Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/661/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111231553
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3111231553.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu N., zastúpeného V. proti žalovanému
O., o zaplatenie 607,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 27. mája 2015, č.k. 15C/164/2011-78 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín
zo dňa 16. júna 2015, č.k. 15C/164/2011-85, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 450,79
Eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 22.11.2011 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach

po 40 Eur mesačne, splatných vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. O trovách konania vyslovil, že účastníci nemajú na ich náhradu právo. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 400
Eur s ročnou úrokovou sadzbou 44,4%. Súd prvej inštancie úrokovú sadzbu považoval za neprimerane
vysokú v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov obchodných bánk zverejnených na

internete ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 12,63% ročne. Preto s poukazom na ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka považoval úrok vo výške 44,4% ročne za úrok v rozpore s dobrými mravmi a
priznalžalobcoviibaúrokvovýške12,63%ročne,ktorýbolposkytovanýbankami.Úrokvovýške12,63%
ročne zo sumy 400 Eur za obdobie 12 mesiacov predstavuje sumu 50,79 Eur. Poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 30 Eur považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú podmienku, pretože poplatkom za
poskytnutie úveru je úrok a ďalší poplatok je neprijateľným zvyšovaním úroku. Žalovaný mal povinnosť

zaplatiť úver vo výške 400 Eur a 12,63% ročný úrok za 12 mesiacov vo výške 20,79 Eur (50,79 Eur
- 30 Eur, ktoré žalovaný zaplatil), spolu 420,79 Eur s príslušenstvom. Žalobca zaslal žalovanému 3
výzvy s upozornením na následky včasného neplatenia splátok, ktoré spočívali v zosplatnení zvyšku
dlhu. Týmto sa zvyšný dlh stal splatným naraz dňa 21.11.2011, za čo žiadal poplatok vo výške 3 x 10
Eur = 30 Eur, teda celkový dlh bol 420,79 + 30 = 450,79 Eur. Súd prvej inštancie považoval aj zmluvnú
pokutuzaneprimeranevysokúaztohodôvoduneprijateľnúpodmienkutakakoužboloonejprávoplatne

rozhodnuté v rozsudku tamojšieho súdu zo dňa 19.03.2013, č.k. 27C/20/2012-66. Z týchto dôvodov
vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a v časti zmluvnej pokuty pre
neprijateľnosť takejto podmienky. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č.
129/2011 Z. z., § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/, ods. 5, ods. 8, § 545a veta prvá, §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 4, § 160, § 142 ods. 2 O.s.p. Opravným uznesením súd
prvej inštancie opravil spisovú značku v rozsudku.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a domáhal
sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že mu prizná
pomernú časť trov konania a právneho zastúpenia. Uviedol, že sa žalobou proti žalovanému domáhal

zaplatenia istiny 607,80 Eur (súčasť vyplatenej istiny úveru a zmluvného úroku), úrokov z omeškania
vo výške 9,50% ročne zo sumy 577,80 Eur od 22.11.2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty v sadzbe
0,05% denne zo sumy 577,80 Eur od 22.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania na súdnom
poplatku a trov právneho zastúpenia, ktoré žiadal priznať iba z istiny a nie zo zmluvnej pokuty, ktorá je
samostatným peňažným nárokom žalobcu. Súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel a uložil žalovanému

zaplatiť sumu 450,79 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 22.11.2011 a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Zdôraznil, že v žalobe sa výslovne domáhal trov konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia iba vo vzťahu k žalovanému nároku na istine dlhu (607,80 Eur) a nie z uplatneného nároku
na zmluvnú pokutu. Z tohto dôvodu mal za to, že súd prvej inštancie mal trovy konania pomerne rozdeliť
podľa pomeru úspechu a neúspechu s použitím ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Vytýkal súdu prvej inštancie,
že svoje rozhodnutie o trovách konania nezdôvodnil. Ďalej uviedol, že nemohol súdnemu konaniu voči

žalovanému nijako predísť, nakoľko žalovaný sa choval nezodpovedne a nezaplatil žalobcovi ani časť
svojho dlhu.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej
úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v predmetnom spore.
V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov na priznanie, nepriznanie, alebo
krátenietrovkonaniapodľaustanoveníO.s.p.,účinnýchvčasevydaniarozhodnutiasúduprvejinštancie.
Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP vo výroku o trovách prvoinštančného konania,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku o trovách konania je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

6. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 450,79 Eur s príslušenstvom v splátkach a výrok rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti
zamietnutá, neboli odvolaním strán sporu spochybnené, v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie
nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ich nedotýkal.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny
607,80 Eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 577,80 Eur od 22.11.2011 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty 0,05% denne zo sumy 577,80 Eur od 22.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v rozsahu 450,79 Eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od
22.11.2011 do zaplatenia a uložil túto povinnosť zaplatiť žalovanému v splátkach. Žalobu zamietol v

prevyšujúcej časti (o zaplatenie 157,01 Eur) z dôvodu, že úroková sadzba 44,4%, vyplývajúca zo
zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), preto priznal žalovanému úrok len vo výške 12,63% ročne za 12 mesiacov, t.j. 50,79 Eur.
Ďalej zamietol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 30 Eur,
ktoré dojednanie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku

považoval súd prvej inštancie i žalobcom požadovanú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy
577,80 Eur od 22.11.2011 do zaplatenia, a v tomto rozsahu tiež žalobu zamietol. Úrok z omeškania
požadovaný žalobcom bol 9,5% ročne (za obdobie od 22.11.2011 do zaplatenia), priznaný úrok bol
vo výške 9,25% ročne (za obdobie od 22.11.2011 do zaplatenia), v prevyšujúcej časti bola žaloba
zamietnutá.

