Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Miháliková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230667
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114230667.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa:

K. - K., N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, N. N.O. N.. N. XXXX, XXX XX G., zastúpeného splnomocneným
zástupcom: JUDr. Terézia Krohová, advokátka, so sídlom Advokátskej kancelárie Moyzesova 963/28,
010 01 Žilina, proti odporcovi: Z. Ú., J.. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX Š., zastúpený splnomocneným
zástupcom: JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka so sídlom Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina, na
základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, o zaplatenie 18.584,39 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi priznáva nárok na 100%-tnú náhradu trov konania proti navrhovateľovi, o výške ktorej súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.09.2014, sa navrhovateľ domáha proti odporcovi
zaplatenia sumy vo výške 18.584,39 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25% zo
žalovanej sumy od 13.04.2014 do zaplatenia z dôvodu porušenia povinnosti pri plnení pracovných úloh
zamestnanca (odporcu) pre zamestnávateľa (navrhovateľa) s tým, že dňa 13.01.2014 porušil inštrukcie
pre vodičov, s ktorými bol dňa 08.02.2013 oboznámený a motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené
s tovarom na jeho prepravu podľa medzinárodného nákladného listu zaparkoval v Š. pred miestom

vykládky, ktoré nebolo určené na zaparkovanie a v zmysle inštrukcie bolo ako miesto zakázané na
parkovanie, natomtomiestedošlokukrádežitovaruztaktozaparkovanéhovozidla,čímbolaspôsobená
spoločnosti O. D. (N.) N.. N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, N. N.: X. S.. V.. Š. (ďalej len O.), škoda za
odcudzenýtovar,ktorúsivočinavrhovateľovitátospoločnosťuplatnilafaktúrouč.XXXXXXXXXXvsume
23.118,87 Eur. Porušenie povinnosti odporcu pri výkone jeho práce je v príčinnej súvislosti so škodou,
ktoránavrhovateľovivznikla,zaktorúodporcazodpovedánazákladeprevzatejhmotnejzodpovednostiv
plnej výške a je povinný ju navrhovateľovi nahradiť. Dňa 12.04.2014 prerokoval navrhovateľ s odporcom

požadovanú náhradu škody, z dôvodu plnenia poisťovne na základe likvidácie poistnej udalosti č.
XXXXXXXXXX vo výške 4.533,48 Eur, žiadal od odporcu nahradiť škodu vo výške 18.584,39 Eur.
Odporca uznal záväzok nahradiť škodu, nesúhlasil s jej splácaním v splátkach, preto počnúc dňom
13.04.2014 sa ocitol v omeškaní s náhradou škody.

Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ predložil pracovnú zmluvu zo dňa 01.02.2013 v znení
dohody zo dňa 01.11.2013, dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 04.02.2013, škodový zápis s

vyjadrením odporcu zo dňa 12.04.2014, e-mailovú komunikáciu medzi navrhovateľom a O., faktúru
č. XXXXXXXXXX na sumu 23.118,87 Eur, Inštrukciu pre vodiča podpísanú vodičom 08.01.2013,
medzinárodný nákladný list zo dňa 08.01.2014, dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok,oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti zo dňa 09.04.2014, likvidačný protokol zo
dňa 10.04.2014, zoznam prijatých faktúr ku dňu 25.02.2014.

Vyjadrenie odporcu k podanému návrhu a jeho prílohám je obsahom včas a riadne podaného odporu
proti platobnému rozkazu vydaného v predmetnej veci tunajším súdom pod č.k. 14RO/318/2014-27 zo
dňa 03.12.2014, z podstatných dôvodov ktorého vyplýva, že v inštrukcii, ktorú mal podľa navrhovateľa
hrubým spôsobom porušiť, nie sú uvedené taxatívne parkoviská, ale „doporučené parkoviská“, na
ktorých je možné parkovať, čo je podstatný rozdiel, neparkoval ani pred miestom vykládky, pretože tento

priestor slúži iba pre pristavené vozidlá na nakládku a vykládku. Parkoval na príjazdovej komunikácii cca
200 m od vykládky. Vozidlo bolo vykradnuté 13.01.2014 ráno medzi 04.00 hod. - 4.15 hod., zobudil ho
lomozvovozidle,zobavyosvojživotsavzdialilzvozidla,ihneďnahlásilkrádežpolícii,žiadneparkovisko
niejestráženéavykrádaniejenabežnomporiadku,jehopracovnézaradeniebolovodič,aniestrážnik,a
takúto činnosť nebral mzdu, ani nemal na ňu vytvorené podmienky. Namietal, že v likvidačnom protokole
z ČSOB poisťovne je uplatnená škoda navrhovateľom len vo výške 9.544,18 Eur a v škodovom zápise

je táto škoda vyčíslená ako rozdiel medzi faktúrou poškodenej firmy a priznaným plnením poisťovne.

Právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala, že v danom prípade došlo k naplnenie všetkých
predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu. Uplatnený právny nárok odvodzuje z ust. § 178, §
179 ods. 1, § 182 a nasl. a § 186 ods. 2 Zákonníka práce titulom osobitnej zodpovednosti za škodu bez

ohľadu na zavinenie. Odporca porušil povinnosti vyplývajúce mu z pracovno-právneho vzťahu, pokyny
svojej nadriadenej a svoju prevenčnú povinnosť, ktoré bežne pri vykonávaní prepravy pre uvedeného
objednávateľa dodržiaval. Ak by zamestnanec dodržal pokyn zamestnávateľa a parkoval by na určenom
parkovisku a došlo by ku krádeži, zodpovednosť voči navrhovateľovi by bola uplatňovaná v zmysle čl. 23
Dohovoru CMR, a tento nárok by bol krytý plnením poisťovne a zamestnávateľ by nemohol vyvodiť voči

zamestnancovi zodpovednosť za spôsobenú škodu. Pre porušenie povinnosti zamestnancom, podľa
čl. 29 dohovoru CMR nebolo možné uplatniť zníženie zodpovednosti za škodu, preto bola v plnej výške
uplatnená voči zamestnávateľovi. Opätovne s poukazom na čl. 29 dohovoru CMR zavinenie odporcu
je rovnocenné úmyslu a navyše odporca mal so zamestnávateľom uzatvorenú dohodu o hmotnej
zodpovednosti. Doporučené parkoviská boli považované za bezpečné parkoviská, v zmysle nákladného

listu si bol vodič vedomý, aký tovar, v akom množstve a hodnote prepravuje.

