Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/633/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311229678
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2311229678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň: JUDr.

Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobkyne: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXX, zastúpená JUDr. Ervínom Erdélyim, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, P. Blahu 7/A, proti
žalovaným: 1. I. G., nar. XX.XX.XXXX, a 2. E. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom X. XXX, zastúpení
JUDr. Eleonórou Zuzákovou, advokátkou so sídlom v Galante, Mierové nám. 4, o zaplatenie 11.390,78
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č. k. 26C/263/2011-279 zo dňa 29. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť
žalovaným 1. a 2. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.717,59 eura do 3 dní k rukám právnej
zástupkyne žalovaných.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť do troch dní zaplatiť žalobkyni
2.077,86 eura s úrokom z omeškania vo výške 4,25% ročne od 12.08.2011 do zaplatenia, pričom

v rozsahu plnenia poskytnutým jedným zo žalovaných zaniká táto povinnosť druhému žalovanému.
Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobkyni uložil súčasne povinnosť do troch dní zaplatiť k rukám
právnej zástupkyne žalovaných náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.542,70 eura. O náhrade
trov konania štátu rozhodol tak, že o týchto trovách rozhodne samostatným uznesením. Vecne
svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala voči
žalovaným zaplatenia 1.1390,78 eura s príslušenstvom z dôvodu porušenia povinností zo zmluvy o
budúcej zmluve, pričom uplatnený nárok pozostával zo zmluvnej pokuty, zálohy na kúpnu cenu, platieb

úveru a nákladov na renováciu nehnuteľnosti. Z dokazovania vykonaného výsluchom žalobkyne a
žalovaných, zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, zmluvou
o poskytnutí úveru HypoPôžička, potvrdeniami o hotovostných vkladoch na účet, oboznámením sa s
obsahom spisu OO PZ Nové Zámky sp. zn. ČVS: ORP-375/OEK-NZ-2011, výdavkovými pokladničnými
dokladmi, znaleckým posudkom č. 12/2014, znaleckým posudkom č. 76/2006, ostatnými listinnými
dôkaznými prostriedkami viažucimi sa k prejednávanej veci súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa a
žalovaní dňa 12.11.2007 v advokátskej kancelárii JUDr. Dubca spísali Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej

zmluvy podľa § 50a Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľností vedených
v k.ú. K., evidovaných na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Nové Zámky, pričom sa dohodli
na celkovej kúpnej cene 350.000,- Sk (11.783,84 eura), ktorá mala byť vyplatená tak, že pri podpise
zmluvy o budúcej zmluve vyplatila žalobkyňa zálohu 85.000,- Sk (2.821,48 eura) a zostatok kúpnej cenyvo výške 270.000, -Sk (.962,36 eura) mal byť splatený žalobkyňou formou prevzatia zostatku úveru
z X., a.s. č. úverovej zmluvy Z07239-06, pričom zostatok bude splácať za žalovaných v mesačných
splátkach po 2.310,- Sk v prospech X., a.s. až do úplného zaplatenia úveru vrátane úrokov. Žalovaný

v zmluve vyhlásili, že nemajú vedomosť o tom, že by bola nehnuteľnosť v čase podpisu zmluvy
zaťažená alebo v exekúcii okrem tej, ktorá je vedená v časti C LV č. XXX, ktorý úver sa zaviazala
splácať žalobkyňa, o čom bola upovedomená aj X., a.s. ako záložný veriteľ a k čomu pristúpila bez
výhrad. Pre prípad porušenia dohody o nerokovaní žalovaných so žiadnymi inými záujemcami ohľadne
predaja predmetnej nehnuteľnosti porušenia záväzného prísľubu predať nehnuteľnosť len žalobkyni sa

