Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/397/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215224839
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215224839.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátuJUDr.BlankyMalichovejaMgr.AdelyUnčovskej,vprávnejvecižalobcu:Bratislavskávodárenská
spoločnosť, a.s, Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpeného: Mgr. Miroslav Vilím, advokát,
Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: M. Č., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, K., o zaplatenie 959,26
eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. júna 2016,

č. k. 14C/423/2015-90 v spojení s opravným uznesením zo dňa 29.7.2016 č.k. 14C/423/2015-99,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 787,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 8,5% ročne zo sumy 26,33 eur od 3.9.2013 do zaplatenia,
- 8,5% ročne zo sumy 26,33 eur od 2.10.2013 do zaplatenia,
- 8,5% ročne zo sumy 26,33 eur od 1.11.2013 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 26,33 eur od 26.11.2013 do zaplatenia,

- 8,25% ročne zo sumy 80,71 eur od 18.1.2014 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 31,20 eur od 7.2.2014 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 31,20 eur od 4.3.2014 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 31,20 eur od 1.4.2014 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 31,20 eur od 2.5.2014 do zaplatenia,
- 8,25% ročne zo sumy 31,20 eur od 27.5.2014 do zaplatenia,

- 8,15% ročne zo sumy 31,20 eur od 2.7.2014 do zaplatenia,
- 8,15% ročne zo sumy 31,20 eur od 1.8.2014 do zaplatenia,
- 8,15% ročne zo sumy 31,20 eur od 26.8.2014 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 31,20 eur od 2.10.2014 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 31,20 eur od 1.11.2014 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 31,20 eur od 3.12.2014 do zaplatenia,

- 8,05% ročne zo sumy 79,90 eur od 13.1.2015 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 35,66 eur od 3.2.2015 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 35,66 eur od 4.3.2015 do zaplatenia
- 8,05% ročne zo sumy 35,66 eur od 1.4.2015 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 35,66 eur od 25.4.2015 do zaplatenia,
- 8,05% ročne zo sumy 35,66 eur od 26.5.2015 do zaplatenia

a vo zvyšku žalobu zamietol.2. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku za žalobu v sume 36,90 eur a trov právneho zastúpenia v sume 92,16 eur, k rukám právneho

zástupcu žalobcu: M.. M. Z., advokáta, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3.1. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 1, § 28 ods. 3 a 5 veta prvá, ods. 8 a ods. 10, §
32 ods. 1 písm. m/ a ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
(ďalej len „zákon č. 422/2002 Z.z.“), ust. § 488, § 489, § 544 ods. 1, 2 a § 517 ods. 2

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zákonník“) a vecne dôvodnosťou žaloby, po
preukázaní skutočností uvádzaných žalobcom v podanej žalobe, v časti o zaplatenie sumy 787,43 eur.
Poukázal na to, že nárok žalobcu vyplýva zo Zmluvy č. V. XX - XXXXX - X zo dňa 29.5.2003 o dodávke
pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd uzavretých medzi stranami
sporu a predložených faktúr za opakované dodanie tovaru a služieb. Z rovnakej zmluvy
vyplýva aj nesplnená povinnosť žalovaného, ktorou mu voči žalobcovi vznikol záväzok v celkovej sume

787,43 eur, na ktorej zaplatenie ho súd zaviazal.

3.2. Súd prvej inštancie neuznal preukázaným uplatnený nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 78,83
eur spolu s úrokom z omeškania keď dospel k záveru, že žalobcom fakturovaná suma za zbytočnú
jazdu pri prerušení dodávky vody z dôvodu neplatenia vodného a stočného, nemá oporu ani v zmluvnom

dojednaní strán sporu ani v zákone, nakoľko v zmysle ust. § 32 ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.z. žalobcovi
v tomto prípade vzniká právo iba na úhradu nákladov spojených s prerušením alebo obmedzením
dodávky vody alebo odvádzaním odpadových vôd, ktorých reálnu a skutočnú výšku však v konaní ničím
nepreukázal.

3.3. Žalobcovi súd taktiež nepriznal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z
jednotlivých dlžných súm fakturovaných žalovanému, nakoľko žalobca nepreukázal splnenie základných
zákonných predpokladov pre vznik nároku na zmluvnú pokutu (§ 544 a nasl. Obč. zákonníka - písomné
dojednanie zmluvných strán, dojednanie o tom, na aké konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti sa
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzťahuje), keď zároveň takéto dojednanie nie je možné nahradiť

odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré v čase uzavretia zmluvy nielenže neboli súčasťou
zmluvy ale neboli žalobcom ani vyhotovené. Žalovaného súd prvej inštancie zaviazal aj na zaplatenie
úroku z omeškania v zákonnej výške, a to pre jeho omeškanie s plnením peňažného záväzku.