Obranu odporcu považovali za irelevantnú, pretože zamestnávateľ nemá povinnosť poučovať
zamestnanca o všeobecne záväzných právnych predpisoch, neznalosť ktorých neospravedlňuje,
odporcabolnavýkonprácevodičakvalifikovaný.NedodržanieVZPvčastivybaveniavozidlavýstražným

alarmovým systémom nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, vozidlo navrhovateľa bolo spôsobilé
vykonávať prepravu pre O.. Rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s uzavretou dohodou o hmotnej
zodpovednosti a pracovnou zmluvou nebol v konaní preukázaný, navyše u navrhovateľa ide o výkon
práva. Obrana, že inštrukcie boli od tretej osoby, ktoré podpisoval vodič pri výkone svojej práce,
ukončenie trestného stíhania vo veci krádeže, nedostatočného poistenia považovali za nedôvodné.

Prostredníctvom právneho zástupcu sa odporca vyjadril k návrhu na pojednávaní, s návrhom nesúhlasil
a žiadal ho zamietnuť z ďalej uvádzaných dôvodov: s uvedením čl. 2 preambuly Zákonníka práce, že
výkonprávapovinnostívyplývajúcichzpracovno-právnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi,
zdôraznil ochrannú funkciu pracovného práva, ochranu slabšej strany ako základ a najdôležitejší cieľ

sledovaný pracovným právom. Uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 18.584,39 Eur považoval
za absolútny rozpor s dobrými mravmi. Samotnú dohodu o hmotnej zodpovednosti a výkon práva
navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi, pretože vodič prepravoval tovar v hodnote viac ako
200.000,- Eur pri minimálnej mzde poberanej zamestnancom vo výške 337,- Eur, odporca si nemal ako
overiť počet kusov prepravovaného tovaru, vodič prepravoval tovar sám, navrhovateľ porušil bod 1.3

VZP spoločnosti O., nevybavil náves alarmom nepretržite spojeným s monitorovacím centrom O.. K
porušeniu pracovno-právnych povinností odporcu argumentoval pracovno-právnym vzťahom, platným
inter partes, t.j. povinnosťou odporcu ako zamestnanca sa riadiť pokynmi zamestnávateľa. Inštrukcia
pre vodičov ako predložený dôkaz v tomto smere odhliadnuc od namietanej neurčitosti a nepresnosti
bola pokynom tretej osoby, a nie zamestnávateľa. Nikdy nebol zamestnávateľom poučený o zákonných

a podzákonných ustanoveniach, ktoré upravujú čas jazdy, čas odpočinku a ostatné povinnosti vodiča
medzinárodnej prepravy, neabsolvoval žiadne školenie a ako zamestnávateľ si nesplnil svoju povinnosť
rozvrhnúť mu pracovný čas. Ďalej dodal, že navrhovateľ sa nezaujímal, v akom štádiu je trestné konanie
voči páchateľom krádeže, nekritickým spôsobom nahradil DHL škodu s poukazom na ustanovenie boduč. 11.2 VZP, ktoré rozširuje zodpovednosť dopravcu nad rámec čl. 29 Dohovoru CMR bez toho, aby sa
k takémuto záväzku poistil, nakoľko bol poistený len pre náhradu škody v limitovanej výške v zmysle
čl. 23 ods. 3 dohovoru CMR.

Z výpovedí účastníkov a vypočutých svedkov súd zistil nasledovné:

Navrhovateľ - zamestnávateľ uviedol, že realizujú na základe zmluvy prepravy pre firmu O. a pracovník
je povinný na základe hmotnej zodpovednosti prevziať tovar a následne tento odovzdať. Pracovník

závažne porušil dané bezpečnostné pokyny, s ktorými bol oboznámený na nakládke, že ma parkovať na
bezpečných miestach, čo vyplývalo zo zmluvy medzi firmou O. a firmou K. K. - prepravcom. Vodič tvrdil
dispečerke, že parkuje na správnom mieste, podľa GPS navigácie bolo zistené, že parkuje 20 km mimo.
Pri každom odstavení kamiónu bol povinný sa hlásiť špeciálne dispečerovi DHL, kde stojí a aj tento
dispečer ho upozorňoval, že stojí zle. Dispečerku firmy odignoroval, že stojí dobre a následne z nedele
na pondelok ho vykradli. Pokiaľ ide o prepravu televízorov na nakládke sa naložili televízory, ktoré boli

zaplombované a zaistené visiacim zámkom, vodič k nim nemal absolútne prístup, mal len kontrolovať
neporušenosť plomby. Vozidlo je riadne monitorované GPS zariadením, monitorovanie vozidla mala na
starosti firma DHL, ktorá viackrát upozorňovala na nesprávne parkovanie. Vodič v tomto prípade bol
nedisciplinovaný, pretože dispečeri O. ho vrátili z P. na parkovisko do Y.. Z inštrukcie doporučených
parkovísk neexistovala výnimka, ibaže by mal poruchu, a to bol povinný hlásiť na centrálny dispečing

O.. Firma má tiež prístup k GPS súradniciam, oni dávali len pozor, aby sa niečo nestalo. Riadne
poučenie o bezpečnostných predpisoch objednávateľa dopravy vie dokumentovať len prostredníctvom
výpovede dispečerky firmy, ktorá mala na starosti priamo vodiča a navigovala ho. Pokyn a parkovanie
na konkrétnom parkovisku v Španielsku z firmy nebol daný, pri preberaní tovaru bolo jasne určené,
ktoré parkoviská sú bezpečné a odsúhlasené DHL. Ani dispečerka mu nedala pokyn, aby parkoval

na parkovisku, len ho upozornila, že parkuje na nesprávnom mieste. Pokiaľ by parkoval na určenom
parkovisku, tak by nebola firme vznikla žiadna škoda, iba škoda spoluúčasti, riešilo by sa to cez poistenie
CMR, výška škody by bola 9.300,- Eur ako je výpočet CMR, v takom prípade by si voči zamestnancovi
nemal čo uplatniť.

