Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Cabadajová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Pracovné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoPr/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113213070
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113213070.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej v právnej veci žalobkyne: JUDr.
Y. A., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Y., právne zastúpená JUDr. Zuzanou Hudzikovou,
advokátkou, so sídlom A. I. č. XX, Y., proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14Cpr/3/2013-312 zo dňa 24. marca 2016, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í takto:
Určuje sa, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 14. 11. 2012 j e n e p l a t n á.
Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. Odporcovi právo na náhradu trov konania
nepriznal. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe
ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom :
Súd zistil, že odporca listom zo dňa 14.11.2012 na adresu navrhovateľky označeným ako oboznámenie
s rozhodnutím predstavenstva, výpoveď z pracovného pomeru daná zamestnávateľom, oznámil
navrhovateľke, že dňa 6.11.2012 prijalo predstavenstvo zamestnávateľa rozhodnutie za účelom
zefektívnenia, spružnenia poskytovaného interného právneho poradenstva orgánom spoločnosti,
hlavnému akcionárovi a členom predstavenstva, kľúčovým manažérom spoločnosti s miestom výkonu
práce v Bratislave, ktorí riadia organizačné jednotky spoločnosti, ktoré v záujme riadneho výkonu
bankových činností vyžadujú permanentné a operatívne právne poradenstvo a rozhodlo o premiestnení
právneho odboru ako časti zamestnávateľa s účinnosťou od 1.1.2013 do Bratislavy. Z dôvodu, že
zamestnávateľ nemá možnosť zamestnávať zamestnanca ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, a zamestnávateľ nedisponuje v dohodnutom
mieste výkonu práve žiadnym voľným pracovným miestom, nemôže si voči zamestnancovi splniť
ponukovú povinnosť a preto dáva výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a/
Zák. práce z dôvodu premiestnenia časti zamestnávateľa pri výpovednej dobe tri mesiace so začiatkom
plynutia prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. List bol doručený
navrhovateľke dňa 4.12.2012.
Navrhovateľka listom oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a súhlasí so zmenou výkonu
práce s účinnosťou od 1.1.2013 v mieste výkonu práce Bratislava a trvá na ďalšom zamestnávaní.
Vyslovila názor, že výpoveď z dôvodu premiestnenia časti zamestnávateľa možno dať len v prípade,
ak zamestnanec nie je ochotný vykonávať dohodnutú prácu na novom mieste výkonu práce a
zamestnávateľ si voči nej nesplnil povinnosti. Na tvrdenia navrhovateľky reagoval odporca listom zo dňa
11.1.2013, v ktorou uviedol, že považuje výpoveď považuje za platný právny úkon, výpovedná doba
začala plynúť 1.1.2013 a pracovný pomer odporkyne skončí 31.3.2013.
Pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa
29.12.1995, medzi zamestnávateľom Prvá komunálna banka a navrhovateľkou ako zamestnankyňou
so zaradením na výkon práce právny špecialista s miestom výkonu práce Žilina.
Súd zistil, že dohodou o zmene dojednaných pracovných podmietok uzavretou medzi Prvá komunálna
banka Žilina a.s. a navrhovateľkou, došlo k zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.1995 v znení dohody
zo dňa 6.10.1997 tak, že druh vykonávanej práce navrhovateľky ako zamestnanca u odporcu ako
zamestnávateľa bude hlavný špecialista právnik s miestom výkonu práce centrála Žilina.
Súd ďalej z oznámenia o vybavení podania navrhovateľky Inšpektorátom práce Žilina zo dňa 10.10.2013
zistil, že Inšpektorát práce konštatoval porušenie povinností odporcu tým, že hoci ako zamestnávateľ dal
ako sťažovateľke výpoveď napriek tomu, že uzatvoril pracovný pomer s dátumom nástupu do práce dňa
1.12.2012 na druh práce špecialista IT bezpečnosti, teda mal ju možnosť zamestnávať inou prácou v
mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, čím nedodržal ustanovenie § 63 ods. 2 Zák. 311/2001
Z.z..
Súd ďalej zistil, že odporca listom z 7.10.2013 na adresu Inšpektorátu práce Žilina vzniesol námietku
predpojatosti voči inšpektorovi W. G., ďalej listom zo dňa 16.10.2013 podal sťažnosť na nesprávny
úradný postup na Národný Inšpektorát práce Košice, z dôvodu nerozhodnutia o námietke zaujatosti
a zároveň podal žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu voči rozhodnutiu IP v Žiline zo dňa
24.10.2013.
Súd z výpovede U. P. zo dňa 30.7.2012, zistil, že menovaný v zmysle ust. § 67 ZP rozviazal pracovný
pomer s ukončením pracovného pomeru ku dňu 30.9.2012.
Podľa pracovnej zmluvy medzi Dexia banka Slovensko a.s. a U. P. zo dňa 27.2.2004, nastúpil
zamestnanec do práce dňa 1.3.2004 a zaviazal sa vykonávať prácu špecialista pre operačné riziko s
opisom pracovných činností podľa organizačného poriadku banky pre zaradenie do tarifnej triedy 10 s
príplatkom za používanie cudzieho jazyka.
Súd z výpisu z evidencie odporcu a z obsahu pracovných zmlúv zistil, že prijal pre miesto výkonu práce
centrála Žilina a to Ing. S. I. s nástupom do práce 1.12.2012 odborný programátor na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 19.11.2012, A. Z. na funkciu bezpečnostný analytik na základe pracovnej zmluvy zo dňa
11.12.2012 s nástupom do práce 15.12.2012, ďalej na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.11.2012
prijal na pozíciu špecialista IT bezpečnosti prijal zamestnanca Mgr. O. D..
Súd ďalej z pracovnej zmluvy s Ing. Z. ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom zistil,
že dňa 19.11.2012 uzavreli pracovnú zmluvu na výkon práce špecialistu pre operačné riziko s miestom
výkonu práce Bratislava, s nástupom do práce dňa 1.12.2012.
Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.12.2012 medzi odporcom a Ing. B. P., bol ukončený
pracovný pomer uvedeného zamestnanca odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.11.1998 ku
dňu 17.12.2012. Súd ďalej zistil, že O. D. bol zaslaný členom predstavenstva akceptačný list zo dňa
18.10.2012, ktorým odporca na základe úspešného absolvovania výberového procesu dáva záväzný
prístup na prijatie do pracovného pomeru s nástupom do pracovného pomeru najskôr 1.12.2012 pre
druh práce špecialista IT bezpečnosti na dobu určitú 1 rok so skúšobnou dobou tri mesiace. Súd zistil,
že Mgr. O. D., ukončil dohodou zo dňa 6.11.2012 pracovný pomer so zamestnávateľom SPŠ stavebnou.
Súd z výpisu požiadaviek na prácu špecialista IT bezpečnosti zistil, že náplň práce predstavuje správa
systémov pre IT security a identity management, krízové plány pre výpadky informačných systémov,
posudzovanie dopadov zmien na informačnú bezpečnosť, monitorovanie bezpečnostných hrozieb,
konzultačná činnosť a poradenstvo pre iné organizačné zložky banky v oblasti bezpečnosti súvisiace
s pracovnou náplňou, monitoring technologického vývoja IT bezpečnosti, požiadavky: SŠ vzdelanie s
maturitou, VŠ vzdelanie I., II. stupňa, odbor technické, IT, dvojročná práca v oblasti IT bezpečnosti,
praktické skúsenosti a prehľad v oblasti IT, prax v oblasti správy IT systémov výhodou, prehľad v oblasti
noriem a štandardov IT, certifikované školenia, a certifikáty v oblasti IT security, IT procesov, networkingu
výhodou, aktívna znalosť anglického jazyka, analytické myslenie, a pod..
Súd z evidencie Sociálnej poisťovne zistil, že ku dňu 6.11.2013 eviduje 759 poistencov - zamestnancov
odporcu. Súd zistil, že dňa 1.12.2012 nastúpil do pracovného pomeru S. I., 15.12.2012 I. X., 1.1.2012 T.
P., 15.12.2012 B. M., 15.12.2012 G. D., 1.12.2012 D. O., 15.12.2012 W. A., 1.12.2012 W. E., 7.11.2012
A. F., 16.11.2012 F. B., 1.12.2012 Y. F., 15.12.2012 A. Z., 1.12.2012 Z. K., 15.12.2012 S. J., 1.12.2012
U. S., 1.12.2012 Y. K..
Z odpovede Profesia spol. s r.o. súd zistil, že v období od 14.11.2012 do 31.12.2012 boli objednané a
zverejnené ponuky pre pracovné miesto Žilina LAN/WAN administrátor od 10.12.2012 do 24.12.2012 a
špecialista operačného rizika Žilina, Bratislava od 19.11.2012 do 13.12.2012.
Inzerát pre pozíciu špecialista operačného rizika v období od 19.11.2012 do 21.11.2012 a od
30.11.2012-14.12.2012 stanovoval podmienky náplň práce metodicky a funkčne zabezpečiť riadenie
operačných rizík v banke, s hlavnými zodpovednosťami, metodické a organizačné zabezpečenie
procesu, mapovania operačných rizík, tvorby a údržby plánov kontinuity činnosti, monitoring, analýza a
správ udalostí operačného rizika, administratívna správa poistenia, návrhy akčných plánov po výskyte
udalostí operačného rizika, výkon školení v oblasti operačného rizika, tvorba pravidelných výkonov o
operačnom riziku s požiadavkou VŠ vzdelanie II. stupňa (zameranie, odbor: ekonomické, technické),
prax vo finančníctve v oblasti operačných rizík, auditu, compliance výhodou, počítačové znalosti -
používateľ: Microsoft Word - pokročilý, Microsoft Excel - pokročilý, Microsoft PowerPoint - pokročilý,
Microsoft Outlook - pokročilý, anglický jazyk - aktívne, analytické myslenie, dobré komunikačné a
prezentačné schopnosti, organizačné schopnosti, samostatnosť, spoľahlivosť, tvorivosť, iniciatívnosť,
flexibilita, vysoké pracovné nasadenie, vodičský preukaz skup. B s miestom výkonu práce Bratislava,
Žilina.
Opis práce pre špecialistu operačného riziko v Dexia banka pre zamestnanca U. P. stanovený listom zo
dňa 7.12.2007, ktorý tvoril náplň práce a zoznam pracovných úloh a vykonávanej činnosti bol uvedený
ako najmä pripomienkovanie vnútrobankových predpisov za odbor operačného rizika, kontrola základnej
logiky vydávanie normy, typ normy, v prípade detailného pripomienkovania odhalenie procesov, ktorým
by mohlo dôjsť k strate z operačného rizika, kontrola existencie povinných procesov, striktného
stanovenia zodpovedností a kompetencií, kontrola formálnej aj obsahovej stránky predpisov, pokynov
a vnútrobankových predpisov, návrhy riešení v súlade s vyššie uvedenými činnosťami, posudzovanie
zoznamu pripomienkujúcich a rozdeľovníka pri vydaní a rušení predpisov, logiku navrhovaných
kľúčov slov, modulov, kategórii, názvu predpisu, logiku príloh, ďalej denné sledovanie správ databáz
vnútrobankových predpisov a záväzných noriem, prideľovanie čísiel, presúvanie dokumentov, kontrola
dokumentov, nových predpisov, nových verzii predpisov, žiadosť zodpovedných o nápravu ak nebol
predpis vydaný v súlade s pokynom o VP, informovať o nezrovnalostiach, správa v administratívy
v databázach vnútrobankové predpisy a normy, poskytovať zamestnancom banky konzultácie a
poradenstvo v súvislosti s vydávaním a zmenou predpisov, sledovať denné databázy, škody, sťažnosti,
denný monitoring externých udalostí, prejednávanie, zjednávanie nápravy údajov o udalostiach j- port,
a užívateľskou príručkou, riešenie technických problémov, reporting, monitoring databázy právnych
sporov, reporting v zmysle pokynov outsourcingu, kontrola analýzy škody, výkon funkcie tajomníka
škodovej udalosti, evidenciu a distribúciu poistných zmlúv, správu databáz, výkon interných tréningov,
aktualizáciu pokynov v gestorstve OOR, a hlavné pracovné činnosti, kompletná správa databáz
gestorsky zastrešovaných OOR, pripomienkovanie pokynov, správu udalostí OR a súvisiacich akčných
plánov, likvidácia poistných udalostí, vypracovanie reportov.
