Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/225/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815205851
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815205851.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. JUDr. Peter Škerlík,
advokát, ul. J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX N. R. XXX, Š. N. T. I., o zaplatenie 389,21 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 20 eur z a s t a v u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 265,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 285,13 eur od 10.04.2015 do 21.03.2016, zo sumy 265,13 eur od 22.03.2016 do

zaplatenia a iné trovy konania vo výške 10,58 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 395,91 eur na
účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko sa mu povoľuje splácať v mesačných splátkach po 25 eur
mesačne počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 25-tého dňa toho
ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.06.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 389,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 389,21 eur od 10.04.2015

do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril so žalobcom
dňa 25.06.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb s dodatkom k zmluve, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy v čase uzatvorenia aj ukončenia zmluvného
vzťahu boli Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo dňa 01.02.2014 ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“). Využívaním
služieb verejnej mobilnej siete žalovaným, ako aj porušením povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy a
dodatku vznikla žalobcovi pohľadávka. Suma 389,21 eur pozostáva z mesačných poplatkov ( paušál)

vo výške 19,98 eur, hlasových služieb ( hovorné) vo výške 183,41 eur, nehlasových služieb ( SMS)
vo výške 80,30 eur, iných poplatkov a služby ( elektronická faktúra) vo výške 1,44 eur a zníženej
zmluvnej pokuty vo výške 104,08 eur. Nárok na vyúčtovanú zmluvnú pokutu vo faktúre č. 7502826477 v
sume 104,08 eur vznikol žalobcovi podľa bodu 4. Dodatku v dôsledku porušenia povinností žalovaným
dohodnutým v bode 1 písm. b) a v tabuľke č. 1 dodatku, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol povinný
po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku platiť riadne a včas cenu služieb v súlade so
zmluvou, so Všeobecnými podmienkami tak, aby nedošlo z týchto dôvodov k prerušeniu poskytovania

služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty. Žalovaný si však povinnosti neplnil, v dôsledku čoho
mu žalobca dňa 25.09.2014 prerušil poskytovanie služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty.
K opodstatnenosti zmluvnej pokuty treba viesť, že žalovaný po uzatvorení zmluvy služby s benefitmi
uvedenýminajmävdodatkupodbodom1písm.c)ad)využívalpodobu3mesiacov,nouhradilibajedinúfaktúru. Teda s veľkou mierou pravdepodobnosti možno dospieť k záveru, že cieľom žalovaného pri
uzatváraní zmluvy nebolo zabezpečiť si poskytovanie služieb ale najmä získať možnosť za čo najmenší
poplatok telefonovať. Jeho konanie nesie skôr znaky podvodného konania občana, ktorý chce využívať

služby mobilného operátora. Zároveň poukázal na Uznesenie KS v B. Bystrici sp.zn. 16Co/53/2012
zo dňa 30.05.2012. Zmluvná pokuta, ako všeobecne uznávaný inštitút obligačného práva plní zároveň
viacero funkcií aj pri zabezpečovaní zmlúv o pripojení uzatváraných podľa zákona o elektronických
komunikáciách. Listom zo dňa 13.05.2015 žalobca oznámil žalovanému, že v súlade s § 44 ods. 12
zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako aj v súlade s ust. časti III. čl. 6. bodu 8

písm. b) Všeobecných podmienok s účinnosťou od 20.05.2015 odstupuje od zmluvy a to z dôvodu,
že žalovaný nezaplatil žalobcovi ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti jednotlivých
faktúr. Úrok z omeškania si uplatňuje od 10.04.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti najneskôr
splatnej faktúry vo výške 5,05%.

Na pojednávaní dňa 23.03.2016 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 20 eur späť z dôvodu

úhrady tejto sumy žalovaným dňa 21.03.2016 a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 369,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 389,21 eur od 10.04.2015
do 21.03.2016 a zo sumy 369,21 eur od 2.03.2013 do zaplatenia a trovy konania.

Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach a potvrdil úhrady 20 eur po začatí konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, výsluchom účastníkov konania
a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi súdu uviedol, že zotrváva na dôvodoch podanej žaloby

spolu so späťvzatím žaloby do sumy 20 eur.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v pobočke Slovak Telekom podpísal zmluvu, kde si dohodol
program ako je uvedený v dodatku program HAPPY XSL, kde vedel, že má platiť poplatok mesačne asi
10 eur s tým, že zmluvu si pred podpisom prečítal. Bol oboznámený aj s tým, že v prípade nedodržania

zmluvy má platiť pokutu vo výške 120 eur. Obchodné podmienku mu boli taktiež doručené. V ďalšom
uviedol, že žiada o povolenie splátok po 20 až 25 eur z dôvodu zlej finančnej situácie, nakoľko manželka
poberá invalidný dôchodok vo výške 117 eur a on pracuje na dohodu s príjmom 80 eur mesačne.
Majú jedného nezaopatreného syna, ktorý budúci mesiac dovŕši 18 rokov, školu nenavštevuje. Býva v
rodinnom dome so svojou sestrou, pričom na elektrinu hradí mesačne sumu 38 eur a plyn hradia spolu

so sestrou vo výške 110 eur mesačne. Potvrdil, že nedodržal dobu viazanosti 24 mesiacov a paušály
hradil iba 4 mesiace.

Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalovaný využíval služby 3 mesiace, no
zaplatillenjedinúfaktúru.Vobdobíod22.07.2014do21.09.2014využívalmožnosťlacnejšietelefonovať

a používať internet spolu 21 hodín a 33 minút. To znamená, že denne volal v priemere 41,28 minút.
Užívateľom bol 3 mesiace. Rozdiel medzi Happy XS a Happy L podľa cenníkovej ceny bol 60 eur,
pritom SMS mal v rámci SR zdarma (inak by ich bol mal spoplatnené), volať mohol zdarma aj v špičke,
teda od 07,00 do 19,00 hod., čo by inak bol mal tiež spoplatnené. Čiže ak ku 60 eurám pripočítame
poplatky, ktoré by bol pri rovnakom používaní prístroja ako používal platil ak by nemal benefit len

Happy L, tak by bol pri tej istej intenzite hovorov, resp. tých istých hovoroch zaplatil oveľa viac ako
predstavuje dohodnutá zmluvná pokuta celá, nie tá, ktorú požaduje žalobca po jej znížení. Zmluvná
pokuta ako všeobecne uznávaný inštitút obligačného práva plní zároveň viacero funkcií. Pokiaľ ide o
funkciu kompenzačnú, tak touto funkciou nie je pokrývaný len rozdiel medzi benefitmi, ktoré uzatvorením
tej, ktorej zmluvy boli poskytnuté, napríklad nižšie hovorné, nižšia cena za dátové prenosy, SMS, MMS

a pod. Tak ako vyplýva z ďalej uvedeného, zmluvná pokuta plní vždy aj funkciu sankčnú, či prevenčnú,
no zároveň aj funkcie iné, ktoré sú v každom prípade síce skúmateľné, avšak niekedy len veľmi
obtiažne kvantifikovateľné /napr. stimulačná, či výchovná/. „Veriteľ má vždy právo na pokutu najmenej
vo výške vzniknutej škody“ (Rozsudok NS ČR sp. zn.: 32 Odo 1299/2006). V opačnom prípade by vyššie
uvedený stav logicky mohol viesť postupne k výraznému zhoršeniu ekonomickej situácie žalobcu, čo by

postupne mohlo znamenať, že sa dostane až do stavu insolvencie s likvidačnými následkami. Rovnako
zhubný dopad na vývoj ekonomických vzťahov žalobcu by mohlo mať aj degresívne stanovovanie výšky
zmluvnej pokuty s ohľadom na dobu plnenia podmienok zmluvy zo strany zákazníkov. V konečnom
dôsledku by takéto chápanie znamenalo aj degradovanie samotného zabezpečovacieho právnehoinštitútu na akýsi „doplatok dotácie ceny“, čím by sa zároveň úplne poprela sankčná a preventívna
funkcia zmluvnej pokuty. A teda aj jej podstata!!! Žalovaný uzatvoril zmluvu slobodne, pričom pri jej
uzatváraní si mohol vybrať z množstva ponúkaných programov a služieb na telefonovanie. Mohol si

dohodnúť tie isté služby aké si dohodol aj bez akejkoľvek viazanosti, ale aj také zariadenie a služby,
kde ich poskytovanie je viazané na určité časové obdobie /zvolil si 24 mesačnú viazanosť/ počas
ktorého bude využívať služby za nižšie ceny hovorného, SMS, MMS, atď. Mohol si zvoliť program a
objednať služby bez toho, aby bola dohodnutá akákoľvek zmluvná pokuta, ale aj služby lacnejšie s
viazanosťou a zmluvnou pokutou. Aj pri voľbe takmer každého programu si mal ešte možnosť zvoliť aj

