Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202868
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516202868.1

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: F.. V. H., nar.
X.X.XXXX, D. XX, XXX XX V. N., občan SR proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Slovenská
správa ciest, Miletičova 19, 826 19 Bratislava v konaní o zaplatenie 1 123,12 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 123,12 eur, a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1 123,12 eur a
náhrady trov konania z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely KN E č. 3440/1, orná pôda o výmere
3582 m2 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. V. N., a to pod B 6 v podiele 2/4 a pod B 7 v podiele 2/4.
Na časti tejto parcely bola už pred viac ako 30 rokmi postavená štátna cesta I. triedy č. 68 V. N. -
hranica Poľská republika. Predmetná cesta nie je doposiaľ majetkovoprávne vysporiadaná, a to napriek
niekoľkonásobnej snahe jeho právnych predchodcov. Listom zo dňa 18.3.2016 sa obrátil na žalovaného

s návrhom na vysporiadanie. Žalovaný mu listom zo dňa 11.5.2016 oznámil, že nemá prostriedky
na vysporiadanie pozemku a navrhol vypracovať geometrický plán pre prípad, že bude mať finančné
prostriedky na odkúpenie pozemku. Z tohto dôvodu dal žalobca vypracovať situačný náčrt geodetom
Miroslavom Ščurkom č. 20/2016 zo dňa 6.6.2016, podľa ktorého cesta zaberá z jeho pozemku plochu
o výmere 847 m2. Listom zo dňa 10.6.2016 navrhol žalovanému riešenie veci. Žalovaný mu listom zo
dňa 19.7.2016 oznámil, že na vysporiadania „starých stavieb“ nemá finančné prostriedky, nenavrhol

však žiadne riešenie, napr. uzatvorenie nájomnej zmluvy a pod. Nakoľko sa vysporiadania pozemku
zo strany žalovaného javí v najbližšej dobe ako nerealizovateľné a žalovaný užíva jeho pozemok bez
právneho dôvodu, vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré si uplatňuje za 2 roky spätne od
podania žaloby, t.j. od 1.8.2014 do 1.8.2016, a to vo výške 0,663 eur za 1 m2 vychádzajúc zo znaleckého
posudku podaného vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2C/88/2015, kde je
riešená podobná situácia a kde v tejto výške bola určená cena nájmu. V záujme hospodárnosti konania

navrhol použiť tento znalecký posudok aj v tomto konaní. Celkové bezdôvodné obohatenie za 1 rok
potom predstavuje sumu 561,56 eur a za 2 roky spolu 1 123,12 eur.

3. Žalobca k žalobe na preukázanie svojich tvrdení pripojil výpis z LV č. XXXX v k.ú. V. N., situačný
náčrt geodeta Miroslava Ščurku č. 20/2016 zo dňa 6.6.2016, výzvu adresovanú žalovanému zo dňa
18.3.2016,výzvu-odpoveďžalovanéhozodňa11.5.2016,listadresovanýžalovanémuzodňa10.6.2016

a odpoveď žalovaného zo dňa 19.7.2016.4.Žalovanývosvojomvyjadrenínárokžalobcuneuznalažiadalžalobuzamietnuť.Vrámcisvojejčinnosti
zabezpečuje aj vysporiadanie pozemkov, ktoré boli v minulosti zastavané cestami I. triedy, a to formou
uzatvárania kúpnych zmlúv, avšak podľa jeho finančných možností, keďže je rozpočtovou organizáciou.

V tom zmysle bola žalobcovi aj poskytnutá odpoveď s tým, že uzavretie kúpnej zmluvy prichádza
do úvahy, ak na to bude mať pridelené finančné prostriedky, ktoré sú poskytované v obmedzenom
rozsahu. Ďalej uviedol, že súhlasí s trvalým majetkovoprávnym vysporiadaním stavby na pozemku
vo vlastníctve žalobcu, keďže ide o trvalý záber. Nesúhlasil však so zaplatením nájomného, pretože
medzi stranami sporu nikdy nebola uzavretá nájomná zmluva, pričom ide o trvalý záber pozemkov,

