Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114204947
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114204947.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľov: 1/ N. U., nar. X.X.XXXX, bytom O. R. XXXX/XX, XXX XX J., 2/ T.. B. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom O. R. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpené: JUDr. Tatiana Polková, so sídlom Na Priekope č.
174/13, 010 07 Žilina, proti odporcovi: Z. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX J., zastúpená:
T.. B. L., bytom Y. XXXX/X, XXX XX J., o určenie neplatnosti listiny o vydedení a neplatnosť závetu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že listina o vydedení spísaná dňa 7.10.2010 vo forme notárskej zápisnice pod sp.zn.
N 345/2010, NZ 36367/2010, NCRza5005/2010, NCRls 36940/2010 na notárskom úrade JUDr. Aleny
Majerčiakovej je voči navrhovateľkám v 1/ a 2/ rade

n e p l a t n á .

Súd návrh na určenie neplatnosti závetu poručiteľky spísaného dňa 7.10.2010 vo forme notárskej
zápisnice pod sp.zn. N 345/2010, NZ 36367/2010, NCRza5005/2010, NCRls 36940/2010 na notárskom
úrade JUDr. Aleny Majerčiakovej z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky v 1/ a 2/ rade sa návrhom zo dňa 10.02.2014 domáhala určenia, že listina o vydedení

a závet poručiteľky spísaný dňa 7.10.2010 vo forme notárskej zápisnice pod sp.zn. N 345/2010, NZ
36367/2010, NCRza5005/2010, NCRls 36940/2010 na notárskom úrade JUDr. Aleny Majerčiakovej sú
neplatné.
Návrh odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX zomrela poručiteľka E. I., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXX, naposledy trvale bytom G. XXXX/XX J., ktorá bola stará matka navrhovateliek v rade 1/
a 2/ a zároveň matka odporkyne.
Poručiteľkazanechalazávet,ktorýbolspísanýdňa07.10.2010formounotárskejzápisnicenaNotárskom

úrade JUDr. Aleny Majerčiakovej pod spisovými značkami N 345/2010, NZ 36367/2010, NCRls
36940/2010, NCRza 5005/2010.
Poručiteľka predmetnou listinou vydedila svoje vnučky 1/ N. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/
XXXX, trvalé bytom O. R. XXXX/XX, J. a 2/ T.. B. Y., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
trvale bytom O. R. XXXX/XX, J.. Navrhovateľky v rade 1/ a 2/ namietajú absolútnu neplatnosť právnych
úkonov listiny o vydedení a závetu zo dňa 07.10.2010 spísanej formou notárskej zápisnice.
Uviedli, že uznesením Okresného súdu Žilina vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke menom

E. I., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy trvale bytom G. XXXX/XX J. sp. zn.
4D/107/2013, Dnot 197/2013 zo dňa 09.01.2014 boli navrhovateľky v rade 1/ a 2/ odkázané na podanie
žaloby na príslušnom súde o neplatnosti predmetnej listiny.S vydedením a závetom nesúhlasia a namietajú absolútnu neplatnosť právnych úkonov listiny o
vydedení zo závetu zo dňa 07.10.2010 spísanej formou notárskej zápisnice, ktorú odôvodnili tým,
že v roku 1992 požiadala poručiteľka navrhovateľky v rade 1/ a 2/, aby sa so svojou matkou a

otcom nasťahovali do jej domu. V. vyžadoval rozsiahlu prestavbu. Rodina sa rozhodla pre nadstavbu.
Rodičia navrhovateliek v rade 1/ a 2/ financovali nadstavbu z vlastných finančných zdrojov. Práce
na nadstavbe boli vykonávané prostredníctvom stavebných firiem, ale aj svojpomocne. Cena za
rekonštrukciu nadstavby činila cca 8.300,-EUR. Stavba bola dokončená v roku 1994, kde navrhovateľky
v rade 1/ a 2/ so svojimi rodičmi už strávili Vianočné sviatky a Silvestra. Poručiteľka bez uvedenia dôvodu

vyhodila celú rodinu z domu hoci predtým ich sama žiadala, aby sa k nej nasťahovali nakoľko pociťuje
samotu. Navrhovateľky v rade 1/ a 2/ i napriek tomu navštevovali navrhovateľku každý týždeň (nedeľu),
pomáhali jej v záhrade pri zbere úrody. Poručiteľka svojím konaním ukrátila navrhovateľky v rade 1/ a 2/
o lásku starej matky, nakoľko mali pred rokom 1992 veľmi dobré rodinné vzťahy, čo môže potvrdiť ďalšia
rodina, známi a blízky príbuzní, ktorí neveria, že by ich poručiteľka (stará matka) vydedila. Tvrdenie
poručiteľky o tom, že navrhovateľky o ňu trvalo neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by mali, ako

potomkovia mali prejavovať je nekonkrétne, všeobecné a hlavne nezodpovedá skutočnosti. Odporkyňa
vymenila zámok na dverách domu a poručiteľka odkázala, že sa nechce s navrhovateľkami v rade 1/ a
2/ stýkať bez toho, aby uviedla dôvod. S vydedením podľa § 469 ods. 2 Obč. zák. a § 473 ods. 2 Obč.
zák. nesúhlasili aj z dôvodu, nakoľko patria do I. skupiny v zmysle § 473 ods. 2.

Odporkyňa vo vyjadrení k žalobe uviedla, že poručiteľka vydedila svoje vnučky -navrhovateľky 1/ a 2/ z
dôvodu uvedeného v ustanovení § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, nakoľko o poručiteľku
trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Súčasne poručiteľka
určila, aby sa v zmysle ustanovenia § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka dôsledky vydedenia
vzťahovali aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. na všetkých potomkov

vydedených vnučiek - potomkov navrhovateliek 1/ a 2/. Za dedičku všetkého svojho hnuteľného, ako
aj nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa kdekoľvek, prípadných práv a pohľadávok, ktoré budú jej
vlastníctvom ku dňu úmrtia, určila závetnú dedičku - odporkyňu. Pre prípad, že by sa závetná dedička
- odporkyňa nedožila smrti poručiteľky, ako náhradného závetného dediča poručiteľa určila manžela
odporkyne Ing. B. L.. Že listina o vydedení a závet sú platné, konštatoval aj notár ako súdny komisár

v zápisnici zo dňa 18.11.2013 sp.zn. 4D/107/2013, Dnot 197/2013, ako aj v uznesení Okresného súdu
Žilina zo dňa 09.01.2014 sp.zn. 4D/107/2013, Dnot 197/2013.
Tvrdenia navrhovateliek uvedené v návrhu na začatie konania považuje odporkyňa za nepravdivé a
nepreukázané. Ku skutkovým okolnostiam odporkyňa uviedla, že v roku 1992 poručiteľka umožnila
navrhovateľkám v rade 1/ a 2/ (v tom čase maloletým), aby sa so svojou matkou a otcom B. U.

nasťahovali do domu poručiteľky. U poručiteľky vtedy bývali maximálne 1 mesiac, nakoľko od počiatku
spoločného bývania vznikali medzi matkou a otcom navrhovateliek B. U. konflikty, ako aj konflikty medzi
otcom navrhovateliek B. U. a poručiteľkou, a to vzhľadom na problematickú povahu a vlastnosti otca
navrhovateliek.
Taktiež nie je pravdivé tvrdenie navrhovateliek 1/ a 2/, že by dom vyžadoval rozsiahlu prestavbu a že

túto prestavbu a nadstavbu financovali rodičia navrhovateliek 1/ a 2/. Zdôraznila, že žiadnom prípade
nebola realizovaná nadstavba na predmetnom dome. V rozhodnom období boli realizované len priečky
na povale domu, pričom tieto stavebné práce boli financované z prostriedkov poručiteľky. V roku 1994
navrhovateľky 1/ a 2/ strávili u poručiteľky Vianoce a Silvester ako návšteva, v tom čase u poručiteľky
už nebývali.