Podľa zostavy skončených pracovných pomerov u odporcu od januára 2012 do júla 2014, kde pre
pracovnú pozíciu špecialista pre riadenie rizika s miestom výkonu práce Žilina bol ukončený pracovný
pomer s Ing. O. J., Mgr. J. D., Mgr. Z. Q., Ing. O. F., Ing. O. D., U. P., Ing. W. K., RNDr. A. G., Ing. X. L.,
Ing. C. G., Ing. A. A. so skončením pracovného pomeru za obdobie od 29.2.2012 do 31.1.2013.
Podľa zostavy o prijatí zamestnancov do pracovného pomeru s miestom výkonu práce za obdobie od
januára 2012 do júla 2014 bol uzatvorený pracovný pomer 9.7.2012 pre pozíciu úverový analytik Ing. J.
J., 1.3.2013 Mgr. W. J. na úseku špecialista pre riadenie rizika, a RNdr. J. S. s dňom vzniku pracovného
pomeru od 1.1.2014.
Podľa potvrdenia vyhotoveného dňa 21.8.2014 W. I., riaditeľkou odboru ľudských zdrojov vo februári
2012 bolo gen. riaditeľom banky rozhodnuté, že s ohľadom na záujem začať postupne budovať odbory
spadajúce pod divíziu riadenia rizika predovšetkým odbor trhového a operačného rizika a odbor metodiky
úverového rizika a riadenia kapitálu na centrále banky v Bratislave, v prípade uvoľnenia pracovného
pozície na niektorom z týchto odborov v Žiline, takáto pozícia nebude opätovne obsadená. V prípade
potreby prijať na niektorý z odborov nového zamestnanca, bude pre neho vytvorené nové pracovné
miesto na centrále v Bratislave. V súvislosti s ukončením pracovného pomeru na pozícii špecialista pre
operačné riziko k 30.9.2012 bolo v septembri 2012 rozhodnuté, že pracovná náplň zamestnanca sa
rozdelí na právny odbor, ktorý prevezme správu vnútrobankových predpisov a súvisiacu poradenskú
činnosť, právny odbor bude zabezpečovať pripomienkovanie vydávaných predpisov tak, aby tieto boli
vydávané a aktualizované v súlade s vyššie uvedeným pokynom a zostávajúca časť pracovnej náplne
bude rozdelená medzi ostatných zamestnancov odboru trhového a operačného rizika podľa rozhodnutia
riaditeľa odboru.
Súd oboznámil osobnú kartu zamestnanca U. P. pod č. zamestnanca 1627 s uvedením funkcie
špecialista pre operačné riziko s pracoviskom Žilina centrála s nástupom do pracovného pomeru
1.3.2004 a výpoveďou 30.9.2012 ako aj iniciále a zaradenie Ing. K. Z., č. 3962, s účinnosťou zmeny
od 1.12.2012 so zaradením na vysunuté pracovisko v Bratislave, Digital park III. s účinnosťou zmeny
od 1.6.2013.
Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že odporca je zapísaný v OR OS Žilina odd SA, vl. č. 148/
L so sídlom Hodžova 11, Žilina.
Súd zamietol návrh na vykonanie zistenia predpokladov pre výkon pracovnej pozície špecialista IT
bezpečnosti a špecialista operačného rizika testovaní prostredníctvom kompetenčnej správy založenej
na Hoganovom osobnostnom dotazníku spoločnosťou Assessment systém Slovakia, Kutlíkova 17,
Bratislava, pretože skutočnosti, ktoré by mohol zistiť vykonaným dokazovaním o nedostatočnej
kvalifikácii navrhovateľky pre IT oblasť, potvrdila samotná navrhovateľka.
Ďalej súd zamietol aj uloženie povinnosti odporcovi predložiť platný organizačný poriadok platný ku
dňu skončenia pracovného pomeru pána P. k 30.9.2012 a tiež aj ku dňu 1.12.2012, kedy nastúpil do
pracovného pomeru pán Z. ako aj uloženie povinnosti uviesť, koľko zamestnancov mal právny odbor
teda v čase dania výpovede navrhovateľke a tiež v čase nástupu do funkcie riaditeľky JUDr. E. spolu
s predložením príslušných pracovnoprávnych dokladov a uvedením, koľko zamestnancov právneho
odboru dostalo výpoveď z pracovného pomeru, resp. podpísalo dohodu o skončení pracovného pomeru,
pretože tieto dôkazy vôbec nesúvisia s prejednávanou vecou. Organizačný poriadok člení deleniu
funkcionality a neznamená voľné pracovné miesta tak, ako je tomu napr. v štátnozamestnaneckom
pomere. Rovnako nakoľko neboli ani len tvrdené miesta v právnom odbore s miestom výkonu práce v
Žiline, súd nezistil žiaden dôvod skúmať ukončenie iných miest ako navrhovateľky, nakoľko prípadné
skutkové zistenia sú vo vzťahu k rozhodnutiu úplne irelevantné.
Podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce v znení 31.12.2012, ďalej len ZP, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť.
Podľa § 63 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá
možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.
Podľa § 64 ods. 3 písm. a/ ZP zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi z
dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP.
Podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce v platnom znení (od 1.1.2013) zamestnávateľ môže
dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2.
premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
Podľa § 252i ods. 4 Zákonníka práce výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. januárom
2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012. Dohoda
o skončení pracovného pomeru uzatvorená pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa
posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012.
Podľa § 252i ods. 5 Zákonníka práce odchodné pri skončení pracovného pomeru, ktorý sa skončil pred
1. januárom 2013, sa posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012.
Súd zistil, že navrhovateľka podala žalobu v lehote ust. § 77 Zákonníka práce.
S poukazom na prechodné ustanovenia Zákonníka práce k novelám účinným od 1.1.2013 a
posudzovanie výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré
z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012, je zrejmé, že odporca
ako navrhovateľ pri premiestnení časti zamestnávateľa nebol povinný ponúknuť navrhovateľke prípadné
voľné pracovné miesto s iným miestom výkonu práce ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, teda tam,
kde sa časť zamestnávateľa presúvala, resp. presunula. Zákonník práce v znení platnom ku dňu podania
výpovede takúto povinnosť neustanovoval, takáto povinnosť bola daná až pri výpovedi od 1.1.2013.
Súd sa preto prioritne zaoberal ďalším namietaným dôvodom neplatnosti výpovede a to absenciou
ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce.
Navrhovateľka tento dôvod v samotnej žalobe nekonkretizovala, následne však počas pojednávania
uviedla, že nebolo jej ponúknuté voľné pracovné miesto po p. P. - špecialista operačného rizika a
špecialista IT bezpečnosti.
Súd poukazuje na skutočnosť, že ponuková povinnosť sa týka voľných pracovných miest od rozhodnutia
o zmenách, teda v tomto prípade od rozhodnutia predstavenstva Prima banka Slovensko, a.s. zo
dňa 6.11.2012 ktorým bolo rozhodnuté o premiestnení Právneho odboru ako časti zamestnávateľa s
účinnosťou od 1. januára 2013 do Bratislavy ku dňu dania výpovede, teda do 14.11.2012. Voľným
pracovným miestom je pracovné miesto, na ktorom má zamestnávateľ v čase dania výpovede možnosť
zamestnanca zamestnávať. Nemožnosť zamestnanca zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá
pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať
(R 51/1997).
Súd zistil, že úpravou organizačnej štruktúry a organizačného poriadku došlo od 1.1.2013, teda v
dobe, v ktorej mal skončiť pracovný pomer s odporkyňou k zmene a úprave povinností a kompetencií
medzi jednotlivými odbormi najmä v súvislosti s vypustením dvoch bodov správy a pripomienkovania
vnútrobankových predpisov v súlade s legislatívou a pokynmi ako aj s prípravou stratégie operačného
rizika.
Podľa oznámenia W. I., riaditeľky odboru ľudských zdrojov vo februári 2012 bolo gen. riaditeľom banky
rozhodnuté, že s ohľadom na záujem začať postupne budovať odbory spadajúce pod divíziu riadenia
rizika predovšetkým odbor trhového a operačného rizika a odbor metodiky úverového rizika a riadenia
kapitálu na centrále banky v Bratislave, v prípade uvoľnenia pracovného pozície na niektorom z týchto
odborov v Žiline, takáto pozícia nebude opätovne obsadená. V prípade potreby prijať na niektorý z
odborov nového zamestnanca, bude pre neho vytvorené nové pracovné miesto na centrále v Bratislave.
V súvislosti s ukončením pracovného pomeru na pozícii špecialista pre operačné riziko k 30.9.2012
bolo v septembri 2012 rozhodnuté, že pracovná náplň zamestnanca sa rozdelí na právny odbor, ktorý
prevezme správu vnútrobankových predpisov a súvisiacu poradenskú činnosť, právny odbor bude
zabezpečovať pripomienkovanie vydávaných predpisov tak, aby tieto boli vydávané a aktualizované
v súlade s vyššie uvedeným pokynom a zostávajúca časť pracovnej náplne bude rozdelená medzi
ostatných zamestnancov odboru trhového a operačného rizika podľa rozhodnutia riaditeľa odboru.
Uvedenému presne zodpovedá zmena organizačnej štruktúry a organizačného poriadku ako aj
prijímanie či prepúšťanie zamestnancov.
Hoci súd opätovne vykonal dokazovanie, ani opätovným prehodnotením všetkých skutkových okolností,
ktoré získal vykonaním dokazovania v súlade s pokynom odvolacieho súdu nezistil, že by odporca
mal ku dňu dania výpovede odporkyni voľné pracovné miesto, na ktorom by mohla vykonávať prácu.
Nepochybne sa prvostupňový súd stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a) len v prípade, ak ho ďalej nie je možné
zamestnávať, je povinný zamestnancovi ponúknuť inú vhodnú prácu, ktorá zo strany zamestnávateľa
nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou
byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na stanovený týždenný
pracovný čas. Podľa existujúceho právneho stavu sa zamestnávateľ nemusí zaoberať tým, že na výkon
ponúknutej práce by sa mal zamestnanec podrobiť predchádzajúcej príprave.
Prvostupňový súd však nemôže súhlasiť s názorom, že to môže byť akákoľvek práca, na ktorú
zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady. Pre výkon práce nie sú podstatné len zdravotné, ale aj
kvalifikačné predpoklady, vzdelanie a pod.. Hoci podľa § 154 ZP je povinný poskytnúť zamestnávateľ
zvyšovanie kvalifikácie či rekvalifikáciu, pre výkon určitej práce je nevyhnutné dosiahnutie určitého
vzdelania. Teda miesto personálneho manažéra nie je vhodné pre výkon činnosti manuálneho robotníka
pri ukončení pracovného pomeru, rovnako ako miesto ekonomického smeru pre zamestnanca s
právnickým vzdelaním.
Súd nezistil, že by v danom čase od 6.11.2012 do 14.11.2012 a ani v následnom primeranom období
dvoch mesiacov (analógia s ust. § 61 ods. 3 ZP) bola uzatvorená odporcom pracovná zmluva s iným
zamestnancom, teda že by bolo voľné pracovné miesto.