teda chýba tu hlavný atribút pre nájom, a to dočasné užívanie. Poukázal tiež na to, že žalovaný
cestu nevyužíva, ani z nej nepoberá úžitky, je len jej správcom. Cestu v zmysle § 6 ods. 1 zák. č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách môže užívať každý. Platením nájmu by žalovaný mal mať
aj právo prislúchajúce nájomcovi, napr. ukončiť nájom, čo je vzhľadom na pozemok trvale zastavaný
vylúčené. Nesúhlasil ani so vznikom bezdôvodného obohatenia, pretože nie je splnený žiaden dôvod
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný pri zabezpečení správy údržby cesty nezískava, ani v minulosti

nezískal žiaden majetkový prospech. Naopak znáša všetky náklady spojené so správou a údržbou ciest.
Prisúdenie nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia neodstráni protiprávny stav.
Ďalej poukázal na skutočnosť, ide o stavbu na cudzom pozemku, ku ktorému vlastník stavby, resp.
jeho právny predchodca ako stavebník nezískal právo, keďže ho majetkovoprávne nevysporiadal. V
súčasnosti právna úprava v § 135c Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) rieši takúto situáciu ako

neoprávnenú stavbu. K zriadeniu stavby došlo pred 1.1.1992, preto z hľadiska posúdenia neoprávnenej
stavby nemožno aplikovať právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.1992 a je obsiahnutá v
§ 135c OZ. Neoprávnenú stavbu do 1.1.1992 mohol zriadiť len občan, cestu však realizoval štát, do
úvahy by preto prichádzala iba náhrada škody vlastníka pozemku. Voči tomuto pre istotu namietol
premlčanie. Ďalej vyslovil názor, že vychádzajúc z prechodných ustanovení k úpravám účinným od

1.1.1992 upravených v § 868 OZ, je vznik vzťahu z neoprávnenej stavby potrebné posúdiť podľa právnej
úpravy v čase vzniku stavby a spôsob vyporiadania medzi vlastníkom stavby a pozemku sa má riadiť
právnou úpravou v čase rozhodovania súdu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I.
ÚS 187/03 zo dňa 15.3.2005. Vyslovil tiež názor, že žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia môže
vlastníkpozemkuzastavenéhocestouúspešnepodaťnasúdelenzapodmienky,ženevznikolinýprávny

dôvod, na základe ktorého sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. Usporiadanie vzťahov
vlastníka pozemku a vlastníka cesty podľa § 135c OZ v spojení s § 868 OZ vylučuje aplikáciu § 451 OZ.
Ďalej žalovaný uviedol, že za podstatné považuje aj tú skutočnosť, že v k.ú. V. N. boli vykonané
pozemkové úpravy podľa zák. č. 330/1991 Zb. Tento zákon v § 11 ods. 4 uvádza formy náhrady za
pozemky, na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve štátu, pričom pri vyrovnaní v peniazoch ide v

zmysle vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z.z. o jednorazové vyrovnanie.
Ako dôkazy navrhol dožiadať Okresný úrad Stará Ľubovňa, pozemkový odbor na vyjadrenie, či sa
pozemkové úpravy dotkli pozemku vo vlastníctve žalobcu, keďže ide o pozemok vedený ako orná pôda
a ustanoviť znalca z odboru geodézie za účelom vyhotovenia geometrického plánu a odčlenenia výmery,
ktorá je cestou zastavaná. Z dôvodu pozemkových úprav tiež navrhol skúmať pasívnu legitimáciu na

strane žalovanej.

5. K svojmu vyjadreniu na preukázanie svojich tvrdení pripojil rozhodnutie ministerstva vnútra SSR č.
SD-5137/81-2 zo dňa 24.11.1981, svoju zriaďovaciu listinu zo dňa 14.2.2005, rozhodnutie Okresného
úraduStaráĽubovňa,pozemkovéhoodboruč.OU-SL-PLO-2014/004910/JMzodňa15.7.2014azásady

umiestnenia nových pozemkov v k.ú. V. N. č. 2011/00255-JM zo dňa 7.9.2011.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného trval na podanej žalobe. Žalovaný za 40 rokov
nenašiel finančné prostriedky na vysporiadanie nehnuteľnosti a za tento čas nevyvinul žiadnu aktivitu
na riešenie veci. Nedostatok financií nepovažoval žalobca za argument. Pokiaľ niekto užíva cudziu

vec bez zákonného dôvodu, vzniká bezdôvodné obohatenie, a to vo výške obvyklého nájmu. To že
žalovaný nemá z majetku žiaden príjem nie je právne relevantné. Námietka, či bude vec riešená podľa §
135c OZ nie je predmetom konania. Dokladovanie skutočností ohľadne zriadenia stavby a zaradenia do
cestnej siete nemá so sporom nič spoločné. Ďalej uviedol, že pozemok nebol predmetom pozemkových
úprav, nespadali do neho pozemky, na ktorých je štátna cesta. K námietke pasívnej legitimácie uviedol,

