Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205828
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316205828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému Y. K., nar. XX. XX. XXXX, J. T. XXX/XX, X., t.č. bytom Š. XXXXX/XXXA,
P.-V. R., P. S., o zaplatenie 451,55 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Nárok žalobcu na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 20. 6. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 451,55 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 143,23 eur od 26. 4. 2013 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 141,24 eur od 26. 5. 2013 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 6 eur od 24. 6. 2013 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o.

vyfakturovala žalovanému faktúrami spolu sumu 451,55 eur, ktorú žalovaný neuhradil. Zmluvou o
postúpení pohľadávok bola dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.

2. Dňa 27. 7. 2016 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý navrhoval konanie prerušiť podľa ustanovenia
§162 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p. a to do ukončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR pod sp.zn. I.
XXXXXX/XXXX. Zároveň žiadal, aby do ukončenia tohto konania súd ustanovenie §5b zák. č.250/2007
Z.z. neaplikoval.

Podaný návrh na prerušenie konania žalobca odôvodnil tým, že ust. §5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,
ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, je v rozpore s Ústavou SR. Zákonodarca

prijatím §5b zák. č. 250/2007 Z.z., uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok
veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de facto
zlegalizovalpostaveniesúduakoadvokátadlžníka.PorušiltýmÚstavouSRamedzinárodnýmizmluvami
garantované právo k prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania.Okresný súd Q. S. podal dňa 8. 9. 2015 na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenie
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa názoru

OS Košice II zásadný rozpor ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je daný skutočnosťou, že
aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a to tým, že
„nestranný“ súd ( prípadne iný orgán ) má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,
ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného

z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s
princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu.

3. Podľa ustanovenia §162 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p., súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych

predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania.

Podľa ustanovenia §162 ods. 3 C.s.p., o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu
s rozhodnutím vo veci samej.

Súd je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania. Akceptujúc
zásadu hospodárnosti, samotné podanie návrhu na začatie konania o nesúlade predpisu nižšej právnej
sily s Ústavou SR, nezakladá podmienky pre prerušenie konania v danej veci. Samotné podanie návrhu
na Ústavný súd SR neznamená, že tomuto návrhu bude aj vyhovené. Súd uvedený návrh žalobcu

zamietol, keď nemá pochybnosť o ústavnosti ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. Preto ani
nedospel k záveru o rozpornosti ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. s niektorým zákonom alebo
niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Pochybnosti žalobcu ako
účastníka konania o ústavnosti, resp. rozpornosti citovaného zákonného ustanovenia nie sú dôvodom
na postup podľa §162 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p., keď procesný postup podľa citovaného ustanovenia sa

obligatórne použije len v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci, teda nie účastník konania, dospeje k
záveru o rozpornosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý sa týka veci, s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. S poukazom na uvedené súd
návrh žalobcu na prerušenie konania podľa §162 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p. zamietol ako nedôvodný.

4. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade
s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento
oznam bol vyvesený od 23. 1. 2017 do 30. 1. 2017.

5. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o pripojení, súhlasom so
spracovaním osobných údajov, všeobecnými podmienkami, všeobecnými podmienkami O2, cenníkom
O2 Fér, faktúrami + súhrnmi poskytnutých služieb, oznámením o postúpení pohľadávok + prílohami k
zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav.

6. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. IČO: 35 848 863 (vtedy pod obchodným
menom Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. IČO: 35 848 863) a žalovaný dňa 11. 8. 2010 uzatvorili Zmluvu o
pripojení,nazákladektorejžalovanémubolazapožičanájednamikroprocesorováSIMkarta.Predmetom
uvedenej zmluvy boli v zmluve špecifikované programy a služby.

7. Podmienky zmluvného vzťahu mali byť bližšie upravené vo Všeobecných podmienkach spoločnosti
Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. IČO: 35 848 863 a Cenníku O2 Fér.

Podľa Cenníka, poplatok za Upomienku (na položku sa nevzťahuje DPH) je 3,50 eur.

8. Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o.
IČO: 35 848 863 (vtedy pod obchodným menom Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. IČO: 35 848 863) boli
žalovanému vystavené tieto fakúry:- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 3. 2013 splatná dňa 23. 3. 2013 suma 181,08 eur s tým, že z tejto
sumy žalobca požaduje zaplatenie 161,08 eur;
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 4. 2013 splatná dňa 23. 4. 2013 suma 143,23 eur;

- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 5. 2013 splatná dňa 23. 5. 2013 suma 141,24 eur;
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 6. 2013 splatná dňa 23. 6. 2013 suma 6 eur s tým, že suma 6
eur predstavuje poplatok za upomienku.
Súčasťou každej faktúry bola príloha - Súhrn poskytnutých služieb.

