Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200963
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316200963.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu SECAPITAL S.a.r.l., reg. č.

B 108305, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, zast.
JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka,
Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47255773 proti žalovanej T. C., nar. XX. X. XXXX, W. C. XXX, W. C., o
zaplatenie 890,73 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 2. 2. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil podaním doručeným súdu dňa 29.

2. 2016 a dňa 7. 10. 2016 a ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 890,73 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,25% ročne od 14. 1. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 5. 9. 2013 žalobca a žalovaná uzatvorili právny dokument s názvom
"Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu". V preambule uvedeného dokumentu je špecifikovaná
výška dlhu žalovanej vo výške 1501,65 eur, ako aj dôvod vzniku dlhu, t.j. nesplatenie dlžných splátok
vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, ktorú žalovaná uzavrela so spoločnosťou Všeobecná

úverová banka, a.s.. Žalovaná uznala dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa ho uhradiť formou
98 mesačných splátok pri úroku 7% ročne. Celkovo sa tak žalovaná zaviazala k úhrade 963,55 eur.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná nehradila dlh tak, ako sa zaviazala, t.j. v dohodnutých termínoch a výške
splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 7 v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou splatnou dňa
13. 1. 2014 splatným v uvedený deň. Žalovaná po dátume splatnosti uhradila len čiastku 40 eur. Celková
dlžná čiastka predstavuje ku dňu podania žaloby 890,73 eur.

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, doručil súdu dňa 29. 2. 2016 a dňa 7. 10. 2016 podania, v
ktorých uviedol, že účastníci konania uzatvorili dokument s názvom „uznanie dlhu a dohoda o zaplatení
dlhu“, teda žalovaná uznala dlh čo do dôvodu a výšky. Preto žalobca žiada priznať sumu 890,73 eur na
základe nepremlčaného titulu uznanie dlhu.

2. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade

s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento
oznam bol vyvesený od 23. 1. 2017 do 30. 1. 2017.3. Súd vo veci sa oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z registra obchodu
a spoločnosti Luxemburg spolu s prekladom do slovenského jazyka, zmluvou, výpismi z účtu, zmluvou
o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, uznaním dlhu a dohode o zaplatení dlhu,

zosplatnením dlhu, výzvou pred podaním žaloby, listami spoločnosti VÚB, a.s. a Consumer Finance
Holding a.s. a zistil tento skutkový stav.

4. Na základe Zmluvy zo dňa 2. 8. 2007, spoločnosť VÚB, a.s. prostredníctvom sprostredkovateľa a
správcu Consumer Finance Holding, a.s., poskytla žalovanej úverový rámec vo výške 9000 Sk pri pevnej

mesačnej splátke 300 Sk.

5. Za účelom preukázania postúpenia pohľadávky na žalobcu, žalobca predložil súdu Zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2012.

6. Listom zo dňa 9. 11. 2012 spoločnosť VÚB, a.s. oznámila žalovanej, že Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 23. 10. 2012, spoločnosť VÚB a.s. (postupca) postúpila svoju pohľadávku, ktorá
žalovanej vyplýva zo Zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 6. 8. 2007, na žalobcu (postupníka) a zároveň, že k
vymáhaniu dlhu žalobca splnomocnil spoločnosť KRUK International s.r.o..

7. Spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. zaslala žalovanej dokument nazvaný „Uznanie

dlhu a dohoda o zaplatení dlhu“, ktorého obsahom je uznanie dlhu zo strany žalovanej vyplývajúceho
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX podpísanej medzi dlžníkom - žalovanou a VÚB a.s. s tým, že dlh
predstavuje sumu 1501,65 eur a pozostáva zo základnej istiny 1030,73 eur a úrokov a úrokov z
omeškania 470,92 eur. Podľa tohto dokladu žalovaná prehlasuje, že svoj dlh voči veriteľovi uznáva čo do
dôvoduavýškyazaväzujesahouhradiťformoumesačnýchsplátokpodľadohodyazároveňsazmluvné

strany dohodli na úročení splátok pri úrokovej sadzbe 7% ročne. Obsahom dohody je ďalej rozpis 97
mesačných splátok po 20 eur + posledná 78. splátka vo výške 22,55 eur s tým, že dátum splatnosti
prvej splátky bol 20. 5. 2013 a poslednej mal byť dňa 14. 6. 2021. V bode 12 dohody je uvedené, že
dlžník prehlasuje veriteľovi, že v zmysle §401 Obchodného zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho
záväzku zaplatiť uvedený dlh na 10 rokov. Žalovaná podpísala uvedený dokument, pričom v tomto už

bol predtlačený dátum podpísania dňa 9. 5. 2013.