Navrhovateľky 1/ a 2/ sa s poručiteľkou stýkali do smrti ich matky (t.j. do roku 1997), kedy navštevovali
poručiteľku predovšetkým z dôvodu hľadania útočiska z dôvodu konfliktov rodičov navrhovateliek l/ a 2/
zavinených agresívnym správaním sa otca navrhovateliek B. U..
Od roku 1997 po smrti matky navrhovateliek 1/ a 2/ prestali navrhovateľky 1/ a 2/ navštevovať poručiteľku
a prestali o ňu javiť akýkoľvek záujem. Navrhovateľky 1/ a 2/ poručiteľke nepomáhali, nevyhľadávali

jej spoločnosť, ani nijakým spôsobom s ňou nekomunikovali, napriek tomu, že bývali neďaleko od
poručiteľky(cca.800m).Navrhovateľky1/a2/neprejavilioporučiteľkuanilenminimálnyzáujem,neprišli
jej pomôcť zberať úrodu do záhrady. Navrhovateľky 1/ a 2/ nevyužili ani možnosť jej zatelefonovať
(poručiteľka mala zavedenú pevnú linku viac ako 20 rokov s tým istým telefónnym číslom) ani napísať
pozdrav k jubileu 70, 75, 80 rokom dožitia, k Novému roku, Vianociam, Veľkej noci, alebo aspoň dať o

sebe vedieť, napr. skončila som školu, vydala som sa, narodil sa mi potomok a pod.. V prípade, že sa
navrhovateľky 1/ a 2/ náhodne na ulici stretli s poručiteľkou, správali sa k poručiteľke ako k cudziemu
človeku, dokonca ju ani nepozdravili a odvrátili tvár. Poručiteľka sa na uvedené správanie navrhovateliek1/ a 2/ často sťažovala svojej dcére odporkyni, taktiež manželovi odporkyne a neveste odporkyne Ing.
A. L..
O poručiteľku sa starala výlučne odporkyňa a jej najbližší príbuzní. Odporkyňa poručiteľku opatrovala,

sprevádzala ju na zdravotné vyšetrenia, spolu s manželom jej robili nákupy a pripravovali jej stravu.
Taktiež zabezpečovali vykonávanie bežných domácich prác u poručiteľky, ako aj bežnú údržbu domu
poručiteľky. Odporkyňa spolu s jej manželom zabezpečili doživotnú opateru poručiteľky, zabezpečili
jej pohreb a uhradili všetky náklady spojené s pohrebom poručiteľky. Odporkyňa so svojim manželom
zabezpečovali pre poručiteľku starostlivosť každodenne o denné potreby, doprovody poručiteľky k

lekárovi, starostlivosť o jej hygienu, starostlivosť o poriadok a čistotu v dome (pranie, upratovanie,
čistenie podláh, vysávanie, umývanie okien a pod.), starostlivosť o kúrenie - rezanie dreva, rúbanie
dreva, nákup a uloženie uhlia do šopy (humna), starostlivosť o dom (oprava strechy, oprava komínov,
oprava vodovodných batérii, elektrických vypínačov, svietidiel, zámkov, plynospotrebičov, maľovanie -
bielenie miestnosti domu, oprava a nátery oplotenia a pod.), starostlivosť o domáce zvieratá (nákup
krmiva), ktoré mala poručiteľka ako hobby, starostlivosť o stromy (orezávanie a likvidácia konárov)

starostlivosť o trávnik (kosenie) , v zimných mesiacoch odhŕňanie snehu) a pod.. Všetky tieto
konkrétne činnosti museli byť vykonávané osobou, ktorá mala opravdivý záujem o poručiteľku, pretože
poručiteľka už nemala na ich zvládnutie dosť fyzických síl. V podstate od jej 80 rokov si vyžadovala
dennú starostlivosť a hlavne od 3.4.2013 (po mozgovej príhode) až do jej smrti 10.05.2013 musela byť
zabezpečená starostlivosť o ňu vo dne aj v noci, pretože už len ležala a bolo potrebné ju prevaľovať a

posúvať, aby nevznikli preležaniny a prebaľovať, čistiť a mastiť kožu, aby nedošlo k zápalom a kŕmiť.
Všetky povinnosti a starostlivosť o poručiteľku boli na pleciach jedinej žijúcej dcéry - odporkyne a
manžela odporkyne, ktorý sa staral aj o technické veci v domácnosti poručiteľky.
Navrhovateľky 1/ a 2/ neprejavili absolútne žiadny záujem o poručiteľku ani o jej problémy (poručiteľka
bola osoba vysokého veku, ktorá bola odkázaná aj na pomoc a záujem príbuzných, pretože v aktívnom

veku pracovala ako robotníčka v prevádzke PCHZ Žilina s rizikovým faktorom nebezpečné exhaláty, čo
sa podpísalo na zdravotnom stave žalúdka a dýchacieho ústrojenstva).
Odporkyňa poprela, že by vymenila zámok na dverách domu poručiteľky a že by odkázala, že sa
nechce s navrhovateľkami l/ a 2/ stýkať. Niekedy v dávnej minulosti vymenil manžel odporkyne zámok
na dverách z dôvodu, že sa pokazil (zasekával) a vymenil ho na žiadosť poručiteľky a nie z dôvodu

obmedzenia vstupu vnučiek. Napokon, navrhovateľky 1/ a 2/ mohli kedykoľvek navštíviť poručiteľku,
mohli jej zaklopať, zazvoniť, ale aj telefonovať, avšak neučinili tak. Tvrdenie, že navrhovateľky 1/
a 2/ nemohli do domu vstúpiť, pretože odporkyňa spolu s manželom odporkyne im v tom bránia,
nie je pravdivá. Manžel odporkyne chodil do domu poručiteľky denne a uvítal by aspoň záujem,
rovnako by uvítal vstúpenie navrhovateliek do domu, aby si pozreli stav (padajúce komíny, zatekajúca

strecha, nefunkčné kanalizačné odtoky, nefunkčné WC, výmena nefunkčných regulačných ventilov na
výhrevných telesách, výmena nefunkčných kotlov na ohrev vody, revízia plynových kotlov na kúrenie a
ďalšie) a aby sa dal s navrhovateľkami dohodnúť postup na vykonanie a financovanie aspoň havarijných
opráv. Navrhovateľky 1/ a 2/ sú od roku 1997 spoluvlastníčkami domu, každá v podiele 1/16-iny, napriek
tomu ich však nezaujíma stav nehnuteľnosti, či dom nepotrebuje opravu a údržbu. Odporkyňa už dala

do údržby domu po smrti poručiteľky viac ako 1.000,- € na vymaľovanie, vývoz nadrozmerného odpadu,
geometrický plán a pod.. Navrhovateľky 1/ a 2/ vôbec neprejavili záujem o poručiteľku ani na sklonku jej
života v roku 2013, keď už bola bezvládna po mozgovej príhode a potrebovala nepretržitú starostlivosť
(o domácnosť, kde bývala, kúrenie, varenie a kŕmenie, prebaľovanie a vyčistenie po vymočení a stolici,
umývanie, česanie a strihanie vlasov, nechtov, premiestňovanie, aby nemala preležaniny a iné potrebné

úkony potrebné pre nevládneho, ochrnutého po mozgovej príhode - ležiaceho človeka). V posledný
týždeň jej života pri nej bola nepretržite 24 hodín len odporkyňa, to znamená aj v noci od 3.5.2013
do 10.05.2013. Po jej smrti sa odporkyňa postarala o jej pohreb a hrobové miesto na cintoríne. Po
smrti poručiteľky sa odporkyňa starala o všetky náležitosti okolo rodinného domu. Taktiež odporkyňa s
manželom zabezpečila všetky potrebné zmeny po úmrtí poručiteľky na Slovenský telekomunikáciách

(odhláška telefónu), zrušenie poistky domu v SP, zmeny na SEVAK, Slovenských plynárňach, SSE, MsÚ
- daň za nehnuteľnosť, poplatok za komunálny odpad, poplatok za hrobové miesto.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich návrhoch a vyjadreniach.