9. Listom zo dňa 26. 9. 2014 spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. IČO: 35 848 863 oznámila žalovanému, že
svojupohľadávkuvovýške451,55eurpostúpilanaspoločnosťžalobcu.ŽalobcasúdupredložilajPrílohy
k zmluve o postúpení pohľadávok, uzatvorenou medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. IČO: 35 848 863
a spoločnosťou žalobcu dňa 28. 8. 2014. V jednotlivých prílohách sú špecifikované konkrétne faktúry,
ktoré boli postúpené na žalobcu. Jedná sa o faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXX.

10. Pokusom o zmier zo dňa 2. 5. 2016 právny zástupca žalobcu vyzýval žalovaného na úhradu dlhu
vo výške 569,96 eur.

11. Po takomto oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné

zamietnuť v celom rozsahu.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo

prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať

každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých
čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,

pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo
medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych
sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje

verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie
služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude

poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.Podľa ustanovenia §42 ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí

pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11.

2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Súd má v danej veci dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzatvorená dňa 11. 8. 2010 zmluva o pripojení, ktorá je svojím charakterom spotrebiteľskou
zmluvou.Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorá je fyzickou

osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu

aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, ako
aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ako aj Smernica Rady 93/13/EHS. Žalobca postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne
špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije
právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

13. Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, má povinnosť ex offo

prihliadať aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri
posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená
všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa.

14. Súd mal za preukázané, že faktúra č. XXXXXXXXXX sa stala splatná dňa 23. 3. 2013, faktúra č.

XXXXXXXXXX sa stala splatná dňa 23. 4. 2013 a faktúra č. XXXXXXXXXX sa stala splatná dňa 23.
5. 2013. Teda už dňa 24. 3. 2013, 24. 4. 2013 a 24. 5. 2013 žalobca, resp. jeho právny predchodca
mal možnosť podať žalobu na súd. Týmito dňami začala plynúť aj 3ročná premlčacia doba, ktorá pri
jednotlivých faktúrach uplynula dňa 24. 3. 2016, 24. 4. 2016 a 24. 5. 2016. Žalobca v danej veci podal
na súd žalobu až dňa 20. 6. 2016, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby pri vyššie špecifikovaných

faktúrach. Z dôvodu premlčania žalovanej sumy preto súd žalobu žalobcu zamietol v časti o zaplatenie
445,55 eur a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania z uvedenej sumy.

15. Súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovanej sumy 6 eur, vyfakturovanej faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 10. 6. 2013 splatnou dňa 23. 6. 2013 ako poplatok za upomienku.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ako súd už vyššie skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k
spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú
uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve o spotrebiteľských
úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ

ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Súd má teda za to, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, poplatky
so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, ak tieto dojednania sú súčasťou formulárových
všeobecných zmluvných dojednaní, resp. cenníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným

spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným
spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť. Súd má za to, že žalovaný ako spotrebiteľ si poplatky osobitne
nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv
je,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedatakézmluvnédojednanie,ktoréspôsobujeznačnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach, resp.
Cenníku, resp. v Tarife, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu
vprávachapovinnostiach zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Vprípade,žeideospotrebiteľský
vzťah, musí ísť o také zmluvné dojednanie, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných

podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na
vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom
na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v
spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len
jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím Vrchného
Krajinského súdu v Q. z 3. mája 2011 v obdobnej tzv. spotrebiteľskej veci, vedenej takýmto súdom
pod sp. zn. 17 U 192/10. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať (a žalovaného v pozícii
spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne

protiplnenie a takýto poplatok slúži len žalobcovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom). Tento
názor vyslovil vo svojom rozsudku aj Krajský súd B. v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn. XXCo/XX/
XXXX, XXCo/XXX/XXXX.

V zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti poplatku za upomienku

6 eur a to vrátane požadovaného úroku z omeškania.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

V danej veci súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, teda bol v konaní úspešný žalovaný. Preto by
mu patrila náhrada trov konania. Žalovanému však preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené
výdavky ako trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.