Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201505
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515201505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu : CRIF - Slovak Credit
Bureau, s. r. o., IČO: 35 886 013, so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava právne zastúpený: Havel, Holásek
& Partners s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584 so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava proti
žalovaným: 1./ M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, 2./ P. V., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XX, o zaplatenie
413,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
7C/252/2015-111 zo dňa 12.11.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia sumu 447,94 eur s prísl. titulom zmluvy o úvere.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa 19.03.2001 bola medzi
žalovaným v 1. rade a právnym predchodcom žalobcu B. B. uzavretá Zmluva o sporožírovom účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX so špecifickým symbolom XXXXXXXXXX. Toho istého dňa bola uzavretá aj
Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 14.07.2003 bola
zo strany právneho predchodcu žalobcu daná žalovanej v 1.rade výpoveď Zmluvy o sporožírovom
účte č. XXXXXXXXXX, ktorá bola dňa 27.08.2003 odvolaná. Dňa 03.05.2004 bola uzavretá Dohoda o

pristúpení k právam a záväzkom a Dodatok č. X k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX so
žalovaným v 2. rade. Dňa 05.05.2004 bola uzavretá Zmluva o kontokorentnom úvere sporožírového
účtu XXXXXXXXXX/XXXX medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu. Dňa 22.10.2004 bola
medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu uzavretá Zmluva o vydaní a používaní bankovej
platobnej karty. Dňa 28.12.2006 bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými uzavretý
Dodatok č. X k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej je zriadenie
účtu a poskytnutie povoleného prečerpania účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných

podmienkach právneho predchodcu žalobcu pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov
a povolených prečerpaní fyzickým osobám. Týmto dodatkom sa v zmysle jeho čl. I bodu 2. v celom
rozsahu nahradilo pôvodné znenie Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2001.
Oznámením o zmene povoleného prečerpania zo dňa 28.12.2006 bola s účinnosťou od 28.12.2006zmenená výška povoleného prečerpania na sumu 30.000,- Sk. Zo žalobcom predloženého prehľadu
transakcií účtu č. XXXXXXXXXXXX, ako aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaní dňa 27.03.2012
posledný krát čerpali finančné prostriedky z bežného účtu a dňa 14.06.2012 došlo k poslednej úhrade

žalovaných na bežnom účte. Žalobcom uplatnený dlh žalovaných tak predstavoval sumu 413,26 eur
spolu s príslušenstvom. Táto suma bola postúpená z právneho predchodcu žalobcu - B. na žalobcu, a
to Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/E. zo dňa 01.04.2014. Postúpenie bolo žalovaným
oznámené listom zo dňa 01.04.2014. Žalobou uplatnená suma 447,94 eur je tvorená istinou z úveru vo
výške 413,26 eur, vyčísleným riadnym úrokom vo výške 0,11 eur, úrokom z omeškania nezaplatenej

istiny vyčísleným od prvého dňa omeškania žalovaných do dňa postúpenia pohľadávky 12,88 eur a z
ostatného príslušenstva vo výške 21,69 eur.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého medzi právnym predchodcom žalobcu
- B. a žalovaným v 1. rade bola uzavretá dňa 19.03.2001 Zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX, ku ktorej dňa 03.05.2004 pristúpil žalovaný v 2. rade, a ktorej pôvodné znenie bolo nahradené

Dodatkom č. X zo dňa 28.12.2006. V zmysle žalobcom podanej žaloby ním uplatňovaný nárok
mal predstavovať prekročenie povoleného prečerpania žalovanými na bežnom účte. Vzhľadom na
vyššie uvádzané skutočnosti nemožno mať pochýb o tom, že zmluva o bežnom účte uzavretá medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je zmluvou spotrebiteľskou. Ide o zmluvu, na ktorú
okrem ustanovení Občianskeho zákonníka, dopadá aj právna úprava uvedená v § 3 ods. 6 zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (v znení účinnom v čase uzavretia Dodatku č. X zo
dňa 28.12.2006 k Zmluve o bežnom účte č. XXX,XXXXXX/XXXX). Z dôkazov predložených žalobcom
súd nemal za preukázané, že by zo strany právneho predchodcu žalobcu bola uzavretá zmluva so
žalovanými o zriadení povoleného prečerpania, ktorá by mala spĺňať náležitosti vyplývajúce z § 3 ods.
6 zákona o spotrebiteľských úveroch. K vzniku úverovej zmluvy je potrebné, aby došlo k dohode o jej

