Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415208724
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4415208724.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci žalobcu: M. Y., nar.

X.XX.XXXX, bytom XXX XX Z., Z. č. XXXX/XX, zast. B.. N. J., advokát s.r.o., so sídlom Y. bašta XXXX/
X, XXX XX G. J., T.: XX XXX XXX, proti žalovanej: T.. K. Kováčová, nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX
Z., A. XXXX/XX, o zaplatenie XX.XXX,- s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 11.000,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 11.000,-eur od 28.4.2015 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.4.2015 domáhal od žalovanej zaplatenia

sumy 11.000,- eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania od 28.4.2015 do zaplatenia. Svoju žalobu
zdôvodnil nasledovne: Dňa 30.4.2013 poukázal na účet žalovanej číslo 2611984124/1100, sumu
11.000,- eur. Túto sumu poukázal na účet žalovanej v domnení, že platím dlh Kataríny Husákovej, bytom
94301 Štúrovo, Petöfiho 901/89. V tom čase žil s Katarínou Husákovou, ktorá svojej sestre - žalovanej,
dlhovala túto sumu. Žalovaná žiadala peniaze vrátiť, preto jej žalobca poukázal sumu 11.000,- eur
a to prevodom z jeho účtu na účet žalovanej v domnení, že plnení dlh za pani Katarínu Husákovú.
Následne prípisom z 24.3.2015 jeho právna zástupkyňa vyzvala žalovanú a tiež jej sestru, aby sa

vyjadrili k situácii. Zároveň právna zástupkyňa žalobcu vyzvala žalovanú na vrátenie sumy 11.000,- eur
z titulu bezdôvodného obohatenia, pokiaľ by tvrdila, že žalobca nevracal pôžičku za Katarínu Husákovú.
Žalovaná prípisom, ktorý právna zástupkyňa žalobcu obdržala dňa 7.4.2015, oznámila, že žalobca
vracal pôžičku, ktorú mu vraj žalovaná poskytla. Táto pôžička mala byť poskytnutá tak, že ju žalovaná
previedla na účet Kataríny Husákovej, pretože vraj nepoznala číslo žalobcovho účtu. Žalobca však tvrdí,
že si od žalovanej nikdy žiadne peniaze nepožičal. Vzhľadom na to, že žalovaná poprela, že jej sestra
Katarína Husáková skutočne mala voči žalovanej ku dňu 30.4.2013 dlh minimálne v sume 11.000,-

eur a tiež vzhľadom nato, že žalovaná poprela, že všetci traja hodnotili poukázanie sumy 11.000,- eur
za plnenie, ktoré žalobca poskytol za pani Katarínu Husákovú na úhradu jej dlhu voči žalovanej, tak
potom mal žalobca zato, že plnil bez právneho dôvodu a žiada, aby mu žalovaná poskytnuté plnenie
vrátila. Úrok z omeškania požadoval žalobca priznať od podania žaloby.

2. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že ju
právna zástupkyňa žalobcu vyzvala, aby jej klientovi- žalobcovi vrátila sumu 11.00,-eur na účet, ktorý

je vedený vo VÚB, a to do 5.4.2015, alebo aby v tej istej lehote zaujala stanovisko k tomu, prečo
jej klient plnil na účet žalovanej a prečo si žalovaná peniaze ponechala a nevrátila ich. Žalovaná
poukázala nato, že sama právna zástupkyňa žalobcu v ďalšom texte výzvy síce uviedla, že porušenie
práv z občianskoprávnych vzťahov a prípadné rozpory sa majú riešiť dohodou, ale to, že by sa malidohodnúť , prípadne uzatvoriť dohodu nepripustila, naopak vyhrážala sa tým, že pokiaľ jej žalovaná
nezašle odpoveď, bude nútená podať žalobu na súd. S poukazom na uvedený obsah výzvy právnej
zástupkyne žalobcu, preto žalovaná právnu zástupkyňu informovala o vzniknutom probléme v širšom

rozsahu a v odpovedi na výzvu poukázala na to, že žalobca je jediným spoločníkom jednoosobovej
spoločnosti FOMAR , s.r.o. so sídlom v mieste jeho trvalého bydliska na adrese 943 01 Štúrovo ,
Štefánikova č. 1756/44. Spoločnosť FOMAR, s.r.o. zamestnáva osem až deväť zamestnancov, pričom
každému zamestnancovi žalobca vypláca mzdu okolo 1.000,- eur mesačne. Okrem toho , že každému
zo zamestnancov vypláca mzdu, musí platiť za každého zo svojich zamestnancov i odvody a poistenie.

