Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214938
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5714214938.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom
so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 57 279
667,zastúpenýspoločnosťouAdvokátskakanceláriaGOLIÁŠOVÁGABRIELA,s.r.o.,sosídlomTrenčín,
Piaristická č. 707/25, proti žalovanému: U. M., nar. X.X.XXXX, bytom R. č. XX, okres C. H., o zaplatenie

2.322,28 Eur s príslušenstvom , v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 21C/446/2015-70 zo dňa 17. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 21C/446/2015-70 zo dňa 17. marca 2016 zrušuje a vec vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému podľa § 497, § 502 ods. 1, § 504 Obchodného

zákonníka a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
povinnosť zaplatiť žalobcovi (pozn. v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie to bola spoločnosť AB 1
B.V.) 2.322,28 Eur a úrok z omeškania 8,25% ročne z tejto sumy od 17.5.2014 až do zaplatenia, a to v
mesačných splátkach vo výške 100,- Eur splatných vždy do 20. dňa s účinnosťou od 1.5.2016. V prípade
omeškania s platením niektorých zo splátok sa stáva zročným celý dlh. Zároveň týmto rozsudkom uložil
žalovanémupodľa§142ods.1O.s.p.povinnosťzaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavovýške337,66

Eur na účet jeho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že neplnením záväzkov z úverovej zmluvy vznikol
žalovanému dlh v celkovej výške 2.322,28 Eur, ktorý pozostáva z dlžnej istiny do zosplatnenia úveru v
sume 94,- Eur, úroku za poskytnutie úveru do zosplatnenia istiny v sume 183,69 Eur, zostávajúcej časti
istiny, ktorá bola zosplatnená, vo výške 2.021,15 Eur a z poistného vo výške 22,95 Eur. Z týchto dôvodov
okresný súd žalovaného zaviazal, aby sumu 2.322,28 Eur žalobcovi zaplatil, a to v splátkach po 100,-

Eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa mesiaca s účinnosťou od 1.5.2016. V prípade omeškanie s
platením niektorej zo splátok sa stane zročný dlh. K rozhodnutiu o úrokoch z omeškania okresný súd
poukázal na príslušné právne normy.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý s ním vyjadril
nesúhlas. Uviedol, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to tým, že sa nezaoberal komplexným
rozborom vymáhanej čiastky. Nie je pravdou, že úver nesplácal, pretože keď bol zamestnaný, riadne
platil. Po strate zamestnania a zhoršení zdravotného stavu mu jeho príjem neumožňoval plniť si
povinnosti voči veriteľovi. Aj keď mal v zmluve dojednané poistenie, oprávnený ho na jeho využitie
neupozornil. Okresný súd sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal výškou vymáhanej čiastky, ani výškou
zaplatených súm. Ďalej namietal, že aktuálnym veriteľom je holandská spoločnosť a nemá vedomosť

kam má dlžné peniaze poslať. Zdôraznil, že výška úveru bola 2600,- Eur, zaplatil približne 2300,- Eura stále dlhuje vysokú čiastku. Vzhľadom na jeho finančnú situáciu požadoval, aby mu bolo umožnené
splácať dlh v sume 50,- Eur mesačne.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie.

6. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods.
1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
Z uvedeného dôvodu použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú terminológiu - označenie „žalobcu“ a

„žalovaného“ namiesto pojmov „navrhovateľ“, „odporca“, ako sa to uvádza v napadnutom rozsudku.

7. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP (pred 1.7.2016 § 157 ods. 2 O.s.p.), dochádza nielen

k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť,
ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie
rozhodnutia dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí
súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na

súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také,
ktorýmukladánejakúpovinnosť,znemožnístranámrealizovaťichprocesnépráva,čojejedenzdôvodov
pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).
8. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné

obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie je koncipované tak,
aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou presvedčivosti, stručnosti, presnosti, ako
aj základnými princípmi logického myslenia.

9. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd
je povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Ak súd prijme
skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých
podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu
rozsudku.

10. Predmetom konania je zaplatenie žalovanej sumy, ktorá bola uplatnená dodávateľom vo vzťahu k
spotrebiteľovi. Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní z listinných dôkazov predložených žalobcom,
pričom tieto absolútnym spôsobom akceptoval a vyhovel tak žalobnej požiadavke formulovanej v petite
návrhu. Z obsahu rozhodnutia pritom vyplýva, že okresný súd nijako neposúdil uplatnenú pohľadávku

z hľadiska jej štruktúry, iba prevzal žalobcom deklarované údaje bez toho, aby tieto podrobil kritike
aplikujúc príslušné spotrebiteľské právne ustanovenia. Možno sa domnievať, že súd prvej inštancie
zobral za rozhodujúci prejav žalovaného formulovaný na pojednávaní dňa 17.3.2016, ktorý tvrdil, že
„žalovaný nárok uznávam, čo do výšky aj právneho dôvodu“. Súd prvej inštancie nerozhodol rozsudkom
na základe uznania nároku, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno vyvodiť, že základom

rozhodnutia bola zhodnosť tvrdení sporových strán.

11. Krajský súd sa na účely overenia správnosti údajov zápisnice o pojednávaní oboznámil so zvukovým
záznamom pojednávania, z ktorého zistil, že žalovaný spochybňoval uplatňovanú pohľadávku (tvrdil, že
žalobca požaduje „úroky z úrokov“) a tvrdenie o uznaní nároku nebolo formulované z jeho iniciatívy, ale

na základe sugestívnej otázky sudcu. Takýto prístup, najmä s ohľadom na fakt, že predmetom sporu je
nárok voči spotrebiteľovi, nemohol odvolací súd akceptovať. Judikatúra slovenských súdov i Súdneho
dvora EÚ vychádza zo zvýšenej miery procesnej i hmotnoprávnej ochrany spotrebiteľských práv, na
ktoré musí súd pri výkone svojej činnosti osobitne dbať tak, aby slabšia strana neutrpela ujmu na svojichprávach. Pokiaľ by mal vychádzať súd z uznávacieho prejavu spotrebiteľa v spore, mohol by byť tento
akceptovaný len pri jasnom a zrozumiteľnom vyjadrení žalovaného a za podmienky, že rozumie podstate
a obsahu uplatňovanej pohľadávky. Na pojednávaní pritom žalovaný spochybňoval výšku žalovanej

sumy a napokon svoj dlh uznal len na základe nenáležitej otázky sudcu, nie z vlastného podnetu.

12. V zmysle uvedeného potom krajský súd zrušil napadnutý rozsudok ako nepreskúmateľný, pretože
neobsahoval riadne odôvodnenie štruktúry sumy, ktorá bola priznaná žalobcovi a zároveň z dôvodu,
že súd prvej inštancie nemohol vychádzať z uznávacieho prejavu žalovaného, resp. zhodnosti tvrdení

sporových strán. V ďalšom konaní okresný súd vec opätovne prejedná, predovšetkým zameria svoju
pozornosť na obsah pohľadávky a jej opodstatnenosť v zmysle predloženej spotrebiteľskej zmluvy a
ďalších listinných dôkazov a vo veci opätovne rozhodne.

13. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).