podstatných náležitostiach, medzi ktoré patrí aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť
úroky. Pri povolenom prečerpaní v prípade spotrebiteľskej zmluvy je potrebné, aby spĺňala aj náležitosti
ustanovené v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. Žalovaní teda neboli právnym predchodcom žalobcu
písomne informovaní pred uzavretím zmluvy o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže

byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Samotným uzavretím
zmluvy o bežnom účte teda nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere o povolenom
prečerpaní v písomnej forme. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský
úver musí mať písomnú formu, inak je neplatný. V žalobcom predloženej zmluve o bežnom účte a
ani v ostatných žalobcom predložených listinných dôkazov, od ktorých odvádzal svoje nároky neboli

dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní požadované zákonom. Nejestvuje tu
určitá a zrozumiteľná zmluva v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o povolenom
prečerpaní s konkrétnymi údajmi. Žalobca súdu nepredložil dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne
náležitosti boli zrejmé, teda nepredložil dôkaz, že došlo k platnému uzavretiu určitej a zrozumiteľnej
dohody v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní vyžadujúce

zákonom o spotrebiteľskom úvere. Súd tak z nejestvujúceho právneho úkonu nemohol priznať žalobcovi
plnenie. Súd tak vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu.
Žalobca tak v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním si nemôže uplatňovať poplatky, resp. zmluvné
úroky. Žalobcovi tak vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2
a § 457 OZ. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1
OZ premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej
dobe. V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ
jednoznačne v spotrebiteľskej zmluve - zmluve o bežnom účte uzavretej medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanými. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň,
keď sa právny predchodca skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal, teda je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne došlo. Ako je zrejmé z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účtežalovaných, tým uskutočnili poslednú úhradu na účet v júni 2012 a posledné čerpanie z jej strany bolo
v marci 2012. Žalobcovi vznikol v predmetnej veci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď

k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej objektívnej
premlčacej doby. V predmetnej veci došlo k poslednému čerpaniu limitu povoleného prečerpania zo
strany žalovaných v marci 2012 (27.03.2012), kedy vybrali poslednú sumu z limitu prečerpania na
bežnom účte. Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 28.03.2012 a uplynula
najneskôr dňa 28.03.2015. Keďže žalobca podal na súde žalobu až dňa 01.04.2015, uplatnil svoj nárok

až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods.
2 OZ, ako aj po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 OZ. Súd vzhľadom na
uvedené žalobcom uplatnený nárok z dôvodu jeho premlčania v celom rozsahu zamietol.

5. Poukázal na ust. § 708 ods. 1, 2, § 710, § 497 OB.Z., § 3 ods. 1,2,,6, § 4 ods. 1,5 zákona č. 258/2001
Z.z., § 39, § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,2, § 101, § 107 ods. 1,2, § 111, § 451 ods. 1,2, §

457 OZ, § 23a zákona č. 634/1992 Zb.
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, keďže im žiadne trovy
preukázateľne nevznikli.
Obsah odvolania

7. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že
dňa 19.03.2001 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - B. (ďalej len „.“) a žalovaným 1 uzatvorená
Zmluva o sporožírovom účte (ďalej len „Zmluva o bežnom účte"), predmetom ktorej bolo poskytnutie
sporožírového účtu (ďalej len „Bežný účet") na vykonávanie hotovostných a bezhotovostných vkladov