Prioritne si je potrebné uvedomiť, že odporca ako právnická osoba vytvorená za účelom dosahovania
zisku sama určuje miesta zamestnancov, počet miest nie je predpísaný v žiadnom všeobecne záväznom
právnom predpise. Súd z vykonaného dokazovania nezistil, že by počet zamestnancov pre určité
odvetvie, oblasť a pracovné pozície bol osobitne predpísaný iným interným normatívnym aktom, resp.
navrhovateľka takúto skutočnosť nepreukázala a ani netvrdila.
Podľa odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 261/2007 podľa ustálenej judikatúry nemožnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu,
teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť
zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto
zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii (viď znenie § 63 ods. 2 ZP
v čase dania výpovede). Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom, ak
ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 ZP pre platnosť výpovede. Táto
podmienka je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať
preto, že takúto prácu pre neho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa
odpadá. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a
preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana
zamestnanca.
Uvedené závery však nemožno prijímať tak, že by zamestnávateľ mal povinnosť ponúknuť
zamestnancovi aj pracovné miesto, ktoré nie je preň vhodné, pretože nespĺňa predpoklady pre
dohodnutý druh práce. Ak by mal zamestnávateľ absolútnu povinnosť ponúknuť zamestnancovi pri
ukončení pracovného pomeru aj pracovné miesto pre ktoré nespĺňa požiadavky na riadny výkon
dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise, automaticky by bol daný výpovedný
dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/ ods. 3 Zákonníka práce a fakticky zamestnanec by nebol schopný
takúto prácu ani riadne vykonávať. Vyššie uvedené odôvodnenie rozhodnutia je potrebné chápať v
kontexte tak, že zamestnávateľ ak nemá pre zamestnanca prácu vhodnú pre zamestnanca vo vzťahu
k jeho vzdelaniu, praxi, je povinný ponúknuť zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré môže
zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, vek, vzdelanie a pod. vykonávať a to aj také miesta, na
ktoré sa vyžaduje nižšie vzdelanie, sú na nižšej odbornej úrovni, nižšej triede a pod, prípadne menej
platené. Zamestnanec je oprávnený prijať aj miesto s nižšími kvalifikačnými požiadavkami, resp. voľbu
musí vykonať sám.
Zároveň je potrebné si uvedomiť, že ponuková povinnosť trvá na pracovné miesta odo dňa rozhodnutia
o zmenách do udelenia výpovede. To tom, čo zamestnávateľ doručil zamestnancovi výpoveď, je
možnosť ponuky voľného miesta len so súhlasom zamestnanca po predchádzajúcom zrušení výpovede.
Nakoľko však výpovedi musí predchádzať ponukové konanie, je úplne zrejmé, že nie je možné ponúkať
pracovné miesto vzniknuté po podaní výpovede (napr. uvoľnené ukončením pracovného pomeru iného
zamestnanca).
Súd z vykonaného dokazovania musí konštatovať, že nezistil voľné pracovné miesto u odporcu v období
od 6.11.2012 do 14.11.2012. U. P. síce ukončil pracovný pomer u odporcu ku dňu 30.9.2012 na pozícii
špecialista operačného rizika, avšak takéto miesto s miestom výkonu práce nebolo u odporcu obnovené,
teda zaniklo. Takéto miesto by bolo v rozhodnom období voľné len vtedy, ak by došlo k jeho obsadeniu
v primeranej dobe. Ak sa rozhodne zamestnávateľ, že uvoľnené miesto neobsadí, nemožno tvrdiť, že
je takéto miesto voľné a to ani v prípade inzercie o možnosť obsadenia takejto pozície. To, že niekto
zvažuje vytvoriť alebo obsadiť určitú pozíciu neznamená, že je vytvorené pracovné miesto. Štát, súd,
ani nikto iný nemôže diktovať zamestnávateľovi počet pracovných miest, nejestvuje žiadny predpis o
počte miest u jednotlivých zamestnávateľov a o voľných miestach rozhoduje zamestnávateľ vzhľadom
na jeho ekonomické záujmy. Na pracovisku odporcu v Žiline, preukázateľne takéto pracovné miesto
nebolo vytvorené, resp. zaniklo ukončením pracovného pomeru p. P. a následne bolo obsadené len
na pracovisku v Bratislave Ing. Z. od 1.12.2013. Zároveň však súd zistil, že navrhovateľka nespĺňala
ani potrebné predpoklady stanovené v rozhodnom čase pre obsadenie takejto pracovnej pozícii, ktoré
vyžadovali vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru, znalosť angličtiny a prax v odbore určené v
internom predpise a požiadavkách odporcu.
Ďalej u odporcu nastúpil do zamestnania pre miesto výkonu práce centrála Žilina a to Ing. S. I. s
nástupom do práce 1.12.2012 na funkciu odborný programátor, A. Z. na funkciu bezpečnostný analytik
dňa 15.12.2012 a dňa 19.11.2012 Mgr. O. D. na funkciu špecialista IT bezpečnosti.
Súd zistil, že ani na jednu z uvedených funkcií nespĺňala navrhovateľka odporcom stanovené
predpoklady, nakoľko sa vyžadovalo osobitné vzdelanie a odborné znalosti.
Okrem toho súd poukazuje na zistenia z doplneného dokazovania, z ktorých vyplýva, že pred tým, ako
prijal na pracovné miesto s miestom výkonu práce Žilina pre pozíciu špecialista pre riadenie rizika Mgr.
W. J. s nástupom do práce 1.3.2013 s ktorou bol pracovný pomer ukončený 13.6.2013, došlo k ukončeniu
6-tich pracovných pozícii pre túto pozíciu, teda tvrdiť, že došlo k obsadeniu pracovnej pozície po Ing. P.,
po ktorom ešte bolo skončených 6 pracovných pomerov v tejto oblasti, je úplne scestné.
