Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204675
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8314204675.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcov 1. Z. R., rod. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. H. Č.. XXX, 2. I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. H. Č.. XXX, 3. N. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Y. H. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou, Rosná
5, Košice, proti žalovaným X. I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Ľubošom
Bajužíkom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné, 2. R. H., nar. XX.X.XXXX, bytom O. Č.. XXX,
zastúpenej JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Starinská 2272, Humenné, o určenie nehnuteľností
patriacich do dedičstva takto

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania v
celom rozsahu s tým, že žalobcovia sú povinní tieto trovy uhradiť spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. H. Č.. XXX, podal dňa 17.4.2014 na tunajší súd
žalobu, ktorou žiadal určiť, že spoluvlastnícky podiel 45/2160 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.
území Č., zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra E č. XXX, o výmere 897708 m2, druh pozemku
- lesný pozemok, patrí do dedičstva po neb. N. R., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX.

2. Pôvodný žalobca zomrel v priebehu konania a to dňa 1.10.2014 a dedičské konanie po ňom sa
viedlo pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX. Dedičmi boli súčasní žalobcovia, ktorí vstúpili do konania namiesto
pôvodného žalobcu.

3. Žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parcely KN-E
XXX, zapísanej na LV č. XXX kat. územie Č., každý z nich v podiele 1/16. Podiel získali dedením po
svojom otcovi I. R., ktorý sa stal vlastníkom podielu 270/2160 vydržaním, na základe notárskej zápisnice

JUDr. Viktora Dubasa T. XXX/XX, T. XXX/XX z 28.2.1996. Tento podiel však získali od nevlastníka,
pretože I. R. mohol nadobudnúť podiel iba v časti, ktorá by mu prináležala dedením po jeho otcovi N. R..
Neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby podiel vo výške 45/2160 mohol byť predmetom vydržania,
lebo právny predchodca žalovaných mal vedomosť o tom, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu je
jeho otec N. R., ktorý zomrel XX.X.XXXX. Pôvodný žalobca preukazoval naliehavý právny záujem na
určení, že patrí do dedičstva po N. R. tým, že je jeho synom a bratom otca žalovaných I. R..

4. V priebehu sporu právna zástupkyňa žalobcov poukázala na to, že vydržanie vlastníckeho práva
nebolo možné k nehnuteľnostiam, ktoré patrili štátu a od 1.4.1983 bolo možné vydržaním nadobudnúť
vlastnícke právo, ale len k nehnuteľnostiam, ku ktorým mohlo byť zriadené právo osobného užívania.
Keďže predmetom sporu sú lesné pozemky, tieto nemohli byť predmetom vydržania. Až od 1.1.1992bola novelou OZ zavedená možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním aj k takýmto
nehnuteľnostiam. Notárska zápisnica bola spísaná 28.2.1996 a nemohlo byť vydané osvedčenie o
vydržaní vlastníckeho práva v prospech I. R., otca žalovaných, lebo mu chýbali dve podstatné náležitosti

a to jednak vydržacia lehota a tiež dobromyseľnosť. Od účinnosti novely OZ 1.1.1992 do spísania
notárskej zápisnice uplynuli len štyri roky a I. R. nemohol byť dobromyseľným pri vstupe do držby, lebo v
notárskejzápisnicijekonštatované,ženehnuteľnostinadobudoljehootecN.R.aužívalichdočasu,kým
tieto nezačali užívať Východoslovenské štátne lesy. Ak podiel z týchto lesov užíval, tak to bolo v právnom
omyle, ktorý nezakladal dobromyseľnosť pri držbe. I. R. v notárskej zápisnici vyhlásil, že nehnuteľnosti

patria jeho otcovi a teda mali byť predmetom dedenia po N. R. a jeho syn I. nemohol byť dobromyseľným
v ich užívaní a nemohol si myslieť, že mu patria. Preto žalobcovia tvrdili, že notárska zápisnica, v ktorej
bolo osvedčené vlastnícke právo vydržaním v prospech I. R., je nulitný právny akt a teda platí pôvodný
pozemnoknižný stav taký, že podiel, ktorý je predmetom sporu má patriť do dedičstva po neb. N. R..

