Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/433/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315221963
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315221963.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a.s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Kán,
so sídlom Bratislava, M. Benku 9-C1, proti žalovanému: H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X.
XXX/XX, L., o zaplatenie 70,70 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k.

30C/619/2015-33 zo dňa 30. júna 2016, v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 61,48 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Galanta č.k.
30C/619/2015-15 zo dňa 30.06.2016, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eur a
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 15 eur a iné trovy konania vo výške 16,50 eur, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie v napadnutej časti o náhrade trov konania súd odôvodnil s použitím § 142 ods. 1 O.s.p..
Vecne tým, že žalobca požadoval náhradu trov konania 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a 89,96
eur trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, zaslanie pokusu o
zmier, podanie návrhu) a režijný paušál vrátane DPH. V danej veci ide o drobný spor, pričom žalobcom
vyčíslené trovy konania prevyšujú výšku uplatnenej pohľadávky, t. j. sú neprimerané voči pohľadávke.
Cieľom súdnych konaní v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi

a v týchto konaniach nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé
veci z hľadiska odmeny advokáta. Súd pri rozhodnutí vzal do úvahy skutočnosť, známu mu z jeho
rozhodovacej činnosti, že v prípade žalobcu ide o hromadne uplatňované pohľadávky na tunajšom súde,
pričom návrhy na začatie konania sú formulárového charakteru, v ktorých sa mení iba individualizácia
účastníka konania a v ktorých právny zástupca žalobcu ani neuvádza žiadne skutočnosti, vzťahujúce
sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich

dokazovať, či iné skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci samej, čím je daná i nízka právna
zložitosť a časová nenáročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Zohľadniac tieto skutočnosti súd
v záujme dodržania zásady uvedenej v ust. § 2 Základných ustanovení O.s.p., ktorej vyjadrením je aj
ust. § 150 ods. 2 O.s.p., znížil trovy konania žalobcu a priznal žalobcovi len náhradu hotového výdavku
vo výške zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby vo výške 59,98 eur a z tejto sumy 25%, čo predstavuje sumu 15 eur. Celkovo trovy

konania žalobcu predstavujú sumu 31,50 eur (16,50 + 15), ktoré je žalovaný povinný podľa ust. § 149
ods. 1 O.s.p. zaplatiť advokátovi žalobcu.3. Protitomutorozsudku,výlučneibavovýrokuonáhradetrovkonania,podalodvolanieprostredníctvom
svojho právneho zástupcu žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo
výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 89,69 eur (3 úkony á 16,60 eur plus DPH plus
3x režijný paušál á 8,39 eur plus DPH), pričom zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovaného
na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,26 eur (1/2 úkonu á 16,60 eur plus 1x režijný paušál
8,58 eur plus DPH), všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ako odvolací dôvod uviedol, že

súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nesprávne aplikoval
ust. § 257 CSP, pričom nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a nedôvodne priznal
trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných žalobcom. Ustanovenie § 257 CSP
umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom,
ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania túto náhradu im úplne alebo sčasti nepriznať. Záver
súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, a že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí

vychádzať z posúdenia všetkých okolností a zo starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk.
Treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania, teda
nielen pomery tohto, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také
rozhodnutiedotklonajmämajetkovýchpomerovoprávnenéhoúčastníka.Poukázalpritomnapodľaneho
ustálenú súdnu prax najmä na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave uznesenia sp. zn. 7Co/32/2009

a 7Co/64/2009, ktorý v obdobných prípadoch zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu s odôvodnením,
že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať dôsledne podľa vyššie
uvedených zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov konania a ústavné
právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Nemožno
preto nepriznať resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor len s poukazom na ust.