Žalobca musí platiť za každého svojho zamestnanca starobné poistenie, ktoré platí vo výške 14 %,
musí platí invalidné poistenie vo výške 3 % , musí platiť rezervný fond solidarity ( súčasť dôchodkového
poistenia) vo výške 4,75 % , musí platiť nemocenské poistenie vo výške 1,40 % , musí platiť úrazové
vo výške 0,80 % , musí platiť poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 %, musí platiť garančné poistenie
vo výške 0,25 %, musí platiť odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 25,20 % a musí platiť tiež
odvody do zdravotnej poisťovne za zamestnanca bez zdravotného postihnutia 10 %. Z uvedeného

vyplýva, že náklady na mzdy, poistné a odvody tvoria nemalé čiastky obzvlášť v prípade, že zamestnanci
výrobky vyprodukujú a služby odvedú, ale za tieto výrobky a služby zamestnávateľ platby nezíska,
alebo platby meškajú, čím sa dostáva do predĺženia. Takáto situácia sa rieši tak, že spoločnosť si
chýbajúce prostriedky získa prostredníctvom úveru z peňažného ústavu, alebo sa ich snaží zabezpečiť
od fyzickej osoby. Podľa žalovanej je však problémom, ak podnikateľ alebo podnikajúca spoločnosť

dlhodobo vykazuje nulový zisk, alebo dokonca stratu. Peniaze si z uvedeného dôvodu z peňažného
ústavu nemôže zabezpečiť, lebo peňažný ústav je ochotný poskytnúť peňažné prostriedky iba na
základe hodnotenia podnikateľských aktivít žiadateľa a vypočítanej možnej návratnosti, alebo rizikovosti
poskytnutých prostriedkov. Teda iba na základe takzvaného ratingu, čo je nezávislé hodnotenie
schopnosti a vôle subjektu plniť si svoje budúce záväzky, peňažný ústav určí, čí úver poskytne, alebo

nie. Nakoľko mal žalobca záporné hodnotenie, žiadny peňažný ústav mu prostriedky na podnikanie
neposkytol. Z dôvodu, že žalobca peňažné prostriedky z peňažných ústavov nezískal, tak sa snažil
peniaze na vyrovnanie chýbajúcich prostriedkov na podnikanie získať cez pôžičku od fyzických osôb.
Takýmto spôsobom sa obrátil o výpomoc na osobu - Katarínu Husákovú, matku jeho dieťaťa, s ktorou
v dobe získania peňažných prostriedkov žil v spoločnej domácnosti a tiež na žalovanú , lebo mu na

odstránenie nepriaznivej situácie postačovali, prípadné i prostriedky od sestry žalovanej, pani Kataríny
Husákovej. Nakoľko od myšlienky nebolo ďaleko k činom, tak v marci 2013 žalovanú jej sestra, Katarína
Husáková a jej vtedajší partner - žalobca, požiadali o to , aby na prechodnú dobu žalovaná požičala
žalobcovi sumu 11.000,-eur. Žalovaná so žiadosťou žalobcu súhlasila a sumu 11.000,--eur obratom
poukázala na účet jej sestry - Kataríny Husákovej, nakoľko číslo účtu Maroša Fodora v tej dobe

nepoznala a pomoc , ktorej sa dožaloval nezniesla odklad. Sestra žalovanej, pani Katarína Husáková a
žalobca, v dobe keď žalobca požadoval pôžičku, žili spolu v jednej domácnosti. Preto žalovaná nemala
žiadne pochybnosti o tom, že by žalobcovi suma 11.000,-eur nemohla byť odovzdaná a žalovaná
nemala pochybnosti ani o tom, že jej bude čiastka 11.000,- eur vrátená. Žalobca tieto prostriedky -
11.000,- eur obdržal a potom jej ústne sestra a žalobca oznámili, že jej peniaze poskytnuté žalobcovi

vrátia na jej účet, ktorého číslo si žalobca od nej vyžiadal. Následne dňa 2.5.2013 jej žalobca sumu
11.000,- eur, presne v dojednaných intenciách, poukázal zo svojho účtu, teda boli poukázané z účtu
žalobcu . Týmto bola pre ňu celá záležitosť vybavená, lebo boli splnené všetky dojednané podmienky.
Žalovaná vôbec nepočítala a nemala ani dôvod sa domnievať, že žalobca peniaze, ktoré obdržal
na záchranu jeho firmy, bude po čase požadovať späť. V tej dobe žalovanú vôbec nenapadlo, že by