5.Žalovanížiadalipodanúžalobuzamietnuť,pričomvzačiatkusporunamietaliaktívnuvecnúlegitimáciu

žalobcov a teda nedostatok naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby. Poukazovali na to,
že existuje zásadná pochybnosť o tom, či N. R. je osobou totožnou s V. R., ktorý bol uvedený v
pozemnoknižnej zápisnici č. XXX ako pôvodný podielový spoluvlastník podielu v mpč. XXX kat. územie
Č., v podiele 45/2160. Tiež poukazovali na skutočnosť, že ich právny predchodca - otec I. R. nadobudol
podiel, ktorý je predmetom sporu vydržaním, čo bolo osvedčené notárskou zápisnicou z roku 1996.

Žalobcovia mohli v lehote 10 rokov od spísania tejto zápisnice podať žalobu o určenie vlastníckeho
práva a urobili tak až po 18 rokoch od jej spísania. Poukázali tiež na to, že oni svoje podiely nadobudli
dedením po otcovi I. R. a teda boli dobromyseľní v tom, že im tieto podiely patria. Navrhli vypočuť
svedkov na preukázanie, že ich otec bol v užívaní sporného podielu dobromyseľný. Pokiaľ ide o samotnú
notársku zápisnicu uvádzali, že táto je verejnou listinou a platia skutočnosti v nej uvedené, kým sa

nepreukáže opak. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a neosvedčili skutočnosti preukazujúce to, že
I. R. nenadobudol vlastnícke právo vydržaním.

6. V priebehu konania bola odstránená pochybnosť o tom, či V. R. zapísaný v pozemnoknižnej zápisnici
č. XXX kat. územie Č. ako podielový spoluvlastník, je právnym predchodcom účastníkov konania, ich

dedom. Právna zástupkyňa žalobcov preukázala listinnými dôkazmi a to jednotlivými rodnými listami a
sobášnym listom, aj úmrtným listom skutočnosť, že V. R., nar. X.X.XXXX je osoba totožná s N. R., nar.
X.X.XXXX, ktorý je starým otcom účastníkov konania. Z jeho sobášneho listu je zrejmé, že sa narodil
otcovi Z. R. a matke Z. R., rod. Y. a mal za manželku I. X.. Z jeho rodného listu vyplýva, že mal rodičov Z.
R. a Z. R., rod. Y.. Boli predložené rodné listy detí N. R. a I. R., rod. X. z ktorých vyplynulo, že aj pôvodný

žalobca N. R. a otec žalovaných I. R. boli synmi N. R. a I. R., rod. X.. Žalovaní po takomto dokazovaní
potvrdili, že V. R. a N. R. je totožná osoba a išlo o ich starého otca. Poukázali na to, že na základe
miestnych zvyklostí bolo bežnou skutočnosťou, že osoba s menom N. sa v danom regióne nazývala V..

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 2. a 3. rade, výsluchom žalovaných, oboznámil sa s

listinnými dôkazmi, najmä s notárskou zápisnicou T. XXX/XX, T. XXX/XX, s pozemnoknižnou zápisnicou
č. XXX kat. územie Č., s LV č. XXX kat. územie Č., s obsahom dedičských spisov XXD/XXX/XXXX a S.
XXX/XXXX, vypočul svedkov Z. Š. a I. S. a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Z obsahu pozemnoknižnej zápisnice č. XXX kat. územie R. - Č. vyplýva, že v tejto zápisnici bola

zapísaná mpč. XXX - les C., ako podielové spoluvlastníctvo viacerých spoluvlastníkov. Pod B6 bol ako
spoluvlastník zapísaný V. R. (žena I., rod. X.) a to v podiele 45/2160. Z obsahu notárskej zápisnice T.
XXX/XX, T. XXX/XX napísanej na Notárskom úrade notára JUDr. Viktora Dubasa dňa 28.2.1996 vyplýva,
že bolo vydané osvedčenie v prospech I. R. podielom 45/2160 z nehnuteľnosti mpč. XXX pod B 3,
5, 6, 17, 18 a 19, vedených v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územie R. - Č.. I. R. vyhlásil, že

predmetné nehnuteľnosti nadobudol jeho otec V. R. darom od svojich súrodencov a užíval ich až do
času, kedy pripadli do užívania Východoslovenským štátnym lesom. Z obsahu zápisnice tiež vyplýva,
že dvaja nezaujatí svedkovia a tiež Obecný úrad v Č. potvrdili pravdivosť údajov. Nakoľko boli splnené
všetky podmienky v zmysle § 63 Zák. č. 323/1992 Zb. v súvislosti s ustanoveniami Zák. č. 293/1992 Zb.,
vydal notár osvedčenie, na základe ktorého bol vykonaný záznam na Správe katastra v Humennom.

