Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/164/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115206657
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115206657.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: R. M.B., T.. XX.X.XXXX, H. W. XXX/XX, D. Y.,
zastúpenej JUDr. Vladimírom Novákom, advokátom, so sídlom Mlynárska 16, Košice, proti žalovanému:
Rapidlifeživotnápoisťovňa,a.s.,sosídlomGarbiarska2,Košice,IČO:31690904,vkonaníozaplatenie
881,10 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. S c h v a ľ u j e zmier v znení:

Žalovaná je povinná žalobkyni zaplatiť 440 eur do siedmich dní od právoplatnosti uznesenia o schválení
zmieru.

II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.3.2015 domáhala zaplatenia sumy vo výške 881,10

eur.

2. Žalobu odôvodnila tým, že ako poistenec uzatvorila so žalovanou ako poistiteľom dňa 17.8.1999
poistnú zmluvu č. 5101000069, predmetom ktorej bolo životné poistenie, konkrétne poistenie pre prípad
smrti a dožitia sa a úrazové poistenie. Dohodnutá výška mesačného poistného bola 6,09 eur, dohodnutá
poistná doba bola 15 rokov, teda poistenie bolo dohodnuté do 18.8.2014. Výška poistnej sumy pre

prípad smrti bola v poistnej zmluve dohodnutá na 995,82 eur (30.000,- Sk) a pre prípad dožitia na
1504,02 eur (45.000,- Sk). Žalobkyňa si riadne platila dohodnuté mesačné poistné a po uplynutí doby
poistenia (18.8.2014) požiadala dňa 19.8.2014 o vyplatenie poistnej sumy z dôvodu dožitia. Na žiadosť
žalobkyne reagovala žalovaná listom zo dňa 7.10.2014, ktorým jej zaslala Nárokový list na vyplnenie.
Žalobkyňa poslala vyplnený nárokový list žalovanej dňa 13.10.2014. Žalovaná oznámila žalobkyni listom
zo dňa 23.1.2015 bilanciu poistenia, na základe ktorej vyčíslila poistnú sumu k výplate na 622,92 eur

a túto zaplatil žalobkyni prevodom na jej účet. Žalobkyňa poukázala na ust. § 788 a nasl., § 816
Občianskeho zákonníka. V poistke vydanej žalovanou dňa 27.8.1999 sa v rozsahoch nárokov poistenia
uvádza: Ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu
poistenému a poistenie zaniká. Žalovaná nepostupovala podľa vyššie uvedených ustanovení zákona
ani poistnej zmluvy. V oznámení o likvidácii poistnej udalosti žalovaná uvádza ako poistnú sumu a
pripísané výnosy sumu vo výške 597,74 eur, čo nezodpovedá ani celkovej výške zaplateného poistného

žalobkyňou a nezodpovedá to dohodnutej poistnej sume. Okrem toho sa v oznámení uvádza aj položka
administratívne poplatky, nedoplatok vo výške -339,55 eur, čo je podľa žalobkyne neoprávnené, lebo
poistné platila žalobkyňa vždy načas a nedoplatok na poistnom nemala. Žalobkyňa sa dohodla so
žalovanou v poistnej zmluve na poistnej sume vo výške 1504,02 eur, ktorá mala byť žalobkyni vyplatená
v prípade dožitia konca poistnej doby, čo nastalo dňa 18.8.2014, a teda žalovaná mala žalobkyni vyplatiť
sumu1504,02eur.Vyplatilajejvšaklensumu622,92eur,pretosažalobkyňadomáha vyplateniazvyšnej

sumy vo výške 881,10 eur.3. Súd vo veci vydal dňa 26.3.2015 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote
odpor s odôvodnením, dňa 21.08.2007 obdržala od žalobkyne podpísané Potvrdenie poistky zo dňa
17.8.2007, v obsahu ktorej súhlasila s tým, aby sa prípadné spory medzi žalobcom a žalovaným

vysporiadali podľa časti XV. poistných podmienok z 21.5.2007, ktoré mu boli oznámené (§ 788 OZ)
ich vyhlásením na príslušnej internetovej stránke. Tento súhlas je „rozhodcovskou doložkou". Tým
vykonala viaceré zmeny v poistení. Potvrdeniu poistky zo dňa 17.8.2007 predchádzalo uverejnenie
poistných podmienok z 21.5.2007 na internete a nasledovalo zaslanie poistky o zmene v poistnom
vzťahu. Na poistné podmienky z 21.5.2007, poplatkovú povinnosť ako aj na riešenie sporov v

rozhodcovskom konaní bola osobitne upozornená listom zo dňa 3.3.2009. Ako vyplýva z Potvrdenia
zo dňa 30.6.2007, napriek jeho podpísaniu mala žalobkyňa právo v lehote 10 dní od zaslania tejto
žiadosti poisťovni „jednostranne odstúpiť od časti XV poistných podmienok (Rozhodcovské konanie) a
to bez, toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu". Toto svoje oprávnenie, ktorým bolo
možné individuálne ovplyvniť podstatu podmienky pozostávajúcej z dohody o rozhodcovskom konaní,
žalobkyňavstanovenejlehoteaanivdodatočnejprimeranejlehoteneuplatnila.Zuvedenýchskutočností