§ 150 ods. 2 O.s.p. Takýmto postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie odníma
účastníkom možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nedostatočne
odôvodnil zníženie trov konania to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom
sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Z
rozhodovacej činnosti je súdom známe, že v súčasnosti prebieha pomerne značné množstvo súdnych

sporov, kde predmetom konania je pohľadávka vo výške niekoľko euro. Práve v takýchto konaniach
vyčíslené trovy konania predstavujú niekoľkonásobok samotnej pohľadávky a možno ich vzhľadom na
nie ich samotnú výške, ale na pomer medzi výškou istiny a výškou trov konania označiť za neprimerané.
Preto má za to, že pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii ust. §
257 CSP je pre odôvodnenie o neprimeranosti trov konania a trov právneho zastúpenia primeraná len

situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však
nie je prípade súdenej veci. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekročujú niekoľkonásobne výšku
istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov,
za ktoré je stanovená maximálna sadzba. Na základe vyššie uvedeného má za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu súd mal o trovách

konania rozhodnúť podľa § 255 CSP, ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a
priznať žalobcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V
ďalšom odvolateľ zdôraznil, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu a preto
nemožno znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Poukázal na
to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslanie

výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu, prípravy návrhu na začatie konania a podaním návrhu
na príslušnom súde je náročný a zložitý proces. Podľa odvolateľa ním uplatnené trovy boli účelne
vynaložené v súlade s právnymi predpismi SR a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Zdôraznil, že je nepochybné, že žiadne
ustanovenie hmotných, ani procesných noriem platných na území SR neobmedzujú právo účastníka dať

sa zastupovať v súdnom procese advokátom, čo nie je obmedzené ani v tzv. drobných sporoch. Podľa
odvolateľa rozsah zníženia v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považuje za nespravodlivé,
neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, ktorému
vznikli vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle § 255 CSP.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a bolo nevyhnuté rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania s použitím § 388 CSP zmeniť.

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 70,70 eur istiny včítane náhrady
trov konania na súdnom poplatku 16,50 eur a na trovách právneho zastúpenia 89,96 eur z titulu, že sa

pri preprave prostriedkami mestskej hromadnej dopravy žalobcu na výzvu revízora nevedel preukázať
platným cestovným lístkom.

8. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania podľa príslušných ustanovení
O.s.p. účinných do 30.06.2016, odvolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie

tiež podľa príslušných ustanovení O.s.p. účinných do 30.06.2016.

9. Trovy konania v zmysle § 137 O.s.p. účinného do 30.06.2016 aplikovaného súdom prvej inštancie
predstavujú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho

komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a tiež
odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142
a nasl. O.s.p. platila predovšetkým zásada úspechu, pričom z hľadiska výšky trov súd musí posudzovať
účelnosť vynaložených trov. Z hľadiska aplikácie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. musí u drobných sporov
posudzovať aj ich primeranosť.

10. Predmet konania nepresahuje 1.000 eur, ide v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, pri
ktorom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania prichádza do úvahy aj možná aplikácia ust. § 150
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť, ak sú
neprimerané voči pohľadávke. Definíciu toho, čo je to „neprimerané voči pohľadávke“ zákon neuvádza,

a tak je pri výklade tohto ustanovenia potrebné vychádzať aj z účelu tejto zákonnej úpravy. Ako vyplýva
z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. týkajúcej sa ust. § 150 O.s.p., táto zákonná úprava
vychádza z nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007 v tom smere, aby sa pristupovalo
k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke. V dôvodovej
správe sa poukazuje na to, že v týchto konaniach niekedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne

vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že „cieľom súdnych konaní
vtakýchtoveciachmábyťvymoženiepohľadávkysčonajnižšíminákladmianemôžeprevažovaťzáujem
na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré
takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie
a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre

advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé“. Takýto text dôvodovej správy
nasvedčuje tomu, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. sa vzťahuje na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky
s ním súvisiace. Podľa názoru odvolacieho súdu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. sa nemusí použiť len v prípade,
ak trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Účelom takejto
zákonnejúpravyboloeliminovanietrovprávnehozastúpeniaprihromadneuplatňovanýchpohľadávkach

a má nútiť veriteľa a splnomocneného zástupcu k hospodárnosti. Tak, ako pri aplikácii ust. § 150 ods. 1
O.s.p. aj v rámci úvah o tom, či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť použitia
ods. 2 tohto ustanovenia, je potrebné prihliadať aj na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti,ktoré žalobcu viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti poskytovania
právnej pomoci.