účastníci dohodli na zmluvnej pokute vo výške 100.000,- Sk (3.319,30 eura). Zo zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2007 súd prvej inštancie zistil, že napriek označeniu jej článku II.
„Dohodnutá lehota uzavretia zmluvy“ ani v jednom z jej dvoch odsekov žiadnym spôsobom neupravuje
dobu uzatvorenia budúcej zmluvy (v danom prípade kúpnej zmluvy), pričom takéto dojednanie sa
nenachádza ani v ostatnom obsahu zmluvy. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že
predmetná zmluva je vzhľadom na úplnú absenciu dohody o dobe uzatvorenia budúcej zmluvy ako

podstatnej náležitosti zmluvy o budúcej zmluve absolútne neplatná, nakoľko jej obsah je v rozpore so
zákonom. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy je vylúčené, aby z nej pre zmluvné strany vyplývali
práva a povinnosti zahrnuté do jej obsahu. Z uvedeného dôvodu je žalobkyňou uplatnený nárok na
uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 3.319,30 eura vychádzajúc
zo znenia čl. III. ods. 3 zmluvy pre porušenie zmluvných povinností žalovanými neopodstatnený.

Žalobkyňa za porušenie povinnosti v návrhu označila konanie žalovaných, ktoré v rozpore so znením
zmluvy spôsobilo ďalšie právne zaťaženie nehnuteľnosti po uzavretí zmluvy. Z obsahu ods. 3 čl. III
zmluvy však jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta je sankciou za porušenie povinnosti žalovaných
ako budúcich predávajúcich : 1. nerokovať ohľadne predaja nehnuteľnosti s inými záujemcami (okrem
žalobkyne ako budúcej kupujúcej) a 2. porušenie prísľubu predať nehnuteľnosť iba žalobkyni ako

budúcej kupujúcej. Vzhľadom na dva výslovne dohodnuté predpoklady nástupu sankcie za porušenie
zmluvy v podobe zmluvnej pokuty je dôvod označený žalobkyňou (následné zaťaženie nehnuteľnosti)
právne bezvýznamný. Ďalším žalobkyňou uplatneným nárokom v predmetnom konaní bol nárok na
zaplatenie sumy spolu 6.223,58 eura, pričom suma 2.821,48 eura (85.000,- Sk) z neho predstavuje
zálohu na kúpnu cenu vyplatenú v zmysle zmluvy žalobkyňou v prospech žalovaných v deň podpisu

zmluvy (12.11.2007) a suma 3.258,60 eura predstavuje splátky úveru, ktorý v zmysle zmluvy žalobkyňa
„prebrala“ na seba a mala splácať v prospech X., a.s. za žalovaných až do úplného zaplatenia. S
poukazom na konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvy súd prvej inštancie predmetný čiastkový nárok
vyhodnotil ako nárok žalobkyne z bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
dňom podpisu zmluvy (12.11.2007) žalobkyňa žalovaným mala vyplatiť sumu zálohy na kúpnu cenu

z budúcej kúpnej zmluvy vo výške 85.000,- Sk (2.821,48 eura). Žalovaní uviedli, že suma im bola
skutočne vyplatená, avšak len vo výške 80.000,- Sk. Súd prvej inštancie však mal za to, že formulácia
(aj keď v čase budúcom) vyplatenia zálohy je jasná a určitá v tom, že záloha bude vyplatená v deň
podpisu zmluvy, teda skutočnosť, že zmluva je podpísaná všetkými jej účastníkmi preukazuje, že záloha
v nej uvedená (85.000,- Sk) v deň podpisu zmluvy aj skutočne vyplatená bola, z ktorého dôvodu by

bol nárok na zaplatenie sumy 2.821,48 eur z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných
z titulu plnenia zálohy na kúpnu cenu z neplatného právneho úkonu dôvodný a oprávnený. Žalovaní
proti celému žalobou uplatnenému nároku vzniesli námietku premlčania. Zákon v prípade práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia upravuje objektívnu premlčaciu dobu, v ktorej výlučne sa možno
tohto práva domáhať, táto doba je tri roky odo dňa, kedy k nemu došlo (pokiaľ nie je preukázané

úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo v danom prípade preukázané nebolo). K vzniku bezdôvodného
obohatenia tak došlo vyplatením zálohy vo výške 85.000,- Sk žalobkyňou žalovaným pri podpise zmluvy,
dňa 12.11.2007, ktorým dňom začala premlčacia doba plynúť a uplynula dňom 12.11.2010. Žaloba bol
podaná na súd dňa 28.4.2011, teda v čase, kedy bola predmetná pohľadávka žalobkyne premlčaná
a zmenila sa na naturálnu obligáciu, tzn. súdnou cestou nevymáhateľnú pohľadávku. Vzhľadom na

vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
Uplatnená suma 3.258,60 eur predstavuje splátky úveru žalovaných, ktoré v súlade s čl. II ods. 2
zmluvy mala dňom podpisu žalobkyňa splácať za žalovaných na úverový účet v prospech X., a.s., až
do úplného zaplatenia úveru. Z vykonaného dokazovania vyplynulo (z potvrdení X., a.s. o vkladoch v
hotovosti), že na účet vedený vo X., a.s., č.ú.: XXX XXX XXXX/XXXX s uvedeným variabilným symbolom

XXXXXXXX, boli v období od 25.7.2008 do 8.4.2011 vykonávané platby hotovostným vkladom na účet
žalobkyňou a jej druhom E. F., a to spolu v sume 2.077,68 eura. Vzhľadom na variabilný symbol na
platbách uvedený, ktorý variabilný symbol bol priradený veriteľom X., a.s. podľa doloženej informácie
X., a.s., žalovaným na špecifikáciu ich platieb na úverový účet č. XXX XXX XXXX, je nepochybné,že vykonané platby boli plnením čl. II ods. 2 zmluvy, teda splácanie úveru žalovaných žalobkyňou.
Vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvy vykonané platby na úverový účet možno
vyhodnotiť ako plnenie v prospech žalovaných vykonaným žalobkyňou podľa neplatného právneho

úkonu. Žalobkyňa plnila to, čo mali plniť žalovaní má teda právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 2.077,86 eura. Žalobkyňa tvrdila, že v tejto súvislosti ňou bolo zaplatených viac splátok
úveru, avšak spočiatku pod menom žalovaných 1. a 2. ako vkladateľov hotovosti, nakoľko nevedela,
že vklady môže v banke vykonávať aj ona, keď úverový účet nie je jej. Uvedené tvrdenie však súd
prvej inštancie nemal v priebehu konania žiadnym spôsobom preukázané, na zvyšných potvrdeniach o

vklade hotovosti sú ako vkladatelia uvedení žalovaní 1. a 2., pričom banka pri realizácii vkladu na účet v
hotovosti podľa zákona o bankách skúma totožnosť vkladateľa. I vo vzťahu k tejto časti žaloby žalovaní
vzniesli námietku premlčania. Vychádzajúc z dátumov vkladov uvedených na potvrdeniach o vklade,
suma celkovo 2.077,86 eura, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako oprávnený nárok žalobkyne, bola
zaplatená v početných menších splátkach od 25.07.2008 do 20.04.2011. Za nepremlčané v objektívnej
trojročnej dobe možno považovať splátky vykonané v období nie dlhšom ako tri roky pred dňom začatia

súdneho konania v predmetnej veci, t.j. platby realizované vkladom na účet odo dňa 28.4.2008. Platby
celkovo v sume 2.077.86 eura boli vykonávané od 25.07.2008 do 20.40.2011, z čoho je zrejmé, že
právo na vydanie obohatenia v sume 2077,86 premlčané nebolo, na základe čoho súd prvej inštancie
návrhu na začatie konania v časti istiny 2077,86 eur ako dôvodnému vyhovel. Žalobkyňa si uplatnila
aj právo na zaplatenie úroku z omeškania z istiny vo výške 4,25% ročne od 13.12.2007 do zaplatenia.