Odporca uviedol, že auto zaparkoval v piatok asi 200 m od vykládkovej haly, celý víkend bol v aute, v
pondelok ráno medzi 4.00 - 4.15 hod. ho vykradli, krádež ihneď ohlásil polícii, kontaktoval firmu O. a K.
K.. U navrhovateľa bol zamestnaný ako vodič. Pre firmu O. vykonával viackrát prepravu, do Š. iba raz.
Písal aj telefonoval s dispečerkou, či je na správnom mieste vykládky, nikto mu nepovedal, že sa má
preparkovať. Postup pri nakládke elektroniky bol taký, že naložené auto firma O. zaplombovala, prebral

CMR dodacie listy a išiel do miesta vykládky. Na návese muselo byť colné lanko a z bezpečnosti si
dával na zadné dvere návesu svoj zámok ako ho usmernila firma O., ktorý bežne nosil so sebou. Pri
každej nakládke podpisoval doklady o prevzatí tovaru, nespomínal si, či podpisoval aj niečo iné napr.
inštrukciu pre vodičov, doklady podpisoval na vyžiadanie O.. Miesto parkovania kamiónu popísal tak,
že stál vedľa krajnice priľahlej cesty, aby neobmedzoval premávku, nebolo to parkovisko, miesto bolo

dobre osvetlené. V piatok po takomto zaparkovaní kamiónu mu bolo povedané dispečerkou firmy, že
najbližšie parkovisko je 20 km, pričom autom už nemohol hýbať, lebo denný čas jazdy mal vyčerpaný.
Dispečerku kontaktoval v piatok poobede s tým, že je na mieste vykládky, a táto sa informovala, či je
miestobezpečné,čikontaktovalfirmuO.,natosinepamätal.Tovarsamalvykladaťvpondelok.Nevedel,
aké parkovisko je určené na parkovanie v Š., o parkoviskách sa dozvedal prostredníctvom dispečera

O., ktorý mu zadával súradnice GPS na určené parkovisko pred koncom jazdy. Od zamestnávateľa bol
poučený, že má byť v kontakte s O., táto mala telefonický kontakt na vodiča a pred koncom jazdy sa mal
hlásiť, aby mohol bezpečne zaparkovať. Počas cesty do Š. aj pri iných prepravách stál na doporučených
parkoviskách. Pri tejto preprave mal poruchu I. S., kde stratil pol dňa, inak by sa stihol prepraviť na
doporučené parkovisko. Čas vykládky sa nemenil, bol určený rovnako. Parkoviská považoval len za

doporučené a tieto využíval podľa možností.

Svedkyňa H. H. - zamestnankyňa navrhovateľa, ktorá má na starosti kancelárske práce, pracuje ako
disponent nákladnej dopravy, dispečer. Odporca bol jej kolega. O škode sa dozvedela hneď, pretože
odporcajejhneďvpondelokránotelefonoval,žehovykradli.Bežnýpostupprinakládketovarujetaký,že

onadostaneobjednávku,akýtovarsaprepravuje,miestonakládky,miestovykládky,následnetietoúdaje
poskytne vodičovi, ktorý sa zúčastnil nakládky tovaru. Po ceste bol povinný dodržiavať bezpečnostné
predpisyodO.priprepravetovaruvysokejhodnoty,ktorépodpísalatýkalisavprvomradeparkovaniana
bezpečnostných parkoviskách. V podstate vedel o tom, že mal parkovať na bezpečných parkoviskách,zoznam dostal od O.. Svedkyňa sama dostala takýto zoznam - kompletný zoznam parkovísk podľa
štátov EÚ a sama mu ho odovzdala, okrem toho na nakládke dostávali zoznam parkovísk podľa trasy. Pri
tejto preprave sa stala taká vec, že prešiel taliansko-francúzsku hranicu, po trase už nebolo bezpečné

parkovisko, tak aby mu stačil výkon vodiča, tak kontaktoval O., a musel sa vrátiť späť do Y.. Svedkyňa
upozorňovala vodiča, že vždy ráno si má pozrieť zoznam s parkoviskami a trasu, aby to stihol a
odsúhlasiť si to s O.. Viackrát mu zdôrazňovala, aby si pozrel ten zoznam parkovísk, aby sa niečo
nestalo, času mal dosť, termín ho nenaháňal. Zvlášť pri tejto preprave ho upozorňovala, nech si dáva
pozor,lebozO.malainformáciu,ževykrádajúkamióny(tozabudlapovedať).Keďprišielvíkend,vnedeľu

len tak z vlastnej iniciatívy pozerala, kde stojí auto vodiča podľa GPS a na satelitnej mape videla, že to
nevyzerá na parkovisko, tak mu telefonovala, že kde stojí, či stojí na parkovisku, vodič ju mal ubezpečiť,
že je všetko v poriadku, že stojí na dobrom mieste, je tam viac kamiónov, že to nahlásil na O.. Miesto,
kde stojí, jej nepovedal. O ničom ho neinformovala, len bola zvedavá na miesto, kde stojí. Určite s
ním komunikovala v piatok, keď vychádzal z Y. a určite s ním hovorila o bezpečnostných parkoviskách.
Vodičovi dávala pokyny podľa objednávky, čo sa myslí miestom vykládky nebolo nijako konkretizované.

Vodič nedostával pokyny od konateľa spoločnosti.
Vodiči boli poučení, že pri preprave tovaru vysokej hodnoty musia dávať pozor, dať zámok, nesmie
byť porušená plomba a pri akomkoľvek probléme majú kontaktovať O. security, nemohli dvíhať
hocijaké čísla, určený okruh ľudí, s ktorými mohli o danej preprave komunikovať. Od svedkyne dostali
zoznam parkovísk, ostatné inštruktáže boli zhrnuté vo všeobecných podmienkach pre vodičov, bol taký

dokument. Tieto všeobecné pokyny existovali aj v písomnej podobe, ale v tomto konkrétnom prípade
si svedkyňa nebola istá, či ich dávala vodičom spolu so zoznamom parkovísk, v skrátenej podobe boli
zhrnuté v inštruktáži pre vodičov, ktoré dostával vodič pri nakládke. Prax bola taká, že vodič odhadom
dĺžky cesty si pozrel najbližšie parkovisko, keď mal s tým nejaký problém zavolal na DHL, oni mu
parkovisko našli a vedel, že môže zavolať aj jej, že mu pošle súradnice miesta alebo nejako pomôžem.

Svedkyni počas tejto prepravy ohľadom parkovísk vodič nevolal, len vedela o probléme v Y., že zisťoval
cez O. najbližšie parkovisko. O inom telefonáte počas prepravy nevedela.