I. R. bol na LV č. XXX kat. územie Č. zapísaný ako podielový spoluvlastník parcely KN-E XXX - lesné
pozemky v podiele 270/2160 pod B 18.X. I. R. zomrel dňa XX.X.XXXX a dedičské konanie po ňom sa viedlo pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX.
OsvedčenímodedičstveS.XX/XXXXz18.8.2008nadobudlipodielI.R.vhoreuvedenejparcelejehodeti
I. R. a R. H., rod. R., to znamená žalovaní, každý z nich v podiele 1 k vlastníckemu podielu poručiteľa. Na

základe tohto osvedčenia sú žalovaní zapísaní na LV č. XXX kat. územie Č. ako podieloví spoluvlastníci
parcely KN-E XXX pod B 47 a 48 vo výške podielu 1/16.

10. Pôvodný pozemnoknižný spoluvlastník N. R. zomrel XX.X.XXXX a dedičské konanie po ňom sa
viedlo pod sp. zn. S. XXX/XXXX, ale podiel z mpč. XXX, zapísaný v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX

kat. územie Č., nebol predmetom dedenia.

11. Predmetom konania bolo určenie, že do dedičstva po neb. N. R. patrí podiel 45/2160 z parcely
KN-E XXX, zapísanej na LV č. XXX. Išlo o podiel, ktorého bol N. R. pôvodným vlastníkom, lebo bol
zapísaný ako podielový spoluvlastník mpč. XXX v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územie Č. pod
B 6. Predmetom konania neboli ostatné podiely, ktoré otec žalovaných I. R. osvedčil v notárskej zápisnici

z roku 1996 a to pod B 3, 5, 17, 18 a 19. Preto v tomto smere súd nevykonával žiadne dokazovanie.

12. Žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že je synom N. R., ktorý bol pôvodným žalobcom
a vnukom N. R., ktorý bol pôvodným pozemnoknižným spoluvlastníkom. Potvrdil, že jeho deda volali
V., lebo to zodpovedalo miestnym zvyklostiam. Mal ženu I., rod. X.. Poukázal na to, že osvedčenie

o vydržaní vlastníckeho práva v prospech žalovaných je celé nesprávne, lebo dedo mal štyroch
súrodencov a osvedčených bolo šesť podielov. Žalovaní užívajú to, čo im nepatrí. Uviedol, že len z
rozprávania svojho otca vie, že dedo a jeho bratia boli v Amerike a po návrate odkúpili podiely, ale od
koho nevedel povedať.

13. Žalobca v 3. rade N.T. R. uviedol, že je bratom žalobcu v 2. rade a on chce dedičstvo. Pripojil sa
k tomu, čo uviedol jeho brat. Jeho dedom bol N. R. a volali ho V.. Má vedomosť o tom, že jeho dedo
kúpil spoluvlastnícky podiel.

14. Žalovaný v 1. rade uviedol, že je vnukom pôvodného podielového spoluvlastníka mpč. XXX,

zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územie Č. N. R., ktorý bol jeho dedom. Žalobcovia v 2.
a3.radesújehobratranci,lebootecžalobcovN.R.aotecžalovanýchI.R.bolibratia.Pokiaľideospornú
parcelu, tak bola odovzdaná do užívania „Pozemkovému spoločenstvu súkromného lesa Praporťanky“.
Predtým túto parcelu užívali Štátne lesy SR. Uviedol, že žalobcovia, resp. ich otec sa 20 rokov o túto
parcelu nestarali, nezaujímali, ani ju nevyužívali do času, kým vzniklo pozemkové spoločenstvo. Potvrdil,

