Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/384/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316203062
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5316203062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Ing.
S. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Vysockým, advokátom,
Advokátska kancelária, ul. H. č. XXX, F., proti žalovanému: SR, zastúpená Generálnou prokuratúrou
SR, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody 1.287,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16C/96/2016-84 zo dňa 1.7.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 16C/96/2016-84 zo dňa 1.7.2016 zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 1.287,77 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.287,77 eur od 16.4.2016
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi zároveň priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím na tom skutkovom a právnom základe, že uznesením OR PZ Čadca ČVS:
ORP-81/00-CA-2008 zo dňa 24.7.2009 bolo voči nemu vznesené obvinenie z prečinu nadržovania

podľa § 339 ods. 1 Trestného zákona. Uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia bolo
vydané na základe pokynu prokurátorky Okresnej prokuratúry Čadca Pv 1233/07-39 zo dňa 28.4.2009.
Voči tomuto uvedenému uzneseniu sťažnosť, ktorú dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina
uznesením sp. zn. 1 Kpt 98/09-18 zo dňa 12.10.2009 zamietol ako nedôvodnú. Dňa 19.7.2010 podala
naňho prokurátora OP Čadca obžalobu pod Pv 510/08-85 pre prečin nadržovania. Okresný súd Čadca
vydal dňa 2.8.2010 pod sp. zn. 2 T 87/2010-467 trestný rozkaz, ktorým bol pre prečin nadržovania
odsúdenýnapeňažnýtrest500,-eurapreprípadzmareniavýkonupeňažnéhotrestu mubolustanovený

náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 týždne. Proti uvedenému trestnému rozkazu podal odpor
a následne bol rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 2 T 87/2010 - 543 zo dňa 5.12.2012
oslobodený spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Proti
uvedenému rozsudku podal prokurátor odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Žilina uznesením sp.
zn. 1 To 43/2013-579 zo dňa 30.4.2013, ktorým rozsudok okresnému súdu zrušil a vec mu vrátil na
nové prejednanie a rozhodnutie. Rozsudkom OS Čadca sp. zn. 2 T 84/2010-613 zo dňa 11.9.2013 bol
odsúdený pre prečin nadržovania na peňažný trest vo výmere 160,- eur a pre prípad zmarenia výkonu

peňažného trestu bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 dní. Voči tomuto
rozsudku podal odvolanie o ktorom opätovne rozhodoval Krajský súd v Žiline e tento rozsudkom zo dňa
3.6.2014 sp. zn. 1 To 33/2014-678 odsudzujúci rozsudok okresného súdu zrušil a oslobodil ho spodobžaloby , pretože skutok nie je trestným činom. Uvedenými trestnými konaniami mu vznikla v dôsledku
nezákonného rozhodnutia škoda, ktorá predstavuje zaplatené trovy obhajoby v žalovanej výške.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia.

Rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby nezakladá záver o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia
voči žalobcovi bolo nezákonné. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je nezákonným z dôvodu, že v čase
jeho vydania existujúca pravdepodobnosť spáchania trestného činu sa v neskorších štádiách trestného
konania z rôznych dôvodov nepotvrdila.
Súd prvého stupňa aplikoval na skutkový stav zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov v platnom
znení ku dňu 31.12.2010. Konštatoval, že žaloba žalobcu je dôvodná, keď na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalobca uhradil právnemu zástupcovi odmenu za právne služby v
sume, ako to podanou žalobou žalobca uplatnil. Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti dospel súd k záveru, že žaloba je vo svojom základe dôvodná a poukázal na ustálenú súdnu
prax, podľa ktorej štát zodpovedá za škodu spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia, ktoré sa

skončilo zastavením alebo oslobodením spod obžaloby. Tento bol spod obžaloby oslobodený, má pri
splnení ďalších zákonných predpokladov podľa uvedeného zák. č. 514/2003 Z.z. zásadne právo na
náhradu škody vrátane náhrady nákladov na trovy obhajoby. Ide o špecifický prípad zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom sa v konaní o náhrade
škody nevyžaduje rozhodnutie o nezákonnosti trestného stíhania, ale postačuje právoplatné rozhodnutie

o zastavení trestného stíhania alebo právoplatne oslobodzujúci rozsudok z dôvodov podľa § 285
písm. a), b) alebo c) Trestného poriadku. V danom prípade mal súd prvej inštancie preukázané, že
žalobcovi vznikla škoda rozhodnutím povereného príslušníka policajného zboru o vznesení obvinenia,
t.j. uznesením ČVS: ORP-81/00/CA/2008 zo dňa 24.7.2009, ako aj uznesením Krajskej prokuratúry v
Žiline č.k. 1 Kpt 98/09-18 zo dňa 12.10.2009 o zamietnutí sťažnosti obvineného. Tieto dve uznesenia