a výberov Dohodou o pristúpení právam a záväzkom pristúpil žalovaný 2 k Zmluve o bežnom účte.
Dňa 05.05.2004 bola medzi B. a žalovanými 1 a 2 uzatvorená Zmluva o kontokorentnom úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru na Bežný účet. Dňa 28.12.2006 bol medzi B.
a žalovanými 1 a 2 uzatvorený Dodatok č. X k Zmluve o bežnom účte, predmetom ktorej bolo poskytnutie
povoleného prečerpania k bežnému účtu. Dňa 28.12.2006 B. zaslala žalovaným 1 a 2 Oznámenie o

zmene povoleného prečerpania, ktorým sa zmenila výška povoleného prečerpania na 30.000.- Sk. V
danom prípade sa povolené prečerpáme poskytlo až uzatvorením Zmluvy a táto Zmluva spĺňa zákonom
požadované náležitosti. Zmluva obsahuje úverový rámec (11.000,- Sk), ročnú úrokovú sadzbu (10,85
ročne, sadzba premenlivá) a poplatky (2% z výšky úverového rámca splatný pri podpise Zmluvy; 0,20
% mesačne) a taktiež podmienky, za ktorých môžu byť tieto zmenené, a v Záverečným ustanoveniach

obsahujetaktiežpostupaspôsobzániku/ukončeniazmluvy).Následne.28.12.2006bolazmenenávýška
úverového rámca z pôvodných 11.000.- SK na 30.000.- SK. Je to práve Zmluva o kontokorentnom
úvere, ktorou sa poskytlo žalovaným 1 a 2 povolené prečerpávanie. Táto zmluva je písomná, jasná,
zrozumiteľná, obsahuje náležitosti uvedené v § 3 ods. 6 ZoSÚ a je podpísaná žalovanými. Žalovaní boli
informovaní o podstatných náležitostiach, za ktorých sa im povolené prečerpanie poskytne. Zároveň

je v zmysle transakcií na účte zrejmé, že žalovaní využili možnosť ísť do povoleného prečerpania na
účte. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa na daný úverový
vzťah neaplikoval.

Hodnotenie odvolacieho súdu.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil

na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387
ods. 2 CSP).10. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa splnenia zákonných náležitostí zmluvy o
kontokorentnom úvere, na základe ktorého bolo žalovaným poskytnuté povolené prečerpanie odvolací
súd udá. Žalovaní dňa 28.12.2006 podpísali Dodatok č. X k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/

XXXX, predmetom ktorého bolo poskytnutie Povoleného prečerpania k účtu ( čl 44 spisu). Odvolací súd
sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že uzavretím Zmluvy o bežnom účte dňa 19.03.2001
so žalovanou v 1.rade ( čl- 36 spisu), ku ktorej dňa 03.05.2004 pristúpil žalovaný v 2.rade ( č.l. 40 spisu)
nedošlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupom v súlade so zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Hoci Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 05.05.2004 ( č.l. 41 spisu) obsahovala zákonné

náležitosti, nie je možné z nej vychádzať vzhľadom na to, že sa jedná o odlišný zmluvný vzťah, ktorý sa
netýka poskytnutia povoleného prečerpania v Zmluve o bežnom účte.

11. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku
súdom prvej inštancie, že vzhľadom k absencii písomnej formy, zmluva o povolenom prečerpaní medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanými nebola platne uzavretá. Ako vyplýva z článku 6 odsek

1 Smernice Rady č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na
vnútornom trhu, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je
preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia uvádza do omylu, alebo
je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k jednému alebo k viacerým prvkom
vymenovaným v tomto článku 6 ods. 1, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje alebo je spôsobilá

zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcií, ktoré by inak neurobil. Článok 2
písm. d/ smernice č. 2005/29 definuje pojem obchodné praktiky použitím zvlášť širokej formulácie ako
„akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia, vrátane
reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu
spotrebiteľom (rozsudky Plus Warenhandelsgesellschaft,C-304/08 Zb. s. I217, bod 36, a Mediaprint

Zeitungs - unt zeitschriftenverlag C 540/08 , bod 17). Neexistencia právneho dôvodu od začiatku
znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu,
obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z
neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, ale tento
právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z

neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje
vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (k uvedenému pozri napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005, sp. zn. 4 Cdo 237/2005).

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny . Keďže súd prvej inštancie

svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).