iné benefity podľa vlastného výberu. Ak si teda žalovaný vybral práve ten program, ktorý si vybral, tak
určite si benefity s ním spojené nevybral náhodou, ale vyberal si vždy taký, ktorý v danom čase najlepšie
reflektoval jeho očakávania a požiadavky, ktoré sa žalobca zaviazal garantovať mu určitú dobu a on sa
zaviazal za dohodnuté služby platiť po dobu viazanosti pod sankciou zmluvnej pokuty pre prípad, že svoj
záväzoknedodrží.Hodnotabenefitov,akozabezpečovanejpovinnosti,ktoréboližalovanémuposkytnuté
je zrovnateľná s výškou zmluvnej pokuty, čo vyplýva najmä z toho, že ak by tieto benefity žalovaný

nemal možnosť využívať, za telefonovanie rovnakým spôsobom a v rovnakom čase by zaplatil určite viac
ako činí výška dohodnutej zmluvnej pokuty spolu s úhradami, ktoré zaplatil resp. mal zaplatiť žalobcovi
pri využití všetkých benefitov. Zmluvná pokuta bola dohodnutá so žalovaným slobodne. Zmluvou sa
zaväzuje nielen platiť za poskytované služby, ale tiež pre prípad nedodržania záväzku zaplatiť zmluvnú
pokutu. Žalobca sa zase zaväzuje poskytovať služby po určité obdobie za dohodnutých podmienok. Kým

zmluvnú pokutu si účastníci dohodli v závislosti na poskytnutých benefitoch, žalobca pre prípad, že by
nedodržalzáväzkyapovinnosti,ktorémuvyplývajúzoZmluvymôžebyťsankcionovanýoveľaprísnejšie,
čo zabezpečuje už samotný právny poriadok. Okrem náhrady škody, ktorú si môže spotrebiteľ uplatniť
v prípade nedodržania záväzku žalobcom, je žalobca ešte sankcionovateľný /na rozdiel od žalovaného/
štátom. Možno teda povedať, že ak tu možno hovoriť o nerovnovážnom postavení, tak len v prospech

žalovaného, ktorého chráni už zákon a (ne)dodžiavanie jeho práv zo Zmluvy sankcionuje podstatne
vyššími pokutami ako je dohodnutá zmluvná pokuta. Sankcie za nedodržanie záväzku sú upravené v
najmä v § 73 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách /do 01.11.2011 upravoval zákon
č. 610/2003 Z.z. - § 71/. V tejto súvislosti tiež považujú za potrebné poukázať na rozhodnutie NS SR sp.
zn.: 4 Obdo 4/99 z 01.09.2000. V ďalšom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.:

9Co/35/2013 zo dňa 11.03.2014, ako aj na stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka (I. ÚS 547/2012).

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.06.2014 uzavretou medzi žalobcom ako
podnikom a žalovaným ako účastníkom, fyzickou osobou nepodnikateľom podľa zákona č. 351/2011 o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vyplýva, že predmetom zmluvy bol program

služieb Happy XS(L).

Žalovaný vyhlásil, že sa zoznámil so Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb
prostredníctvom mobilnej siete Podniku, s osobitnými podmienkami služieb, ak ich podnik vydal pre
služby, ktoré požaduje aktivovať a Cenníkom ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti tejto zmluvy zaviazal

dodržiavať. Svojim podpisom potvrdil prevzatie Všeobecných podmienok, osobitných podmienok,
Cenníka a vyššie špecifikovanej SIM karty.

Podľa bodu 1 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.06.2014 jeho predmetom
bolaaktiváciaprogramuslužiebuvedenéhovtabuľkeč.1dodatku(písm.a)dodatku),záväzokúčastníka

riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb
a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami a cenníkom
(písm. b) dodatku).

Účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa

nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo
zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo
strany Účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď
Zmluvy zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj
odstúpenie Účastníka od Zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku (bod

2. Dodatku).Podľa bodu 4 Dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) tohto
Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

Z tabuľky č. 1 dodatku súd zistil, že dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov a suma zmluvnej
pokuty vo výške 120 eur.

V zmysle bodu 2, časť I. Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom

mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s.( ďalej len Všeobecné podmienky), tieto všeobecné
podmienky vydané podnikom podľa § 44 ods. 1 Zákona upravujú vzájomné práva a povinnosti medzi
podnikom ako poskytovateľom elektronických komunikačných služieb poskytovaných prostredníctvom
mobilnej siete a osobami, ktoré sú účastníkmi týchto služieb.