Rovnako súd nezistil, že by vôbec navrhovateľka spĺňala aspoň základné predpoklady pre výkon práce
na pozícii špecialista úverového rizika. Všeobecne pre takúto pozíciu sa jedná o posudzovania a
vyhodnocovanie úverového rizika pre jednotlivé kategórie klientov, zamestnanec vypracováva metodiku,
analýzy, stanoviská a podmienky pre schvaľovanie úverových obchodov, optimalizuje procesy a aplikuje
legislatívne zmeny pri riadení úverového rizika. Definuje riziká ohrozujúce návratnosť úverov a obchodné
podmienky pre ich elimináciu. Monitoruje klientov a navrhuje možnosti riešenia u rizikových klientov,
uzatvára platobné kalendáre. Schvaľuje úverové obchody podľa pridelenej kompetencie. Identifikuje a
meria riziká, navrhuje limity, metódy merania a zaobchádzania s rizikami. Hodnotí kreditné, operačné
a trhové riziko banky a riadi výpočet kapitálovej požiadavky na riziká, hodnotenie modelov pre úverové
riziko (PD, LGD a EAD modely, Aplikačné skórekarty), ich súlad s internou metodikou a legislatívou
(Basel II, Basel III), analýza dodatočných dátových zdrojov použiteľných pre interné modely úverového
rizika, vedenie príslušnej dokumentácie pre účely internej a externej prezentácie modelov a pod.
Ako optimálne pre výkon činnosti sa považuje vzdelanie v odbore vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa v odbore pravdepodobnosť a matematická štatistika - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v
odbore matematika - matematická štatistika a finančná matematika - Vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa v odbore matematika - ekonomická a finančná matematika - Vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa v odbore aplikovaná matematika - ekonomická a finančná matematika - Vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v odbore matematické inžinierstvo - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore
ekonomika a finančná matematika - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore matematické
metódy v ekonomike - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore ekonomické informácie
a kontrola - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore kvantitatívne metódy v ekonómii -
aplikovaná ekonómia - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore financie, bankovníctvo a
investovanie (vrátane študijných programov) - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore
všeobecná ekonomická teória (zdroj istp.sk).
Súd z uvedeného má za preukázané, že aj keď možno v čase vzniku pracovného pomeru u Ing. P.
sa jednalo o výkon prác viac menej evidenčného charakteru, ktoré by zvládala aj osoba s ukončeným
právnickým vzdelaním druhého stupňa, v čase jeho ukončenia pracovného pomeru sa kládli pre uvedenú
pozíciu už iné požiadavky a to prevažne ekonomického a matematického smeru, ktoré už navrhovateľka
vôbec nespĺňala.
Nakoľko súd nezistil v žalobe žiadne navrhovateľom vymedzené dôvody neplatnosti výpovede, návrh
opätovne v plnom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak nakoľko odporca nevyčíslil trovy
konania v zákonom stanovenej trojdňovej lehote, súd mu tento nárok podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu v zmysle ust. § 220 OSP zmeniť tak, že návrhu žalobkyne vyhovie a určí,
že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 14.11.2012 je neplatná alebo aby napadnuté
rozhodnutie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil s napadnutým rozhodnutím
prvostupňového súdu i s jeho odôvodnením a rozhodol podľa ust. § 219 OSP s poukazom na ust. § 238
ods. 3 OSP žiadala, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že pripúšťa
dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V podanom odvolaní
poukázala na top, že vykonaním dôkazov - organizačný poriadok žalovaného účinný od 17. 09. 2012
a organizačný poriadok účinný od 01. 01. 2013, žalobkyňa chcela zdôrazniť význam organizačného
poriadku ako internej normy žalovaného, ktorého súčasťou je popis pracovných činností jednotlivých
organizačných útvarov centrály žalovaného a tiež jeho organizačná schéma. Poukázala na to, že riadne
vykonanie všetkých požadovaných dôkazov je predpokladom zistenia existencie, resp. neexistencie
voľného pracovného miesta. porovnaním obsahu funkčnej náplne ,, operačného rizika „ (strany č.
17-7 a 12-2 oboch OP) je zrejmé, že ide o temer totožné funkčné náplne, ktorá funkčná náplň u
žalovaného existovala ku dňu dania výpovede z pracovného pomeru žalobkyni, a teda k tomuto dňu
existovala aj potreba výkonu práce, ktorej náplňou bolo „operačné riziko“, čo znamená, že k tomuto dňu
existovalo u žalovaného, voľné pracovné miesto. V čase, kedy mal skončiť pracovný pomer žalobkyne u
žalovaného, došlo k zmene a úprave povinností a kompetencií medzi jednotlivými odbormi žalovaného,
keď poukázal na oznámenie riaditeľky ľudských zdrojov p. I., ktorá uviedla, že v súvislosti s ukončením
pracovného pomeru p. P. ako špecialistu pre operačné riziko k 30.09.2012 bolo u žalovaného v septembri
2012 rozhodnuté, že jeho pracovná náplň sa rozdelí - časť na právny odbor a časť medzi ostatných
zamestnancov odboru trhového a operačného rizika, s čím sa konajúci súd stotožnil. Žalobkyňa však s
týmto vysvetlením nesúhlasí a tvrdí, že žalovaný doposiaľ o tom nepredložil žiaden relevantný dôkaz.
