Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/301/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715216626
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715216626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: G. N.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX U., štátny občan SR, právne zastúpená: JUDr. Jaroslavom
Čiernym advokátom, so sídlom B. ul. č. XX, XXX XX U. proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
so sídlom Karadžičova 17, Bratislava 26 825 22, IČO: 31 383 408, v konaní o zaplatenie 573,84 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 7.4.2016 č.k.
17C/138/2015-74, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie v tomto konaní vyhovel žalobnému návrhu žalobkyne a
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 573,84 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne, z dlžnej sumy 573,84 eur od 22.12.2015 do zaplatenia. Žalovaný je
povinný nahradiť žalobkyni trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh, v sume
34,- eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 233,23 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
na účet právneho zástupcu žalobkyne.

V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku okresný súd popísal obsah prednesov a tvrdení oboch
strán sporu, obsah vykonaných dôkazov a následne v súvislosti s právnym posúdením veci citoval ust.
§ 451 ods. 1,2, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a ďalej ustanovenia § 4 ods. 2, § 10
ods. 1 písm. a), § 11 ods. 6 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom v čase škodovej udalosti
(opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla).V
súvislosti s právnym posúdením veci súd prvej inštancie v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku
ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že 10.8.2013 žalobkyňa bola účastníčkou

poistnej udalosti, pri ktorej, pri otváraní dverí na svojom motorovom vozidle spôsobila škodu na vozidle
vo vlastníctve spoločnosti VIERIK - elektro s.r.o., so sídlom Gen. Miloša Vesela 3/5304, Ružomberok,
IČO: 36 426 075. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravného prostriedku, pretože v danom prípade vystupovala ako prevádzateľ motorového vozidla s
tým, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, pričom rozdielne od žalovaného súd je toho
názoru a tak sa uberá aj rozhodovacia činnosť súdov, že škodová udalosť nemusí vzniknúť len vtedy,
ak je vozidlo v pohybe, teda nie je rozhodujúce, či v danom prípade bol v chode motor vozidla alebo

nie a tiež pokiaľ ku škode došlo pri otváraní dverí žalobkyne, ktoré narazili do vedľa stojaceho vozidla,
tak podľa názoru súdu úkony, ktoré súvisia s jazdou a úkonmi pred a po ukončení jazdy sa považujú za
okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla a teda je zrejmá zodpovednosť žalobkyne podľa § 427
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Následne potom v súvislosti so Zmluvou o poistnom zmluvnom poistenízodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú mala uzavretú žalobkyňa s
Wüstenrot poisťovňou a.s. nastúpila povinnosť poisťovne podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.
poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti

poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a to s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona
č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poistený má právo s poistenia zodpovednosti, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci. Pokiaľ ide o rozsah poistného plnenia, ktoré mal poskytnúť
žalovaný Wüstenrot poisťovňa a.s., tak tento rozsah bol ustálený v rámci konania na Okresnom súde

v Martine, vo veci 15C/223/2014, na sumu 258,56 eur, ktorú ako spôsobenú škodu uhradila žalobkyňa
poškodenému spoločnosti VIERIK - elektro, s.r.o. Ružomberok, pričom toto plnenie mala v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a) s použitím § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. plniť Wüstenrot
poisťovňa a.s., teda žalovaný a je zrejmé, že žalobkyňa plnila za žalovaného a teda žalovaný sa v tejto
sume 258,56 eur bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť nároku, tak
túto súd považoval za škodu, za ktorú podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá žalovaný,

pretože porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 381/2001 Z. z.. Táto škoda pozostáva
z úrokov z omeškania zo sumy 258,56 eur vo výške 5,25 % ročne od 16.12.2013 do 26.11.2015, kedy
bola škoda uhradená žalobkyňou v prospech poškodeného, ďalej pozostáva škoda v tomto konaní zo
sumy 3,68 eur ako trov konania, ktoré boli preukázané uznesením OS Martin, sp. zn. 15C/223/2014
zo 16.10.2014, ktorým bol schválený súdny zmier, tiež z právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní

15C/223/2014, ktoré mal súd preukázané rovnako uznesením o schválení súdneho zmieru v tomto
konaní, ďalej škoda pozostávala z nevrátenej časti súdneho poplatku za odpor v sume 11,5 eur rovnako
vyplývajúce z uznesenia o schválení súdneho zmieru. Tiež bolo preukázané uznesením Okresného
súdu Martin 15C/223/2014 zo dňa 27.8.2015, že žalobkyňa v tomto konaní zložila preddavok 100,-
eur na trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli aj reálne použité na vyplatenie znalečného znalcovi

a tiež škoda pozostávala zo sumy 9,63 eur ako trovy štátu, ku ktorých náhrade súd zaviazal G. N. ak
odporkyňu v konaní 15C/223/2014, ktorých suma vyplýva rovnako z uznesenia o schválení súdneho
zmieru. V konaní 15C/223/2014 bola G. N. žalobkyňa v tomto konaní zastúpená právnym zástupcom,
ktorému v rámci konania sp. zn. 15C/223/2014 vznikli trovy právneho zastúpenia v sume 88,32 eur, ktoré
mu žalobkyňa ako klientka uhradila, uvedené vyplýva z výpisu z účtu žalobkyne. Je teda nepochybné,

