Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/349/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111225010
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2111225010.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobkyne: Mgr. K. W.,
rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, M., zastúpená advokátkou: JUDr. Barbora Šruteková, so
sídlom Hlavná 44, Trnava, proti žalovanému: Ing. E. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H. H. XXX, zastúpený
advokátom: JUDr. Jozef Herbulák, so sídlom Brnianska 1K, Trenčín, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.
14C/167/2011-297 zo dňa 27.11.2014 vo výrokoch o uložení povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému
a štátu náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o uložení povinnosti žalobkyne
zaplatiť žalovanému a štátu náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný a štát majú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom konanie zastavil, druhým
výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov (zo strán) nemá právo na náhradu trov konania, tretím
výrokom uložil navrhovateľke (žalobkyni) povinnosť zaplatiť odporcovi (žalovanému) sumu 142 eur do
3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, štvrtým výrokom uložil navrhovateľke (žalobkyni) povinnosť

zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 247,88 eur na účet Okresného súdu Trnava do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia, piatym výrokom uložil odporcovi (žalovanému) povinnosť zaplatiť štátu
náhradutrovkonaniavsume247,88eurnaúčetOkresnéhosúduTrnavado3dníododňaprávoplatnosti
uznesenia.

2. Uvedené uznesenie súd prvej inštancie v napadnutých výrokoch o uložení povinnosti žalobkyne

zaplatiť žalovanému a štátu náhradu trov konania odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 146 ods. 1
písm. c), § 148 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v priebehu konania na základe návrhov strán
nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Petrom Rosenbergerom, znalcom z odboru doprava cestná,
odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorý podal znalecký posudok, za ktorý si vyúčtoval odmenu v

sume 150,90 eur. Súd prvej inštancie predmetnému znalcovi priznal znalečné v uplatnenej výške, pričom
znalečné bolo vyplatené z preddavku zloženého žalovaným vo výške 80 eur a vo zvyšnej časti vo výške
70,90 eur zo štátnych prostriedkov. Ďalšie znalecké dokazovanie bolo nariadené znalcom Doc. Ing.
Ivanom Neprašom CSc., znalcom z odboru elektrotechnika, odvetvie odhad hodnoty elektrotechnických
zariadení a elektroniky, ktorý si za vypracovanie znaleckého posudku vyúčtoval odmenu vo výške
429,63 eur. Znalcovi bola vyplatená odmena vo výške 120 eur z preddavku zloženého žalovaným

a vo výške 309,63 eur zo štátnych prostriedkov. V konaní bolo nariadené aj znalecké dokazovanie
znalcom JUDr. Ing. Jurajom Dáriusom Kubínyim, znalcom z odboru bytové zariadenie, odvetvie nábytoka bytové doplnky, ktorý si za podaný znalecký posudok vyúčtoval odmenu vo výške 159,36 eur. Odmena
tomuto znalcovi bola vyplatená v sume 150 eur z preddavku zloženého žalovaným a v sume 9,36 eur
zo štátnych prostriedkov. Žalovaný jednotlivé preddavky v celkovej výške 350 eur zložil na základe

uznesení súdu prvej inštancie, ktorými boli ustanovovaní jednotliví znalci. Týmito uzneseniami bola
povinnosť zložiť preddavky vo výške 350 eur na 3 nariadené znalecké posudky uložená aj žalobkyni,
ktorá však tieto preddavky nezaplatila. V priebehu dokazovania boli vykonané na základe návrhov strán
aj dopyty na peňažné ústavy, ktorým boli zaplatené vecné náklady za podanie odpovedí na výzvy
súdu v celkovej sume 105,87 eur. Žalobkyňa zaplatila s podaním žaloby súdny poplatok vo výške