že žalovaný je správcom pozemnej komunikácie, teda o pasívnej legitimácii niet pochýb. Návrh na
ustanovenie znalca na vypracovanie geometrického plánu považoval za bezpredmetný, ale ak na tom
bude žalovaný trvať, navrhol, aby žalovaný znášal náklady spojené s týmto dokazovaním.7. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu zotrval na svojom prvom vyjadrení. Okrem už uvedených
vyjadrení uviedol, že dokladmi o zaradení cesty do cestnej siete preukazoval, že išlo o stavbu zriadenú
pred 1.1.1992, čo má význam pre právne posúdenie vzťahu medzi stranami. Trval na nariadení

znaleckom dokazovaní znalcom z odboru geodézie. Zároveň na podporu svojich názorov pripojil
rozsudok KS v Prešove sp. zn. 10Co/65/2014 zo dňa 4.12.2014.

8. Súd na základe návrhu strán sporu pripojil do spisu znalecký posudok Ing. Milana Gardoša č. 42/2016,
ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2C/88/2015 a v ktorom bola

určená hodnota nájmu za 1 m2 pozemku v bezprostrednom susedstve pozemku žalobcu a tento zaslal
spolu so žalobou žalovanému. Ďalej požiadal Okresný úrad Stará N., pozemkový odbor o vyjadrenie, či
sa pozemkové úpravy v k.ú. V. N. dotkli pozemku vo vlastníctve žalobcu. Okresný úrad súdu oznámil,
že pozemok vo vlastníctve žalobcu nebol predmetom pozemkových úprav.

9. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktoré predvolal strany sporu. Uvedené súd

nariadil za účelom upresnenia niektorých skutkových tvrdení, resp. niektorých námietok strán sporu a
určenia rozsahu dôkazov, ktoré súd vykoná. Dopytovacím oprávnením na žalobcu súd zistil, že parcelu
KN E 3440/1 kúpil dedo žalobcu, keď sa vrátil z Ameriky. Po jeho smrti v r. XXXX zdedili túto parcelu v
podiele 1/2 jeho dve dcéry, a to O. W. a mama žalobcu. Po mame dedil podiel vo výške 1/2 žalobca a
druhú polovicu dedil po svojej mame O. W. jej syn, ktorý vzhľadom na to, že nebýva v V. N., ju daroval

žalobcovi.PorevolúciikomunikovalamamažalobcuajehotetaO.W.svtedajšímCestnýminvestorským
útvarom Košice a domáhali sa zaplatenia nájomného za užívanie cesty. Vec sa nakoniec riešila v konaní
pred Obvodným súdom Košice I. pod sp. zn. 35C/1044/1992. Žalovaný vtedy uhradil požadovaný nájom,
preto bola žaloba vzatá späť.
Dopytovacím oprávnením na zástupcu žalovaného súd zistil, že námietkou nedostatku pasívnej

legitimácie vzhľadom na vykonanie pozemkových úprav mal žalovaný na mysli to, že ak by bol pozemok
žalobcu vyňatý z pozemkových úprav, mohol mu Slovenský pozemkový fond poskytnúť iný pozemok
vo vlastníctve štátu alebo vyrovnanie v peniazoch, ktoré by sa spravovalo vyhláškou Ministerstva
pôdohospodárstva č. 38/2005 Z.z., teda ak by k tomuto došlo, žalovaným by mal byť Slovenský
pozemkový fond. Vypracovanie geometrického plánu navrhol hlavne z dôvodu, aby bol tento vyhotovený

pre prípad, že by bolo možné trvalo vysporiadať vzťahy so žalobcom, napr. uzavretím kúpnej zmluvy.
VýškunájmuurčenéhovznaleckomposudkuIng.MilanaGardošač.42/2016žalovanýnespochybňoval.
Po súhlase strán sporu následne otvoril hlavné pojednávanie, keďže v danom prípade neboli medzi
stranami sporné žiadne skutkové tvrdenia, sporné boli iba právne názory na riešenie veci.

10. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 7Co/19/013 zo dňa 23.5.2013 a 1Co/74/2013 zo dňa 25.9.2013, v ktorých boli riešené
skutkovo a právne identické spory a v ktorých bol vyslovený názor, že ide o bezdôvodné obohatenie
a bolo zaujaté stanovisko, že toto vzniká vo výške trhového nájmu. Druhý z uvedených rozsudkov sa
venoval aj aplikácii § 135c OZ.

11. Zástupca žalovaného na pojednávaní trval na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré v skratke
zopakoval.

12. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania

listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu v priebehu konania tak, ako sú uvedené vyššie,
znaleckým posudkom Ing. Milana Gardoša č. 42/2016 a vyjadrením Okresného úradu Stará N.,
pozemkového odboru zistil tento skutkový stav:

13. Žalobca je na LV XXXX v k.ú. V. N. vedený ako podielový spoluvlastník parcely KN E 3440/1

orná pôda o výmere 3582 m2, a to pod B 6 v podiele 2/4 a pod B 7 v podiele 2/4, čiže de facto je
výlučným vlastníkom tohto pozemku, ktorý nadobudol v 2/4 dedením a v 2/4 na základe darovacej
zmluvy. Štátna cesta I. triedy č. 68 V. N. - hranica Poľská republika zaberá časť tejto parcely vo výmere
847 m2. Cesta na pozemku žalobcu bola postavená niekedy v 70-tych rokoch a od 1.12.1981 bola
preradená do cestnej siete ako cesta I. triedy. Vzťahy medzi vlastníkom cesty a vlastníkom pozemku

nie sú doposiaľ majetkovoprávne vysporiadané, napriek výzvam žalobcu na odkúpenie zastavanej časti
pozemku. Sporný pozemok vo vlastníctve žalobcu nebol v rámci ROEP predmetom majetkových úprav.
Znaleckým posudkom Ing. Milana Gardoša č. 42/2016 podaného vo veci vedenej na Okresnom súdeStará N. pod sp. zn. 2C/88/2015 bola určená cena trhového nájmu za 1 m2 pozemku v bezprostrednom
susedstve pozemku žalobcu vo výške 0,663 eur, ktorú strany nenamietali.

14. Súd nevykonal dôkaz nariadením znaleckého dokazovania za účelom vypracovania znaleckého
posudku, pretože od geodeta Miroslava Ščurku zistil, že v technickej realizácii situačného náčrtu a
geometrického plánu nie je žiaden rozdiel, teda pri oboch je potrebné zamerať presné body na mieste
samom a zakresliť ich. Rozdiel je v tom, že situačný náčrt sa neoveruje. Zo situačného náčrtu je zrejmá
presná výmera zastavaného pozemku vo vlastníctve žalobcu, čo pre rozhodnutie súdu o vyplatení

bezdôvodného obohatenia plne postačuje. Geometrický plán je pre prípad uzavretia kúpnej zmluvy
nepochybne potrebný, ale predmetom tohto konania nie je riešenie uzavretia kúpnej zmluvy, preto
vypracovanie geometrického plánu je pre účely tohto sporu nadbytočné a nepotrebné.

15. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

16. Podľa § 3d ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, diaľnice, cesty pre motorové
vozidlá a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve
štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 3d ods. 5 písm. b) zák. č. 135/1961 Zb., správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak

ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na
tento účel zriadené ministerstvom.

18. Podľa čl. III bodu b) zriaďovacej listiny žalovaného č. 316/M-2005 zo dňa 14.2.2005, základným
účelom a predmetom činnosti organizácie (t.j. Slovenskej správy ciest) je správa ciest I. triedy a

súvisiacich pozemkov vo vlastníctve štátu, plnenie povinností ustanovených predpismi o správe majetku
štátu, údržba a prevádzka ciest I. triedy ako majetku vo vlastníctve štátu, v stave zodpovedajúcom účelu,
na ktorý je určený

19. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 1 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

23. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou nedostatku pasívnej legitimácie vznesenou žalovaným a
následne posúdením nároku žalobcu.

24. V prejednávanej veci je nesporné, že cesta I. triedy stojí na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Takisto
mal súd nepochybne preukázané, že pozemok vo vlastníctve žalobcu nebol predmetom pozemkových
úprav a za tento pozemok nebola žalobcovi ani poskytnutá žiadna náhrada, či už v peniazoch alebo
ako náhradný pozemok. Keďže vlastníkom ciest I. triedy podľa cit. § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách je štát, teda Slovenská republika a Slovenská správa ciest má

postavenie správcu tohto majetku štátu, je pasívna legitimácia štátu zastúpeného Slovenskou správou
ciest nepochybná. Túto námietku žalovaného preto súd považoval za bezpredmetnú.