že žalobkyni vznikla škoda 315,28 eur v súvislosti s konaním vedenom na Okresnom súde Martin sp.
zn. 15C/223/2014 s tým, že v prípade, žeby žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu
zo zákona č. 381/2001 Z.z., tak by sa predišlo súdnemu sporu sp. zn. 15C/223/2014. Zodpovednosť
žalovaného za vzniknutú škodu môže byť daná len vtedy, ak sú splnené povinnosti zodpovednosti
za túto škodu. Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti je preukázané, že žalovaný porušil svoju

právnu (zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 381/2001 Z.z., konkrétne ust. § 11
ods. 6 a § 4 ods. 2 písm. b) tohto zákona). Pokiaľ ide vznik škody, tak je nepochybné, že keďže
žalovaný odmietol poskytnúť plnenie poškodenému, voči ktorému v zmysle zákona poškodený má
priamy nárok, tak bol nútený poškodený uplatniť svoje právo priamo voči škodcovi, v danom prípade
voči žalobkyni a to v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 15C/223/2014. Práve v súvislosti s tým,

že poškodený potom ako žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie sa obrátil priamo na žalobkyňu,
tak tejto majetok sa zmenšil o sumu 315,28 eur, ktorú sumu mal súd preukázanú ako je uvedené vyššie
a nepochybne o túto sumu sa majetok žalobkyne zmenšil, teda v danom prípade ide o škodu. Pokiaľ
ide príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, tak je nepochybné, že pokiaľ by
si bol splnil žalovaný svoju zákonnú povinnosť, bolo by sa predišlo súdnemu sporu 15C/223/2014 a

nebola by teda škoda vznikla. Súd mal teda za preukázanú jasnú príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody. Pokiaľ ide o ďalší atribút škody, súd mal preukázané
aj zavinenie na strane žalovaného, pričom zavinenie vo forme nedbanlivosti sa pričítava subjektu,
ktorý svojím protiprávnym úkonom spôsobil škodu inému, teda v danom prípade žalobkyni. Súd teda
zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 573,84 eur, ktorá pozostáva v časti 258,56 eur z bezdôvodného

obohatenia a zostávajúcej časti z preukázanej škody, ktorú žalovaný žalobkyni spôsobil. Je nepochybné,
žežalobkyňavyzývalažalovanéhonaúhradutejtosumypokusmiozmier,žalovanýopakovanieodmietal
plniť svoju zákonnú povinnosť a opakovane odmietol poskytnúť plnenie žalobkyni a teda dostal sa do
omeškania.Žalobkyňapožadovalaúrokzomeškaniaododňapodaniažalobyatoúrokzákonnývsúlade
s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto súd nemal dôvod takto uplatnený úrok žalobkyni priznať.

O trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom výšku
priznaných trov vyčíslil a odôvodnil ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.2. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie v oboch jeho výrokových častiach (vo veci samej aj o
náhrade trov konania) podal žalovaný odvolanie v zákonnej lehote. V odvolaní uviedol, že v konaní
došlo k vadam uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný zotrval v názore, že ku škode nedošlo pri prevádzke
vozidla a škoda nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, keďže vozidlo
nebolo v pohybe a nemalo zapnutý motor. Podľa názoru odvolateľa motorové vozidlo je v prevádzke
nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Ďalej uviedol, že
uvedenie motorového vozidla do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa

vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či už sa tak stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti
prístupnom alebo ešte v garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. V
posudzovanom prípade stretu s dverami motorového vozidla nebol motor poisteného vozidla v chode
a vozidlo sa ani samovoľne nepohybovalo, bolo odstavené. Ďalej v odvolaní citoval niektoré právne
názory súdov SR a ČR a zdôrazňoval, že v prejednávanej veci zodpovednosť žalovaného za vzniknutú
škodu nie je daná, nakoľko v danom prípade nie je splnený základný predpoklad zodpovednosti, a to

príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. V odvolaní napadol taktiež priznanú
výšku náhrady trov konania, čo v odvolaní ďalej odôvodňoval. V záverečnej časti odvolania navrhoval
preto žalovaný, aby odvolací súd rozsudkom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
návrh žalobkyne sa zamieta alebo alternatívne uznesením napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si uplatnil aj náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalovanej podala písomné vyjadrenie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny z
dôvodov v ňom uvedených. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.

161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal vodôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §

387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Žalovaná v odvolaní opakuje rovnaké argumenty, ktoré prezentovala už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa okresný súd v napadnutom rozsudku dôsledne a dostatočne vysporiadal.
Odvolací súd (na rozdiel od odvolateľa) je toho názoru, že z ustálenej judikatúry súdov, ako aj z
odbornej teórie vyplýva, že prevádzkou motorového vozidla sa rozumie nielen pohyb motorového

vozidla, ale aj jeho príprava na jazdu, udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu a úkony potrebné
po skončení jazdy (napr. aj otváranie, či zatváranie dverí). Škoda je teda spôsobená prevádzkou
dopravného prostriedku, ak bola spôsobená na inom motorovom vozidle aj pri otváraní a zatváraní dverí
na parkovisku. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov
konania.

14. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1,2 CSP v spojitosti s ust. § 262
ods. 1,2 CSP a o výške náhrady trov konania rozhodne podľa uvedených ustanovení súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)