Navrhovateľka v 1/ rade uviedla, že ich vzťah s poručiteľkou bol vždy dobrý. Medzi nimi neexistovali
žiadne prekážky, problémy. Navštevovali sa a všetko bolo v poriadku. V roku 1992 sa chceli starať
o starkú aj bývať s ňou, keď ich o to požiadala, pretože mala obavy, lebo v dome bola sama, bála
sa prípadných zdravotných problémov alebo toho, že sa niečo stane, pretože starého otca našla nazáchode, keď dostal infarkt. Oni boli 5- členná rodina, čiže hneď v roku 1992 sa nemohli nasťahovať,
pretože dom vyžadoval úpravu. Preto prerobili celé povalové priestory na samostatnú bytovú jednotku,
kde sa nasťahovali koncom decembra 1994. Nie je pravda, že by tam boli len na sviatky, pretože tam

skutočne bývali. Starká počas sviatkov mala návštevy, po sviatkoch im z ničoho nič povedala, aby odišli,
čo si nevedia doposiaľ vysvetliť. Potom sa vrátili naspäť do 2-izbového bytu, ktorý mali Pri Celulózke.
Vrátili sa bytu, nemali žiadne peniaze, pretože všetky úspory sa minuli na nadstavbu a žili od výplaty do
výplaty. Po tom období ako odišli od starkej, do pol roka ochorela jej matka, diagnostikovali jej rakovinu.
Vtedysaobnovilikontaktysostarkou,avšakažvtedy,keďprišlaprvýkrátpozrieťmamudonemocnice.S

poručiteľkou sa stretávali, ona chodila k nim. Aj keď v roku 1997 ich matka podľahla chorobe, neprerušili
s poručiteľkou kontakty, navštevovali ju a ona chodila k nim. Odporkyňa im nahrádzala mamu, chodila
k nim pomáhať žehliť, prať. Rok po smrti ich matky začali si všímať odlišnosti správania sa poručiteľky.
Keď prišla ku nej rodina z Vlčiniec, tak zmenila správanie, začala byť nervóznejšia, koľkokrát museli
odtiaľ odísť. Počula sesternicu, ako poručiteľke hovorila, že tam nemajú čo hľadať a majú odísť. Keď
boli starkej blahoželať na sedemdesiatku, vtedy ich pozvala o hodinu skôr, pretože keď sa jej pýtala, kde

sú ostatní, povedala, že potom prídu. Keď prišla sesternica, ktorá sa starkej pýtala, že čo robia, tak sa
zdvihla, že odídu, avšak poručiteľka - ich starká nepovedala, že majú ostať, ale ich vyprevadila. Hoci
odporkyňa chodila k nim pomáhať, zrazu sa pre ňu stali cudzími ľuďmi. Vtedy keď prišli ku starkej, bol
vymenený zámok a stali sa pre nich cudzí ľudia. Asi dva krát klopali, ale starká im neotvorila. Poručiteľku
- ich starú matku vtedy potrebovali, ale v tom období sa na nich „vykašľala“ celá rodina.

Kontakty sa prerušili, ale nie z viny z ich strany. Jediný spojovateľ medzi nimi a starou mamou bol jej
bratranec P. L.. Vždy keď ho stretla, tak sa jej pýtal ako sa majú aspoň jemu dávala určité informácie,
rovnako ako jeho manželka.
K poručiteľke - starkej chodili na nepravidelné návštevy, mala školu nad starkou, koľkokrát ju šla pozrieť,
ako sa má, aj keď sa narodil C., chodievali s ním na návštevu.

Hľadala cestu ku starkej, v roku 2006 poprosila jedného známeho, aby s ňou išiel prevziať periny, ktoré
mali u poručiteľky, keď im otvorila, povedala, že tam nie sú. Vtedy sa s ňou snažila rozprávať, čo sa
stalo, ale ona na to nič nepovedala. Povedala jej, že ak niečo bude potrebovať, nech sa kludne ozve.
Povedala jej, že nech sa jej ozve, ak bude niečo potrebovať, pretože má aj druhú starkú, s ktorou chodí
po doktoroch, avšak ona sa jej vôbec neozvala. Preto nemôže súhlasiť s tým, že bola vydedená z dôvodu

nezáujmu.
Vo vzťahu k nákladom na dom uvádzanými odporkyňou uviedla, že ich sa nikto nič nepýtal, ani im nič
nepovedal. Vôbec nevedela, že mali byť nejaké náklady na nehnuteľnosť po jej smrti. Poručiteľka ani
ostatný rodinní príslušníci ju o nič nežiadali, dokonca je nič nepovedali ani o jej chorobe.

Navrhovateľka v 2/ rade vypovedala zhodne ako navrhovateľka v 1/ rade. Uviedla, že prežívala to
rovnako a boli to veľmi ťažké chvíle, najmä keď ich vyhodili. Bola malá a bolo to pre ňu nepochopiteľné.
Keď jej mama ochorela a zomrela tak čakala, že im poručiteľka dá aspoň nejakú väčšiu oporu. Stretávali
sa aj po smrti matky, narodil sa vtedy aj synovec C., chodievali tam na návštevy do parku a chodievala ku
nim aj starká. Potom nepochopiteľne sa odporkyňa začala takto ku nim správať, pretože mala rada aj ich

mamu, aj ich a oni ju tiež mali radi. Snažili sa so starkou spojiť, stretla ju v meste na farských schodoch,
mala pri sebe priateľa, išli proti sebe, pristavila sa, prekvapilo ju to, že sa jej prihovorila, zoznámila ju s
jej priateľom, porozprávali sa a tiež jej povedala, že keď niečo bude potrebovať, nech ich kontaktuje, ale
nekontaktovala ich. Jej dôležitá udalosť bola svadba, čakanie dieťaťa, doniesl jej pozvánku na svadbu,
bolo to v roku 2012. Čakala, že sa aspoň vyjadrí či príde alebo nepríde, ale ona neprišla. Myslela si, že

príde aspoň do kostola. Oni ani nevedeli o tom, že starká je chorá, keby o tom vedeli, tak všetko je iné.
Spoločne prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že vzťah navrhovateliek s poručiteľkou bol dobrý,
sama poručiteľka ich v roku 1992 požiadala, aby sa so svojou matkou ku nej nasťahovali. Nakoľko dom
poručiteľky potreboval a vyžadoval si prestavbu, rodina navrhovateliek financovala nadstavbu domu
poručiteľky z vlastných zdrojov. Rekonštrukcia domu bola dokončená v roku 1994. Bez akéhokoľvek

uvedenia dôvodu ich poručiteľka vyhodila a celú rodinu z domu, hoci ich sama poručiteľka požiadala, aby
sa ku nej nasťahovali, nakoľko pociťuje samotu. Aj napriek tejto skutočnosti navrhovateľky prejavovali
o poručiteľku veľký záujem, pravidelne ju navštevovali, tak ako uviedli svedkovia. Poručiteľka svojim
konaním ukrátila navrhovateľky o lásku starej matky. Navrhovateľky si nevedeli vysvetliť skutočnosť
prečo sa k nim poručiteľka začala správať odmietavo. Navrhovateľky ako právoplatné dedičky na

poručiteľku nikdy nezanevreli, milovali ju a prejavovali o ňu pravidelne záujem. Aj keď sa snažili navštíviť
poručiteľku, odporkyňa vymenila zámok na dverách domu a so svojim manželom im bránila vstúpiť do
domu poručiteľky, v ktorom vyrastali a do ktorého investovali nie malé fin. prostriedky. Svojim konaním
nijakým spôsobom poručiteľke neškodili, celý život sa snažili poručiteľke pomôcť a budovať vzťahmedzi nimi. Vykonštruované a ničím nepodložené dôvody vydedenia sú výsledkom negatívneho vplyvu
odporkyneajejrodinynaporučiteľku. Navrhovateľkysvojimkonanímnedaliporučiteľkežiadendôvodna
to, aby ich ako zákonných dedičov vydedila a opomenula ich v závete. Navrhovateľky sa domáhajú len

svojich zákonných práv, ktoré im ako právoplatným dedičkám prináležia a zároveň sa domáhajú zistenia
skutočného dôvodu, pre ktorý boli ako milujúci a starostliví potomkovia opomenutí v závete poručiteľky.