25. Súd následne pristúpil k posúdeniu nároku žalobcu. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným
právom, definíciu ktorého obsahuje priamo Občiansky zákonník v ust. § 123. Vychádzajúc z tohto

ustanovenia, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať
jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie s vecou nakladať je veľmi široké. Predstavuje základ
pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecounakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi, napr.
závetom. Vlastník teda môže za odplatu prenechať vec do užívania inému.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že časť pozemku vo vlastníctve žalobcu, ktorá je
zastavaná cestou, nie je majetkovoprávne vysporiadaná. Aj keď sa vznik právneho vzťahu pred 1.1.1992
posudzuje podľa predpisov účinných do 1.1.1992, spôsob vyporiadania sa riadi právnou úpravou v čase
rozhodovania súdu. Keďže doposiaľ nedošlo k majetkovoprávnemu vyrovnaniu medzi stranami sporu,
žalovaný užíva časť pozemku žalobcu bez právneho dôvodu. Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby

mal k tomu zákonný dôvod, vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je
konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného

rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by
k tomu inak došlo pri riadnom chode udalostí (porovnaj zjednocujúce stanovisko spoločného kolégia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.1.2013). Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať
aj užívanie nehnuteľnosti za odplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy
nedošlo, je namieste vyžadovať od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania
bezdôvodného obohatenia nie je viazaná iba na osoby pôvodných vlastníkov, ale vzťahuje sa i na
ich právnych nástupcov a trvá až do momentu, kedy dôjde k odstráneniu stavu bezprávneho užívania
nehnuteľnosti.
27. V danom prípade je teda nepochybné, že realizáciou stavby cesty došlo k obmedzeniu

vlastníckeho práva žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov. Všetky základné práva a slobody
sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde
k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Rovnováha
verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého
základného práva a slobody (II. ÚS 28/96).

28. V tomto smere súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
nadväzujúcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a konštatuje, že Európsky súd pre ľudské
práva zdôraznil, napr. vo veci Agosi c. Taliansko (z 24. októbra 1986, Annuaire, č. 1087), že otázka
proporcionality vyžaduje určiť, či existoval rozumný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaný

účelom,aleboinýmislovami,čiboladocielenáspravodlivárovnováhamedzipožiadavkamivšeobecného
záujmu a záujmami jednotlivca.

29. Zásahy orgánov verejnej moci do vlastníckeho práva podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské
práva vyžadujú, aby kontrola užívania majetku za každých okolností nenarušila rovnováhu medzi

záujmami sťažovateľa a všeobecnými záujmami, čo je v súlade s čl. 1 dodatkového protokolu.

30. V súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv v prípade, ak
niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny
právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah

vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 823/2003).

31. Súd nevidí dôvod nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený vrátane verejnoprávneho
subjektu využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely komunikácie (porovnaj napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo 1405/2005 zo dňa 25. 10. 2006, podľa ktorého
„povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba platí pre vlastníka stavby
bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie
stavby prináša zisk“). Primeranú náhradu za bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa
okolnostikonkrétnehoprípadu.Medziokolnosti,ktorémôžudeterminovaťvýškunáhrady,patríajodplata

za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných zmluvných vzťahoch.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca ako vlastník pozemku
zastavaného cestou I. triedy má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaníjeho pozemkov, na ktorých bola bez právneho dôvodu postavená cesta I. triedy. Žalovaný ako vlastník
tejto cesty sa užívaním pozemkov, na ktorých sa stavba cesty nachádza, obohatil plnením bez právneho
dôvodu. Len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku „pre všetkých“, teda na verejnoprospešný

účel, nemôže vlastníka ukrátiť (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci 4Cdo 52/2009, nález
Ústavného súdu SR vo veci III. ÚS 237/09).

33. V danom prípade bol znaleckým posudkom Ing. Milana Gardoša č. 42/2016 určená cena nájmu
pozemku v bezprostrednom susedstve pozemku žalobcu, ktorú strany sporu nenamietali, preto súd z

nej aj v súlade so zásadou hospodárnosti konania vychádzal. Pozemok žalobcu je cestou zastavaný vo
výmere847m2,čopricene0,663eurza1m2predstavuje ročnúodplatuvovýške561,56euraza2roky
spolu 1 123,12 eur. Súd preto zaviazal žalovaného na úhradu bezdôvodného obohatenia v tejto výške.