žalobca v budúcnosti, teda po dvoch rokoch, požiadal, aby mu žalovaná peniaze vrátila. Žalovanú ani
nenapadlo, že za poskytnutú pomoc, tým, že niekomu pomohla preklenúť jeho problémy, by mohla mať
problém ona. Peniaze boli poskytnuté pre žalobcu na prekonanie nedostatku peňažných prostriedkov
na podnikanie. Žalovaná poukázala aj nato, že až po dvoch rokoch si žalobca spomenul na to, že by
to mohol byť neoprávnený prospech. Žalovaná mala zato, že žalobca sa vrátenia sumy 11.000,- eur

domáha iba z toho dôvodu, že sa jej sestra - Katarína Hsáková so žalobcom rozišla. Z uvedeného
dôvodu považuje žalovaná konanie žalobcu za účelové, cieľom ktorého je čo najviac uškodiť osobám,
ktoré mu pomohli, keď mu nepomohli banky ani iné fyzické osoby. Sám žalobca , ktorý urýchlene
potreboval peniaze na podnikanie a prevzal od žalovanej pôžičku 11.000,- eur prostredníctvom jej
sestry Kataríny Husákovej, totiž uviedol, že predsa nebude poukazovať peniaze- pôžičku 11.000,- eur na

účet jej sestry, ale že ju vráti priamo na účet žalovanej a to v súlade s trojdohodou. Žalovaná mala zato,
že bola ústne uzatvorená zmluva v prospech tretej osoby podľa § 50 Občianskeho zákonníka na základe
ktorej sa Katarína Husáková a žalobca dohodli na plnení tretej osobe, podľa ktorej sa žalobca zaviazal
splniť dlh 11.000,-eur nie na účet jej sestry, ale priamo na účet žalovanej. S poukazom na uvedenémala žalovaná zato, že plnenie zo strany žalobcu nebolo bez právneho dôvodu. Čiastku 11.000,- eur
žalobca prevzal pre svoje potreby, prostredníctvom sestry žalovanej a na základe trojdohody /zmluvy v
prospech tretej osoby/ ju mal žalobca vrátil žalovanej. Žalovaná mala zato, že dostatočne odôvodnila,

prečo žalobca nemá nárok na zaplatenie čiastky 11.000,--eur a že nemá ani žiadny právny dôvod na
vymáhanie uvedenej čiastky.

3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili účastníci konania a predvolaná
svedkyňa.

4. Žalovaná pred súdom uviedla, že plne zotrvávam na svojom písomnom vyjadrení k veci. Žalobca jej
bol ako švagor, žil v spoločnej domácnosti s jej sestrou Katarínou Husákovou. Všetci traja sa dohodli,
že žalovaná požičia peniaze žalobcovi prostredníctvom jej sestry. Bola to trojdohoda, pri ktorej boli
prítomní všetci traja. Bola to ústna trojdohoda. Žalovaná na základe tejto dohody poslala 11.000,-- eur

na účet jej sestry, bolo dohodnuté, že žalobca jej tieto peniaze vráti a tak sa aj stalo, peniaze jej žalobca
vrátil. Na otázku súdu, či žalovaná bola pritom ako Katarína Husáková nakladala s finančnou čiastkou
11.000,- eur , ktorá podľa tvrdenia žalovanej mala byť pôžičkou pre žalobcu, t.j. či žalovaná videla ako
Katarína Husáková čiastku 11.000,- eur fyzicky odovzdáva žalobcovi, prípadne vypisuje prevodný príkaz
na prevod tejto čiastky na účet žalobcu, žalovaná uviedla, že nevie ako sa s týmito peniazmi po ich

prevode na účet Kataríny Husákovej naložilo a ani ju to nezaujímalo. Žalovaná aj pred súdom trvala
na tom, že peniaze si od nej požičal žalobca a to prostredníctvom jej sestry. Požičal si ich preto, lebo
ich on potreboval. To, že žalobca peniaze potreboval, vedela žalovaná len sprostredkovane od svojej
sestry.Žalovanánevedelauviesť,kedy konkrétnekuzavretiutrojdohodydošlo,nepamätalasianipresné
miesto, kde k nej malo dôjsť, poukázala na dlhší časový odstúp od jej uzavretia.