Odporkyňa uviedla, že matka navrhovateliek bola jej nevlastná sestra, ale mali veľmi dobrý vzťah. Pokiaľ
žila tak sa navštevovali. To čo tvrdí navrhovateľka, že ich jej mama bezdôvodne vyhodila to nie je pravda,

bolo to pre agresivitu ich otca, čo nemohla počúvať. Pokiaľ žila sestra tak sa navštevovali, bolo to v
poriadku. Po smrti sestry jej manžel, otec navrhovateliek povedal mame - poručiteľke, aby im prepísala
chalupu a ona mu povedala, že kto sa o ňu postará, tak ten to bude mať, na to povedal, že s rodinou
skončili a dievčatám asi zakázal k nim chodiť. Navrhovateľky k poručiteľke sa správali milo, len švagor
sanesprávalvhodne.Oporučiteľkusastaralaonaaždojejsmrti,vroku2013malaautonehodu,vtedysa
to dozvedela aj mama a v tom čase dostala mozgovú príhodu. Do príhody bola sebestačná, len jej nosila

jedlo, zakúriť, bežné potreby si dokázala zabezpečiť. Mala problémy so žalúdkom a chodievali k lekárovi.
Poručiteľka alebo odporkyňa nikdy nežiadala navrhovateľky, aby niečo pre poručiteľku zabezpečili alebo
jejnejakopomohli,aleaniichneoboznamovalasozdravotnýmstavom,pretožesaodnichnavrhovateľky
odvrátili.
Nespomína si, že by poručiteľka niekedy sa pokúšala kontaktovať navrhovateľky alebo im volala. Bola

smutná, že ani ju neprídu navštíviť, vždy čakala na dvore, nikdy nebola zamknutá.
Ona ešte po smrti matky navrhovateliek k nim chodila, vtedy sa L. narodil C., chodila k nim aj poručiteľka,
prestali tam chodiť, lebo ich vzťahy pokazil ich otec, dievčatá boli ovplyvnené ním, pretože boli malé a
potrebovali ho. Preto po smrti ich mamy to nejako ochladlo.
Počas pojednávania zdôraznila, že z vyjadrení navrhovateliek srší len žlč a zloba, sú plné nevraživosti,

hnevu a necitlivosti, či už k mŕtvej starej mame, alebo ich tete, sestre ich matky. Pojem slušnosť,
empatia, či k mŕtvym tak aj živým sú im úplne cudzie a nepoznajú ich. Ich vyjadrenia sú vedené
až s chorobnou túžbou dokázať svoju pravdu bez ohľadu na reálnu pravdu, ktorú pri povahových
a charakterových vlastnostiach navrhovateľky ani nedokážu pochopiť. Ich výpovede sa jej javia ako
účelovo vykonštruované a aj zmätočné. Nerešpektovaním vôle pani Hanicovej, ktorú vyjadrila vo svojom

závete a listine o vydedení by bolo porušené jej základné právo uvedené v listine ľudských práv a v
Ústave SR, kde každý občan má právo rozhodovať o svojom majetku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov ako aj oboznámením listinných dôkazov.

Súd zistil, že notárskou zápisnicou č. N345/2010 NZ 36367/2010, notárka za prítomnosti E. I. dňa
7.10.2010uviedla,žeE.I.uviedla,žejespôsobilánaprávneúkonyvplnomrozsahuapožiadalanotárku,
aby spísala listinu o vydedení a závet, podľa ktorého E. I. pre prípad svojej smrti zriaďuje následnú
listinu a závet, pričom vydeďuje svoje vnučky menom L. U., nar. XX.X.XXXX, N. U., nar. X.X.XXXX a
B. U., nar. XX.X.XXXX z dôvodu uvedeného v ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zák., nakoľko o ňu

neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať a vyjadrila záujem v zmysle
ust. § 469a ods. 2 Obč. zák., aby dôsledky vydedenia sa vzťahovali aj na osoby uvedené v § 473 ods.
2 Obč. zák. na všetkých potomkov vydedených vnučiek. Zároveň v časti B uviedla, že vzhľadom na
vyššie uvedené dedičkou všetkého jej hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa
kdekoľvek, prípadných práv a pohľadávok, ktoré budú jej vlastníctvom ku dňu úmrtia určuje závetnú

dedičku svoju dcéru menom Z. L., nar. L., t.j. odporkyňu, v prípade, že by sa nedožila jej smrti, za
náhradného závetného dediča ustanovila jej manžela T.. B. L..
Súd zistil, že uznesením 4D/107/2013 zo dňa 9.1.2014 boli L. U., N. U. a T.. B. Y. odkázané notárom
ako súdnym komisárom, aby v lehote do 20 dní po právoplatnosti uznesenia na OS v Žiline podali
žalobu proti odporkyni o určenie, že listina o vydedení a závet spísaný dňa 7.10.2010 vo forme not.

zápisnice je neplatný s tým, že ak žaloba v uvedenej lehote nebude podaná, bude súd v dedičskom
konaní pokračovať podľa listiny o vydedení a závetu poručiteľky a zároveň dedičské konanie prerušila.
Rozhodnutie nadobudlo ppl. 13.2.2014, pričom žaloba bola podaná na súd 13.2.2014.

Svedok P. I., uviedol, že je známym s otcom navrhovateliek. V 1994 na jar, keď mal stavebnú firmu,

prišiel za ním, aby zrekonštruoval v podkroví bytovú jednotku. Robili sa tam izby, priečky, bolo tam
problematické krovné riešenie. To trvalo možno päť mesiacov. Robili len hrubú stavebnú výrobu. Materiál
si zakupoval kolega, pán U. cez neho a fakturoval len prevedenú prácu. Bolo tam pohostenie, tá pani,kde robili bola ústretová, pripravila im aj obed. Poručiteľka a navrhovateľky mali celkom dobrý vzťah.
Pani bola až taká šťastná, že niekto bude pri nej.

Svedok, N. J., uviedol, že poznal poručiteľku. Počas rekonštrukcie doviezol nejaký materiál a mali v
pivnici u poručiteľky uskladnený tovar, podnikal v obchodnej činnosti. Rodinu navrhovateliek sťahoval
pred Vianocami a krátko na to po novom roku ich zasa sťahoval naspäť. Keď sa tej pani pýtal prečo
ich sťahuje, tak povedala, že to je jej vec.

Aj keď sa odsťahovali, chodili tam do skladu a stará pani ešte chodila aj ku nim. S otcom navrhovateliek
spolupracoval. Chodila k nim ešte, keď umrela ich mamina. Dvere mala poručiteľka zamknuté, keď
chodila do obchodu, keď bola doma, tak zamknuté neboli.

Svedkyňa Q. M. uviedla, že navrhovateľky videla asi naposledy keď ich matka bola na žive a nevidela
som ich u starkej ani raz. Keď tam šla, jedny aj druhé dvere boli otvorené, nadávala, že si nechala

otvorenédvere.Ovšetkomsarozprávalasodporkyňou,ktorúosočovali,pretožejejpovedalažedievčatá
tam nemajú prístup a sťažovala sa jej pani I., že keď ich stretne v meste, že sa nepozdravia. Či
poručiteľka bola navštíviť navrhovateľky tiež nemala vedomosť, následne uviedla, že hovorila, že keď
bola u nich na návšteve, že ju nevpustili. Odporkyňa jej rozprávala, že bola s matkou v meste a že sa
spolustretlia bolaztohosklamaná,pretožesasňounavrhovateľkynerozprávali.Poručiteľkalenplakala

aj pri tom, že sa jej absolútne neozvú, či má narodeniny, meniny, sviatky, absolútne nič. Či poručiteľka
posielalapohľadnicealebokorešpondenciunavrhovateľkámnevedela.Odporkyňanikdynekontaktovala
navrhovateľky so žiadosťou o pomoc. Poručiteľka o to žiadala len odporkyňu.

Svedok Z. E., uviedol, že bol 2 x tam pomáhať pri prerábaní domu. Priviezol tam nejaké veci, tovar,

materiál. S otcom navrhovateliek boli priatelia. Pomáhal aj pri sťahovaní. U poručiteľky bol ešte niekoľko
krát, naposledy kvôli perinám s N.. Povedala, že tam žiadne periny nie sú a rozprávala s nimi na
schodoch. Dnu ich nepozvala. Keď povedala, že tam nič nie je, tak od nich odišiel, o čom sa rozprávali
nevie. Rozhovor bol možno 5-7 min.

Z. C. uviedla, že s navrhovateľkami sú susedky a kamarátky od malička. Poznala starú mamu
navrhovateliek. Často chodila do Celulózky a dievčatá chodievali ku nej. Niekedy ich sprevádzali keď
sa hrali na Rosinkách ako deti. Navrhovateľky ako deti chodievali za svojou starou mamou veľmi často,
alebo prišla ona. Rovnako keď boli väčšie. Potom sa dokonca začala diať tá vec s prestavbou domu.
Prerábali to a nejako pred Vianocami sa odsťahovali a snáď ani mesiac boli naspäť. Vtedy to bolo

rozšírené, po celej ulici o tom všetci rozprávali. Vtedy sa tie vzťahy na nejaký čas mierne pokazili. Po
čase mama navrhovateliek ochorela, dostala rakovinu a vtedy sa začali zase stýkať, chodila tam aj stará
mama, chodievali tam aj oni. Rovnako ešte po úmrtí matky navrhovateliek. Keď najstaršia L. porodila
bábätko, tak ju ešte aj vtedy navštevovali na P. a aj ona chodila do Celulózky. Po nejakej dobe, nevie
presne, to prestalo, ako keď utne. Po smrti matky sa ich nechcela pýtať na dôvod a keď sa ich neskôr

na to pýtala, N. mala na starosti celú rodinu, ledva stíhala, avšak ani oni nevedeli dobre čo sa stalo.
Povedali, že sa odmietla s nimi rozprávať, ale oni vlastne nevedeli ani prečo ich vyhnala z chalupy.
Prestala im aj telefonovať a N. jej rozprávala, že keď sa pokúšala za ňou dostať na P., že bol vymenený
zámok a že na klopanie starká neotvárala.
Vie, že raz s ňou navrhovateľka čakala na zastávke, všimla si starú mamu, tak k nej išla, sadla si k

nej. Nechcela odpočúvať rozhovor, ale keďže stála blízko, tak počula, že hovorila starkej, že prečo sa
neozve, prečo nezavolá, že môže prísť, povedala, že môže jej vybrať lieky, môže ísť s ňou k lekárovi,
že prečo to robí. Starú mamu nepočula na to odpovedať nič, prišlo jej to, ako keby to odignorovala.

