaný len jednou stranou konania), potom
nebolo možné priznať ochranu žiadanému právu. Podstatou právneho problému v posudzovanej veci
nebola možnosť/nemožnosť zakotvenia jednotlivých zmluvných povinností do obchodných podmienok,
či sadzobníkov, ale samotný negociačný proces, ktorý vykazoval vady - žalobca neuniesol dôkazné

bremeno na preukázanie existencie dvoch zhodných prejavov vôle.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu (v
spojení s opravným uznesením) vo veci samej ako vecne správny potvrdil.
15. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od

rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta II. výroku), ktorý plne
zodpovedá ust. § 255 ods. 1 CSP.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto

štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).
17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).