5. Žalobca pred súdom uviedol, že popiera existenciu akejkoľvek trojdohody.Uviedol, že vie o tom, že
žalovaná poslala sumu 11.000,- eur na účet Kataríne Husákovej, a vie to od pani Kataríny Husákovej, s
ktorou žil v jednej domácnosti. Katarína Husáková mu povedala, že tieto peniaze potrebuje na splatenie
úveru v Tatrabanke. Žalobca poprel , že by on sám mal nejaké finančné problémy. Uviedol, že má

všetky záväzky, či už voči Sociálnej poisťovni, voči zamestnancom, voči každému vyrovnané.

6. V konaní vypočutá svedkyňa, pani Katarína Šankó Husáková uviedla, že účastníkov konania pozná,
žalovaná je jej sestra a so žalobcom žila. Uviedla, že nevie prečo je podaná žaloba voči jej sestre,
ktorá im chcela len pomôcť. Svedkyňa uviedla, že bola uzavretá ústne trojdohoda, že im sestra požičia

peniaze , nakoľko tieto peniaze potreboval žalobca, pretože mal finančné problémy. Svedkyňa ďalej
uviedla, že v roku 2007 jej bol poskytnutý úver v Tatra banke. Tento úver v Tatra banke jej bol poskytnutý
na dvadsať rokov a mesačne ho splácala po cca 100,--eur. V roku 2013 brala úver aj v ČSOB. K tomu,
aby jej ČSOB-čka dala úver však musela mať splatený úver v Tatra banke. V Tatra banke preto v
marci 2013 jednorázovo uhradila úver v sume cca 10.700,--eur. A to boli tie finančné prostriedky, ktoré jej

sestra poslala na účet. Tú sumu 11.000,-eur, ktorú jej poskytla sestra, preto potrebovala na splatenie
úveru v Tatra banke, lebo potrebovala, resp. žalobca potreboval ďalší úver 25.000,-eur. Žalobca tých
ďalších 25.000,- eur potreboval, pretože mu žiadna banka nechcela dať úver. Ten úver 25.000,- eur
pritom vyplatila ČSOB priamo na účet žalobcu. Jednalo sa o peniaze za byt. Na otázku súdu o aký byt
išlo svedkyňa uviedla, že išlo o byt, ktorý jej žalobca predal a ten byt je doposiaľ napísaný na svedkyňu.

Na otázku súdu svedkyňa uviedla, že so žalobcom mala uzatvorenú riadnu kúpnu zmluvu. Jednalo sa o
malý trojizbový byt v Štúrove, ktorý bol ohodnotený na 25.000,- eur. Vlastníkom tohto bytu bol predtým
žalobca cca 10 rokov. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu , či svedkyňa vrátila svojej sestre tých
11.000,- eur, ktoré si požičala na splatenie úveru, svedkyňa uviedla, že peniaze sestre vrátil žalobca na
základe trojdohody.

7. Súd sa oboznámil so žalobou, písomným vyjadrením k žalobe, v spise založenými listinnými dôkazmi,
vypočul v konaní účastníkov konania a svedkyňu Katarínu Šankó Husákovú.

8. Z listinného dôkazu založeného v spise na č.l. 33 / detail pohybu na účte / a aj z výsluchu účastníkov

konania, mal súd preukázané, že dňa 2.5.2013, boli na účet žalovanej žalobcom prevedené finančné
prostriedky v sumu 11.000,- eur. Uvedené sporné nebolo. Prevod tejto finančnej čiastky nespochybnila
ani samotná žalovaná. Žalobca tvrdil, že tieto peniaze poslal žalovanej bez právneho dôvodu a preto
žiada žalovanú, aby mu ich vydala titulom bezdôvodného obohatenia. Naopak žalovaná tvrdila, že zostrany žalobcu nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, ale že išlo o plnenie zo zmluvy o pôžičke. Z
listinného dôkazu založeného v spise na č.l. 32 mal súd preukázané, že dňa 12.3.2013 boli na účet
Kataríny Husákovej žalovanou prevedené finančné prostriedky v sume 11.000,- eur. Ani túto skutočnosť

žiaden z účastníkov konania nespochybnil. Žalovaná ale tvrdila, že uvedená čiastka, ktorú poslala na
účet svojej sestry , Kataríny Husákovej, ktorá v tom čase žila so žalobcom, bola pôžička, ktorá bola zo
strany žalovanej poskytnutá žalobcovi , ale prostredníctvom jej sestry. Uvedenú pôžičku podľa tvrdenia
žalovanej mal žalobca použiť na pokrytie svojich finančných záväzkov z podnikania / záväzky voči jeho
zamestnancom, sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni ... atď. /.