Svedok G. N. - bezpečnostný manažér spoločnosti O. Express Slovensko. Na základe zmluvy sú povinní
dodržiavať bezpečnostné predpisy pre klienta Sony, pokiaľ ide o prepravy vysokohodnotného tovaru

a tieto rámcovo zmluvami prenášajú na dopravné spoločnosti zabezpečujúce tieto prepravy. Jednou
z možností ako zabezpečiť bezpečnosť prepravovaného tovaru je dodržiavať bezpečnosť parkovísk
vopred schválených. Kriminalita tohto druhu je vysoká, preto ich spoločnosť odporúča dopravcom
parkoviská, ktoré možno považovať v rámci EÚ za bezpečné. Tento zoznam parkovísk sa odovzdáva
vodičovi a dopravcovi sa zasiela e-mailom, v prípade aktualizácie sa mu zašle aj aktualizácia. Aj

v tomto prípade sa takto postupovalo. Inštrukciu podpisuje vodič pre O. spoločnosť a v jednom
vyhotovenízostávavodičovi.Pretoževminulostivodičinedodržiavaliparkovanienatýchtoparkoviskách,
spoločnosť od r. 2007 pristúpila k diaľkovému monitorovaniu vozidiel dopravcov prostredníctvom
GPS monitorovacích zariadení inštalovaných priamo vo vozidlách dopravcu. Na výkon monitorovania
využívajú služby spoločnosti N., ktorá je v kontakte s vodičmi počas prepráv, vodiči majú povinnosť

nahlasovať polohu a dôvod státia na dispečing. Na toto telefónne číslo sa vodič aj hlásil. Dňa 11.01.2014
o 18.25 hod. vodič zaslal sms správu na dispečing, že dorazil do miesta vykládky, dispečing mal za to, že
sa nachádza v stráženom objekte vykládky, ukončil monitorovanie a dňa 13.01.2014 vodič nahlásil, že
počuje nejaké zvuky v návese, zistil jeho vykrádanie. V tom čase pri zisťovaní polohy vodiča uviedol, že
stojípredvykládkou.Tentoincidentsvedkovihlásilaprávemonitorovaciaspoločnosť.Vzmysleinštrukcie

pre vodičov, vodič má povinnosť ohlásiť odchod z miesta nakládky, ohlásiť všetky státia a parkovania
pred, aj po ukončení, príchod na nakládku a jej ukončenie, tieto informácie uchováva dispečing v
monitorovacom systéme, výpis ktorého svedok predložil súdu, táto správa by mala obsahovať všetky
hlásenia vodiča. Vodič dodržiaval takúto formu hlásení, pretože sa vedelo o poruche motorového vozidla
v Maďarsku a hlásil vykrádanie návesu. Systém monitorovania vozidla zabezpečuje aktuálnu polohu

vozidla v najhoršom prípade každých 5 minút. V prípade, že nemajú aktuálnu polohu vozidla viac ako 15
minút, systém vygeneruje alarm. Ďalšie alarmy generuje systém vtedy, keď vozidlo stojí mimo povolenej
zóny, mimo povolených parkovísk. Presnosť tohto systému nie je úplne dokonalá, systém pracuje s
nejakou toleranciou, napr. nie je možné kopírovať presne oplotenie areálu vykládky alebo samotného
parkoviska a pokiaľ sa vozidlo nachádza v tejto tolerancii, alarm sa nevygeneruje. V danom prípade

systém zaznamenal, ako keby bolo vozidlo v rámci oploteného areálu vykládky. Miestom vykládky sa
rozumie oplotený areál klienta. Vozidlo je monitorované dovtedy, keď vodič nahlási, že tovar je vyložený.
Servis poskytovaný vodičovi prostredníctvom monitorovacej firmy sa týka predovšetkým stavu prepravy,
poskytuje mu aj informáciu o parkovaní, ak o to vodič požiada. Samozrejme musí dodržiavať inštrukciesvojho zamestnávateľa, pretože dispečing nemá s vodičom žiaden zmluvný vzťah. Ak dispečing zistí zlé
parkovanie vodiča, informuje o tom vodiča.

Keď sa vozidlo nachádzalo medzi S. a Y. prebehla komunikácia s dispečerkou K. K., aby vodič dodržiaval
bezpečnostné parkoviská, ktorá potvrdila dodržanie takejto požiadavky, s tým že inštruujú vodičov tieto
dodržiavať. Dispečing je pre nich len kontrolný mechanizmus na včasné riešenie vzniknutých situácii
s dopravcom. V monitorovacom systéme je nastavený začiatok a koniec prepravy + jedna hodina
ako naplánovaná vykládka tovaru. Monitorovanie skončí vyložením tovaru. Potvrdil, že podľa zmluvy,

je povinnosťou dopravcu mať zabudovaný alarm v kabíne vodiča nepretržite prepojený na dispečing
O., slúžil by na ochranu pred krádežou celého vozidla, takéto technické prepojenie by bolo veľmi
finančne nákladné a používa sa pri nákladnejších prepravách nad pol milióna Eur. Vozidlo prepravcu
spĺňalo predpoklady na objednanú prepravu podľa interných predpisov. Zákaz parkovania pred miestom
vykládky je všeobecným zákazom a vzťahuje sa na všetky vykládky. Čo je miestom vykládky musí byť
vodičovi zrejmé zo všetkých prepravných dokumentov. Nezrovnalosť medzi reálnym miestom vykládky

a miestom vykládky uvedenej v inštrukcii (na ktorú poukázal odporca) svedok uviedol, že zoznam
parkovísk v Š. sú na trase platné bez ohľadu na miesto vykládky. Ako akceptovateľné parkovisko svedok
označilparkoviskoI.,ajkeďnebolonazoznamedoporučenýchparkovísk.Ideoparkovisko,kdeväčšinou
končí výkon vodiča a je najlepšie z okolitých parkovísk na taliansko-francúzskej hranici.

KsvojejvýpovedipredložilsvedokvýpismonitorovacejspoločnostiN.opriebehuprepravy.Pritechnickej
poruche dňa 08.01.2014 o 19.15 hod., vodič informoval monitorovacie centrum o státí blízko N. kvôli
technickej poruche s ťahačom, je zaparkovaný blízko firmy pod svetlami, informoval o tom dopravcu a
uistil ho, že počas noci bude dohliadať na vozidlo aj tovar. Dňa 09.01.2014 zaparkoval v K. E70 blízko
AGIP pod kamerami - nepovolené parkovisko, v oboch prípadoch bola O. informovaná. Dňa 11.01.2014

o 18.25 hod. vodič informoval o príchode na vykládku v G..