Svedkyňa Z. O., uviedla, že je sesternica navrhovateliek 1/ a 2/ a poznala aj starkú navrhovateliek.

Dokonca ju tak aj volala. Chodila tam na víkendy cez prázdniny. Mali dobrý vzťah, chodievali na
pravidelné návštevy. Vzťah mali príjemný ako starká so svojimi vnučkami. Potom tam prestali chodiť,
ale prečo, to nevie. Raz bola tam aj so sesternicami L. a C., boli v obývačke, bolo tam pohostenie.
Keď prišla T., ich sesternica z Z., tak odišli. Prečo, to vôbec nevedela. Keď bol malý C., chodili tam na
prechádzky do parku a k ich starkej. V ich rodine sa o U. pred nimi moc nerozprávali, bola to taká citlivá

téma. Keď chodievali k poručiteľke bola na nich dobrá, ale keď prišla rodina z Z., tak odišli, nakoniec
jej to ani nevadilo, nejako nechcela, aby tam ostali. Prestali k nim chodiť z Z., prestala chodiť teta Z. aj
T.. Prečo, to vôbec nevie. Za starkou chodievali však s kočíkom aj s C., len tak na prechádzku, s B.,
L., najstaršou a s C..Svedok B. U., otec navrhovateliek uviedol, že poručiteľka bola jeho svokra. Mal s ňou normálny rodinný
vzťah ako v každej rodine. Bývali z počiatku manželstva u nej, rozumeli si. Keď robil v Chemicelulóze

požiarnika, požiadal o byt, ktorý mu bol poskytnutý. Nasťahovali sa v 1981. Chodievali k nej na návštevy,
poväčšine na víkend, v priebehu týždňa keď niečo potrebovala. To bolo tak do 1991, kým zomrel jeho
svokor. Po smrti nejaký rok, dva, ich začala svokra navštevovať, či by nemohli ísť ku nej bývať, pristaviť
si u nej. Tak sa s manželkou rozhodli, že to prerobia a pôjdu ku nej. Vtedy vzťahy so starkou boli v
pohode, ale nevie čo sa stalo, hneď po novom roku povedala, že ich tam nechce, že chce byť sama. Aj

keď sa jej na to pýtala jeho manželka, tak sa vyjadrila, že ona je sebestačná, že si vie sama poradiť. On
povedal manželke, že všetko minuli, čo mali, že nepôjdu preč, že tam má istú časť domu, čo zdedila po
otcovi, že to neopustí, manželka nemohla zniesť, čo jej povedala mama, tak sa odsťahovali. Istú dobu
sa nestýkali. Keď manželka potom v priebehu pol roka ochorela, diagnostikovali jej rakovinu, začala ich
navštevovať, rovnako aj odporkyňa, ako keby ich choroba spojila, chodili im pomáhať. V 1997 manželka
podľahla chorobe, chodila k nim svokra aj švagriná. Asi sedem mesiacov po smrti manželky sa dcére

narodil syn a pomáhali im aj s ním. Pretože ostali sami uvítali to. Možno to bolo až 1,5 roka od jeho
narodenia vzťahy udržiavali. Jemu z nepochopiteľných dôvodov návštevy ustáli, prestali ku nim chodiť
švagriná aj svorka. Dodnes mu nikto nevysvetlil prečo. Z ich strany oni vzťahy neprerušili. Vedel, že aj
dcéry chodili navštevovať starkú, býval s nimi spolu, preto to vedel. Keď mala sedemdesiatku, tak jej
neposlali pohľadnicu, ale boli tam osobne. Boli tam všetky tri jej vnučky. Ich sesternica T. začala tam robiť

scény, vykrikovala, že čo tam tie chudery hľadajú. Tie návštevy neprestali z ničoho nič. Keď zomrela
manželka, prebehlo dedičské konanie. Notárka odo neho žiadala na dom znalecký posudok, preto šiel
prizvať odhadcu, ale ona ich nevpustila dovnútra. Tvrdila, že má nejaké odhady a vyjadrila sa, že B.
manžel odporkyne, ktorý sa jej staral o listiny povedal, že budú platiť veľké dane. Ona mu dôverovala.
Pri návštevách, keď tam chodili jeho deti javila nekľud, tak sa radšej zdvihli a odišli.

Jeho dcéry tam boli na sedemdesiatku, a navrhovateľka 2/ jej bola oznámiť, keď skončila VŠ, keď sa
vydávala s manželom jej zaniesli pozvánku k svadobnému stolu. Hoci asi po roku, rok a pol po smrti
manželky s nimi pretrhli akékoľvek vzťahy, povedal dcéram, že im nebude ani prikazovať ani zakazovať,
jetoichstarámama,žejetonanichakosarozhodnú,majúsvojrozum.Onijunavštevovaliajavilizáujem
o znovuobnovenie vzťahov. Aj po prerušených vzťahoch opakovanie robili pokusy o znovuobnovenie

vzťahov. Bola to ich stará mama, ktorá im jediná zostala. Matku nemali a rodina sa od nich odvrátila.

Svedok K. O., uviedol, že zo školy sa pozná s navrhovateľkou 1/, kedysi s ňou chodil, bol jej priateľ,
možno v 1992-1998. Navrhovateľka 1/ spomínala ju v dobrom, keď chodili do školy, bol ju tam pár krát
odprevadiť. Šla poupratovať, poumývať. Po smrti matky navrhovateľky sa rozišli, pretože navrhovateľka

1/ sa vlastne začala starať ako keby náhradná matka o jej sestru, navrhovateľku 2/ a už si potom nenašli
na seba čas. Vie, že aj poručiteľka chodila za navrhovateľkami do ich bytu, pár krát tam bola, ale vtedy
sa to v tom vzťahu lámalo. Ako do dopadlo však už nevie.

Svedok Ing. B. L., manžel odporkyne uviedol, že vzťah navrhovateliek k poručiteľke bol dobrý asi do

roku 1994 a pokračoval do smrti ich matky v roku 1997. Od uvedeného obdobia došlo k zvratu, vo
vzťahu navrhovateliek a ich starej matky. O dôvodoch, čo ich k tomu mohlo viesť nevie. Vtedy to boli
mladé osoby. Predpokladal, že k vzťahu, ktorý by nazval ignorácia starej matky, ich mohol naviesť otec.
Dôvodom zlého vzťahu medzi ich otcom a starou matkou mohol byť alkohol, ktorý veľmi zle pôsobí na
osobnosť človeka, ktorý je pod jeho vplyvom agresívny. Sám bol do roku 1997 svedkom, keď agresívne

napadol ich vlastnú matku. Bol rozbitý nábytok, vybavenie. Ich otec bol niekoľkokrát na abstinenčnej
liečbe. Vzťah navrhovateliek a poručiteľky ako keby skončil. Svedkom nejakých vulgárností nebol, akurát
nepochopil, že za tie desiatky rokov si nenašli cestu k starej matke. Tam netreba prejavovať lásku,
alebo vzťah nejakými citovými výlevmi, ale aspoň jednoduchými vecami. Zavolať, napísať list, zakývať,
pozdraviť sa, keď idem okolo. Oni s manželkou majú dcéru, ktorá žije v Londýne a chodí 2 x do roka do

Žiliny a vždy jej prvá cesta viedla ku starkej a telefonovala s ňou. Poručiteľka mu vravela, že nerozumie
tomu, prečo sú k nej takéto ignorantské. Ako keby bola vzduch. Od roku 1997 ju neboli pozrieť. Bývala
tam L., keď sa jej po smrti matky narodil syn, ale zistila, že jej zmizli šperky a drahé veci, tak ju poslala
preč. Či poručiteľka chcela ísť niekedy na návštevu ku navrhovateľkám, nevedel, spomínala, že by tam
išla a že tam pôjde. O to, aby ju tam zaviezol ho nežiadala. Odporkyňa mu spomínala, že pri návšteve,

keď sa stretli náhodne, buď v autobuse keď išli zo Žiliny, alebo obchode, sa minuli ako neznáme osoby.
Na otázku súdu, či on niekedy alebo jeho manželka oznámili alebo kontaktovali navrhovateľky za účelom
oznámenia o stave poručiteľky alebo sa pokúsili dosiahnuť nejaké urovnanie vzťahu uviedol, že bol
pracovne dosť vyťažený, robil v manažérskej pozícii, takže z jeho strany takýto krok nebol. Predpokladal,že odporkyňa takýto krok urobila. Keď išla od poručiteľky, zopár krát im zazvonila, ale bolo to bez
úspechu.