Oznámenie riaditeľky ľudských zdrojov p. I. v predmetnej sporovej veci považuj za účelové, keďže
v čase, ku ktorému sa vyjadruje písomne, u žalovaného ani nepracovala a nepredložila o tvrdených
skutočnostiach žiaden iný relevantný dôkaz. Keby pracovná náplň p. P. nebola u žalovaného potrebná aj
po jeho odchode, resp. bola zrušená, ako opakovane tvrdil žalovaný a náväzne naňho aj konajúci súd,
nemohli by tieto pracovné činnosti byť obsiahnuté v oboch citovaných organizačných poriadkoch ako
internej norme žalovaného. Neexistuje žiadny osobitný predpis, ktorý by vyžadoval na pracovné miesto
špecialistu operačného rizika osobitné kvalifikačné predpoklady. Žalovaný doposiaľ v konaní nepredložil
ani žiadny vnútorný predpis, v ktorom by bol určil požiadavky na výkon práce špecialistu operačného
rizika. Napriek tomu sa konajúci súd opätovne a bezdôvodne stotožnil s obranou žalovaného v tom
smere, že žalobkyňa nespĺňala potrebné predpoklady stanovené v rozhodnom čase pre obsadenie
takejto pracovnej pozície, s čím žalobkyňa zásadne nesúhlasí, keďže jej kvalifikácia i prax zodpovedala
výkonu náplne práce operačného rizika podľa platného organizačného poriadku. Navyše konajúci súd
opätovne a znovu bezdôvodne poukazuje na nekvalifikovanosť žalobkyne pre výkon práce, pričom v
odôvodnení rozsudku sa opiera o predpoklady na pozíciu špecialista úverového rizika, hoci táto pozícia
resp. pracovná činnosť nie je predmetom sporu. Pán U. P. (so stredoškolským vzdelaním s maturitou )
vykonával túto funkciu až do ukončenia pracovného pomeru bez výhrad zo strany žalovaného a podľa
jeho požiadaviek, t.j. podľa požiadaviek platného organizačného poriadku žalovaného, ako to ostatne
vyplýva aj z 1. bodu jeho Pracovnej zmluvy zo dňa 27.2.2004. Na jednej strane súd - opäť opakovane -
tvrdí, že z vykonaného dokazovania nezistil voľné pracovné miesto u žalovaného v čase od 6.11.2012 do
14.11.2012 a ani v následnom primeranom období dvoch mesiacov, t.j. že by bola uzatvorená žalovaným
prac. zmluva s iným zamestnancom, teda že by bolo voľné pracovné miesto. Pritom na druhej strane
konajúci súd uvádza, že zistil, že dňa 19.11.2012 žalovaný ako zamestnávateľ a Ing. Z. ako zamestnanec
uzavreli dňa 19.11.2012 pracovnú zmluvu na výkon práce „ špecialistu pre operačné riziko". Žalobkyňa
je presvedčená, že v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázala, že minimálne jedno pracovné miesto
bolo v rozhodnom období u žalovaného voľné a tento ho mal žalobkyni ponúknuť čo i len na kratší
pracovný čas. Vyplýva to - okrem iného - z ďalšieho tvrdenia žalovaného, že po rozdelení pracovnej
náplne na pozícii „špecialista pre operačné riziko„ po p. P. medzi právny odbor a odbor trhového a
operačného rizika bola zostávajúca časť pracovnej náplne rozdelená medzi ostatných zamestnancov
odboru TaOR podľa rozhodnutia riaditeľa odboru. Toto však žalovaný neurobil a žalobkyňa tvrdí, že
nesplnením si zákonnej ponukovej povinnosti voči nej porušil zákon. Je zrejmé - a vyplýva to aj z
oboch predložených organizačných poriadkov - že všetky povinnosti, ktoré boli v nich uvedené pod
„operačným rizikom“, bol žalovaný povinný zabezpečovať nepretržite a permanentne tak, ako mu to
ukladá Zákon a bankách a Opatrenia Národnej banky Slovenska ako vykonávacích predpisov k zákonu.
Potreba výkonu tejto činnosti u žalovaného existovala a teda - keďže po odchode p. P. nemal kto túto
prácu vykonávať - bol žalovaný zo zákona povinný túto prácu žalobkyni ponúknuť. Podľa odôvodnenia
rozsudku však mala odchodom p. P. funkcia resp. pracovná činnosť „špecialistu operačného rizika“
zaniknúť. Žalovaný nepreukázal dostatočne a spoľahlivo konajúcemu súdu, že nemal minimálne jedno
voľné pracovné miesto, vhodné pre žalobkyňu čo i v kratšom pracovnom čase, naopak, žalobkyňa tvrdí,
že jeho existencia bola v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázaná. Z doterajšieho konania vo veci
vyplýva, že konajúci súd sa vo všetkom stotožnil s obranou a tvrdeniami žalovaného, čo žalobkyňa
vníma nie ako objektívne, ale jednostranné posudzovanie veci.
3. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie žalovaný.
Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že prvostupňový súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo
veci samej, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec posúdil
po právnej stránke adekvátne, v dôsledku čoho opätovne dospel k správnemu rozhodnutiu a návrh na
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamietol. Činnosti, ktoré pôvodne vykonával p. P.,
boli a naďalej sú v banke vykonávané. Z dôvodu optimalizácie ich však nevykonáva jedna konkrétna
osoba , ale boli prerozdelené medzi iných zamestnancov, resp, iné odbory, ktoré k svojej bežnej
agende pribrali aj tieto činnosti. A práve na preukázanie tejto skutočnosti boli predložené organizačné
poriadky a potvrdenie riaditeľky Odboru ľudských zdrojov, p. baxovej. Žalovaný bol schopný vykonávať
všetky činnosti, ktoré v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti potrebuije a musí vykonávať v
zmysle všeobecných záväzných právnych predpisov aj s menším počtom zamestnancov na základe
efektívnejšieho prerozdelenia pracovných povinností. Námietky žalobkyne , že bola údajne zo strany
žalkovaného diskriminovaná v porovnaní s niektorými bývalými kolegami, sú účelové, prvostupňový súd
sa s nimi už vysporiadal a ani odvolací súd nenasznačil, že by sa týmito skutočnosťami bolo potrebné v
súvislosti s prejednávaním neplatnosti skončenia pracovného pomeru ďalej zaoberať.
4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň
v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil.
6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
pre jeho potvrdenie, ani jeho zrušenie.