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom na preukázanie jeho argumentov predložil výpis z
GPS o priebehu celej jazdy odporcu od nakládky dňa 08.01.2014 po vykládku dňa 13.01.2014, grafické
znázornenietejtotrasy,grafickéznázorneniespiatočnejjazdyodporcuzP.doY.naurčenébezpečnostné

parkovisko, tieto odporca nespochybňoval, výpoveďou vodiča zo dňa 21.01.2014 k poistnej udalosti
preukazoval, že vodič vedel o novom termíne vykládky stanoveného na pondelok 13.01.2014 oproti
pôvodnému termínu uvedenému v objednávke prepravy zo dňa 07.01.2014, penalizačnou faktúrou
spoločnosti O. D. (N.), N..V..Q.. za parkovanie na neschválenom parkovisku zo dňa 27.03.2015. Ďalšia
argumentácia a predložené dôkazy boli zamerané na vyvrátenie tvrdených skutočností odporcu, že

po zaparkovaní vozidla v Š. musel vykonať bezpečnostnú prestávku 45 hodín a pre koniec denného
času jazdy nemohol pohnúť. Vychádzal z archivovanej karty vodiča a z karty vozidla, na ktorom v
rozhodnom období vodič jazdil (č.l. 185-191) Vodič pred predmetnou prepravou vykonával odpočinok
v trvaní najmenej 45 hodín, tzn. že v týždni od 06.01.2014 do 12.01.2014 mohol vykonať skrátený
týždenný odpočinok v trvaní 24 hodín. Z uvedených dôkazov vyplýva, že odpočinok v trvaní 45 hodín

nevykonával, ani neplánoval vykonať, lebo od zastavenia pred vykládkou dňa 11.01.2014 od 16.21 hod.
do dňa 13.01.2014 do 06.37 hod. (začiatok jazdy ) by uplynulo len 38 hodín a 16 min.

Rovnako vychádzajúc z karty vodiča podľa dĺžky jazdy v jednotlivých dňoch týždňa, ani jeden deň
nejazdil dlhšie ako 9 hodín denne, preto v prípade potreby dňa 11.01.2014 mohol denný čas jazdy

predĺžiť na 10 hodín a súčasne poukázal na techniku použitia digitálneho tachografu v takomto prípade
s vytlačením dodatku a odbornú spôsobilosť vodiča. Pritom medzi miestom vykládky a určeným
parkoviskom v Š. bol rozdiel v dĺžke jazdy max. 9 minút, rozdiel vzdialenosti medzi týmito miestami bolo
len 20 km. Prípadne mohol smerovať vozidlo do cieľa jazdy tak, že by zostal zaparkovaný s vozidlom
na parkovisku v zmysle zoznamu v Y. alebo vo P., a to až do dňa 12.01.2014 a po polnoci sa mohol

presunúť priamo na vykládku tovaru, ktorú by v určenom čase bez problémov stihol.

Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2013 a jej zmeny zo dňa 01.11.2013 mal súd preukázané,
že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol pracovno-právny pomer. Zmluvné strany uzatvorili dňa
04.02.2013 aj dohodu ho hmotnej zodpovednosti z bodu 2. vyplýva rozsah hmotnej zodpovednosti.

Z inštrukcia pre vodičov podpísanej vodičom zo dňa 08.01.2013 v úvode vyplýva, súhlas s jej
dodržiavaním a záväzok vykonávať zákonom stanovené veľké bezpečnostné prestávky výhradne na
nižšie uvedených parkoviskách na preprave od spoločnosti O.. Ďalej inštrukcia stanovuje rozsah hlásení- v priebehu realizácie dopravy hlásiť na uvedené tel. číslo - najmä príchod na povolené parkovisko,
predpokladaný odchod, odchod z parkoviska, príchod na vykládku, odchod z vykládky. Prísny zákaz
parkovať pred miestom vykládky uvedenej v inštrukcii počas nočných a skorých ranných hodín,

pracovná doba vykládky a nasleduje zoznam doporučených parkovísk. Tieto pokyny sú špecifikované
v bezpečnostných pokynoch pre vodičov, ktorých dodržiavanie sa dopravca zaviazal, tieto prevzal a
podpísal, v týchto pokynoch boli bližšie popísané a nároky na bezpečné parkovanie vozidla naloženého
tovarom.

K obsahu tejto inštrukcie mal právny zástupca odporcu výhradu k miestu vykládky - uvedené U. O. I.,
pričom z nákladného listu CMR miestom vykládky je X. V. O. I., medzi ktorými miestami je niekoľko
desiatok km rozdiel, aj z tohto dôvodil, že vodič neporušil zákaz, táto inštrukcia sa týka inej prepravy, a
keďže navrhovateľ inú nepredložil, treba ju pokladať za irelevantnú a túto skutočnosť má vziať súd do
úvahy pri posúdení zavinenia odporcu za škodu. Zdôraznil, že odporca nebol poučený, aký následok
má parkovanie mimo týchto doporučených parkovísk, s tým že pracovno-právny vzťah nie je založený

na zvyklostiach, ale na pokynoch zamestnávateľa.

Navrhovateľ mal s objednávateľom prepravy O. D. (N.), N.. N..V..Q.. uzatvorenú zmluvu o vzájomnej
spolupráci pri vyťažovaní vozidla zo dňa 03.09.2013 v znení všeobecných zmluvných podmienok pre
dopravcov tovaru vysokej hodnoty a v znení bezpečnostnej inštrukcie DHL pre vodičov dopravcu ako

prílohu č.1.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.

Je potrebné prísne diferencovať medzi dvoma právnymi vzťahmi, ktoré vznikli na základe vyššie

označených zmlúv. Jeden právny vzťah založený medzi sporovými stranami, navrhovateľom ako
zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom, z pracovnej zmluvy, teda pracovno-právny vzťah, v
ktorom sa rozsah práv a povinností spravuje predovšetkým ustanoveniami Zákonníka práce a ďalšími
pracovno-právnymi predpismi. Druhý právny vzťah založený medzi navrhovateľom ako dopravcom a
objednávateľom prepravy spoločnosťou O. D. (N.) N.. N..V..Q.. ako obchodnoprávny vzťah, ktorý sa

spravuje Obchodným zákonníkom a Dohovorom CMR.