že jeho dedo a bratia jeho deda podiely v spornej parcele kúpili a dedo ju začal užívať po návrate z
Ameriky. Jeho dedo N. R. mal šesť žijúcich detí, synov I., N. a Z. a dcéry Z., J. a J.. Do svojej smrti žil
dedo N. R. so svojou dcérou Z.. V roku 1968 alebo 1969 došlo medzi ním a otcom žalobcov v 2. a 3. rade
ku konfliktu, kedy N. R. svojho otca fyzicky napadol, buchol ho lopatou a vzťahy medzi nimi sa narušili
tak, že sa spolu nerozprávali. Otec žalobcov, ani nikto z ich rodiny neprišiel ani na pohreb N. R.. Ešte

pred jeho smrťou v dôsledku vzniknutého konfliktu došlo k sporom ohľadne majetkov, ktoré pokračovali
aj potom. Otec žalovaných I. si postavil vlastný rodinný dom oproti domu svojho otca a preto mu bol
nápomocný. Žalovaný v 1. rade nevedel uviesť, či jeho dedo počas svojho života podelil nehnuteľnosti
medzi svoje deti, nevedel, či parcelu, ktorá je predmetom sporu resp. podiel z nej niekomu daroval, alebo
urobil nejaký iný úkon. K samotnej notárskej zápisnici sa žalovaný v 1. rade nevedel vyjadriť, pretože sa

o tom s otcom nikdy nerozprávali. Až v rámci dedičského konania spolu so sestrou zdedili podiel, ktorý
je predmetom sporu. Potvrdil však, že jeho dedo a jeho otec podiel z parcely užívali, časť kosili ako lúku
a časť bola lesom, kde chodili na drevo. Nevedel však uviesť v ktorom období presne sa tak stalo, ale
parcela sa užívala dovtedy, kým na nej nezačali hospodáriť štátne lesy.

15. Žalovaná v 2. rade uviedla, že žalovaný v 1. rade je jej bratom a preto aj ona je právnou nástupkyňou
po dedovi N.T. R.. Len z rozprávania rodičov vie, že dedo sa vrátil z Ameriky, aby doopatroval svoju
matku. Jeho manželka veľmi skoro zomrela a preto zostal vdovec so šiestimi malými deťmi, pričom syn
I. bol najstarší. Aj po svadbe zostal žiť v rodinnom dome so svojim otcom a pomáhal mu v starostlivosti
o mladších súrodencov. Rovnako mu pomáhal obrábať polia a starať sa o hospodárstvo. Až neskôr si

postavil vlastný dom oproti domu svojho otca a bol mu nablízku. Ani žalovaná v 2. rade sa nevedela
vyjadriť k tomu, či bola nejaká dohoda ohľadne majetkov jej deda medzi jej otcom a jeho súrodencami.
Konštatovala, že je možné, že dedo z vďačnosti daroval sporný podiel svojmu synovi I., teda otcovižalovaných, lebo bol najstarší a celý život mu pomáhal. K osvedčeniu svojho otca sa vyjadriť nevedela,
uviedla len, že svoj podiel zdedila v rámci dedičského konania.

16. Súd vypočul svedkyňu Z. Š., rod. R., ktorá bola dcérou neb. N. R. a sestrou otcov žalovaných a
žalobcovv2.a3.rade,tedajeichtetou.Jejsúrodencisapostupneoženiliavydaliaodišlizrodičovského
domu, kde zostala žiť len ona, lebo bola najmladšia. Neb. N. R. mal viaceré nehnuteľnosti, aj podiel
v lese. Uviedla, že aj otec žalobcov z tohto lesa vozil drevo a pracoval tam, lebo bol nezamestnaný.
Svedkyňa rozprávala o užívaní podielu v lese nazývanom „Javirská“, ale tento les nie je predmetom

súdneho sporu. Uviedla, že jej otec majetky pred smrťou nedelil, len tie, na ktorých mali jeho deti
postavené rodinné domy. Les bol štátny, takže sa ani nededil. Uviedla, že otec mal dva kone a keď už
bol starý a nevládny, tak jedného dal synovi I. a druhého synovi N.. Ku všetkým sa správal rovnako.
Podľa jej názoru sa pozemky mali rozdeliť pre všetky deti v rovnakom podiele. Pozemky však zdedila
ona, lebo žila so svojim otcom až do jeho smrti a vtedy ich užívalo roľnícke družstvo. Les sa nededil,
lebo bol štátny. Potvrdila však, že otec žalovaných chodil do lesa a bral drevo.

17. Súd vypočul aj svedka I. S., ktorý nie je v príbuzenskom pomere so stranami sporu. Prišiel pred súd,
aby povedal, že otec žalovaných vedel, kde sa nachádza parcela č. XXX, lebo keď sa vymeriavala, tak
on ukazoval hranice tejto parcely. Chodil tam aj s otcom svedka na drevo, lebo mal tam svoj podiel.