8. Listom zo 11. 1. 2016 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. oznámila žalovanej, že
sa dostala do omeškania so splátkami dlhu, ktorý uznala dohodou zo dňa 9. 5. 2013 vo výške 1030,73
eur a to so splátkou splatnou dňa 13. 1. 2014 a z toho dôvodu bol jej dlh zosplatnený. Súčasne žalovaná

bola vyzvaná na zaplatenie sumy 890,73 eur spolu s úrokom z omeškania najneskôr do 18. 1. 2016.

Výzvou zo dňa 11. 1. 2016 právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlhu pred podaním
žaloby.

9. Dňa 15. 4. 2016, ako aj dňa 8. 9. 2016, došli na súd podania spoločnosti VÚB, a.s. a Consumer
Finance Holding a.s., z obsahu ktorých vyplýva, že v prípade žalovanej Blanka Danková bola zmluva č.
XXXXXXXX uzatvorená dňa 6. 8. 2007, pričom k zosplatneniu pohľadávky na danej zmluve došlo dňa
12. 5. 2009. Pohľadávka bola odpredaná.

Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. predložila súdu výpisy z účtu, z obsahu ktorých vyplýva, že
posledné čerpanie žalovaná z účtu vykonala dňa 23. 12. 2008.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné
zamietnuť.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) Zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere, na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľaustanovenia§4ods.1,2Zák.č.258/2001Z.z.,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnú
formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je

zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou bola uzatvorená dňa 2. 8. 2007 zmluva, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou.

Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou

osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu

aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, a to
bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia §52
Občianskeho zákonníka (OZ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie nebolo
v súlade s účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS). Zároveňide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca postavenie žalovaného
ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne
spotrebiteľské právo a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa

a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje
občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa §54 odsek 2 OZ sa v pochybnostiach
použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva
o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver
poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je

potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj
bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní

premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná
trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to v prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom
zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná.

ÚstavnýsúdSRvosvojomuzneseníč.XXX/XXXX-XXzodňa19.06.2013tiežjednoznačnekonštatoval,

že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa týka
premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje podľa
Občianskeho zákonníka aj pri zmluvy o úvere.

V danej veci súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu pohľadávku zo Zmluvy zo dňa 6. 8.

2007 zosplatnil dňa 12. 5. 2009. Nasledujúcim dňom 13. 5. 2009 žalobca, resp. jeho právny predchodca,
mohol právo vykonať po prvý raz a teda týmto dňom začala plynúť aj premlčacia doba, ktorej posledný
deň pripadol na deň 13. 5. 2012. Teda súd má za to, že uvedeným dňom 13. 5. 2015 sa premlčali všetky
nároky zo Zmluvy zo dňa 6. 8. 2007.

13. Žalobca podal na súd žalobu až dňa 2. 2. 2016 s tým, že si uplatňuje svoj nárok nie na základe
Zmluvy zo dňa 6. 8. 2007, ale na základe Uznania dlhu zo dňa 9. 5. 2013, ktorú však súd vyhodnotil
ako nekalú obchodnú praktiku.

V uznaní dlhu a dohode o zaplatení dlhu absentuje informácia o tom, že dlžník má uznať premlčaný dlh

a súd má za to žalovaná, ktorá podpísala uznanie dlhu, nevedela o jeho premlčaní.Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo

do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Súd k Uznaniu dlhu a dohode o zaplatení dlhu uvádza, že táto upravuje právne vzťahy, ktoré vyplývajú
zo spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o formulárovú dohodu pripravenú mandatárom žalobcu, kde návrh
vopred pripravil veriteľ pre dlžníka. Vzhľadom k predformulovanému obsahu uznania možno mať vážne

pochybnostiotom,žeskutočnýprejavvôledlžníkazodpovedájejobsahu.Iniciatívakuzatvoreniutakejto
dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi len na podnet osôb
konajúcich v mene mandatára žalobcu. Súd nezistil žiadnu snahu dlžníka riešiť jeho naturálny záväzok.
Pre dlžníka môže odstrašujúco pôsobiť zastúpenie veriteľa „vymáhačskou“ spoločnosťou a uvedenie
veľmi vysokej pohľadávky s prísľubom splácania v relatívne nízkych splátkach.

Celé konanie a postup žalobcu súd považuje za v rozpore s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi,
a to s poukazom na postup uzatvárania uznania dlhu, keď žalobca hromadne zasiela takéto formuláre
spotrebiteľom, čo je súdu známe z jeho činnosti, a to za účelom dosiahnutia zaplatenia aj premlčaných
pohľadávok.