je potrebné posudzovať spoločne ako jeden celok, keďže sťažnosť je opravným prostriedkom proti
uzneseniu o vznesení obvinenia. Škoda žalobcovi vznikla aj v dôsledku podania obžaloby, čo je
rozhodnutieprokurátorasuigeneris.Spôsobenáškodajevpriamejpríčinnejsúvislostisovšetkýmitýmito
rozhodnutiami, pretože ku škode (spočívajúcej najmä v trovách obhajoby pri ďalších úkonoch trestného
stíhania) by nebolo došlo, ak by nebolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia, ale aj vtedy, ak by

uznesenie o vznesení obvinenia bolo na základe sťažnosti obvineného prokurátorom zrušené. Ak súdna
prax ustálila pre prípad oslobodenia spod obžaloby fikciu nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia,
potom je potrebné za tak isté nezákonné považovať uznesenie o zamietnutí opravného prostriedku proti
nezákonnému rozhodnutiu o vznesení obvinenia, pritom nejde o konštatovanie skutočnej nezákonnosti
daných rozhodnutí od momentu ich vydania, ale o objektívnu zodpovednosť za ich vydanie, ak neskôr

došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, čo sa stalo v prejednávanej
veci. Súd prvej inštancie zistil vznik škody, ktorá spočívala v trovách právneho zastúpenia, ktoré boli
hodnoverným spôsobom preukázané z príjmových pokladničných dokladov v celkovej výške 1.287,77
eur, ku ktorej sume aj žalovaného zaviazal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa
rozsudkom bol porušený zákon, keď rozhodnutie trpí vadami, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a súd v podstate svojim postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred
súdom a vec nesprávne právne posúdil. Okresný súd nesprávne vyhodnotil a posúdil otázku, ktorý orgán

je príslušný konať v mene štátu. Z rozhodnutia súdu je nepochybne zrejmé, že titulom náhrady škody
je uznesenie povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia. Uznesenie povereného príslušníka PZ
o vznesení obvinenia je účinné a vykonateľné už jeho vydaním bez ohľadu na doručenie a to buď
obvinenému alebo prokurátorovi. Jeho účinky nastávajú už vydaním. Prokurátor poukazoval na to, že
primárnym predpokladom pre vznesenie obvinenia Ing. S. J. vykonávajúcemu v inkriminovanom čase

funkciu poľovníckeho hospodára je v podstate existencia podozrenia, že N. C. dňa 15.10.2006 nelegálne
ulovil jeleňa II. vekovej triedy, teda trestné oznámenie alebo na podklade zistených skutočností po
začatí trestného stíhania je dostatočné pre odôvodnenie záveru, že trestný čin spáchala určitá osoba.
Nemusí ísť o jednoznačný záver, postačí vyšší stupeň pravdepodobnosti. Preto prokurátorka Okresnej
prokuratúry Čadca dňa 19.7.2010 pod Pv 510/08-85 podala na navrhovateľa obžalobu pre prečin

nadržovania, ktorú trestný súd Čadca ako trestnú vec viedol pod sp.zn. 2T 84/2010. Okresný súd Čadca
v tejto trestnej veci vydal 2.8.2010 trestný rozkaz, ktorým navrhovateľa uznal vinným zo žalovaného
prečinu, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 500,- eur a náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 2 týždne. Po podanom odpore Okresný súd Čadca vo veci znova rozhodol tak, že žalobcu spodobžaloby oslobodil. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline uznesením 1To 43/2013-579 zo
dňa 30.4.2013 namietaný prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Okresný súd Čadca následne rozsudkom č.k. 2T 84/2010-613 zo dňa 11.9.2013 opäť uznal

navrhovateľa vinným zo žalovaného prečinu a uložil mu peňažný trest vo výmere 160,- eur a náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 5 dní. Na základe odvolania opäť vo veci konal a rozhodoval Krajský
súd v Žiline, ktorý rozsudkom 1To 33/2014-678 zo dňa 3.6.2014 žalobcu ako obvineného spod obžaloby
oslobodil, pretože dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bol stíhaný, nie je trestným činom. Žalobca sa
domnieva, že uznesenie o vznesení obvinenia je nezákonné rozhodnutie, žalovaný tento nárok žalobcu

neuznáva a žiada ho zamietnuť v celom rozsahu. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii
nezákonného rozhodnutia. Potvrdenie zákonnosti prípravného konania súdom (nariadením hlavného
pojednávania) a uznanie viny a uloženie trestu v súdnom konaní, teda odsúdenie obžalovaného, je
„viac ako len“ analogické posudzovanie postupu prokurátora, ktorý zamietne sťažnosť a podá obžalobu,
pretože rozhodujúce je súdne konanie a dôkazy v ňom vykonané. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že
v trestnom konaní bol žalobca oslobodený spod obžaloby len s použitím zásady „in dubio pro reo“ , teda