11. V danej veci je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné prihliadnuť aj na charakter pohľadávky.
Predmetom konania je vymáhanie cestovného s príslušnou zákonnou sankciou. Vzhľadom na to, že
jedným z hlavných predmetov činnosti žalobcu je pravidelná verejná cestná hromadná doprava osôb,
vykonávaná za odplatu, nemôže si žalobca nielen z ekonomických, ale ani z výchovných dôvodov
dovoliť upustiť od sankcionovania „čiernych pasažierov“, aj keď náklady na vymáhanie cestovného

a sankcií sú značné. Je však všeobecne známe, že bez cestovného lístka cestovať nemožno a vo
väčšine prípadov samomotný cestujúci, teda žalovaný cestovaním bez „zaplatenia“ spôsobí, že sa stane
dlžníkom žalobcu, ktorému vzhľadom na pasivitu cestujúcich neostáva iné, ako domáhať sa svojho
nároku súdnou cestou. Ak cestujúci dlh (ktorého vznik si sám spôsobil) nezaplatí, trovy súvisiace so
zaplatením súdneho poplatku a právneho zastúpenia je potrebné považovať za účelne vynaložené trovy
konania, pričom prichádza do úvahy ich zníženie podľa § 150 ods. 2 O.s.p.

12. Právny zástupca zastupuje žalobcu aj v mnohých iných podobných sporoch. Nejde teda len o vzťah
na základe individuálneho plnomocenstva pre predmetnú vec. Vzhľadom na totožný právny problém a
rovnaké podklady žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu pracnosť jednotlivých administratívnych
prác (ich počítačové spracovanie), ale aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci v

jednotlivých veciach značne znížená. Vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí sú určitým spôsobom
znížené aj hotové výdavky (napr. hromadný odvoz pošty a pod.). Pri bezproblémovom priebehu konania
(keď po podaní návrhu už nebolo potrebné vykonať žiadne úkony) mal odvolací súd za to, že voči
pohľadávke z cestovného možno vzhľadom na hore uvedené skutočnosti považovať za primerané
trovy konania vo výške 1/2 z uplatnených trov právneho zastúpenia a trovy konania pozostávajúce zo

zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, čo je minimálny súdny poplatok, ktorý bol povinný
žalobca zaplatiť za podanie žaloby. Žalobca si uplatnil trovy konania vo výške 16,50 eur za zaplatený
súdny poplatok a 89,96 eur ako trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, výzva na zaplatenie a písomné podanie na súd), polovica trov právneho
zastúpenia predstavuje 44,98 eur. Súčet uvedených súm je 61,48 eur.

13. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania, s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi
priznal náhradu trov konania v 1 uplatnených trov právneho zastúpenia, ktorú žalovanému uložil zaplatiť
žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu (§ 263 ods. 1 CSP), do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia (§ 232 ods. 3 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP).

14. V odvolacom konaní pri takomto jeho výsledku zaznamenal prevažný úspech žalovaný (žalobca s
odvolaním požadujúcim na trovách právneho zastúpenia 89,96 eur (teda navýšiť o 74,96 eur) uspel čo
do výšky 44,98 eur (čistý úspech 44,98 eur - 15 eur priznaných súdom prvej inštancie je 29,98 eur), takže

výsledkom konania tu bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 40 % (29,98 eur zo 74,96 eur), hrubý úspech
žalovaného60%ačistýprevažnýúspechžalovanéhovrozsahurozdieluobochtakýchtopercentuálnych
sadzieb, čiže 20 %) a preto žalovanému vznikol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 20%. Nakoľko mu však preukázateľne žiadne nevznikli
s poukazom na čl. 4 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto uznesenie bolo odvolací senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).