Podľa čl. 1. bod 13, časť III. Všeobecných podmienok, práva a povinnosti podniku a účastníka založené

zmluvou sa budú riadiť podmienkami dojednanými v zmluve ( vrátane jej zmien a dodatkov), platným
Cenníkom, Osobitnými podmienkami, Všeobecnými podmienkami, zákonom, ako aj pokynmi Podniku,
s ktorými bol účastník oboznámený.

Účastník je okrem ďalších povinností uvedených v zmluve povinný najmä platiť riadne a včas cenu za

poskytnutú alebo požadovanú službu v súlade so zmluvou a s platným cenníkom (čl. 2. bod 2 písm. b),
časť III. Všeobecných podmienok).

V zmysle čl. 3. bod 1 písm. b), časť III. Všeobecných podmienok, podnik má okrem ďalších práv
uvedených v Zmluve alebo niektorej súčasti zmluvy najmä právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

alebo požadovanú službu v súlade so zmluvou, vrátane jej súčasti, najmä cenníkom.

Podľa čl. 6. bod 8 písm. b), časť III. Všeobecných podmienok, podnik má právo odstúpiť od zmluvy,
okrem iných prípadov dojednaných v zmluve alebo niektorej súčasti zmluvy, ak účastník nezaplatil cenu
za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti.

Ak nie je cena za poskytovanú alebo požadovanú službu dojednaná v zmluve výslovne, vzťahuje sa na
ňu Cenník ( bod 1, časť IV. Všeobecných podmienok).

V zmysle časti IX. bod 2 Všeobecných podmienok, na všetky právne vzťahy medzi podnikom a

účastníkom sa vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky, a to aj v prípade, ak je účastník
cudzincom. Vzťahy, ktoré nie sú upravené v zmluve, ani v zákone, sa spravujú ustanoveniami ostatných
príslušných právnych predpisov.

Žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. 7408061178 splatnú dňa 09.09.2014 na

sumu 156,90 eur (poplatky za služby), faktúru č. 7409013927 splatnú dňa 09.10.2014 na sumu 128,23
eur ( poplatky za služby) a faktúru č. 7502826477 splatnú dňa 09.04.2015 na sumu 104,08 eur ( zmluvná
pokuta).
Listom zo dňa 13.05.2015, označeným ako odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
žalobca žalovanému oznámil, že spoločnosť Slovak Telekom odstupuje od zmluvy s účinnosťou od

20.05.2015 v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 8 písm. b) a § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ako aj v súlade s ustanovením časti III. čl.
6 bodu 8. písm. b) Všeobecných podmienok, a to z dôvodu neplatenia ceny za poskytnuté služby ani
do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 96 ods. 1 a ods 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj
je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na pojednávaní dňa 23.03.2016 zobral žalobca žalobu späť v časti sumy 20 eur späť, preto súd v tejto
časti konanie zastavil.Podľa § 43 ods. 1, písm. a) a d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku, podnik má právo na úhradu
za poskytnutú verejnú službu a právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby

z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní
verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb;
dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 2, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku, podnik je povinný uzavrieť zmluvu
o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod
na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách .

Zustanovení§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,vyplýva,žedlžník,ktorýsvojdlhriadneavčas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanému žalobcom poskytované
služby, tak ako boli vyúčtované jednotlivými faktúrami, pričom žalovaný sumu za tieto služby neuhradil,

preto súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 265,13
eur, mimo zmluvnej pokuty, ktorým nárokom sa bude zaoberať nižšie.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť
aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením

vlády a to vo výške a z jednotlivých súm za predmetné obdobie omeškania tak, ako sú uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. V čase omeškania bola základná úroková sadzba európskej centrálnej
banky vo výške 0,05% p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5,05% ročne ako je uvedené vo
výroku rozsudku.

Ďalším žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak ako bola
žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 7502826477, ktorý nárok žalobca v žalobnom návrhu odvodzoval
od skutočnosti, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z dojednaného zmluvného
záväzku a to konkrétne, že nezaplatil za vyúčtované faktúry, čím porušil zmluvnú povinnosť a je povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu.

Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.

Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých dodatkoch
a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že

ju uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy
vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ
v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky.

Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva
bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena
za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým,

že v zmysle dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s
podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho
záväzkami.Zmluvnápokutaboladojednanápreporušeniepovinnostítakakoboliuvedenévjednotlivých
ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmluvy a predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ aj
okolnostisúvisiacesuzavretímpredmetnejzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvy,keďzmluvabolauzavretá

na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti. Dodávateľ z hľadiska času
vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým,
že zmluvná pokuta by mu patrila aj v prípade, žeby žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k
ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektomje aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre
žalovaného zo zmluvy, všeobecných podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.