18. V konaní bolo preukázané, že neb. N. R., pôvodný pozemnoknižný spoluvlastník, ktorý zomrel dňa
XX.X.XXXX, mal deti I. R., ktorého dedičmi sú žalovaní v 1. a 2. rade, syna Z. R., ktorý zomrel a po ňom
je dedičom jeho syn W. R., ktorý žije vo D. Č.. XX. Treťou dcérou je R. R., ktorá býva v obci S. M. Č..
XXX v Č. M.. Ďalším jeho synom bol N. R., ktorého dedičmi sú manželka Z. R., žalobkyňa v 1. rade a
synovia N. a I., žalobcovia v 2. a 3. rade. Piatou dcérou bola J. G., ktorá zomrela a dedičmi po nej sú

M. G., bytom N. Č.. XXX, X. O. Y. R., Č. M. a D. T., ktorá býva v I. H., Č. M.. Šiestou dcérou je Z. Š.,
ktorá býva vo D. Č.. XXX a bola vypočutá ako svedkyňa.

19. Predmetom konania bolo určenie, že podiel žalovaných v 1. a 2. rade v parcele KN-E XXX, zapísanej
naLVč.XXXkat.územieČ.,patrídodedičstvaponeb.N.R.,zomr.XX.X.XXXX,ktorýboljehopôvodným

pozemnoknižným vlastníkom.

20. Súd zisťoval, či stranami v spore sú všetci potenciálni dedičia po pôvodnom vlastníkovi
spoluvlastníckeho podielu, keďže predmetom sporu bolo určenie, že tento podiel patrí do dedičstva po
neb. N. R.. Bolo preukázané, že neb. N. R. mal celkovo šesť detí, pričom žijú ešte dve jeho dcéry. Po jeho

zomrelých deťoch žijú ich právni nástupcovia. Stranami sporu však boli len manželka a dvaja synovia
N.T. R., ktorý bol synom neb. N. R. a syn a dcéra I. R., ktorý bol ďalším synom neb. N.Á. R.. Zvyšní právni
nástupcovia po neb. N. R. nevystupovali v spore ani na strane žalobcov, ani na strane žalovaných.

21. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co 85/2009 z 20.4.2010, ktorým

v obdobnej právnej veci pripustil dovolaciu otázku, či v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po XY, musia byť účastníkmi všetci jeho právni nástupcovia a to na strane žalobcov, alebo
žalovaných. V dôsledku podaného dovolania o tejto otázke rozhodoval Najvyšší súd SR v konaní sp.
zn. 3Cdo 197/2010, ktorý podané dovolanie zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že „otázka, so
zreteľom na ktorú odvolací súd pripustil v danej veci dovolanie, bola už v minulosti Najvyšším súdom SR

riešená. V uznesení z 28.9.2006 sp. zn. 3Cdo 178/2006 Najvyšší súd SR uviedol, že žaloba na určenie
predmetudedičstvajerozhodovacoupraxousúdovpovažovanázaprípustnýprostriedokriešeniasporov
o tom, či určitá vec /právo/ patrí do dedičstva. V právnej vete k rozsudku Najvyššieho súdu SR z
27.7.2000 sp. zn. 3Cdo 131/1999, ktorý bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR publikovaný ako R 65/2003, sa uvádza, že pre sporové konanie v zmysle § 175k ods. 2 O. s. p. treba

považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia
§ 91 ods. 2 O. s. p. a to ako na strane žalobcov, tak i na strane žalovaných. Na rovnakých právnych
záveroch spočívajú tiež ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR „napr. rozsudky z 27.10.2010 sp. zn.
4Cdo/120/2009 a z 30.5.2011 sp. zn. 1Cdo/183/2009.“ Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší
súd uviedol, že „od smrti poručiteľa do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným

rozhodnutím súdu existuje určitá neistota v tom, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, ako
bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi a kto z nich fakticky prevezme dedičstvo. Preto
pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva
právoplatnýmrozhodnutímsúdupovažovanízaspoluvlastníkovceléhomajetkupatriacehododedičstva.Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú
oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní o určenie predmetu dedičstva majú z
týchtodôvodovpostavenietzv.nerozlučnýchspoločníkovvzmysle§91ods.2O.s.p.Záverodvolacieho

súdu, že žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie daného skutočnosťou,
že účastníkmi tohto sporového konania neboli všetci tí, ktorý nimi mali byť, je preto správny.“

22. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca

alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

23. Uvedenému ustanoveniu zodpovedá ustanovenie § 91 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak však ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú
na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na
uznesenie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov,

ktorí vystupujú na jednej strane.