V časti nároku 2.077,86 eura nebolo preukázané, že by žalobkyňa žalovaných vyzvala na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a to žiadnym spôsobom, na základe čoho mal súd prvej inštancie za to,
že o tejto povinnosti sa žalovaní po prvý raz mohli dozvedieť doručením žaloby s prílohami, ktorým
dňom mohli žiadané bezdôvodné obohatenie vydať. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe
v časti úroku z omeškania vyhovel až odo dňa doručenia žaloby, teda od 12.8.2011 ako to vyplynulo z

doručeniek založených v súdnom spise. Zaplatenia sumy 1.847,81 eura sa žalobkyňa domáhala z titulu
nákladovvynaloženýchnarekonštrukciuobjektuzmluvyvrokoch2007až2011,ktorýchdôvodnosťmala
byť preukázaná najmä doložením pokladničných blokov. Žalobkyňa za účelom preukázania pravdivosti
svojich tvrdení predložila súdu prvej inštancie pokladničné bloky, z ktorých vplynulo, že v období medzi
rokmi 2007 až 2011 boli určitými subjektmi zakupované predmety účelovo určené na stavbu prípadne

rekonštrukciu nehnuteľnosti, avšak uvedené dôkazy rozhodne nepreukazujú, že predmety (tovary) boli
zakupované žalobkyňou a použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá bola objektom zmluvy. Kto tovar
kupoval a na aký účel bol v konečnom dôsledku použitý z pokladničných dokladov žiadnym spôsobom
nevyplýva. Podľa názoru súdu prvej inštancie je podstatným to, že žalobkyňou nebolo preukázané, že
by žalovaní dali súhlas k rekonštrukcii nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v danom prípade analógiou

podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzal zo zákonnej konštrukcie nájmu, ktorý záväzkový
právnyvzťahjeskutkovýmokolnostiampodobný(ikeďzvykonanéhodokazovaniavznikzmluvyonájme
preukázaný nebol vzhľadom na úmysel strán a absenciu dohody o nájomnom ako podstatnej náležitosti
zmluvy o nájme). Vzhľadom na absenciu súhlasu žalovaných s rekonštrukciou nehnuteľnosti, ktorá bola
objektom zmluvy, nárok žalobkyne na zaplatenie úhrady nákladov na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo

vlastníctve žalovaných je nedôvodný, na základe čoho ho súd prvej inštancie zamietol. Právne svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 50a ods, 1, 2, 3, § 588, § 39, §
451 ods. 1, 2, § 101, § 102, § 103, § 107 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 667 Občianskeho zákonníka. O náhrade
trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (v ďalšom texte „ O.s.p.“) . a náhradu trov pomerne rozdelil. Vzhľadom na petit návrhu, v rámci

ktorého žalobkyňa žiadala o priznanie nároku spolu vo výške 11.390,78 eura, pričom súd prvej inštancie
žalobe vyhovel do výšky istiny 2.077,86 eura, čo predstavuje 18% - ný úspech žalobkyne v konaní,
procesný úspech žalovaných tak predstavuje 82% v porovnaní s celkovo uplatneným nárokom. Žalovaní
boli úspešnejší ako žalobkyňa, pričom po zohľadnení miery ich neúspechu (18%) súd žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovaným pomernú časť trov konania predstavujúcich trovy ich právneho zastúpenia

vo výške 64% celkovej sumy trov právneho zastúpenia, ktorá suma predstavuje celkovo 3.972,93 eura,
pričom 64% sumy tak tvorí 2.542,70 eura. Trovy právneho zastúpenia žalovaných súd prvej inštancie
priznal za nasledovné úkony právnej služby:
? Prevzatie a príprava veci 405,81 eura
? Vyjadrenie 19.4.2012 405,81 eura