34. Odkaz žalovaného na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/65/2014 zo dňa
4.12.2014 súd považuje za bezpredmetný, pretože v tomto prípade odvolací súd riešil situáciu,

kde žalobca špekulatívne kúpil časť pozemku pod cestným telesom úplne od iného subjektu za
účelom uplatnenia nárokov voči vlastníkovi cesty. V danom prípade však mal súd preukázané, že
pozemok žalobcu vlastnila stále jeho rodina a prevod alebo prechod vlastníckeho práva k nemu
nastal buď dedením alebo bezodplatným prevodom, teda v danom prípade nejde o špekulatívne
konanie žalobcu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že žalovaný napriek značnému obdobiu od

postavenia cesty (cca 40 rokov) nevyvinul žiadnu snahu o majetkové vysporiadanie vzniknutej situácie,
a to aj napriek návrhom a snahe či už samotného žalobcu, alebo jeho právnych predchodcov. Aj s
prihliadnutím na dĺžku obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu sa potom javí spravodlivé, aby bol
žalobcovi priznaný nárok, ktorý aspoň sčasti kompenzuje jeho obmedzenie. Opakovaný argument
žalovaného o nedostatku finančných prostriedkov na majetkové vysporadanie pozemku vzhľadom na

napojenie zástupcu žalovaného na štátny rozpočet síce súd chápe, ale tento nemožno akceptovať pri
dôslednom rešpektovaní princípov súkromného práva, najmä princípu rovnosti, právnej istoty a princípu
proporcionality. Názor o dôvodnosti bezdôvodného obohatenia vlastníka pozemkov pod cestou pritom
vyplýva aj z iných rozhodnutí Krajského súdu Prešov, ako napr. z rozhodnutí uvádzaných žalobcom (bod
10 tohto rozsudku), či z rozhodnutia tohto súdu sp. zn. 3Co/7/2014.

35. K určeniu bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného súd poznamenáva, že nájomná zmluva
je pri užívaní takýchto pozemkov najbežnejšou zmluvou, ktorou vlastníci prenechávajú svoj pozemok
do užívania niekoho iného, preto súd pri posúdení hodnoty, ktorú by žalobca za riadneho chodu veci
mohol získať, vychádzal z výšky trhového nájomného, aj keď reálne nájomná zmluva uzavretá nebola a

žalovaný nemá oprávnenia nájomníka, a to aj s prihliadnutím na vyššie uvedené rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove.

36. K námietke žalovaného, že ide o trvalý záber pozemku súd poznamenáva, že povaha práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia z časového hľadiska korešponduje pretrvávaniu protiprávneho

stavu (porovnaj nález Ústavného súdu SR vo veci III. ÚS237/2009, „ ... pri nútenom obmedzení možno
uvažovať o opakovaných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia“). V prípade
bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu nejde o jednorazové právo, ale o právo,
ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom.

37. Nárok žalobcu súd nepovažoval za premlčaný vzhľadom na skutočnosť, že spôsob vyporiadania
medzi stranami sporu súd posudzoval podľa súčasne platnej úpravy, pričom žalobca požadoval svoj
nárok iba za 2 roky spätne pre podaním žaloby, teda jeho nárok v zmysle § 107 ods. 1 a 2 OZ nie je
premlčaný.

38. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného spočívajúce v tom, že právne riešenie vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným by malo vychádzať z aplikácie ust. § 135c Občianskeho zákonníka
a vyriešiť problematiku stavby na cudzom pozemku, je potrebné konštatovať, že takúto námietku
nemožno akceptovať. Je skutočne len na vlastníkovi pozemku, akým spôsobom bude riešiť svoje nároky
vyplývajúce z vlastníckeho práva k pozemku. V tomto smere je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť,

že samotný žalobca navrhoval odkúpenie pozemku zo strany žalovaného, teda navrhol riešenie, ktoré
by bolo trvalé, ale takéto riešenie nie je v súčasnosti možné zo strany žalovaného (aj keď pre okolnosti,
ktoré v podstatnej miere nezávisia od neho). Za tohto stavu potom nárok žalobcu považoval za dôvodný
a vyhovel mu v celom rozsahu.39. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda má nárok na plnú

náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.