9. Ako už bolo uvedené, žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia žalovanej sumy titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovanej zaslal 11.000-,eur bez právneho dôvodu. Žalovaná
tvrdila, že peniaze, ktoré jej žalobca poslal neboli poslané bez právneho dôvodu, ale že jej vracal
pôžičku, ktorú mu ona poskytla predtým a to tak, že peniaze / pôžičku/ zaslala na účet svojej sestry.
V konaní bolo preukázané, že žalovaná zaslala na účet svojej sestry začiatkom marca 2013 sumu

11.000,- eur. V konaní bolo preukázané aj to , že začiatkom mája 2013 boli z účtu žalobcu prevedené
na účet žalovanej peniaze v sume 11.000,- Sk. Tieto skutočnosti sporné v konaní neboli. Sporné medzi
stranami boli ich tvrdenia o právnom dôvode presunu uvedených finančných čiastok z účtu žalovanej
na účet jej sestry a z účtu žalobcu na účet žalovanej. Taktiež boli sporné tvrdenia o spôsobe použitia
najmä finančnej čiastky, ktorú žalovaná zaslala na účet svojej sestry.

10. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Podľa § 559 ods.2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

11. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana / veriteľ/ druhej strane /dlžníkovi/ veci určené podľa
druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pojmovými znakmi

zmluvy o pôžičke teda sú:
- prenechanie vecí určených podľa druhu,
- dočasnosť právneho vzťahu,
- povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu.
Je teda zrejmé, že predmetom zmluvného vzťahu / zmluvy o pôžičke/ môžu byť len veci určené

druhovo,t.j.ajpeniaze.Preplatnývznikzmluvyjevšakpotrebnéajprenechanie,resp.reálneodovzdanie
predmetu zmluvy veriteľom dlžníkovi. Z právnej úpravy zmluvy o pôžičke vyplýva, že právny vzťah
založený touto zmluvou môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Pre samotnú platnosť zmluvy sa
nevyžaduje písomná forma. Uvedenú zmluvu je možné uzavrieť aj v ústnej forme, konkludentným
prejavom. Pre platnosť zmluvy sa písomná forma nevyžaduje, musí však dôjsť k reálnemu odovzdaniu

druhovo určených vecí dlžníkovi. Charakter tohto vzťahu je dočasný, t.j. dlžník je povinný po uplynutí
určitého času, buď dohodnutého v zmluve alebo podľa zákona, vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu.
Z vykonaného dokazovania a to najmä výsluchu žalovanej, ktorá sama uviedla, že nevie ako jej sestra
potom, čo jej boli prevedené peniaze zo strany žalovanej, s touto čiastkou naložila, t.j. či peniazežalobcovi odovzdala, ale najmä z výsluchu svedkyne, samotnej sestry žalovanej , mal súd preukázané,
že peniaze o ktorých žalovaná tvrdí, že ich poskytla ako pôžičku žalobcovi na úhradu jeho záväzkov z
podnikateľskej činnosti, neboli v skutočnosti vôbec odovzdané žalobcovi. Súd mal naopak preukázané,

že tieto prostriedky svedkyňa, na ktorej účet boli poslané, použila na predčasnú úhradu úveru v Tatra
banke a to z dôvodu, aby si následne mohla svedkyňa zobrať ďalší úver v ČSOB banke. Svedkyňa
síce tvrdila, že ten ďalší úver v ČSOB banke brala , pretože peniaze potreboval žalobca, ale súčasne
uviedla, že tieto peniaze predstavovali kúpnu cenu za byt, ktorý jej žalobca predal na základe riadnej
kúpnej zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania súd preto dospel k záveru, že tvrdenia žalovanej,

že poskytla žalobcovi pôžičku 11.000,- eur preukázané neboli. V konaní nebolo preukázané tvrdenie
žalovanej, že žalobcovi poskytla pôžičku na základe ,, trojdohody“ tak, že peniaze pošle žalobcovi
prostredníctvom jej sestry / svedkyne/. Peniaze síce boli na účet sestry žalovanej prevedené, táto ich
však použila na splatenie vlastných záväzkov voči peňažnému ústavu, ktorý jej poskytol úver. Použila
ich na predčasné splatenie úveru. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by sestra
žalovanej v zmysle ich uvádzanej trojdohody následne peniaze z účtu vybrala a fyzicky ich odovzdala