je zrejmé, že medzi účastníkmi došlo v súlade s právnymi predpismi k platnému a individuálnemu
uzavretiu rozhodcovskej doložky, čo znamená, že rozhodcovský súd má právomoc konať a rozhodovať
v spore medzi účastníkmi týkajúcom sa poistného vzťahu. Podľa ust. § 106 ods. 1 O.s.p. by mal preto
súd konanie zastaviť. Žalovaná poukázala uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.7.2012,
sp. zn. 5Co/51/2012 a zo dňa 20.8.2012, sp. zn. 5Co/10/2012 a rozhodnutie Súdneho dvora EU vo

veci C-342/2013 z 3. apríla 2014, uznesenie IV. ÚS 394/2012. Podľa názoru žalovanej žalobkyňou
neoprávnene požadovaný doplatok pozostáva z legitímnych poplatkov (339,55 eur) a zo zrážky dane
vo výške 37,91 eur podľa § 7 zákona o dani z príjmov, ktorá je právnym nárokom štátu. Žalovaná pri
ukončení poistenia a pri stanovení rozsahu poistiteľa plniť postupovala správne, keď v procese šetrenia
poistnej udalosti predvídanom v ust. § 797 ods. 2, 3 OZ vychádzala z obsahu tých písomných právnych

úkonov (§ 791 ods. 1 OZ), ktoré žalobkyňa počas poistenia vykonala. Výsledné nárokovateľné poistné
plneniebolourčenépostupompodľapoistnýchpodmienok(§816OZ,časťXVII.ods.7písm.f/poistných
podmienok) príslušným poistno-matematickým postupom. Nárokovateľné poistné plnenie, ktoré bolo
žalobkyni zaplatené, prevyšovalo súčet všetkého žalobkyňou zaplateného poistného o 199,56 eur (táto
suma tvorila preto základ dane pre zrážkovú daň zaplatenú žalovaným štátu vo výške 37,91 eur).

4. Ďalej žalovaná v konaní argumentovala, že v čase medzi uzavretím poistnej zmluvy a
súčasnosťou došlo k viacerým právnym úkonom orgánov štátnej správy nad poisťovníctvom, ktoré
ovplyvnili poistenie. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti
(essentialia negotii) podľa § 788 OZ, potom je takáto

zmluva absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej
zmluvy. Na rozdiel od súčasnosti kládli zákony platné v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy
viacero špecifických požiadaviek. Podľa zákona
platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluvev
súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve

stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie
a sadzby poistného (t. j. výska poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom
obchodnom pláne, z ktorého žalovaná pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy
musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby
poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy Žalobcu. V protokole z roku 2007

Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve bolo v rozpore s ust. § 31a zák.
č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z.. V zmysle citovaných ustanovení výška
poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zák. č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých
záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne
z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom

menovateľovi, čo plynie zo str. 2 a s. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008). Z
predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko
zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve
bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda
bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Z listu NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013

- odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného,
teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej
zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa
zákona z oblasti verejného práva. V danom prípade nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu, ide otzv. regulovanú zmluvu, ktorá predstavuje medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Národná
banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil
a ku čomu žalovanú právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba

technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové „zle a nízko",
teda že je stanovené protizákonne. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť.

5. Súd prvej inštancie konanie zastavil uznesením zo dňa 17.9.2015 podľa § 106 ods. 1 O.s.p., voči
uzneseniu sa žalobkyňa odvolala a Krajský súd v Košiciach napadnuté uznesenie zrušil s poukazom na

to, že rozhodcovská doložka je v danom prípade neplatná.

6. Na pojednávaní dňa 14.3.2017 strany sporu navrhli schváliť ich zmier v znení: Žalovaná je povinná
žalobkyni zaplatiť 440 eur do siedmich dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

7. Podľa § 148 ods. 1 a 2 C.s.p. žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa

má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu - skutkovými tvrdeniami sporových strán a listinami nimi
predloženými, ktoré boli doručené aj protistrane a táto listiny ani ich obsah nespochybnila.

9. Podľa § 788 ods. 2 až 4 OZ poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v
prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o
jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade
poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e)

práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f)
výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.Súčasťoupoistnejzmluvysúvšeobecnépoistnépodmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),na
ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto
s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť

len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech
poisteného.

10. Podľa § 797 ods. 2 a 3 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ

skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

11. Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán,

pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 43 ods. 1, ods. 3 písm. f), ods. 5 a 10 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v
znení úč. od 1.1.2015, z príjmov podľa odsekov 2 a 3 sa daň vyberá zrážkou, pričom sa použije sadzba
dane vo výške 19 % (ak tieto príjmy sú vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného

štátu podľa § 2 písm. x), použije sa sadzba dane vo výške 35 %). Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov
na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou
daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [§
7 ods. 1 písm. e)]. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených v odseku 3 písm. e)
a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné. Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane

pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka.

13. Nakoľko stranami uzavretý zmier nie je v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, súd ho
schválil.

14. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. vzhľadom na výsledok sporu tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

P o u č e n i e : Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 C.s.p. argumentum a contratrio, proti
prvému výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval (§ 398 C.s.p.).

Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na
obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na
obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (§ 403 ods.
1 a 2 C.s.p.)

Za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať
žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e), t.j. bolo rozhodnuté v neprospech
stranyvdôsledkutrestnéhočinusudcu,inýchsubjektovkonaniaaleboinejosobyzúčastnenejnakonaní;
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany

a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením; je v
rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre
strany záväzné.

V žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie

rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti,
ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako
aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje (§ 406 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby

na obnovu konania (§ 407 C.s.p.). Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na
podanie žaloby na obnovu konania (§ 408 C.s.p.).

Proti druhému výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.