3.4. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

( ďalej len „ O.s.p.“) podľa ktorého, ak mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Náhradu trov
konania potom priznal žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu v spore, ktorý bol 64,17 % a trovy konania
mu priznal spolu vo výške 36,90 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 92,16 eur ako náhradu
trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 51,45 eur + režijný paušál 2x á 8,39 eur + 20%

DPH, spolu 143,62 eur. Pomerný úspech 64,17 % z tejto sumy je 92,16 eur a zo súdneho poplatku 57,50
eur je to 36,90 eur.

4.1. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca do časti výroku o zamietnutí sumy vo výške 78,83
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z tejto sumy od 15.5.2014 do zaplatenia

(jedná sa o sumu vyúčtovanú žalobcom faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 28.4.2014, splatnou 14.5.2014
za službu zbytočná jazda pri prerušení dodávky vody z dôvodu neplatenia). Uviedol, že žalobca ako
prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzavrel so žalovaným dňa 29.5.2003 Zmluvu
č. V.-XXXXX-X (ďalej len „Zmluva“) o dodávke pitnej vody a odvádzaných odpadových vôd podľa
Občianskeho zákonníka a zákona č. 442/2002 Z.z. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli všeobecné

podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd. Žalobca ako dodávateľ sa zaviazal
žalovanému v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do odberného miesta na U. F.. Č.. XX v
K. dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou podľa čl. II a nasl. Zmluvy.
Žalovaný ako odberateľ sa v Zmluve zaviazal uhrádzať žalobcovi platby za dodávky vody a odvádzanie
odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Zmluvné strany sa dohodli na platení vodného a stočného na

základežalobcomvystavenýchfaktúrpodľaskutočnejspotrebyzapredchádzajúcevyúčtovacieobdobie.
Žalobca si tiež vyúčtoval za službu - zbytočná jazda pri prerušení dodávky vody z dôvodu neplatenia ,
a to faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 28.4.2014, splatnou dňa 14.5.2014, sumu vo výške 78,83 eur
podľa Cenníka výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou verejným vodovodom aodkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou, platného od 15.10.2013. Nárok vyúčtovaný
faktúrou č. XXXXXXXX považuje žalobca za dôvodný a uplatnený v súlade s § 32 ods. 8 zákona o
vodovodoch a kanalizáciách a podľa jeho platného cenníka vydaného pre tento druh činnosti, verejne

dostupného na webovej stránke žalobcu. Žalobca uviedol, že touto faktúrou bol vyúčtovaný výjazd na
odberné miesto, uskutočnený za účelom prerušenia dodávky vody, avšak nakoľko žalovaný neumožnil
sprístupnenie odberného miesta, k prerušeniu dodávky reálne nedošlo. Dodal že žalovaný fakturovanú
sumu ani raz nerozporoval , ale k jej úhrade nepristúpil. Z uvedeného dôvodu si preto žalobca uplatnil
aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 78,83 eur od 15.5.2014 do zaplatenia.

4.2. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol zmeniť, jeho žalobe vyhovieť aj
v časti o zaplatenie 78,83 eur a úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne z tejto sumy od 15.5.2014
do zaplatenia a priznať istinu vo výške 866,26 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania. Súčasne
si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 72,04 eur za 1 úkon právnej služby (á 51,45 eur + režijný paušál 8,58

eur + 20% DPH za podané odvolanie).

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril

6. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („ďalej len „C.s.p.“) ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 Cs.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.
1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v

ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd
prvejinštancieriadnezistilskutkovýstavveci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenie
rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti celého žalovaného
nároku o zaplatenie 959,26 eur s úrokmi z omeškania ako i odvolaním napadnutej časti

o zaplatenie 78,83 eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne z tejto sumy od 15.5.2014 do zaplatenia,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne
odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

8. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie
postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30. 6. 2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z.,
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a viazaný odvolacími
dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu (§ 380 C.s.p.). Zohľadňujúc stav v čase vydania rozsudku

súdu prvej inštancie (§ 470 C.s.p.) v celom svojom rozsudku pojmy dané terminológiou používanou v
zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, „súd prvého stupňa“ a „účastníci konania“ nahradil
pojmami „súd prvej inštancie, “ a „strany sporu“ tak ako to zaviedol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok.