? Pojednávanie 19.4.2012 405,81 eura
? Odvolanie proti uzneseniu 405,81 eura
? Pojednávanie 14.10.2014 405,81 eura
? Pojednávanie 10.2.2015 405,81 eura? Písomné vyjadrenie 9.3.2015 405,81 eura
? Pojednávanie 23.4.2015 405,81 eura
? Pojednávanie 11.6.2015 405,81 eura

? 4 x RP 7,63 eur 30,52 eura
? 1 x RP 8,04 eur 8,04 eura
? 4 x RP 8,39 eur 33,56 eura
? DPH 20% od 1.3.2015 248,52 eura
Spolu 3972,93 eura

2. O náhrade trov štátu súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením, čo odôvodnil tým, že
do času vyhlásenia rozsudku vo veci samej vzhľadom na krátkosť času nebolo rozhodnuté o celkovej
výške odmeny znalca, ktorá odmena tvorí časť trov konania štátu.

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa aj žalovaní.

4. Žalobkyňa svoje odvolanie odôvodnila poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h) v tom
čase platného a účinného O.s.p. tým že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, o trovách konania
rozhodol v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Uviedla že so žalovanými spísala v advokátskej zmluvu

o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, ktorá sa týkala kúpy nehnuteľnosti
vedenej v katastrálnom území K., Správa katastra Nové Zámky, zapísanej na liste vlastníctva č. 904.
V uvedenej zmluve v bode 3 ods. 2 bolo uvedené, že k základným ustanoveniam tejto zmluvy sa
môže oprávnená osoba domáhať svojho práva v lehote jedného roka od nasledujúceho dňa po uplynutí
zmluvne dohodnutej lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy. V tomto bode obidve zmluvné strany si boli

vedomé, že po naplnení obsahu zmluvy pod bodom 2 sa táto kúpna zmluva spíše. K dohode a k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, pretože žalovaní uviedli v priebehu plnenia zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy žalobkyňu do omylu - podviedli ju, keďže po spísaní zmluvy o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy si bez jej súhlasu zobrali ďalší úver dňa 22.10.2008 a týmto úverom vo výške 170.
000 Sk zaťažili nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom riadnej kúpnej zmluvy. Týmto aktom žalovaní

hrubo porušili podmienky zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, a to napriek tomu, že si boli vedomí
a uzrozumení s tým, že žalobkyňa si od začiatku plnila zmluvné podmienky a zmluvné zakotvenia
zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorá zmluva bola štandardná, v súlade s Občianskym
zákonníkom. Žalobkyňa pri podpise zmluvy o budúcej zmluve vyplatila zálohu 85. 000 Sk (2.821, 40
eura) a zostatok kúpnej zmluvy mal byť vyplatený tak, že žalobkyňa prevezme zostatok úveru z VÚB,

ktorý úver aj začala splácať, o čom sú doklady v spisovom materiály. Nie je pravda tvrdenie, že na
tomto splácaní žalobkyňa so žalovanými neboli dohodnutí. O tom že žalovaní podviedli žalobkyňu tým,
že si zobrali po uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ďalší úver a tým zaťažili ďalším úverom
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpy sa žalobkyňa dozvedela v apríli roku 2011, keď dovtedy
s konkludentným súhlasom žalovaných začala s rekonštrukciou rodinného domu, o čom svedčí aj tá

skutočnosť, žalovaní nehnuteľnosť vyprázdnili, teda fyzicky opustili. Dôkazy predložené v konaní pred
súdom prvej inštancie svedčia o tom, že žalovaní svojím postupom hrubým spôsobom porušili základnú
právnu normu ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nedostatočne
vyhodnotil zistený skutkový stav, nedostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy v rámci ich vzájomnej
súvislosti, aj jednostranne vyhodnotil dôkazy v prospech žalovaných. Nebral do úvahy, že investície