nevzal do úvahy zákonnosť prípravného konania vrátane zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia.
V danom prípade uznesenie o vznesení obvinenia nie je nezákonné, a teda ani titul náhrady škody nie
je daný. Vo veci je zrejmé, že žalobca si svojim konaním trestné stíhanie zavinil sám a podľa odvolateľa
náhrada škody by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Neskoršie rozhodnutie o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby nezakladá záver o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi (v tom čase

obvinenému) bolo nezákonné. Podľa odvolateľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušných orgánov. Zákon jednoznačne vymedzuje,
aké rozhodnutie možno považovať za nezákonné. Súd nemôže určovať zákonnosť alebo nezákonnosť
rozhodnutia o vznesení obvinenia orgánu činného v trestnom konaní. Uznesenie o vznesení obvinenia

sa nemôže stať nezákonným z dôvodu, že v neskoršom štádiu konania sa z rôznych dôvodov nepotvrdí
podozrenie zo spáchania trestnej činnosti. Pre splnenie nároku na náhradu škody je potrebné preukázať
kumulatívne splnenie troch podmienok a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi namietaným rozhodnutím a vznikom škody. V danom prípade absentuje existencia
nezákonného rozhodnutia, a preto nie je daný základ nároku na náhradu škody.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdením
žalovaného, že v trestnom konaní zistené skutočnosti nasvedčovali podozreniu, že trestný čin spáchala
určitá osoba, v danom prípade žalobca. Ani s tým, že žalobca si svojim konaním trestné stíhanie zavinil
sám. Žalobca totiž od začatia trestného stíhania popieral, že by spáchal skutok, pre ktorý mu bolo

vznesenéobvinenie.Protiuzneseniuovzneseníobvineniapodalsťažnosť,ktorúprokurátorzamietolako
nie dôvodnú. Dozorujúci prokurátor mal možnosť rozhodnúť inak, ako podaním obžaloby po skončení
prípravného konania vzhľadom na dôkaznú situáciu, čo však neurobil. Oslobodenie obžalovaného spod
obžaloby z dôvodu § 285 písm. b) Trestného poriadku bolo zákonným rozhodnutím a len potvrdilo, že
skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie žalobcovi, nie je trestným činom. Navrhol rozsudok okresného

súdu potvrdiť ako vecne správny.

4. V dôsledku podaného odvolania žalovaným bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní
odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.8. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil,

čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol

žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

10. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za nevyhnutné

uviesť, že právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je možné uplatňovať len voči
štátu a ako správne konštatoval aj okresný súd, v mene Slovenskej republiky mal ako ústredný orgán
štátnej správny, v mene ktorej koná, vystupovať Generálna prokuratúra SR. Zákon o zodpovednosti
za subjekt zodpovedný z nezákonného rozhodnutia, označuje štát. Právna úprava obsiahnutá v tomto
zákone je tak založená na princípe jediného výlučného nositeľa zodpovednosti za škodu, ktorým je štát,

ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone svojej exekutívnej funkcie. Štát je teda subjektom
zodpovednosti za škodu a zákon vymedzuje orgány, z činnosti ktorých pri výkone verejnej moci mohla
zodpovednosť štátu vzniknúť. Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý
škodučinemajetkovúujmuzapríčinil.Týmjeorgánštátu,naktorésúprenesenéurčitéúlohy,pretožeštát
zodpovedá za tie orgány, oni sami nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Trestné konanie začína

vždy vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšené podaním obžaloby a v rámci tohto
konania vykonávajú pôsobnosť tak vyšetrovateľ policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady
škody spôsobenej na tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci ako orgán konajúci v mene
štátu, prichádzalo v čase rozhodovania prvostupňovým súdom do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako
aj Generálna prokuratúra SR. K námietke žalovaného, že Generálna prokuratúra SR nie je príslušná

na zastupovanie štátu v tomto konaní, sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného
súdu. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca si uplatnil svoj nárok na predbežné prerokovanie
nároku na Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR sa vecne zaoberala nárokom žalobcu
a vyhodnotila ho ako vecne nedôvodný. Generálna prokuratúra tak prijala postavenie zástupcu SR pri
predbežnom prerokovaní nároku žalobcu a s tým aj potom súd v konaní konal. Nemohol potom odvolací

súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, pretože žalobca si dôvodne
uplatnil náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy za vzniknuté trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto
konaním vznikli. Aj podľa odvolacieho súdu boli naplnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci v zmysle ustanovení zákona o
zodpovednosti za vzniknutú škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 514/2003 Z.z., preto rozsudok

okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

11. Odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)