66 eur a ďalšiu úhradu predpísaných preddavkov nevykonala. Žalovaný v priebehu konania zložil na
preddavky na znalecké dokazovania celkovo sumu 350 eur. Zo štátnych prostriedkov bola vyplatená
suma na náhradu vecných nákladov peňažných ústavov v sume 105,87 eur a na úhradu časti odmeny za
vykonané znalecké dokazovanie jednotlivým znalcom suma spolu vo výške 389,89 eur, teda spolu suma
vyplatená v priebehu tohto konania zo štátnych prostriedkov predstavuje 495,76 eur. V zmysle Dohody o
vyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,ktorúvpriebehukonaniadňa16.9.2014uzavreli

strany, sa v článku V. dohodli, že každý z nich si bude znášať trovy vlastného právneho zastúpenia sám,
pričom súdne poplatky a trovy vykonaného dokazovania uhradia každý v polovici. Vychádzajúc z tejto
dohody účastníkov konania súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému
sumu 142 eur. V konaní strany zaplatili súdne poplatky a trovy dokazovania spolu v sume 416 eur (z
toho 66 eur žalobkyňa a 350 eur žalovaný), z ktorej sumy predstavuje polovica 208 eur. Vzhľadom k

tomu, že žalobkyňa doposiaľ zaplatila len súdny poplatok vo výške 66 eur, vznikla jej povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu 142 eur, o ktorú sumu žalovaný doteraz zaplatil v konaní vyššiu úhradu na vykonané
dokazovanie. Doposiaľ bola v konaní zo štátnych prostriedkov vyplatená celkovo suma 495,76 eur. Z
toho dôvodu súd prvej inštancie uložil žalobkyni aj žalovanému povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov
konania v sume 247,88 eur každý, čo predstavuje polovicu z celkovo vynaloženej sumy zo štátnych

prostriedkov na trovy vykonaného dokazovania, a to v zmysle ich Dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výrokoch o uložení povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému
a štátu náhradu trov konania podala písomne odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej advokátky.

V odvolaní uviedla, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach nesprávne, súd prvej
inštancie bez toho, aby zohľadnil celkové príjmové a majetkové pomery žalobkyne, rozhodol o uložení
povinnosti uhradiť nielen časť trov štátu (v 1/2), ale aj o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 142
eur. Žalobkyňa je rozvedená, nemá doposiaľ vyriešenú bytovú otázku, žije spolu s maloletým synom u
svojich rodičov v ich byte, pracuje ako majsterka odbornej výchovy a príjem z tohto zamestnania je jej

jedinýmpríjmom,pričomprivýdavkochsvojichosobnýchakoajcestovnomdozamestnaniaavýdavkoch
maloletého E., by bolo zaplatenie vyššie uvedených súm pre ňu likvidačné. Žalobkyňa tiež poukazuje
na ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a na dôvody hodné osobitného zreteľa a teda na
to, že súd prvej inštancie nemusel náhradu trov konania priznať, ako aj na to, že práve v zmysle tohto
zákonného ustanovenia sa osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery skúmať majú. Navrhuje, aby

odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil tak, že zruší napadnuté
výroky.

5. Žalovaný a štát odvolací návrh nepodal.

6. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho advokáta.
Vo vyjadrení uviedol, že vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyni doposiaľ nebolo priznané oslobodenie
od súdnych poplatkov, tak považuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za vecne správne
a zákonné, navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.

7. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa štát nevyjadril.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v
čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolopodané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne
§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 201 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§
201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 ods. 2
Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného
sporového poriadku) a že odvolateľka v odvolaní použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205

ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f), h)
Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutých výrokoch o uložení povinnosti
žalobkyne zaplatiť žalovanému a štátu náhradu trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznaťúspech,vdôsledkučohobolisplnenépodmienkyprepotvrdenierozhodnutiasúduprvejinštancie
v napadnutých výrokoch o uložení povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému a štátu náhradu trov
konania (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
so žalovaným.

11. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým vo výrokoch o uložení povinnosti žalobkyne zaplatiť
žalovanému a štátu náhradu trov konania konanie vo veci samej zastavil, ďalej rozhodol, že žiadna zo

strán nemá právo na náhradu trov konania, žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 142
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume
247,88 eur na účet Okresného súdu Trnava do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 247,88 eur na účet Okresného súdu Trnava
do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. K zastaveniu konania došlo preto, že žalobkyňa vzala

žalobu späť z dôvodu, že medzi stranami došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov dňa 16.9.2014. Už právoplatnou časťou preskúmavaného uznesenia (§ 367
ods. 2 Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie konanie zastavil, ďalej rozhodol, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu
trov konania v sume 247,88 eur na účet Okresného súdu Trnava do 3 dní odo dňa právoplatnosti

uznesenia. Vzhľadom na to, že žalovaný proti preskúmavanému uzneseniu odvolanie vo výroku o
zastavení konania, vo výroku o vyslovení, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a vo
výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť štátu náhradu trov konania nepodal, v týchto častiach
uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostali
napadnuté výroky uznesenia súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému

a štátu náhradu trov konania.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o uložení povinnosti
žalobkyne zaplatiť žalovanému a štátu náhradu trov konania.

13. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie správne
postupoval, keď uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému i štátu a rozhodol v znení
enunciátu svojho rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré tak urobil, súd prvej inštancie správne a podrobne

rozobral v odôvodnení svojho uznesenia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací
súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

14. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu
prvejinštanciežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniapodľajehovýsledku,akkonanie

bolo zastavené.

15. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konaniaodporca(aktuálnepodľa§256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akstranaprocesnezavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane).

16. Citované ustanovenia o náhrade trov konania Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, ktoré bolo zastavené, neboli obmedzené len na určité konania,
ani na dôvody zastavenia konania, platilo to pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu
bolo zastavené. K zastaveniu konania môže/mohlo dôjsť napr. z dôvodu neodstrániteľného nedostatku

podmienky konania, z dôvodu späťvzatia žaloby. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo,
že žiaden z účastníkov (zo strán) nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady
existovali dve výnimky: prvou bolo, ak niektorý z účastníkov (zo strán) zavinil, že sa konanie muselo
zastaviť, bol povinný nahradiť jeho trovy, zavinenie mohlo existovať na strane žalobcu aj žalovaného,
druhou výnimkou bolo, ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne,
bol povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Ak nebol dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa

prvejalebodruhejvýnimkyplatilo,žežiadenzúčastníkov(zostrán)nemáprávonanáhradutrovkonania,
ak bolo konanie zastavené.

17. Pokiaľ išlo o správanie žalovaného, potom muselo ísť výlučne o správanie samotného žalovaného,
nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby bolo treba

uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že
žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj
vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak malo ísť o také správanie, ktoré
spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, muselo ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný
zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Išlo teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu

splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd.
Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musela byť vecná spojitosť. V tomto prípade
mal žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.
Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmelo ísť trovy konania
na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom

vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania,
bolo treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a
dôvodomspäťvzatiažaloby.Akbolodôvodomspäťvzatiažalobypodanejdôvodnesprávaniežalovaného
v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, bolo nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie
konania zavinil. Dôvodnosť podania žaloby sa v tomto prípade posudzovala výlučne procesne.

18. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je v súvislosti s úspechom či
neúspechom takejto žaloby osobitným typom konania v tom, že k jeho zamietnutiu by mohlo dôjsť skôr
ojedinele, či výnimočne (ak by neexistoval žiaden majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ak by bola o jeho vyporiadaní uzavretá dohoda). O taký prípad sa v prejednávanej

veci nejednalo, preto možno považovať za jednoznačne preukázanú dôvodnosť podania žaloby o
vyporiadanie BSM žalobkyňou, keďže majetok existoval, do ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov patrili tak hnuteľné veci, ako i pohľadávka z titulu zostatku nesplateného úveru a pred
začatím tohto konania dohoda o jeho vyporiadaní uzavretá nebola, jej existencia nebola ani tvrdená, ani
preukázaná. Po vyporiadaní spoločného majetku pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadať

už len na postoje strán pred začatím sporu a dôvody, prečo nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody
pred začatím sporu, nároky, ktoré voči sebe strany navzájom uplatňovali, prečo nedošlo medzi nimi k
dohode ani v priebehu sporu a iné, ich postoje v priebehu sporu, aké bolo konečné rozhodnutie vo veci
a akým spôsobom sa konečný výsledok odlišoval od procesných návrhov sporových strán a iné. To
nepochybne platí, ak k vyporiadaniu spoločného majetku dôjde autoritatívnym rozhodnutím súdu.

19. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci však vyplynulo, že strany v priebehu konania spor
vyriešili mimosúdne tak, že uzavreli dňa 16.9.2014 dohodu o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Súčasťou tejto dohody bola aj dohoda o tom, že každý z účastníkov tejto
dohody bude znášať trovy vlastného právneho zastúpenia a súdne poplatky a trovy vykonaného

dokazovania (znalečné) uhradia každý v 1/2. V danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby žalobkyňou
po tom, ako strany uzatvorili mimosúdnu dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že postupoval pri rozhodnutí náhrade o trov konania
podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovaniasúdu prvej inštancie, nakoľko žalobkyňa nevzala žalobu späť výlučne pre správanie žalovaného, jeho
rozhodnutie je vecne správne. Rovnaký záver pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prejednávanej
vecivyplývaizustanovenia§256ods.1aktuálneúčinnéhoCivilnéhosporovéhoporiadku,keďzavinenie

za zastavenie konania nemožno pričítať žiadnej zo strán a preto je nevyhnutným vysloviť, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie. Na druhej strane však
nemožno nereflektovať dohodu strán sporu o tom, že súdne poplatky a trovy vykonaného dokazovania
uhradia každý v polovici. V súdenom spore niet pochýb o tom, že žalobkyňa zaplatila súdny poplatok zo
žaloby v sume 66 eur (výzva č. k. 14C/167/2011-33 zo dňa 1.12.2011) a žalovaný zaplatil preddavky na

znalecké dokazovanie celkom v sume 350 eur (uznesenie č. k. 14C/167/2011-109 zo dňa 12.11.2012,
uznesenie č. k. 14C/167/2011-111 zo dňa 12.11.2012 a uznesenie č. k. 14C/167/2011-114 zo dňa
12.11.2012). Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď uložil žalobkyni zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania v sume 142 eur, o ktorú sumu na súdnych poplatkoch a preddavkoch na znalečné
zaplatil žalovaný viac tak, aby dodržaná dohoda medzi stranami ohľadne platenia im vzniknutých trov
konania.

20. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil,
pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

21. V konaní, v ktorom vo vzťahu medzi stranami prichádza do úvahy náhrada trov konania, mal štát
podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie podľa výsledkov konania proti stranám právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ
u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Strane, u ktorej nie sú predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov, možno náhradu takýchto trov uložiť len v tom prípade, ak v

konaní nemala úspech alebo mala úspech len čiastočný. Súd prvej inštancie poukázal na to, že uloženie
povinnosti na náhradu trov konania štátu žalobkyni bolo odôvodnené uzavretím dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z dôvodu uzavretia ktorej medzi stranami žalobkyňa vzala
žalobu späť v celom rozsahu.

22. V súdenom prípade vznikli štátu trovy konania za zaplatené znalečné vo veci ustanoveným znalcom
za vyhotovené znalecké posudky a za zaplatené vecné náklady bankám za poskytnutie informácie
zo štátnych rozpočtových prostriedkov celkom v sume 495,76 eur (uznesenie č. k. 14C/167/2011-220
zo dňa 11.3.2013 v sume 31,87 eur, uznesenie č. k. 14C/167/2011-224 zo dňa 26.3.2013 v sume
309,63 eur, uznesenie č. k. 14C/167/2011-246 zo dňa 29.7.2013 v sume 70,90 eur, uznesenie č.