MUDr. Z. J. uviedla, že pani I. bola jej pacientkou od 1983 až do 2013, do jej smrti. Viac menej pravidelne
navštevovala ambulanciu, až do marca 2013 v súvislosti s potrebou pravidelnej kontroly zdravotného
stavu, predpisovania liekov, ošetrenia akútnych ochorení a ďalších akútnych problémov, jej zdravotný
stav jej bol známy, buď ju navštevovala sama, alebo v sprievode dcéry Z. L., posledné dva -tri roky pred
úmrtím, pretože vtedy sa jednalo už o staršiu osobu, kde doprovod bol vhodnou pomocou. Okrem toho

osobne chodili do ambulancie dcéra a zať, nechali predpisovať lieky, žiadne iné osoby sa o zdravotný
stav neboli informovať. Po duševnej stránke bola pacientka až do príhody v marci 2013 plne svojprávna.
V marci 2013 utrpela akútnu príhodu, ktorá spôsobila rozvrat organizmu a skončila sa úmrtím.

Svedkyňa L. K., uviedla, že poručiteľka koľkokrát plakala, čo by ona dala za to, keby jej vnúčence prišli
ku nej tak, ako jej vnúčence prišli ku nej. Chodila tam len pani U. s deťmi a odporkyňa. Poručiteľka

povedala, že keď oni ku nej neprídu, ona ku nim nepôjde. Vzťah medzi nimi bol divný. O poručiteľku
sa starala odporkyňa. Odporkyňa jej povedala, že ju vôbec navrhovateľky nezdravili, tak nevie, prečo
by ich ona kontaktovala.

Svedkyňa M. A., uviedla, že poručiteľka bola jej tetka a navrhovateľky vnučky ju nikdy nenavštevovali.

Ona ich navštevovala. V období posledných 10-15 rokov jej života sa o ňu starala odporkyňa a jej manžel
a dcéra odporkyne, T..

Svedok P. L., uviedol, že poručiteľka bola jeho stará mama. Navrhovateľky sú jeho sesternice, jej vnučky.
Vie, že 15 rokov ju nenavštevovali. Pár krát sa stretli s navrhovateľkou 1/. O babke sa nerozprávali,

nepýtali sa. Keď im žila mama, tak tam chodievali, ale potom sa vzťahy prerušili. On navštevoval
poručiteľku individuálne, niekedy viac, niekedy menej, 3-4 krát mesačne. Či sa poručiteľka chcela
stretnúť s navrhovateľkami nevedel povedať. Posledné roky o nich nerozprávala.

Svedkyňa B.. Q. M. uviedla, že na okolnosti spisovania závetu a listiny o vydedení E. I. si nespomína,

nejedná sa o prípad, ktorý by jej utkvel v pamäti. Uviedla, že pri spisovaní závetu a listiny o vydedení
postupuje tak, že závetcu vypočuje samostatne, aby mala prehľad, či skutočne to je jeho vôľa. Niekedy
sa stáva, že takýto úkon objedná nielen sám závetca, ale napr. niekto z jeho rodiny. Na chodbe spoznala
jedného pána, ktorý vybavuje aj nejaké iné záležitosti, ale či on toto objednával alebo sama závetkyňa
E. I., nevedela uviesť a ani nevedie evidenciu, kto úkon objednával. Je bežné, že úkon objednáva aj

rodinný príslušník.

Svedkyňa Q. L. uviedla, že poručiteľka bola teta jej muža a bývali na jednom pozemku, medzi ich
pozemkami bolo priechodné humno. Matka navrhovateľky v 1/ rade bola nevlastnou sestrou odporkyne,
pretože ju mala teta za slobodna, teda mala iného otca. Keď zomrel pán I., keď matka navrhovateliek

podedila diel po otcovi a odporkyňa nie, tá dedila len po mame. Z tohto dôvodu poručiteľka zavolala
bývať I. mamu k nim domov, že tam majú diel, aby si to prišli prerobiť. A aj sa tak stalo a prerobili si vrch
domu. Keď sa nasťahovali, tak teta sa nepohodla otcom navrhovateliek B. U.. Príčinou celého súdu je
to, že teta neznášala svojho zaťa, ale to nebola príčina vnučiek. Oni si to prerobili, krátku dobu tam
bývali a potom ich vyhnala. Museli sa vrátiť naspäť do svojho bytu. Keď zomrela teta, nebol problém

medzi navrhovateľkami a odporkyňou, ale skôr medzi jej manželom, terajším zástupcom odporkyne,
ktorému ide o jej majetok. Navrhovateľky videla určite na 70. narodeniny, vtedy ich tam videla na 100 %.
Navrhovateľka 2/ jej prišla oznámiť aj promócie a svadbu. Určite sa navrhovateľky starkej nevyhýbali, či
ich vyhľadávala ona, nevedela povedať. Poručiteľka sa sťažovala, lebo sa cítila osamotená, konkrétne
na navrhovateľky sa nesťažovala. Problém mala až s L., o jej dieťa sa teraz stará navrhovateľka 1/.

Problémy boli aj z toho, že L. mala dieťa po smrti matky a otec riešil všetko alkoholom, avšak teraz už
vôbec nepije.
Poručiteľka sa sťažovala, že si nikdy nemyslela, že bude po smrti manžela sama a takú dlhú dobu.
Odkázaná na pomoc druhých bola až po porážke. Manžela odporkyne sa videla starať o dom a trávnik
až po jej smrti.

Poručiteľka ani po svojej sedemdesiatke navrhovateľky nezavrhla, neznášala len ich otca. O deťoch ju
nepočula hovoriť škaredo, o B. áno. O spísaní závetu a listiny o vydedení od tety sa nikdy nedozvedela.Poručiteľka jej po tom ako si dokončili nadstavbu povedala, že I. bude mať tu a Z. nech si pýta od svojho
otca. Tá dedičstvo dostala od svojho otca.

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia

obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa § 476 ods. 3 Občianskeho zákonníka spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej

zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského
podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu

uvedených potomkov.

Súd sa prioritne zaoberal platnosťou vydedenia navrhovateliek a to tak ako aj z formálnych dôvodov, tak
aj materiálnych dôvodov platnosti vydedenia.

Vo vzťahu k formálnym dôvodom platnosti a naplneniu ust. § 469a Obč. zák. súd konštatoval, že
k spísaniu listiny o vydedení došlo notárskou zápisnicou č. N345/2010 NZ 36367/2010, notárka za
prítomnosti E. I. dňa 7.10.2010 spolu so závetom, kde poručiteľka E. I. uviedla, že požiadala notárku,
aby spísala listinu o vydedení a závet, podľa ktorého E. I. pre prípad svojej smrti zriaďuje závet, pričom
vydeďuje svoje vnučky menom L. U., nar. XX.X.XXXX, N. U., nar. X.X.XXXX a B. U., nar. XX.X.XXXX

z dôvodu uvedeného v ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zák., nakoľko o ňu neprejavujú opravdivý
záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať a vyjadrila záujem v zmysle ust. § 469a ods. 2 Obč.
zák., aby dôsledky vydedenia sa vzťahovali aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Obč. zák. na všetkých
potomkov vydedených vnučiek. V závete za dedičku všetkého jej hnuteľného ako aj nehnuteľného
majetku nachádzajúceho sa kdekoľvek, prípadných práv a pohľadávok, ktoré budú jej vlastníctvom ku

dňu úmrtia určila svoju dcéru menom Z. L., nar. L., t.j. odporkyňu, v prípade, že by sa nedožila jej smrti,
za náhradného závetného dediča ustanovila jej manžela T.. B. L..