Z daných právnych vzťahov vzniká aj iný druh zodpovednosti za porušenie zmluvnej povinnosti.

Na strane dopravcu je to prísna objektívna zodpovednosť s možnosťou liberalizácie, ktorá v danom

prípade bola uplatnená objednávateľom prepravy podľa čl. 29 Dohovoru CMR v rozsahu vyčíslenej
škody za stratený tovar faktúrou č. 2301902984 vystavenej dňa 31.01.2014 vo výške 23.118,87 Eur
zaslanej spolu so sprievodným listom, ktorým predchádzala reklamácia straty tovaru pri vykonávanej
preprave dopravcom zo dňa 16.01.2014. Uvedená škoda bola dopravcom uhradená vzájomným
započítanímpohľadávokmedziobjednávateľomprepravyadopravcomnazákladedohodyovzájomnom

započítaní pohľadávok zo dňa 18.02.2014. Aj z predloženej e-mailovej komunikácie zmluvných strán,
ako aj odpovede na reklamáciu zo dňa 06.05.2014 vyplýva, že objednávateľ dopravy v plnom rozsahu
odkázal na Všeobecné zmluvné podmienky dopravcov tovaru vysokej hodnoty, ku ktorým sa dopravca
zaviazal zo dňa 04.06.2013 predovšetkým na časť 10. bezpečnostných inštrukcií a 11. Zodpovednosť a
odškodnenie,pričomvýškaškodybolaurčenápodľahodnotyukradnutýchkusovtovarupodľaobchodnej

faktúryFAXCONNč.4114000038vystavenejdňa08.01.2014(celkovémnožstvoprepravovanéhotovaru
406 ks, odcudzenie - 93 ks, cena za jeden kus 248,59 Eur) na rozdiel od poisťovne, ktorá vypočítala
výšku plnenia dopravcovi na základe limitovanej zodpovednosti na základe hrubej váhy strateného
tovaru. Ďalej argumentovali podpísanou inštrukciou, ktorou disponovali od vodiča.

V rovnakom rozsahu ako bol nárok škody uplatnený voči dopravcovi, si tento uplatňuje nárok na náhradu
škody predmetnou žalobou voči zamestnancovi s rozdielom vo výške po odpočítaní poistného plnenia
vo výške 4.533,48 Eur, ktorú navrhovateľ preukázal oznámením o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej
udalosti zo dňa 09.04.201 a likvidačným protokolom uplatnená v zmysle č. 23 Dohovoru CMR.

Na základe Dohovoru CMR možno vyvodiť zodpovednosť len voči dopravcovi.

Náhrada škody a zodpovednosť účastníkov pracovno-právneho vzťahu je upravená v 8. časti Zákonníka
práce vo vzťahu k zamestnancovi v ust. § 178 ako prevenčná povinnosť a následne v ust. §179 -§181 ako všeobecná zodpovednosť zamestnanca a v ust. § 182 a nasl. ako osobitná zodpovednosť
zamestnanca za schodok na zverených hodnotách a v ust. § 186 a nasl. rozsah a spôsob náhrady škody.

V posudzovanom prípade navrhovateľ nárok na náhradu škody odvodil z osobitnej zodpovednosti
zamestnanca podľa § 182 a nasl. ZP vychádzajúc z dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej medzi
zamestnávateľomazamestnancomdňa04.02.2013.Zobsahudohodyvyplýva,žezamestnanecprevzal
hmotnú zodpovednosť za zverené motorové vozidlo O. B., Š.: G. M. J.Á. K. J., Š.: G., zverené hodnoty
podľa inventúrneho zoznamu vyhotoveného v deň podpísania dohody a ďalšie hodnoty, ktoré mu budú

zverené na vyúčtovanie v priebehu výkonu jeho práce.

Za predpokladu, že je naplnená skutková podstata tohto druhu zodpovednosti, jej uplatnenie
má prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti. Vychádza sa z prezumpcie zavinenia
zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škody. V tejto otázke argumentácia navrhovateľa nie je v
jednej línii, keďže podporne zavinenie zamestnanca odvodzuje v plnom rozsahu z čl. 29 Dohovoru s

poukazom na rozsudok NS ČR 23Cdo 2702/2012 zo dňa 12.07.2014, predmetom ktorého rozhodovania
je uplatnený nárok na náhradu škody proti dopravcovi pri vykonávaní medzinárodnej prepravy, osobitne
sa venuje otázke zavinenia, a to v rovine základu pojmu zavinenie rovnocenné úmyslu podľa čl. 29
Dohovoru. Zamestnávateľ poukazuje na formu nepriameho úmyslu bez toho, aby sa tento predpoklad
napr. pretavil do uplatneného nároku.

Odporcu dohodu o hmotnej zodpovednosti považoval za rozpornú s dobrými mravmi z dôvodu fatálneho
nepomeru medzi mzdou zamestnanca a hmotnou zodpovednosťou zamestnanca za tovar v hodnote
presahujúcej 200.000,- Eur, nevytvorením adekvátnych podmienok zamestnancovi, aby sa mohol o
zverené hodnoty starať.

K predmetnej dohode o hmotnej zodpovednosti je potrebné uviesť, že jej predmetom môžu byť len
predmety určené na obeh a obrat ako hotovosti, ceniny, tovar atď. Z okruhu týchto hodnôt sú vylúčené
základné prostriedky - motorové vozidlá.
Pojem zverenie neznamená len odovzdanie v tomto prípade tovaru zamestnancovi, ale možnosť s

týmto tovarom výlučne disponovať. Podľa názoru súdu tomuto znaku odporuje, že zamestnanec nemal
možnosť fyzicky skontrolovať množstvo prepravovaného tovaru, ako to vyplynulo z jeho výpovede a
výpovede navrhovateľa a musel sa uspokojiť s deklarovanými skutočnosťami v nákladnom liste, čo
je podporené aj záväzkom dopravcu vyplývajúceho zo VZP pre dopravcov tovaru vysokej hodnoty. Z
bodu 10.5 priamo vyplýva, že dopravca je zodpovedný okrem iného - za dodržanie zákazu akejkoľvek