9. Odvolací súd, s prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa
v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi uvedenými
v rozsudku vzťahujúcimi sa k odvolaním napadnutému zamietajúcemu výroku, v ktorých dostatočne
zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný

význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie ( § 387 ods.2, 3 C.s.p.).10.1. V prejednávanej veci sa žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie
domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 959,26 eur s príslušnými úrokmi z omeškania. Dôvodnosť
a výšku žalobou uplatneného nároku preukazoval predloženými listinnými dôkazmi - faktúrami, za

zrealizované dodávky pitnej vody a upomienkami vystavenými po ich neuhradení žalovaným v lehote
splatnosti.Hmotnoprávnymzákladompreuplatnenieprávažalobcunasplneniezáväzkužalovaného bol
v danom prípade zákon č. 442/2002 Z.z. a Zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzania odpadových
vôd č. V.-XXXXX-X, ktorej súčasťou boli podľa uvedenia žalobcu Všeobecné obchodné podmienky
účinné od 1.10.2010. V časti o zaplatenie 787,43 eur prvoinštančný súd nárok žalobcu vyhodnotil ako

dôvodný, vyplývajúci z uzavretej zmluvy a predložených faktúr za opakované dodávky tovaru a služieb a
vtejtočasti žalovanéhozaviazalnazaplateniedlžnejčiastky.Zanedôvodnývyhodnotilnárokspočívajúci
v uplatňovanej zmluvnej pokute z jednotlivých dlžných súm fakturovaných žalobcovi pre nesplnenie
základných predpokladov na jej priznanie v zmysle ust.§ 544 a nasl. Obč. zákonníka.
10.2. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 ods.

1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak
kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť
napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na
základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích
dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podanom odvolaní, teda len v odvolaním napadnutej časti

o nepriznanie sumy 78,83 eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobcom vyčíslenú a vyfakturovanú
čiastku za zbytočnú jazdu pri prerušení dodávky vody z dôvodu neplatenia vodného a stočného,
stotožniac sa s názorom prvoinštančného súdu, vyhodnotil aj odvolací súd ako nemajúcu oporu
v zmluvnom dojednaní účastníkov a ani v ust. § 32 ods. 8 zákona o vodách, na ktorý sa žalobca
odvolával a v zmysle ktorého by žalobcovi mohol vzniknúť nárok na úhradu nákladov spojených

s prerušením alebo obmedzením dodávky vody alebo odvádzaním odpadových vôd. Hypotéza tejto
právnej normy žiadnym spôsobom bližšie neozrejmuje použitú terminológiu „ nákladov s tým spojených,
“ a odkazuje len na dôvody uvedené v odseku 1 písm. g/ až n/ a v odseku 6. Skutkovou podstatou
ods. 1 cit. ustanovenia sú enumerované podmienky možného prerušenia alebo obmedzenia dodávky
vody z verejného vodovodu alebo odvádzania odpadových vôd do verejnej

kanalizácie. Ani odvolaciemu súdu sa posúdením týchto podmienok nejaví relevantným náklad za
zbytočný výjazd pri prerušení dodávky vody z dôvodu neplatenia vodného a stočného (písm. m/ § 32
ods. zákona o vodách), nakoľko takýto náklad nie je absorbovaný ani zmluvnými podmienkami ani
Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.10.2010 a bežná prax prijímateľa takýchto
služieb poukazuje na náklad spojený s výkonom prác súvisiacich s prerušením či obnovením dodávky.

Naviac dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tej strane sporu, ktorá z týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Prejednacia a dispozičná zásada, ktorou
je ovládané sporové súdne konanie nemohla byť v danom prípade zo strany žalobcu naplnená len
predložením faktúry za zbytočný výjazd, bez podpory ďalšieho preukázania tohto výjazdu vhodne
zvoleným dôkazným prostriedkom (úradným záznamom, písomným prehlásením, fotodokumentáciou z

miesta dodávky a pod). Preukazným prostriedkom tohto nároku nie je ani Cenník verejne dostupný na
webovej stránke žalobcu, ktorý nemôže bez jeho pripojenia k uzavretej zmluve napĺňať obsah a silu
dôkazného prostriedku, preukazujúceho nepriznaný nárok. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje,
že ak by aj rešpektoval predpoklad takého výkonu akým je zbytočný výjazd, neprehliadnuteľným je
určenie ceny výjazdu bez jej bližšej špecifikácie a spôsobu jej určenia. Z tejto nie je zrejmé či ide o

paušálne uplatňovanú cenu bez zohľadnenia napr. vzdialenosti miesta, druhu použitého dopravného
prostriedku, pohonných hmôt, či výjazd v sebe zahŕňa návštevu jedného alebo viacerých odberných
miest, či subsumuje aj cenu výkonov priamo súvisiacich s prerušením dodávky vody, t.zn. že nie je
z nej možné zistiť či kalkuluje len priame náklady alebo subsumuje aj náklady nepriame a aké.

10.3. Vychádzajúc z uvedenej argumentácie, žalobca tak ani v odvolaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
by čo i len spochybňovali správnosť záverov prvoinštančného súdu vzťahujúceho sa k výroku, ktorým
zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 78,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne z tejto sumy od 15.5.2014 do zaplatenia.

11. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd

prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).