Listina o vydedení teda bola spísaná v písomnej forme, notárskou zápisnicou v ktorej bol uvedený
zákonný dôvod vydedenia citáciou ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, bez vecnej a

časovej konkretizácie. Podľa názoru súdu, je postačujúce, aby v listine o vydedení bol uvedený dôvod
citáciou zákonom taxatívne uvedeného dôvodu. Rovnako podľa názoru súdu, neodporuje zákonu, aby
listina o vydedení a závet boli v jednej listine. Súd teda nezistil dôvody formálnej neplatnosti listiny o
vydedení zo dňa 7.10.2010 spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N345/2010 NZ 36367/2010.

Súd sa preto zaoberal materiálnymi dôvodmi vydedenia, ktoré taktiež musia byť naplnené pre platnosť
vydedenia.Dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Na neskoršiu zmenu sa neprihliada,
ak ju poručiteľ nezobral do úvahy, teda nedošlo k jej zmene alebo zrušeniu poručiteľom. Potomka
nemožno platne vydediť pod podmienkou, že sa medzi dobou vzniku právneho úkonu o vydedení

a nápadom dedičstva dopustí niečoho, čo by preňho znamenalo negatívne dôsledky z hľadiska
ustanovenia § 469a OZ. Dôvod
vydedenia musí byť daný v čase spísania listiny o vydedení, pretože poručiteľ môže potomka
vydediť len pre konanie, ktorého sa dopustil do spísania listiny o vydedení, nikoho nemožno vydediť
preventívne, že by sa neskôr dopustil konania, ktoré by zakladalo dôvod vydedenia. Na postihovanie

neakceptovateľného správania sa potomkov voči poručiteľovi slúži predovšetkým všeobecne dedičská
nespôsobilosť.

Súdpretoposudzovaldôvodyvydedeniavichširokejrovinebezčasovejaskutkovej(vecnej)špecifikácie
do 7.10.2010. Podľa názoru súdu sú pre posúdenie úplne irelevantné skutočnosti vo vzťahu k
starostlivosti o poručiteľku po mozgovej príhode, o to viac, ak sama odporkyňa o zdravotnom stave

navrhovateľky neinformovala, prípadne ani nepožiadala o pomoc či súčinnosť, rovnako dôvod podľa
§ 469a ods. 1 písm. a) OZ nebol
dôvodom vydedenia navrhovateliek.

Prejavenie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa je potrebné posudzovať z hľadiska objektívnych

skutočností, pričom subjektívny názor poručiteľa či potomkov (ich predstavy) nie sú podstatné. O
neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa nejde v prípade, ak správanie poručiteľov nie je v rozpore
so všeobecným zásadami akceptovanými v spoločnosti (v rozpore s dobrými mravmi), prípadne ak
nezáujem potomka bol do značnej miery vyvolaný samotným poručiteľom.
Podľa názoru súdu ako aj súdnej praxe, je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval

opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu a v spektre dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) , ktoré sa v spoločnosti ustálili. Jedným z hľadísk, ktoré je potrebné
pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať je to, či mal potomok poručiteľa reálnu možnosť o poručiteľa
prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s

potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy; vydedenie prichádza do úvahy len tam,
kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka,
kde mu tento stav vadí, nie v prípade, ak ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne keď
k nemu sám aj podstatne prispel.
Záujem, ktorý by potomok mal o poručiteľa prejavovať, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na

okolnosti konkrétneho prípadu; ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa skutočný
záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť,
že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Skutočnosti
odôvodňujú záver, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok
prejavovať mal, môžu spočívať v pasivite (nezáujmu) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní,

ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, pravda, spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu
správaniu potomka k rodičom (prarodičom atď.), t. j. napr. spôsobom trvalo prekračujúcim zásady
spoločenskej slušnosti (Ro NS ČR z 15. 5. 2007, sp. zn. 21 Cdo 688/2006). Podľa rozsudky Najvyššieho
súdu SR 1Cdo 173/1996 o neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1
písm. b) Občianskeho zákonníka sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere

vyvolaný samotným poručiteľom. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri úvahe, či ide o neprejavenie
opravdivého záujmu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, považoval za významný vzťah medzi
poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen
predstieraného, formálneho. Uviedol, že existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z
rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti

potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v §
469a ods. 1 písm. b) Obč.zák., nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto
záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého
záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené
neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1

písm. b) Obč.zák. totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené,
nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.
V prejedávanej veci mal súd preukázané, že až do času, kým bola rodina navrhovateliek nútená po
žiadosti poručiteľky vypratať dom v jej vlastníctve, boli vzťahy medzi poručiteľkou a celou rodinounavrhovateliek usporiadané. Po dočasnom narušení vzťahov sa tieto obnovili v súvislosti s ochorením
matkynavrhovateliekazotrvaliminimálnedvarokyposmrtimatkynavrhovateliek(zomrela1997).Dôvod
narušenia vzťahov však nebol konštatovaný ani po tomto čase, teda existencia takej udalosti, ktorá by

bola dôvodom narušenia vzťahov. Nesporne po tomto čase bola frekvencia po vzájomných návštevách
nižšia.
Navrhovateľka v 1/ rade mala v tom čase (rok 1999) vek 19 rokov a navrhovateľka v 2/ rade 13 rokov.
Od uvedenej doby súd nemal preukázaný záujem poručiteľky o navrhovateľky ako jej vnučky, teda
akúkoľvek snahu sa s nimi stretnúť, vyhľadať ich prítomnosť, informovať sa o ich potrebách.

Nepochybnevzťahyporučiteľkysotcomnavrhovateliekbolizhoršené,pričomzhoršenievzťahovnemalo
za následok len „vyhodenie“ rodiny z domu, kde vystavali bytovú jednotku, ale aj fakt, že do domu
poručiteľky rodina navrhovateliek vykonala investície, ktoré im poručiteľka nikdy nevrátila ani im za ne
neposkytla žiadnu protihodnotu, teda nevydala značné bezdôvodné obohatenie, nepreviedla vlastníctvo
bytovej jednotky. Žiadosti o vysporiadanie vzťahov pravdepodobne interpretovala poručiteľka ako snahu
pripraviť ju o majetok.

Nesporne hodnota rodinného domu v centre mesta Žilina je značná, teda nemožno vylúčiť ani záujem
potencionálnych dedičov. Predmetom dedičstva sú 3 podielu v nehnuteľnosti.
Avšak ani po roku 1999 súd nezistil, že by navrhovateľky neprejavovali záujem o poručiteľku. Súd z
výsluchu svedkov mal preukázané, že navrhovateľky vyhľadali poručiteľku za účelom gratulácie k 70.
narodeninám,tedavroku1998,avšakpotombolistretnutialennáhodné,pozvanienasvadbuodporkyne

v 2/ rade, jej promócie.

Súd z vykonaného dokazovania a vystupovania účastníkov mal preukázané, že došlo k výraznému
zhoršeniu vzťahov medzi rodinou navrhovateliek a rodinou odporkyne. Z uvedeného dôvodu má súd za
to, že zo strany rodiny odporkyne, ako jedinej žijúcej dcéry poručiteľky, dochádzalo k jej ovplyvňovaniu.