manipulácie s tovarom, pokiaľ na to nie je daný pokyn vydaný zamestnancom O. v písomnej forme, -
uistenie sa, že vozidlá prepravujúce tovar budú riadne zaplombované a uzamknuté priamo na nakládke
a bude otestované spojenie s monitorovacím centrom O.. Vodič sa musí presvedčiť, že plomba nie je
poškodená. Pritom schodok - chýbajúci tovar je rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt
zodpovednej osobe a medzi údajmi účtovnej evidencie. Manipuláciu s tovarom a jeho zabezpečenie v

kamióne určenom na prepravu mal výhradne na starosti pracovník O..
Rovnako pracovné podmienky zamestnanca - vysoké riziko spojené s prepravovaným tovarom pri
preprave tovaru vysokej hodnoty - čo je osobitne zdôrazňované v zmluvných záväzkoch dopravcu,
zdôrazňovaná vedomosť dopravcu o vysokej miere kriminality, na ktorú bol upozorňovaný zvlášť
dopravca ako vyplynulo z výpovede svedkyne H., tieto neboli podľa názoru súdu zohľadnené pri

vytvorení pracovných podmienok zamestnanca. Súčasne otázka zabezpečenia bezpečnosti prepravy
súvisí s povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť realizáciu bezpečnostných pokynov vo vzťahu k
zamestnancovi. Tento vykonával prepravu tovaru sám a bezpečnostné opatrenia boli ponechané v plnej
réžii na objednávateľa prepravy.
S poukazom na vlastné vyjadrenie navrhovateľa - povinnosťou vodiča bolo viesť vozidlo a dodržiavať

pokyny od O..

Zjednodušene na základe obsahu výpovede navrhovateľa možno uviesť, že ako zamestnávateľ poskytol
zamestnancovi len nevyhnutne základne podmienky na vykonávanie činnosti - motorové vozidlo,
pohonné hmoty na vykonanie vlastnej prepravy tovaru, pri súčasnom prenesení plnej zodpovednosti za

znášanie obchodného rizika, ktoré jemu vyplývalo z prevzatých zmluvných záväzkov voči zmluvnému
partnerovi O..Podľa názoru súdu zodpovednosť zamestnanca nemožno vyvodzovať len z toho, že podpísal Inštrukciu
pre vodičov zo dňa 08.01.2013, nedodržanie ktorej je základom pre uplatnenie zodpovednosti
zamestnanca v tomto konaní.

Označenou pracovnou zmluvou vznikol medzi navrhovateľom a odporcom pracovný pomer. Pracovný
pomer je v prevažnej miere ovládaný subordinačným princípom, teda osobnou a hospodárskou
závislosťou, podriadenosťou zamestnanca svojmu zamestnávateľovi, jeho pokynom, ako aj tým, že
riziko výkonu práce znáša zamestnávateľ. Vo vzťahu k zamestnancovi má právo dávať pokyny

orientované na usmernenie zamestnanca v spôsobe výkonu jeho práce jedine zamestnávateľ. A jedine
zamestnávateľ má právo kontrolovať ich plnenie s následkom vyvodenia zodpovednosti zamestnanca
pri ich neplnení.

Obsah inštrukcie pre vodiča ako opakovane namietal odporca nie je pokynom, daným zamestnancovi
zamestnávateľom. Objednávateľ prepravy nemal s vodičom žiaden právny vzťah, na čo poukázal

aj zamestnanec O., svedok N.. Z prepravnej zmluvy dopravcovi vyplýval celý rad bezpečnostných
predpisov, vo forme záväzku dopravcu zabezpečiť ich dodržiavanie vodičmi vykonávajúcimi prepravu
a spôsob tohto zabezpečenia bol v plnej dispozícii zamestnávateľa. Týmto si objednávateľ prepravy
O. vyčerpávajúco zmluvným spôsobom zabezpečil zodpovednosť prepravcu za vykonávanú prepravu.
Ak by si bol takýmto dôsledným spôsobom zabezpečil aj dopravca/zamestnávateľ zodpovednosť

svojich zamestnancov formou uloženej povinnosti zamestnancovi v rozsahu ním prevzatého záväzku,
s upozornením, že na dodržiavaní týchto bezpečnostných pokynov vrátane dodržiavania doporučených
parkovísk bezpodmienečne trvá, korešpondovalo by tomu právo zamestnávateľa vyvodiť zodpovednosť
voči zamestnancovi pri ich nerešpektovaní.

Zamestnávateľ nemôže vyvodzovať zodpovednosť za porušenie povinnosti zamestnancom, ktorej
zadanie zamestnancovi nevedel preukázať.

Zhodnotením výpovedí účastníkov konania a svedkyne Kudelčíkovej dospel súd k záveru, že
zamestnávateľ nemal zabezpečený fungujúci systém informovanosti vodičov formou pokynov a spätnej

kontroly, ktorý by korešpondoval prevzatým záväzkom uvedeným:

- v bode 10.2 VZP - „Dopravca sa zaväzuje oboznámiť všetkých vodičov vykonávajúcich prepravu podľa
zmluvy s úplným a aktuálnym znením Bezpečnostných pokynov. Dopravca sa ďalej zaväzuje oboznámiť
sa s akoukoľvek vykonanou zmenou alebo doplnením Bezpečnostných pokynov.“ a

- v bode 10.3 VZP 10.3 - „Dopravca je povinný nariadiť vodičom po opustení areálu nakládky, okamžite
smerovať do miesta určenia. Dopravca je povinný zabezpečiť, aby vodiči neparkovali/nezastavovali
vozidlo mimo schválených parkovísk DHL. V prípade, ak nie je možné parkovanie/zastavenie vozidla
na parkovisku schválenom DHL, je dopravca povinný nariadiť vodičom parkovať za účelom povinnej

a zákonom stanovenej jazdnej prestávky alebo odpočinku alebo zastávky iba na zabezpečených
a bezpečných parkoviskách, to znamená osvetlené, kontrolovaný vstup a výstup, oplotenie, 24/7
stráženie, zabezpečenie priemyselnými kamerami, kde tieto musia byť aj platené....“