k. 14C/167/2011-249 zo dňa 29.7.2013 v sume 9,36 eur, uznesenie č. k. 14C/167/2011-270 zo dňa
23.4.2014 v sume 50 eur, uznesenie č. k. 14C/167/2011-272 zo dňa 23.4.2014 v sume 24 eur).
Odvolací súd poukazuje na to, že u žalobkyne nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov, ktorá skutočnosť vyplýva z uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 14C/167/2011-308 zo dňa
11.2.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/350/2016-323 zo dňa 1.3.2017. K

späťvzatiužalobydošloažpovyhotoveníznaleckýchposudkochazískaníinformáciíodbánkpotrebných
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, a to v dôsledku uzavretia dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré štát platil zo štátnych rozpočtových prostriedkov,
a to v polovici, nakoľko sa tak strany dohodli v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a dokazovanie, v súvislosti s ktorým vznikli štátu trovy, bolo nariadené na preukázanie
skutočností tvrdených oboma stranami a v ich záujme.

23. Podľa § 150 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov

konania celkom alebo sčasti priznať (aktuálne podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Žalobkyňa tiež namietala, že súd prvej inštancie vec neposúdil z hľadiska dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ktorá úprava je obsiahnutá v ustanovení § 150 ods. 1 veta prvá Občianskeho

súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (aktuálne § 257 Civilného
sporového poriadku). Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trovcelkomalebosčastineprizná.Musíísťocelkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležite
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán
sporového konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,

majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných
ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by
bola výnimočným nepriznaním náhrady trov konania dotknutá a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto

rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom. Citované
ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť.

25. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného
zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie
a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v
konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci.

Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu a na štát, ktorí by inak mali právo na náhradu
trov konania a z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

26. Odvolací súd prihliadal na osobné, zárobkové a majetkové pomery žalobkyne, ktoré boli v konaní

preukázané. Žalobkyňa je riadne zamestnaná s príjmom 540 eur mesačne, má jednu vyživovaciu
povinnosť k maloletému E. W., na ktorého výživu prispieva žalovaný výživným v sume 130 eur mesačne
a poberá prídavky na maloletého E. W. v sume 23,52 eur mesačne. K výdavkom žalobkyne prináleží
suma 200 eur mesačne na bývanie a suma 54,40 eur mesačne na cestovanie do zamestnanie,
výdavky na záujmové aktivity maloletého E. W., ošatenie a pod., teda výdavky žalobkyne sú bežného

charakteru. Odvolací súd je toho názoru, že všetky okolnosti daného prípadu vo vzájomnom kontexte
i s poukazom na predmet daného konania, ktorým je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov strán, neodôvodňovali výnimočné uplatnenie ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (aktuálne § 257 Civilného sporového
poriadku), v dôsledku ktorého by nemala byť priznaná náhrada trov konania žalovanému a štátu v

rozsahu, v akom im prináleží. Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (aktuálne § 257 Civilného sporového poriadku) v
danom prípade nie je náležitá, pre takéto rozhodnutie nie je dôvod preto, že medzi stranami došlo
k mimosúdnej dohode, ktorú je v súdenom spore potrebné rešpektovať ako usporiadanie všetkých
vzájomných práv a povinností účastníkov tejto dohody v súvislosti s ich zaniknutým bezpodielovým

spoluvlastníctvom manželov. Keďže si strany v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vzájomné trovy usporiadali, bolo by osobitne a zvlášť v rozpore s ustanovením § 146 a § 150
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie po uzavretí
mimosúdnej dohody a po späťvzatí žaloby žalobkyňou jej trovy preniesť na ťarchu žalovaného a štátu.
Pre takýto procesný postup nesvedčí ani úprava obsiahnutá v ustanovení § 150 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keďže žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti prípadu tu nenastali. Odvolací súd je presvedčený, že
vzhľadom na vyššie špecifikované okolnosti prípadu a predmet konania, sa takéto rozhodnutie nemôže
javiť ako neprimerane tvrdé voči žalobkyni, naopak za daných okolností sa javí spravodlivým.

27. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému a štátu náhradu trov konania. Odvolací súd
potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o uložení povinnosti žalobkyne zaplatiť
žalovanému a štátu náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

28. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaný a štát, a preto im zásadne v zmysle ustanovenia §
255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupompodľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto uznesenia.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).