žalobcovi / ako pôžičku od žalovanej/, resp. že by ich sestra žalovanej následne previedla na účet
žalobcu. Naopak, bolo preukázané, že sestra žalovanej / svedkyňa/ peniaze, ktoré jej prišli v marci 2013
od žalovanej použila na predčasné splatenie vlastného úveru. Ako už bolo uvedené, pre platný vznik
zmluvy o pôžičke je potrebné prenechanie, resp. reálne odovzdanie predmetu zmluvy, v tomto prípade
peňazí, veriteľom dlžníkovi, t.j. žalovanou žalobcovi. Takéto reálne prenechanie poskytnutia peňazí

zo strany žalovanej žalobcovi v konaní preukázané absolútne nebolo. Sestra žalovanej, na účet ktorej
boli žalovanou peniaze zaslané , tieto nikdy žalobcovi na úhradu jeho potrieb neodovzdala, ale použila
ich pre svoje vlastné potreby. K platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke z uvedeného dôvodu, keďže
reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi je podstatnou náležitosťou zmluvy, podľa súdu nedošlo.
Žalovaná tvrdila aj to , že bola uzavretá zmluva v prospech tretej osoby podľa § 50 Občianskeho

zákonníka. Toto preukázané nebolo. Ako je uvedené vyššie , malo ísť o zmluvu o pôžičke, ktorú mala
poskytnúť žalovaná žalobcovi prostredníctvom svojej sestry. K poskytnutiu pôžičky žalobcovi však
nedošlo.

12. Keďže v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že žalobcom zaslaná čiastka 11.000,- eur na

jejúčetjenímvracanápôžička/ platnéuzavretie zmluvy opôžičke preukázanénebolo/ másúdzato,že
plnenie - peniaze v sume 11.000,- eur, ktoré žalobca zaslal na účet žalovanej , je plnením bez právneho
dôvodu. Žalobca preukázal, že žalovanej uvedenú sumu na účet zaslal. Žalovaná síce tvrdila, že išlo
o plnenie na základe zmluvy o pôžičke, to sa však nepreukázalo. V konaní nebol preukázaný žiaden
právny dôvod plnenia žalobcu v prospech žalovanej. Preto súd posúdil plnenie žalobcu, prevod čiastky

11.000,- eur na účet žalovanej, ako plnenie bez právneho dôvodu / platné uzavretie zmluvy o pôžičke,
resp. akejkoľvek inej zmluvy preukázané nebolo /. V zmysle § 451 ods. 1 a 2 je žalovaná povinná toto
bezdôvodné obohatenie žalobcovi vrátiť. Preto súd zaviazal žalovanú , aby žalobcovi zaplatila 11.000,-
eur a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

13. Žalobca ešte pred pojednávaním písomne vyzval žalovanú na vrátenie tejto sumy, čo potvrdila
aj žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré zasielala žalobcovi. Žalovaná teda bola vyzvaná na
vrátenie sumy 11.000-,eur do 5.4.2015 a to ešte pred začatím konania. Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi
v stanovenej lehote nevrátila, čím sa s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania. Podľa § 489
Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej

škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Záväzkovo právne
vzťahy pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť
vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov - zo zmlúv , ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom
stanovených podmienok, t.j. aj z bezdôvodného obohatenia. Aj bezdôvodné obohatenie predstavuje
záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil

voči tomu kto obohatenie získal. A pokiaľ ide o povinnosť platobnú, je nepochybné, že ide o dlh peňažný,
z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka dôsledok
vzniku omeškania na strane dlžníka, s ktorým korešponduje právom veriteľa požadovať okrem plnenia-
vydania bezdôvodného obohatenia aj úroky z omeškania. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas
plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný

splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca žalovanú vyzval, aby mu dlh
splnila do 5.4.2015 a keďže tak žalovaná neurobila nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania.
Žalobca si však uplatnil úroky z omeškania od 28.4.2014, kedy už bola žalovaná s plnením peňažného
záväzku v omeškaní, preto mu súd tieto priznal. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne. Takto uplatní úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému
dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 % + 5 percentuálnych bodov=5,05%.

14. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca

bol plne úspešný v konaní / žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu/. Preto súd priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov konania bude v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).