Takýto záver vyvodil súd predovšetkým zo spôsobu navrhovateľa, akým preukazoval odovzdanie
pokynov pre vodičov na zabezpečenie bezpečnosti prepravy. Tieto skutočnosti mohla preukázať
jedine svedkyňa H. pracovníčka navrhovateľa ako dispečerka. Svedkyňa v súvislosti so splnením
tejto povinnosti uviedla, že vodičovi odovzdala kompletný zoznam parkovísk podľa štátov EÚ, ostatné
inštrukcie boli zahrnuté vo všeobecných podmienkach pre vodičov, tieto existovali v listinnej podobe,

nebola si istá, či ich dala vodičovi. Jej výpoveď súd hodnotí ako situačnú, konkrétne zameranú na
jedinú prepravu obsahovo veľmi všeobecnú a neurčitú bez preukázania uvádzaných tvrdení, ktorému
chýbalo adresné oboznámenie vodičov s pokynmi pre vodičov v komplexnej podobe, v konečnom
dôsledku sa obmedzujúcu len na jej dané slovné upozornenia, čo považoval súd za nedostatočné.
Že nebol vodič oboznámený o súhrne pokynov, ktorých dodržiavanie mal zabezpečiť zamestnávateľ

vyplýva aj zo skutočnosti, že vodič nevedel, ako má riešiť porušenie plomby pri bežnej cestnej
kontrole policajtmi, ako uviedol vo svojej výpovedi, spôsob parkovania pri poruche motorového vozidla
v S.. Zamestnávateľ sa doslova spoliehal, že všetko, čo bude zamestnanec potrebovať, zabezpečí
dispečing O.. Navyše súd hodnotí výpoveď svedkyne ako nevierohodnú vychádzajúc z tvrdenia,že náhodou v nedeľu skontrolovala polohu vodiča, pretože sa jej nezdalo, kde stojí, pričom sama
monitorovacia firma na základe GPS systému vyhodnotila parkovanie vozidla ako správne, bez
akéhokoľvek pokynu na preparkovanie vozidla, a následne presnú polohu vozidla zistila až dopytom

vodiča po odcudzení tovaru. Z jej výpovede nevyplýva, že by monitorovala a kontrolovala polohu vodiča
vždy priebežne počas prepravy, dávala mu konkrétne pokyny v súlade s využitím bezpečnostných
parkovísk, so zoznamom ktorých disponovala s predpokladaným parkovaním vodiča vzhľadom na
jeho predpokladaný výkon jazdy a takýmto naznačeným spôsobom sa správala preventívne k vzniku
škody. Žiadnym iným dokumentom adresovaným zamestnancovi nevedel zamestnávateľ bezpečným

spôsobom preukázať jeho vedomosť o bezpečnostných pokynoch. Nie je možné akceptovať tvrdenie
navrhovateľa, že bezpečnostné pokyny pre vodičov boli výbavou vozidla, ktorým disponoval vodič.
Ide nielen o nepreukázané tvrdenie, ale aj neadresné zadanie pokynu zamestnancovi v súvislosti s
výkonom jeho práce, ktoré legitímne nastoľuje otázku, kto ako predchádzajúci vodič disponoval týmto
vozidlom. Pritom sám navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že o bezpečnostných pokynoch bol vodič
oboznámený na nakládke, kde bol poučený, že má parkovať na bezpečnostných parkoviskách, ako to

vyplývalo zo zmluvy medzi O. a K. K.. Zamestnávateľ sa tak ocitol v dôkaznej núdzi.
Ak zamestnanec dodržiaval aj bezpečnostné parkoviská a riadil sa pokynmi O., vychádzal zo svojej
nadobudnutej praxe pri obdobných prepravách, teda v rámci svojich schopností a vedomostí si počínal
starostlivo. Preto parkovanie vodiča na inom mieste, ako bolo uvedené v inštrukcii, konkrétne ako bolo
zistené a nebolo medzi stranami ani sporné, nemožno hodnotiť ako porušenie povinnosti zamestnanca

pri výkone jeho práce.

Argumentácia navrhovateľa zameraná na zákonom stanovené povinné prestávky vodiča a dovolený
výkon vodiča v jednotlivé pracovné dni, naplánovaný termín vykládky práve v spojení s dodržaním
bezpečnosti pri parkovaní vozidla by mala význam pri splnení vyššie uvedenej elementárnej povinnosti

zamestnávateľa. Pre úplnosť sa však žiada dodať, že rozvrhnúť pracovný čas vodičovi podľa nariadenie
ES č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú
cestnej dopravy je povinnosťou zamestnávateľa a informáciou o rozvrhnutí pracovného času musí
zamestnávateľ zamestnancovi oznámiť vopred. Z výpovede svedkyne H. vyplynulo, že vodič si mal
naplánovať cestu tak, aby zaparkoval na doporučenom parkovisku. Z uvedeného možno vyvodiť záver,

že ani túto povinnosť si zamestnávateľ neplnil.

Ďalšou okolnosťou, ktorú nezohľadňoval ani navrhovateľ pri vzniku škody je zavinenie páchateľov
trestného činu krádeže i napriek tomu, že z predkladaných dôkazov je odcudzenie tovaru preukázané,
akoajohlásenietejtoskutočnostivodičom,vposkytnutíplnejjehosúčinnosti-prekladprehláseniavodiča

zo dňa 13.1.2014 o oznámení krádeže.

Uzatvárajúc z vyššie uvedených dôvodov nemôže zamestnávateľ uplatňovať u zamestnanca
zodpovednosť za spôsobenú škodu ani v rovine osobitnej zodpovednosti (za schodok na zverených
hodnotách, ktoré bol povinný vyúčtovať) na základe uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti,

pretože uvedené dôvody v tomto konkrétnom prípade ho zbavujú tejto zodpovednosti v plnom rozsahu
a výkon práva z tejto dohody by bol v rozpore s dobrými mravmi. Zodpovednosť zamestnávateľa
za škodu nie je daná ani v rovine všeobecnej zodpovednosti, pretože súčasne nie sú naplnené
zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu - absentuje protiprávnosť konania a zavinenie. Po
zvážení všetkých okolností prípadu, treba záverom uviesť, že vyvodenie zodpovednosti za škodu voči

zamestnancovi, by bolo výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi aj s prihliadnutím na neprimeranosť
medzi výškou deklarovaného príjmu vodiča a hodnotou prepravovaného tovaru, ktorý mu bol zverený na
prepravuvsúvislostisvýkonomjehopovolania.Bolobypopretímzákladnýchpovinnostízamestnávateľa
z platne uzavretého pracovného pomeru pri prenesení plnej zodpovednosti na zamestnanca.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 OSP tak, že priznal odporcovi náhradu trov vyjadrenú
100% úspechom v spore proti navrhovateľovi. Výška týchto trov bude určená samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ust. § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.