Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/281/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228389
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115228389.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu: J.
P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., R. XXX/XX, zastúpený BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., advokátska
kancelária, so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, proti žalovanému: Poľnohospodárska
Pôda s. r. o., so sídlom Bratislava, Žehrianska 3179/3, IČO: 44 138 369, zastúpený LawService,

s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 24. marca 2016 č.
k. 25C/505/2015-114 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania zo

dňa 30. 10. 2015. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 109 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku a uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom, ktorý bol doručený Okresnému súdu
Nitra dňa 21. 09. 2015, domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Uznesením Okresného súdu
Nitra č. k. 25C/505/2015-41 zo dňa 23. 10. 2015 na základe návrhu žalobcu súd pripustil zmenu
žaloby, ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
okrese V., v obci K., v katastrálnom území K., parcela registra "C", zapísanej na LV č. XXXX, parc. č.

2645, druh pozemku: orná pôda o výmere 1324 m2. Žalovaný podaním zo dňa 30. 10. 2015 žiadal,
aby súd konanie vedené na tunajšom súde prerušil v zmysle § 109 ods. 2 písmeno c) OSP, až do
právoplatného skončenia trestného konania vedeného PREZÍDIOM POLICAJNÉHO ZBORU, národná
kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-
ZA-2015. Ide o konanie, v ktorom sa má zistiť, či po objektívnej stránke prišlo k neoprávnenému použitiu
informácie, ktorá nebola verejne prístupná a bola získaná v rámci zamestnania, povolania, postavenia

alebo funkcie, pričom použitie tejto informácie významne ovplyvnilo správanie v obchodnom styku - v
uvedenomkonaníideosprávaniežalobcu,tedajehorozhodnutiepredaťnehnuteľnostižalovanému.Súd
popreskúmanínávrhunaprerušeniekonaniakonštatoval,ževustanovení§109ods.2OSPsúuvedené
prípady, v ktorých je súdu daná možnosť prerušiť konanie, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, t. j. súd
môže, nemusí, po preskúmaní opodstatnenosti dôvodov konanie prerušiť. Na základe uvedeného mal
súd za to, že nie je dôvod na prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej

zmluvy si vie súd posúdiť aj sám a nie je vyslovene závislé od skončenia trestného konania. Čiže súd vie
sám zhodnotiť, za akých okolností bola uzatvorená kúpna zmluva, či bola zneužitá neskúsenosť, resp.
dôverčivosť žalobcu a či uvedené konanie žalovaného malo vplyv na určenie, že zmluva je neplatná
alebo práve naopak. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, namietajúc, že z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia nevyplýva, či si súd pripojil vyšetrovací spis, aby sa náležite oboznámil s jeho obsahom ana základe vykonania tohto dôkazu dospel k záveru, že prerušenie konania nie je dôvodné a potrebné.
Tvrdil, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplýva vôbec, aké úkony a či vôbec nejaké úkony
urobil súd smerom k zisteniu, čo je predmetom trestného konania a v akom štádiu je predmetné

konanie. Uvedené je nevyhnutné a je to potrebné považovať za kľúčovú otázku, na ktorú súd musí dať
v odôvodnení rozhodnutia odpoveď, a to práve v kontexte toho, z akého dôvodu sa žalovaný domáhal
prerušenia konania. Mal za to, že v danom prípade ide o vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. b) OSP.
Súd v kontexte rozhodovania o návrhu na prerušenie konania neúplne zistil skutkový stav. Až práve
po pripojení predmetného vyšetrovacieho spisu a po oboznámení sa s jeho obsahom, po porovnaní

opodstatnenosti dôvodov uvedených v návrhu na prerušenie konania a obsahu vyšetrovacieho spisu by
súd mohol vyhodnotiť, či v skutočnosti je alebo nie je dôvodný návrh na prerušenie konania. Trval na
tom, že pre rozhodnutie súdu má v tomto prípade význam otázka, ktorá sa rieši v kompetencii iného
orgánu, a to v trestnom konaní. Poukázal na to, že v tomto prípade sa rieši aj otázka, ktorá s poukazom
na ustanovenie § 135 ods. 1 OSP spadá do kompetencie iného orgánu, t. j. súd si ju nemôže posúdiť
sám. Pokiaľ by aj súd nazeral na odpoveď na túto otázku len ako na otázku prejudiciálnu v kontexte