V danej právnej veci si žalobca uplatňuje nárok z titulu zmluvnej pokuty ako sa ňou súd zaoberal
vyššie, pričom sa jedná o dojednanie, ktoré bolo viacerými rozhodnutia súdov vyhlásené za neprijateľnú
zmluvnú podmienku ( napr. rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn. 10C/127/2015).

Súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak súd určil

niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským

štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.

Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ( čl. 7 ods. 1 smernice ).

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa

a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok ( čl. 6 ods. 1 smernice ). Citované ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má
považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v
režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať
a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať ( rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 ).

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je neplatná,
jedná sa o absolútnu neplatnosť ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ). Jej ďalším používaním

dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenia z takejto
zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom, ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Súd
je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a to aj z takej, ktorú už skôr judikoval. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky

v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva, ak existuje
zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom z titulu zmluvnej pokuty
nemožno žalobcovi priznať, nakoľko sa jedná o nárok z absolútne neplatnej neprijateľnej podmienky
určenej súdom, preto žalobu v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, ako aj v časti, v ktorej zobral žalobu
späť, keď návrh bol podaný dôvodne a žalovaný svoju povinnosť čiastočne splnil až po podaní návrhu na
začatie konania a z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za trovy konania, teda v časti o zaplatenie

285,13 eur, čo predstavuje úspech 73% a neúspech 27%, čo predstavuje úspech žalovaného, a to
v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na
náhradu trov konania v pomere 46%.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„vyhlášky“ ) predstavuje sumu 28,22 eur.

Žalobcovi tak vznikol nárok na odmenu za štyri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na
vydanie platobného rozkazu, účasť na pojednávaní dňa 04.12.2015 ( len vo výške 7,06 eur -1 zo sumy
28,22 eur podľa §13a ods. 4 vyhl.) a dňa 23.03.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhl., teda

spolu odmena v sume 91,72 eur a na režijný paušál za 3 úkony v roku 2015 po 8,39 eur a 1 úkon v roku
2016 po 8,58 eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhl., teda spolu 33,75 eur.

Súd taktiež priznal náhradu za stratu času za 13 začatých polhodín ( jedna polhodina 13,98 eur ) na
ceste Dolný Kubín - Vranov nad Topľou a späť za účasť zástupcu na pojednávaní dňa 04.12.2015 v

sume 181,74 eur a náhradu za stratu času za 13 začatých polhodín ( jedna polhodina 14,30 eur ) na
ceste Dolný Kubín - Vranov nad Topľou a späť za účasť zástupcu na pojednávaní dňa 23.03.2016 v
sume 185,90 eur, teda spolu vo výške 367,64 eur a cestovné za cestu na pojednávanie na tunajší
súd dňa 04.12.2015 motorovým vozidlom na ceste Dolný Kubín - Vranov nad Topľou a späť pri počte
221 kilometrov, priemernej spotrebe 6,9 l/100 km a cene pohonných hmôt bez DPH 1,09 eur /l a

základnej náhrade 0,183 eur, vo výške 114,04 eur a cestovné za cestu na pojednávanie na tunajší súd
dňa 23.03.2016 motorovým vozidlom na ceste Dolný Kubín - Vranov nad Topľou a späť pri počte 221
kilometrov, priemernej spotrebe 6,9 l/100 km a cene pohonných hmôt bez DPH 0,96 eur /l a základnej
náhrade 0,183 eur, vo výške 110,06 eur, teda cestovné spolu 224,10 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z
odmeny 91,72 eur, režijného paušálu 33,75 eur, náhrady cestovného sume 224,10 eur a náhrady za
stratu času v sume 367,64 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny, režijného paušálu, cestovného
a náhrady za stratu času, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18
ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 717,21 eur, t.j. 143,44 eur. Takto trovy právneho zastúpenia

predstavujú sumu 860,69 eur.

Ako súd uviedol vyššie,žalobcovi vznikol nároknanáhradutrovkonaniavpomere46%,preto zaviazal
žalovanú na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 395,91 eur
( 46% zo sumy 860,69 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie

konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 23 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v
sume 10,58 eur ( 46% zo sumy 23 eur ).

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaného povolil mu zaplatiť peňažné plnenie
na zaplatenie ktorého bol v rozsudku zaviazaný v mesačných splátkach v sume a za podmienok
uvedených vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.