Takýto postup je rozhodne v rozpore s európskou líniou ochrany spotrebiteľa definovanou v čl. 169
Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv EÚ. Uzatvorenie takejto dohody
je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pretože pri uzatváraní uznania neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli

využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie nielen premlčaného záväzku spotrebiteľa, ale aj záväzku
vo výške v akej neexistoval. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej
dohodysispotrebiteľzhoršilsvojezmluvnépostavenieauzatvorenietejtodohodyprivodilospotrebiteľovi
značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rovine verejnoprávnej ochrany
spotrebiteľa upravenej ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné

okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uznaní dlhu považovať
za nekalú obchodnú praktiku.

Nekalosť obchodnej praktiky je potrebné posúdiť s ohľadom na ust. §8 ods. 4 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci

skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky
a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohodou sa dodatočne upravujú
práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za súčasť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľskú zmluvu. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej
zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na uznanie dlhu. Rovnako aj právny
režim celej citovanej Smernice.

Uzavretie dohody o uznaní dlhu vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky a takejto nemožno priznať
ochranu, iba že by žalobca preukázal, že dlžník si bol vedomý skutočnosti, že napriek tomu, že v prípade

premlčania dlhu nemožno veriteľovi nárok priznať v súdnom konaní, teda poznal účinky premlčania,
chcel aby nastali účinky uznania dlhu, teda že by preukázal úplný a vážny úmysel dlžníka plniť pri plnej
vedomosti o následkoch a účinkoch premlčania, teda že sa jednalo o individuálne dojednanú doložku -
zmluvu, kedy spotrebiteľ bol informovaný o všetkých podmienkach a povinnostiach takéhoto úkonu.V súdenej veci však bola zo strany žalobcu uzavretá dohoda, v ktorej žalovaná okrem premlčaného
záväzku, uznala celkový záväzok, ktorý ani v takejto výške, v akej bol uznaný neexistoval, a to s

poukazom na bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru.

Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku, resp.

dosiahnuť predĺženie premlčacej doby.

Z uvedeného dôvodu je potom potrebné považovať podľa §39 Občianskeho zákonníka za absolútne
neplatný právny úkon uzavretý medzi žalobcom a žalovanou a nazvaný ako uznanie dlhu a dohoda o
zaplatení dlhu.

V uvedenom dokumente nie je uvedené, že ide o premlčaný dlh, teda že v prípade súdneho konania
nemožno takýto nárok veriteľovi priznať a predstavuje len tzv. „naturálnu“ pohľadávku. Súd má za to,
že žalovaná, ktorá podpísala uznanie dlhu, nevedela o jeho premlčaní. Uvedená skutočnosť má za
následok,ženazákladetakéhotouznaniadlhuniejemožnévymáhaťuznanýdlh,nakoľkodlžníknevedel
o premlčaní dlhu a preto uznanie dlhu nemá právne následky podľa ustanovenia §558 Občianskeho

zákonníka.

Keďže v tomto prípade ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý je potrebné posudzovať výlučne podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, tak žalovaná ani nemohla prehlásiť, že v zmysle §401 Obchodného
zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho záväzku zaplatiť dlh na 10 rokov, keďže uvedené

ustanovenie je možné použiť iba v obchodnoprávnych vzťahoch a keďže vzťah medzi žalobcom
a žalovanou je vzťahom občianskoprávnym, tak zo strany žalovanej nemohlo dôjsť k predlženiu
premlčacej doby právne relevantným spôsobom podľa Obchodného zákonníka.

Keďžesúdmalpreukázané,žežalovanánevedelaopremlčanínárokuanemalpreukázané,žedohodao

uznaní dlhu bola vyjednaná ako individuálna doložka, nemohli nastať účinky uznania dlhu a ani začiatok
plynutia novej desaťročnej premlčacej doby.

14. Keďže celý dlh sa stal splatným na základe zosplatnenia poľadávky dňa 12. 5. 2009, kde premlčacia
doba uplynula dňa 13. 5. 2019, pričom žalobca podal na súd žalobu až dňa 2. 2. 2016, teda po uplynutí

všeobecnej premlčacej doby podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, súd žalobu žalobcu v
celom rozsahu, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§255C.s.p.,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu

trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Vdanejveci súdžalobužalobcuzamietolvcelomrozsahuatedavkonaníbolavcelomrozsahuúspešná
žalovaná. Žalovanej však preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanej

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.