24. Žaloba bola podaná dňa 17.4.2014, teda za účinnosti O. s. p. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25. Tak v čase podania žaloby na súd, ako aj v čase rozhodovania súdu platilo, že všetci dedičia po
poručiteľovi tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva
a sú považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z toho dôvodu musia byť

všetci účastníkmi konania v konaní o určenie, že vec alebo právo patrí do dedičstva po poručiteľovi.
Keďže v danom prípade tomu tak nebolo, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie,
lebo účastníkmi sporového konania neboli všetci tí, ktorí nimi mali byť. Účastníkmi konania neboli dve
žijúce dcéry neb. N. R., ktorý zomrel XX.X.XXXX a to Z. Š. a R. R.. Tiež nebol účastníkom konania W.
R., syn neb. Z. R. a dedičia po neb. J. G. a to M. G. a D. T..

26. Ak by aj žaloba nebola zamietnutá z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, súd poukazuje na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.3.2016, týkajúci sa ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľaaprincípuochranyvlastníckehoprávapôvodnéhovlastníka.Ústavnýsúdvnálezeuviedol,
že „z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo

pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom, na
základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka.
Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných

práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdať v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovi sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom /
katastrálnom/ konaní.“

27. Žalovaní nadobudli podiel, ktorý je predmetom sporu v dedičskom konaní po svojom otcovi a teda v
nadobudnutí tohto podielu boli dobromyseľní. Vyjadrili sa tak, že nemajú žiadnu vedomosť o osvedčení
vlastníckeho práva vydržaním ich otca a teda v zmysle horecitovaného nálezu ústavného súdu, vyššie
riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa
dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva. Ak by aj bolo

preukázané, že otec žalovaných bol nedbalý pri osvedčení vlastníckeho práva vydržaním, nemalo by to
vplyv na nadobudnutie tohto podielu žalovanými, ktorí ho zdedili a pri nadobudnutí boli dobromyseľní.

28. Keďže súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, nevykonal už ďalšie
dokazovanie ohľadne vydržania vlastníckeho práva právnym predchodcom súčasných žalovaných.

Osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva bolo spísané vo forme notárskej zápisnice, ktorá je podľa
§ 205 CSP verejnou listinou a potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčilo, ak nie je dokázaný
opak.Vkonanínebolodostatočnýmspôsobompreukázané,žebyotecžalovanýchnemoholnadobudnúť
sporný podiel vydržaním. Žalobcovia poukazovali na to, že vydržanie vlastníckeho práva nebolo možnék nehnuteľnostiam, ktoré patrili štátu. Je nutné konštatovať, že sporný podiel v lese nikdy nepatril
do vlastníctva štátu, bol len v určitom období užívaný socialistickou organizáciou - štátnymi lesmi.
Žalobcovia tiež tvrdili, že v čase spísania notárskej zápisnice v roku 1996 neuplynula desaťročná lehota

od 1.1.1992, kedy bola novelou OZ zavedená možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
aj k takej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Nadobúdateľ si však mohol započítať aj vydržaciu
lehotu svojho právneho predchodcu a teda samotný dátum spísania notárskej zápisnice nemá vplyv na
plynutievydržacejlehotyprenadobudnutievlastníckehoprávavydržaním,akbolisplnenévšetkyostatné
podmienky. Súd nevykonával žiadne dôkazy na to, či žalovaní nadobudli vlastnícke právo vydržaním,

tak ako to konštatovali samotní žalovaní, lebo bolo preukázané, že svoje podiely nadobudli dedením a
nie vydržaním. V tomto smere by bolo ďalšie dokazovanie bezvýznamné, lebo nemohli vlastnícke právo
nadobudnúť na základe dvoch rôznych právnych inštitútov.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu,

súd im priznal plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom s tým, že žalobcovia sú povinní tieto
trovy uhradiť spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku, podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.