Súd totiž z vykonaného dokazovania nezistil skutočnosť, že by sama poručiteľka chovala k osobám
navrhovateliek negatívne vzťahy a z tohto dôvodu, sama vyvíjala iniciatívu smerom k vydedeniu
navrhovateliek. Nepochybne osamelosť a nezáujem navrhovateliek mohla poručiteľka pociťovať, pričom
jednoznačne zo strany odporkyne či jej rodiny od vykonania takéhoto úkonu nebola odhováraná ani
nemohol byť vyjadrovaný nesúhlas s vydedením. Totiž nesúhlas s vydedením by bol vyjadreným

súhlasom s návrhom o neplatnosť vydedenia, nie nesúhlasom s uplatneným nárokom. Opomenúť
nemožno ani materiálny záujem odporkyne, ktorej dedičský podiel na základe závetu sa zníži.
Súd sa preto zaoberal skúmaním, či znížený rozsah vzájomného stretávania sa navrhovateliek v 1/ a 2/
radesporučiteľkoujetakejintenzity,žejemožnéztohovyvodiťnezáujemonavrhovateliekoporučiteľku.
Nepochybne rozsah stretávania na úrovni náhodných stretnutí a významných jubileí nie je na úrovni,

aby bolo možné zistiť skutočné potreby poručiteľky. Súd však musí zobrať zreteľ aj na skutočnosť, že
poručiteľka rovnako nie len že neprejavila záujem o stretnutie s navrhovateľkami a ich potreby, ale ani
o to aby ju navštívili, teda formou pozvania a podobne. Znížené stretávanie zo strany navrhovateliek s
odporkyňou bol objektívne vyvolaný aj tým, že navrhovateľka v 1/ rade prevzala úlohu matky, starala sa
nielenodomácnosťanavrhovateľkuv2/radealeneskôrajosynajejstaršejsestry.Vyslovenenegatívny

vzťah mal súd preukázaný medzi poručiteľkou a otcom navrhovateliek, ktorého následkom dochádzala
k obmedzeniu vzájomných stretávaní s prvkami nežiaducej prítomnosti rodiny otca navrhovateliek. Súd
však nezistil jedinú skutočnosť, pre ktorú by poručiteľka mohla objektívne odmietať navrhovateľky ako
jej vnúčatá. Pritom súd ani z konania poručiteľky, stretnutie ohľadom „prevzatia perín“, pozvanie na
svadbu, stretnutie na zástavke, nie je možné vyvodiť záujem o navrhovateľky, záujem o stretávanie a

pod.. Z uvedeného dôvodu, ako aj stálej starostlivosti zo strany odporkyne, neprejavovala záujem o
navrhovateľkyakovnúčatá,nikdyichpočasrozhodnejdobynepožiadalaonávštevu,nenavštívilaich,ani
ich nepožiadala o pomoc prípadne nevyhľadala ich prítomnosť. Preto absencia vzájomného záujmu za
danýchokolností,niejemožnáprihodnotenízáujmunavrhovateliekakopotomkovkporučiteľkehodnotiť
ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, prípadne spoločenskými zvyklosťami, nakoľko nezáujem

potomkov bol vyvolaný absenciou záujmu poručiteľa o potomkov, prípadne vzájomným nezáujmom. Súd
totiž z vykonaného dokazovania nezistil ani stretávanie sa rodiny odporkyne s navrhovateľkami, ani pri
významných rodinných a životných udalostiach, vyslovene antipatiu voči otcovi navrhovateliek rovnako
ako u poručiteľky. Súd nemal pochybnosti o zisteniach z vykonaného dokazovania, že navrhovateľky
boli odmietané či nežiaduce pri stretávaní, jubileách či oslavách (oslava 70-tych narodenín poručiteľky),

nie len zo strany poručiteľky, ale aj rodiny odporkyne.
Nakoľko z vyššie uvedeného je zrejmé, že nedošlo k naplneniu dôvodu, že by navrhovateľky voči
poručiteľke ako jej potomkovia, trvalo neprejavovali opravdivý záujem o poručiteľku, ktorý by ako
potomkovia mali prejavovať, listina o vydedení je v tejto časti neplatná. Opätovne súd s poukazom najudikatúru ako aj dikciu zákona zdôrazňuje, že sa nejedná o posúdenie stavu, „ktorý potomkovia obvykle
prejavujú“, teda objektívneho chovania, ale o posúdenie s prihliadnutím na všetky okolnosti „prejav
opravdivého záujmu, ktorý ako potomok by mal prejavovať“ teda subjektívnych okolností, z ktorých nie

je možné vyvodiť trvalý naozajstný nezáujem, ale nezáujem vyvolaný okolnosťami.

Súd preto rozhodol o tom, že listina o vydedení zo dňa 7.10.2010 vo forme notárskej zápisnice pod
sp.zn. N 345/2010, NZ 36367/2010, NCRza5005/2010, NCRls 36940/2010 na notárskom úrade JUDr.
Aleny Majerčiakovej sú voči navrhovateľkám neplatné. Hoci rozsudok je záväzný medzi účastníkmi a

vyslovená neplatnosť by sa mala vzťahovať len na účastníkov konania, súd z dôvodu právnej istoty
rozhodol, že vzťah neplatnosti listiny o vydedení vyjadril výslovne vo vzťahu k navrhovateľkám v 1/ a 2/
rade, a nie aj voči tretej potencionálnej dedičke L. U..

Pokiaľ sa navrhovateľky domáhali určenia neplatnosti závetu, súd je názoru, že v konaní pred súdom je
možnédomáhaťsalenabsolútnejneplatnostizávetu,nakoľkorelatívnuneplatnosťzdôvoduopomenutia

neopomenuteľných dedičov posudzuje prejudiciálne súdny komisár, teda notár, ktorý bol poverený
prejednaním dedičstva.

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského

podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.

Teda opomenutie dediča neznamená úplnú neplatnosť závetu, ale len relatívnu neplatnosť závetu, teda
uplatnením námietky neplatnosti je závet v časti opomenutia zákonného dediča neplatný. Relatívna

neplatnosť sa uplatňuje oznámením tejto skutočnosti súdnemu komisárovi a nie žalobou o neplatnosť
závetu. Totiž ak súdny komisár zistí, že maloletým potomkom sa nedostalo aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského
podielu zo zákona a dedič svoj nárok uplatní, musí na túto skutočnosť prihliadať. Pokiaľ by bol závet
sčasti neplatný preto, lebo nespĺňa podmienky ustanovenia § 479, ide o tzv. relatívnu neplatnosť. V

takomto prípade sa závet považuje za platný, kým sa dedič dotknutý týmto závetom jeho neplatnosti
nedovolá. Keďže nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva, musí ho uplatniť
už v rámci konania o prejednaní dedičstva. Uplatnenie znamená oznámenie, že si dedič uplatňuje nárok
a na uplatnenie nie je potrebné súdne rozhodnutie o neplatnosti závetu. Zároveň ak by bol objavený
aj iný majetok, ktorý nie je predmetom testamentárneho dedenia a postačuje na uspokojenie nárokov

neopomenuteľného dediča, ani v tomto prípade by závet nebol dotknutý.
Práve vyššie uvedené skutočnosti podľa ust. § 175l, 175o a násl. O.s.p. vykonáva poverený súdny
komisár v konaní o dedičstve.
Preto o relatívnej neplatnosti nemôže rozhodnúť súd v inom konaní ako konaní o dedičstve po
poručiteľovi, nakoľko na takomto rozhodnutí, na rozdiel od listiny o vydedení, nie je naliehavý právny

záujem. Naliehavý právny záujem nie je daný ani odkazom súdneho komisára, že neplatnosť závetu je
potrebné uplatniť v súdnom konaní, pretože v súdnom konaní je možné uplatniť len absolútnu neplatnosť
závetu v prípade, že na neplatnosti trvá testamentárny dedič.

Pritom obe konania sú konaním podľa § 80 písm. c/ O.s.p. o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je

alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Cdo 49/2003 naliehavý právny záujem
podľa § 80 písm. c) OSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno

iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Cdo 112/2004 naliehavý právny záujem v zmysle § 80
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v
konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť

odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba
nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len)
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.Hoci súd mal preukázaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti listiny o vydedení, kde bez
takéhoto rozhodnutia by nebolo pokračované s navrhovateľkami ako dedičkami, nemal preukázaný

naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti závetu, nakoľko relatívna neplatnosť závetu sa
uplatňuje len uplatnením nároku dediť či vznesením námietky relatívnej neplatnosti na rozhodnutie súdu
o neplatnosti nie len že nie je potrebné, ale je aj nadbytočné. Vo vzťahu k absolútnej neplatnosti závetu
súd nezistil žiadne dôvody neplatnosti, či už nedostatok spôsobilosti poručiteľky na právne úkony, či už
vovzťahukformeazriadeniuzávetu,prípadnekonanie,ktorýmbyporučiteľkaprejavilavôľuzrušiťzávet.

Nakoľko na vyslovení relatívnej neplatnosť závetu, podľa vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateliek
uplatnenej žalobou, nie je daný naliehavý právny záujem (závet je aj po vyslovení relatívnej neplatnosti
v časti platný) a absolútna neplatnosť závetu nebola zistená, súd žalobu v tejto časti zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na pomer úspechu
účastníkov vo veci samej, jednak úspechom a neúspechom po jednej časti petitu ako aj materiálnym

vyjadrením v uplatnení nároku 1 zákonného podielu, súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania
nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).