dikcie ustanovenia § 135 ods. 2 OSP, žalovaný mal za to, že je potrebné túto otázku posúdiť veľmi citlivo,
nakoľko prípadné rozhodnutie iného orgánu by mohlo podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej.
Ak by totiž k podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu
vo veci samej, môže to spôsobovať aj existenciu dôvodu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 OSP.
Záverom dodal, že od rozhodnutia v trestnom konaní závisí otázka základu nároku, ktorým je vlastnícke

právo žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že sú splnené všetky predpoklady
na prerušenie konania v súlade s ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) OSP a navrhol, aby Krajský súd
v Nitre napadnuté uznesenie zmenil a konanie sp. zn. 25C/505/2015 prerušil, a to až do právoplatného
skončenia trestného konania ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie, ako i samotný
návrh na prerušenie konania, považuje za účelové a obštrukčné.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednalodvolanie

žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal určenia (po

pripustení zmeny petitu žaloby uznesením súdu zo dňa 23. 10. 2015 č. k. 25C/505/2015-41), že je
výlučným vlastníkom pozemku - orná pôda o výmere 1324 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom
území K., evidovaného na katastrálnej mape ako parcela reg. „C“ č. 2645, zapísaná na LV č. XXXX.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že bol zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností. V júli
2015 mu z vlastnej iniciatívy niekoľkokrát telefonovala zástupkyňa žalovaného ohľadne výkupu jeho

pozemku. Žalobca to odmietol, avšak následne pod neustálym nátlakom súhlasil so stretnutím, na
ktorom zástupkyňa žalovaného nástojila. Dňa 07. 07. 2015 sa stretli v pohostinstve na A. ulici v V. aj
za prítomnosti notára. On pod nátlakom s predajom pozemku súhlasil, pričom mu už bola predložená
kompletne vypracovaná kúpna zmluva aj s jeho osobnými údajmi. Dňa 22. 07. 2015 mu bola zaslaná
spoločnosťou MH Invest s. r. o. ponuka na predaj pozemku spolu s návrhom kúpnej zmluvy s kúpnou

cenou 15,11 eura za m2. Nemal vedomosť o tom, že strategický park sa bude budovať v lokalite, kde
sa nachádza pozemok. Dňa 23. 07. 2015 písomne zaslal na Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor
späťvzatie návrhu na vklad. Kúpna cena ponúknutá MH Invest s. r. o. za pozemok predstavovala
20.005,64 eura, pričom kúpna cena podľa kúpnej zmluvy so žalovaným bola iba vo výške 1.324 eur.
Žalovaný tak využil jeho neskúsenosť a dôverčivosť za účelom získania neoprávneného finančného

prospechu. Poukázal na to, že v zmysle platnej právnej úpravy sú úžernícke zmluvy absolútne neplatné,
pričom o úžernícku zmluvu podľa Občianskeho zákonníka ide v prípade, keď konajúci z okolností veci
vedel alebo musel vedieť, že druhá strana je postihnutá uvedenými okolnosťami a túto okolnosť využil.
Z uvedených dôvodov s poukazom na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka považoval zmluvu,
ktorú uzavrel so žalovaným, za neplatnú. Dňa 30. 10. 2015 podal žalovaný na súde návrh na

prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP až do právoplatného skončenia trestného konania
ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.6. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP účinného do 30. 06. 2016 súd konanie preruší, ak rozhodnutie
závisíodotázky,ktorúniejevtomtokonaníoprávnenýriešiť.Rovnakopostupuje,aktupredrozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

7. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP účinného do 30. 06. 2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak

a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

10. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie o návrhu žalovaného na prerušenie konania rozhodol
napadnutým uznesením tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Dôvodil tým, že
nie je dôvod na prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy si vie
súd posúdiť aj sám. Súd vie sám zhodnotiť, za akých okolností bola uzatvorená kúpna zmluva, či
bola zneužitá neskúsenosť, resp. dôverčivosť žalobcu a či uvedené konanie žalovaného malo vplyv na

určenie, že zmluva je neplatná alebo práve naopak.

14. Z návrhu žalovaného na prerušenie konania vyplýva, že žalovaný žiadal o prerušenie konania na
základe § 109 ods. 2 písm. c) OSP, a to z dôvodu, že konanie, do ktorého skončenia navrhuje konanie
prerušiť, je konaním, v ktorom sa má zistiť, či po objektívnej stránke prišlo k neoprávnenému použitiu

informácie, ktorá nebola verejne prístupná a nebola získaná v rámci zamestnania, povolania, postavenia
alebo funkcie, pričom použitie tejto informácie významne ovplyvnilo správanie žalovaného v obchodnom
styku.

15. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,

ktorým súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodov uvedených v napadnutom
uznesení, je vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia stotožňuje a len dodáva, že podľa ustanovenia § 164 CSP (pôvodne
ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP) nebol súd povinný návrhu na prerušenie konania vyhovieť,
pretože toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania,

ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd
môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho
súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôrzvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s
prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

16. Ustanovenie § 164 CSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky
(čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením
konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného
postupu podľa ustanovenia § 164 CSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto

článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS. 21/2000 z 20. septembra 2000).

17. Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 164 CSP súdom je odôvodnené v
konaniach,vktorýchjekonanieprerušenépreto,lebovýsledokinéhozačatéhokonaniamôžerelevantne

ovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä
v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť
jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným
predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu, čo nebol daný prípad, nakoľko predmetom konania pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-

ZA-2015 (čo súd zistil z uznesenia Prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná
jednotka finančnej polície, expozitúra Západ, Nitra zo dňa 22. 09. 2015) je trestné stíhanie za zločin
zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona
preto, že v presne neustálenom čase roku 2015 sa doposiaľ nestotožnenému pracovníkovi Ministerstva
hospodárstva SR podarilo v rámci svojej pracovnej činnosti získať neverejnú informáciu o tom, že štát

plánuje v kat. úz. obcí R., K. a E. skupovať od pôvodných vlastníkov poľnohospodársku pôdu za účelom
výstavby priemyselného parku na výrobu vozidiel zn. Jaguar v cenových reláciách 15,11 - 17,20 eur/
m2, ktorú následne zo zištných dôvodov postúpil zástupcom spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r.
o., so sídlom na Žehrianskej 3179/3 v Bratislave, ktorí na základe takto získanej informácie v mesiacoch
apríl až júl 2015 s cieľom obohatiť sa týmto spôsobom, že uvedenú informáciu zataja a deklarujúc,

že skupované pozemky nie sú určené na stavebné účely, ponúknu záujemcom o odpredaj pozemkov
rádovo nižšiu cenu, pričom následne po nadobudnutí vlastníckeho práva takto získanú pôdu odpredajú
štátu za ceny v rozmedzí 15,11 - 17,20 eur/m2, zakúpili na základe podpísaných kúpnych zmlúv od viac
ako 100 majiteľov pozemky nachádzajúce sa v uvedených kat. územiach o celkovej rozlohe viac ako
208 000 m2 za sumu 0,70 eur/m2, resp. zamenili na základe podpísaných zámenných zmlúv za iné,

menej bonitné pozemky o celkovej rozlohe viac ako 44 000 m2, pričom zatajením uvedenej informácie
pri podpisovaní zmlúv pred predávajúcimi a zamieňajúcimi ovplyvnili ich rozhodovanie vo svoj prospech
a svojim konaním im pôsobili škodu vo výške asi 4 milióny eur. Výsledok trestného konania za zločin
zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona nie
je takým konaním, ktorého výsledok by mohol ovplyvniť výsledok tohto konania do takej miery, že by

sa súd v tomto konaní mohol pri predbežnom posudzovaní otázok dostať do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. K dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd ešte dodáva, že súd prvej inštancie napadnuté

uznesenie stručne, ale v dostatočnom rozsahu odôvodnil, keď uviedol pre posúdenie veci všetky
podstatné skutočnosti, na čom nemení nič ani to, že v napadnutom uznesením neuviedol, či si pripojil
vyšetrovací spis. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal to, že pre rozhodnutie súdu má v tomto prípade
význam otázka, ktorá sa rieši v kompetencii iného orgánu, a to v trestnom konaní, k tomu odvolací súd
dodáva, že v ustanovení § 162 ods. 1 písm. a) CSP (pôvodne ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP)

je upravená povinnosť prerušenia konania z dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený vyriešiť sám. Ustanovenie § 193 CSP ukladá súdu povinnosť rešpektovať určité
skutočnosti ako prejudiciálne, predbežné, bez možnosti alternatívneho posúdenia predmetnej otázky zo
strany procesného súdu. Inak povedané, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý
právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavným zákonom alebo

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal a rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zánikuspoločnosti. Iné otázky, o ktorých má rozhodnúť iný orgán, môže súd posúdiť sám, za predpokladu,
že o nich nebolo vydané rozhodnutie príslušným orgánom. Návrh na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a) CSP (§ 109 ods. 1 písm. b) OSP) však žalovaným nebol podaný a

súd pre prerušenie podľa tohto ustanovenia ani nezistil dôvody.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).