8. V občianskom súdnom konaní (civilnom sporovom konaní) sa o náhrade trov konania rozhoduje
podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp
zodpovednosti za výsledok (princíp úspešnosti) bol zakotvený v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (účinnom do30.06.2016), v dôsledku ktorého účastníkovi (strane sporu), ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

9. Čiastočný úspech vo veci zakladal nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že
žiadny z účastníkov (strán sporu) nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p. účinný do
30.06.2016). Rozhodovanie o náhrade trov konania podľa čiastočného úspechu predpokladalo, že sa
predmet konania dal vyčísliť v peniazoch. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov

konania, bolo potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t. j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch
sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov
sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť. Súd však i v tomto prípade mohol vysloviť, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. V prípade neúspechu účastníka (strany sporu)
v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie súdu o výške plnenia závisle od znaleckého posudku
alebo od úvahy súdu, mohol súd priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi (strane sporu), aj keď

mal vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 3 O.s.p. účinný do 30.06.2016).

10. Súd prvej inštancie v danej veci pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2
O.s.p. a vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, vzhľadom na ich pomerný úspech
vo veci (správny výrok mal znieť: „ Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo“).

11. Preskúmaním danej veci odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 607,80 Eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 577,80 Eur od 22.11.2011 do
zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 577,80 Eur od 22.11.2011do zaplatenia,
pričom jeho žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie 450,79 Eur s 9,25% úrokom z omeškania od

22.11.2011 do zaplatenia a žaloba bola v časti o zaplatenie 157,01 Eur s príslušenstvom, v časti o
zaplatenie zmluvnej pokuty (v celom rozsahu), poplatku za poskytnutie úveru vo výške 30 Eur, úrokov
z omeškania presahujúcich 9,25% zamietnutá, pričom výška úroku z úveru s poukazom na dobré
mravy bola modifikovaná z výšky 44,4% na výšku 12,63% ročne, boli vyslovené neprijateľné zmluvné
podmienky a za týchto okolností danej veci súd prvej inštancie ohľadne trov konania vyslovil s poukazom

na ust. § 142 ods. 2 O.s.p., že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, nie je možné jeho
rozhodnutiu nič vytknúť a odvolací súd ho považuje za správne.

12. Žalobca sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd v danej veci rozhodol podľa § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že pomerne trovy konania rozdelí a poukazoval na výšku úspechu a neúspechu strán

sporu v tomto súdnom konaní. Odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (účinného
do 30.06.2016), z ktorého vyplýva, že ak mal účastník (strana sporu) vo veci úspech len čiastočný (čo
je i prípad danej veci), súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Pokiaľ žalobca poukazoval len na prvú možnosť pre rozhodnutie súdu
ohľadne trov konania pri čiastočnom úspechu účastníkov (strán sporu) s tým, že súd má náhradu trov

pomerne rozdeliť, odvolací súd poukazuje práve na druhú časť tohto zákonného ustanovenia, z ktorej
vyplýva pre súd možnosť vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, ktorú
možnosť zvolil pre svoje rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie. Odvolací súd považuje toto
rozhodnutie súdu prvej inštancie za legitímne, v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (účinného do
30.06.2016) a vzhľadom na nároky uplatňované žalobcom a konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie

vo veci samej i za zodpovedajúce princípu spravodlivého rozhodnutia, keď žalobca uplatňoval nároky
zo zmluvných dojednaní, ktoré boli súdom posúdené ako neprijateľné zmluvné podmienky (zmluvná
pokuta, poplatok za poskytnutie úveru), resp. dojednania v rozpore s dobrými mravmi (úroky z úveru)
ako i nároky v rozpore so zákonom (výška úrokov z omeškania). Pokiaľ súd prvej inštancie vyslovil, že
„Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania“, ktorý výrok je jazykovo nesúladný so znením ust.

§ 142 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, odvolací súd konštatuje, že táto vada nemala vplyv na
vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania.
13. Pokiaľ žalobca dôvodil, že si uplatňoval trovy konania výlučne z istiny 607,80 Eur, odvolací súd
zdôrazňuje, že uvedené tvrdenie nemá žiaden význam pre rozhodnutie súdu, podľa ktorého zákonného
ustanovenia rozhodne o trovách konania.

14. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods.
1 CSP tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).