7. Odvolací súd na základe vykonaného doplneného dokazovania dospel na rozdiel od súdu prvej
inštancie k názoru, že v prejednávanej veci bola preukázaná existencia voľného pracovného miesta v
následnom primeranom období dvoch mesiacov (analógia s ust. § 61 ods. 3 ZP), ktoré však nebolo
žalovaným žalobkyni ponúknuté, čím došlo k porušeniu ponukovej povinnosti žalovaného pri výpovedi
danej žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP.
8. Predmetom rozsiahleho a opakovane dopĺňaného dokazovania bolo preukázanie existencie
voľného pracovného miesta u žalovaného a splnenie si ponukovej povinnosti zo strany žalovaného. V
prejednávanej veci bolo preukázané, že v období po 14. 11. 2012, kedy bola žalobkyni daná výpoveď,
bola na internetovom portáli www.profesia.sk od 19. 11. 2012 zverejnená
ponuka žalovaného na obsadenie voľného miesta na pozíciu „špecialista pre operačné riziko“ s miestom
výkonu práce v Žiline/ v Bratislave. Podľa tvrdení žalobkyne išlo o uvoľnenú pozíciu po p. P., ktorý ju
vykonával u žalovaného do 30. 09. 2012, kedy dal výpoveď. Následne bolo táto pozícia obsadená dňa
01. 12. 2012, bez toho aby bola ponúknutá žalobkyni, čo i len na kratší pracovný čas, hoci žalobkyňa
spĺňala podmienky - vzdelanie a prax pre výkon práce na uvedenej pozícii. Pracovná náplň pozície
„špecialista pre operačné riziko“ jej bola známa, nakoľko právny odbor, kde pôsobila žalobkyňa a odbor
trhového operačného rizika spolu úzko spolupracovali.
9. Žalovaný vo vzťahu k vyššie uvedenému voľnému miestu namietal, že nešlo o miesto s totožnou
pracovnou náplňou ako u p. P., ktorá skutočnosť mu bránila ho ponúknuť žalobkyni, ktorá na uvedenú
pozíciu nespĺňala predpoklady. Tvrdil, že došlo k rozdeleniu pracovnej náplne, pričom časť prešla na
právny odbor a zvyšná časť bola prerozdelená medzi ostatných zamestnancov, ktorý pracovali na odbore
trhového operačného rizika. Žalovaný pritom nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal požiadavky
a predpoklady, ktoré mal uchádzač o predmetnú pozíciu spĺňať. Zároveň žalovaný tvrdil, že miesto
„špecialista pre operačné riziko“ po odchode p. P. 30. 09. 2012 zaniklo. Existujúce pracovné miesto
môže u zamestnávateľa zaniknúť v súlade so zákonom, t.j. rozhodnutím o organizačnej zmene, zrušením
resp. jeho trvalým neobsadením. Žalovaný nepreukázal žiaden z vyššie uvedených spôsobov zániku
pracovného miesta. Na strane druhej v priebehu konania produkoval opakovane dodatočné vyjadrenia
a potvrdenia, ktoré možno považovať za účelové, keďže žiadne nepochádzalo z dotknutého obdobia
september až december 2012, konkrétne chýba rozhodnutie zo septembra 2012, ktorým malo dôjsť k
rozdeleniu pracovnej náplne pre pozíciu špecialista pre operačné riziko, či rozhodnutie riaditeľa odboru
o rozdelení pracovnej náplne medzi zamestnancov odboru trhového a operačného rizika, tak ako to bolo
uvedené v potvrdení riaditeľky Odboru ľudských zdrojov W. I. zo dňa 21. 08. 2014.
10. V konaní boli predložené na žiadosť žalobkyne ako dôkazy Organizačný poriadok žalovaného účinný
od 17. 09. 2012 a organizačný poriadok účinný od 01. 01. 2013. V čase výpovede danej žalobkyni a
následného obdobia, kedy bolo obsadzované miesto „špecialistu operačného rizika“ platil Organizačný
poriadok účinný od 17. 09. 2012, ktorý v bode 17.3 upravoval odbor trhového a operačného rizika, v bode
17.3.6 operačné riziko. Porovnanie obsahovej náplne uvedenej v predmetnom organizačnom poriadku s
potvrdením riaditeľky Odboru ľudských zdrojov z 21. 08. 2014 o rozdelení pracovnej náplne pre pozíciu
špecialista pre operačné riziko, toto potvrdenie vyvracia a preto možno prijať záver, že nedošlo ani k
zmene požiadaviek na pozíciu špecialista pre operačné riziko (ktorú do 30. 09. 2012 zastával Ing. P. so
stredoškolským vzdelaním), ako to tvrdil žalovaný a žalobkyni malo byť toto voľné miesto ponúknuté aj
s ohľadom na splnené predpoklady pre jeho výkon, a to vzdelanie i prax. Zmena vo vzťahu k odboru
trhového a operačného rizika je zjavná až z organizačného poriadku účinného od 01. 01. 2013.
11. Z hľadiska dôkaznej povinnosti žalovaného pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce platí, že splnenie ponukovej povinnosti musí
zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. V takomto prípade je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a
preukázal, že ku dňu výpovede všetky pracovné miesta boli obsadené inými zamestnancami (ide tu
totiž o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať). Splnenie bremena tvrdenia na strane
zamestnanca predpokladá, že zamestnanec označí konkrétne pracovné miesta, ktoré boli ku dňu jeho
výpovede v mieste jeho výkonu práce voľné. Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnancom označené
pracovné miesto bolo ku dňu výpovede obsadené iným pracovníkom, leží aj v takomto prípade na
zamestnávateľovi (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 138/2012).
12. Splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce je
hmotno-právnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorej splnenie musí preukazovať
zamestnávateľ (R 94/1968).
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že žalovaný k svojim tvrdeniam
nepredložil žiaden relevantný dôkaz, na základe ktorého by uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno vo vzťahu splneniu si ponukovej povinnosti voľného pracovného miesta voči žalobkyni pri
výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP.
14. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP tak, že náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania žalobkyni priznal v plnom rozsahu.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427
ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.