Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/655/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213347
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214213347.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpený
JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej kancelárie ECKER - KÁN & PARTNERS, so sídlom
Bratislava, Námestie Martina Benku 9-C1, proti žalovanému: H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., K. 3,

o zaplatenie 50,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 10. júna 2016 č. k. 6C/299/2015-38 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e
n í tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania, a to na zaplatenom súdnom poplatku
v plnom rozsahu a na trovách právneho zastúpenia v rozsahu zodpovedajúcom 1-ici týchto trov.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi50,70eura
do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania k rukám JUDr. Vladimíra Kána, advokáta v sume 16,50 eura do 15 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 1, § 12 ods. 2 písm. b), § 14 ods.

2, § 17 ods. 1 písm. a), e), ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a vykonaným dokazovaním
zistil, že dňa 12. 02. 2014 žalovaný cestoval v Bratislave na linke MHD č. 91, kde bola vykonaná
kontrola cestovných lístkov, pri ktorej kontrole kontrolór zistil, že žalovaný cestoval bez cestovného
lístka, preto mu bol uložený postih v sume 50 eur a povinnosť zaplatiť cestovné v sume 0,70 eura.
Súd prvej inštancie, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj prepravného poriadku
žalobcužalobupovažovalzadôvodnú,pretožalobevyhovelažalovanémuuložilžalobcovizaplatiť50,70

eura tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP) a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov. Podľa názoru súdu
prvej inštancie účelne boli vynaložené iba trovy vo forme zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50
eura. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, túto súd prvej inštancie nepriznal preto, lebo
tieto nepovažoval za účelne vynaložené s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobca zamestnáva

zamestnancov s vysokoškolským právnickým vzdelaním. Okrem toho aj preto, lebo v tejto veci nešlo
o vec skutkovo a právne zložitú, naopak, išlo o typizovanú žalobu na zaplatenie sumy cestovného a
postihu, kde sa mení len spotrebiteľ, deň cestovania a linka, na ktorej cestovanie spotrebiteľ uskutočnil,
preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno považovať trovy vynaložené na právne zastúpenie
advokátom za účelne vynaložené trovy. Dodal, že takýto záver o neúčelnosti nepriznaných trov je v
súlade s aktuálnou judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Českej

republiky. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 988/2012 a rozhodnutie NS SR sp. zn.
6 M Cdo 5/2013.2. Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v nesprávnej aplikácii § 257 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Bol toho názoru, že súd prvej inštancie
nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške
odlišnej od trov konania uplatňovaných žalobcom v návrhu na začatie konania vo veci samej. Zastal
názor, že neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Zároveň poukázal na ustálenú súdnu prax, a to najmä rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009. Nesprávne použitie
ustanovenia § 257 CSP videl aj v tom, že zákon nedefinuje pojem „neprimerané“ a ani súdna a aplikačná
prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento nedostatok nemožno ospravedlniť tým, že súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil akými úvahami sa riadil pri použití § 257 CSP. Namietal,
že súd prvej inštancie sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho
zastúpenia a istiny. Mal za to, že pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k

aplikácii ustanovenia § 257 CSP primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí
sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci. Uplatnené trovy konania
neprekročili niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku predstavovali odmenu za právne
služby za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba. Na základe uvedeného
dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

ako aj súd prvej inštancie mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 CSP. Za účelne
uplatnené trovy konania považoval trovy konania spočívajúce jednak v zaplatení súdneho poplatku za
žalobu a z minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby. Poukázal pritom na skutočnosť, že
zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno podľa správneho
úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku.

Okrem toho bolo zrejmé, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta je náročný a zložitý
proces, ako ani žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem neobmedzuje právo účastníka dať
sa zastupovať v súdnom procese advokátom. Zdôraznil, že rozsah zníženia trov v danom prípade je
odporujúci dobrým mravom a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný
neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia

v zmysle § 255 CSP. S ohľadom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách konania tak, že uloží, že žalobca má právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Súčasne žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovaného na úhradu trov
odvolacieho konania vo výške 20,26 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP preskúmal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa trov konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4. V prejednávanej veci sa žalobca svojou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 10. 07. 2014,
voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 50,70 eura. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal
náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a
trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci - prevzatie zastúpenia, písomné zaslanie pokusu
o zmier s výzvou na zaplatenie a podanie návrhu na súd, spolu s DPH a paušálnou náhradou hotových

výdavkov za 3 úkony, spolu vo výške 88,70 eura.

5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý vo veci samej nadobudol
právoplatnosť dňa 12. 08. 2016. Predmetom odvolacieho konania je výrok o trovách konania.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj nakonania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení
§ 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 137 OSP účinného do 30. 06. 2016, podľa ktorého rozhodoval aj súd prvej inštancie (ďalej len
OSP), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku,
ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané

úkonysúdnehokomisáraajehohotovévýdavky,náhradavýdavkovprávnickejosoby,ktorájeoprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky,
tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

10. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

11. Ustanovenie § 142 OSP vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To
znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých trov
konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Posúdenie účelnosti závisí od konkrétnych okolností tej-ktorej veci.

12. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa

novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania
do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje príkladným výpočtom, ako
to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania sú spravidla hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy
dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,

mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka a to, že musia byť preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za

trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu
tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania
len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka
účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za

trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon

právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.
Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne
vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;
vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov

konania leží na strane sporu.

16. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie odpovinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej

strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná
strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).

17. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo

veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj
žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z

22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).

18. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy).
Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na

zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k
vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové
výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 ústavy. V podstate to
znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo
na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.

19. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo
všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti civilného konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

20. Odvolací súd, posudzujúc správnosť napadnutého výroku o trovách konania, vychádzajúc z novej
právnej úpravy Civilného sporového poriadku, účinného od 01. 07. 2016, dospel k záveru, že žalobcovi
je potrebné priznať náhradu trov konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nakoľko je
potrebné prihliadnuť i na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu v obdobných veciach. Vzhľadom na

uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa
§ 388 CSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Nakoľko podľa Civilného sporového poriadku odvolací súd nerozhoduje o výške náhrady trov
konania, ale len o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v

napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol len o tom, že žalobcovi
vznikol nárok na náhradu trov konania, a to na zaplatenom súdnom poplatku v plnom rozsahu a trov
právneho zastúpenia v rozsahu zodpovedajúcom 1 - ici týchto trov, pričom povinnosťou súdu prvej
inštancie bude rozhodnúť o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 CSP).

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko strany mali vo veci (v
odvolacom konaní) iba čiastočný úspech.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).