žalobkyne do nehnuteľnosti boli vykonávané s konkludentným súhlasom žalovaných a absolútne sa
na túto vec nevzťahuje ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalobkyňa nebola
žiadnym nájomcom ani nájomníkom a tobôž žalovaný nebol žiadnym prenajímateľom vyššie uvedenej
nehnuteľnosti, keďže taká zmluva o vyššie uvedených skutočnostiach medzi žalobkyňou a žalovaným
nebolanikdyuzavretá.Právnazástupkyňažalovanýchsivrozporesvyhláškouč.655/2004Z.z.účtovala

trovy právneho zastúpenia, ktoré jej súd prvej inštancie v plnom rozsahu akceptoval tak, ako si to právna
zástupkyňa žalovaných uplatnila a to bez toho, aby špecifikovala jednotlivé položky a uviedla, podľa
akého ustanovenia vyhlášky si účtuje trovy konania. Tieto trovy konania jej súd prvej inštancie priznal
nezákonne a neodôvodnene. Pri trovách právneho zastúpenia je potrebné uviesť že ak základom žaloby
bola istina 11. 390,78 eura tak potom podľa § 14 ods. 1 písm. d) cit. Vyhlášky je jeden právny úkon

hodnotený sumou 270,54 eura a ak je právny zástupca žalovaných plátcom DPH, tak potom na jeden
úkon DPH 54, 108 eura a spolu jeden úkon právneho zastupovania by činil 324, 641 eura a nie 408,
61 eura. Navyše súd prvej inštancie nepriznal zástupcovi žalobkyne žiadne trovy právneho zastúpenia
a v rozpore s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. jednostranne uznal aj keď čiastočne trovy právnehozastúpeniažalovaných,pričomsvojimrozhodnutímporušilustanovenie§142ods.3O.s.p.arozhodnutie
o percentuálnej úspešnosti alebo neúspešnosti právnych zástupcov žalobkyne a žalovaných nemá
žiadnu oporu v zákone. Žalobkyňa s poukazom na uvedené žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaní vo svojom odvolaní poukázali na ustanovenie §205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p. a
navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná im
náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške. Poukázali na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka majúc za to, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodol že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu 2.077,86 eura v početných menších splátkach
od 25.07.2008 do 20.04.2011 takéto rozhodnutie je nesprávne jednak preto, že nebola zohľadnená
dvojročná subjektívna doba a jednak preto, že zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania nevyplýva povinnosť hradiť v splátkach.

6. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že trvajú na tom že zmluva o budúcej
zmluve je absolútne neplatným právnym úkonom pre absenciu podstatnej náležitosti, a to termínu
dokedy má byť samotná kúpna zmluva uzavretá, pričom ani z odvolania nové skutočnosti ohľadne tohto
termínunevyplývajú.Súdprvejinštancievšetkydôkazyvyhodnotilvsúladesozákonom,pričomvkonaní
nebol produkovaný žiadny dôkaz o súhlase žalovaných investíciami žalobkyne do nehnuteľnosti. Trovy

konania boli uplatnené v súlade so zákonom pri zastupovaní dvoch osôb a priznané v súlade s §142
ods. 2 O.s.p..

7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že s týmto odvolaním nesúhlasí
pričom sa pridržiava svojho podaného odvolania.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenými
osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že obe odvolania
majú zákonom predpísané náležitosti a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi oboch odvolaní,

vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne aj žalovaných nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov
3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

10. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Predmetom konania odvolacieho súdu je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorý konal o nárokoch žalobkyne uplatnených z dôvodu porušenia povinností žalovanými zo zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve. Žalobkyňa si voči žalovaným uplatnila nárok na zmluvnú pokutu, zaplatenie
sumypredstavujúcejňouvyplatenúzálohunakúpnucenu,zaplateniesumypredstavujúcejsúhrnsplátok
úveru, ktoré za žalovaných splatila ich veriteľovi a náhradu nákladov na rekonštrukciu nehnuteľnosti,
ktorá mala byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel len v časti splátok

úveru splatených za žalovaných.

13. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobkyne, odvolacím dôvodom je skutočnosť, že súd prvej
inštancie nedostatočne vyhodnotil zistený skutkový stav, nedostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazyv rámci ich vzájomnej súvislosti, pričom dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech žalovaných.
Nebral do úvahy, že investície žalobkyne do nehnuteľnosti boli vykonávané s konkludentným
súhlasom žalovaných. Na prejednávanú vec sa nevzťahuje ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, pretože žalobkyňa nebola žiadnym nájomcom ani nájomníkom a žalovaný nebol žiadnym
prenajímateľom vyššie uvedenej nehnuteľnosti, keďže taká zmluva o vyššie uvedených skutočnostiach
medzi žalobkyňou a žalovaným nebola nikdy uzavretá.

14. Žalovaní vo svojom odvolaní namietali rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd nesprávne

rozhodol o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobkyni sumu 2.077,86 eura v početných menších splátkach
od 25.07.2008 do 20.04.2011 jednak preto, že nebola zohľadnená dvojročná subjektívna doba a jednak
preto, že zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania nevyplýva
povinnosť hradiť v splátkach.

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu

spisovéhomateriáluvmedziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolaniadospelodvolacísúdkzáveru,že
súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Z obsahu odôvodnenia vyplývajú logické úvahy
súdu prvej inštancie vedúce k rozhodnutiu o veci, pričom vyčerpávajúcim spôsobom svoje rozhodnutie
odôvodnilaaplikovalsprávnezákonnéustanovenia. Odvolacísúdsasrozhodnutímsúduprvejinštancie

a odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje v plnom rozsahu a v podrobnostiach na toto
odôvodnenie odkazuje.

16. Za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami odvolateľov odvolací súd poukazuje na
nasledovné:

17. Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazuje na konkludentný súhlas žalovaných s rekonštrukciou
nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy, žalovaní však v konaní súhlas s
rekonštrukciou popreli a žalobkyňa takýto súhlas nepreukázala žiadnym dôkazom. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia netvrdí, že medzi žalobkyňou a žalovanými bola uzavretá nájomná

zmluva. Na ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukazuje analogicky v zmysle
ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako na ustanovenie, ktoré je možné aplikovať
vzhľadom na príbuznosť skutkovým okolnostiam veci.

18. Nedôvodné sú aj námietky žalobkyne voči rozhodnutiu o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie

správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., pretože každý z účastníkov mal vo veci úspech
čiastočný. Bolo len na posúdení súdu prvej inštancie, či náhradu trov pomerne rozdelí alebo vysloví, že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil mieru úspechu
v konaní, pričom zistil, že väčšia miera úspechu je strane žalovaných, preto im priznal náhradu trov
právneho zastúpenia v pomere, v akom mali vo veci úspech - čistý úspech žalovaných predstavoval

64 %.

19. Avšak ohľadom výpočtu tarifnej odmeny za jeden úkon súd prvej inštancie nepostupoval v súlade
s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len „vyhláška“).

20. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

21. Odmena za jeden úkon právnej služby je pri predmete konania 11.390,78 eura 270,54 eura (§

10 ods. 1 vyhlášky). Pri zastupovaní dvoch osôb potom v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa odmena za
jeden úkon zníži o 50%, teda 135,27 eura, vzhľadom na zastupovanie dvoch osôb potom odmena za
tento úkon je 270,54 eura.

22. Právna zástupkyňa žalovaných si nesprávne vyčíslila odmenu za jeden úkon vo výške 405,81 eura,

pretožetakétovyčíslenieodporujeustanoveniu13ods.2vyhlášky.Ktejtootázkeodvolacísúdpoukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 510/2012, podľa ktorého je správne odôvodnenie
krajského súdu, že postup, ktorý zvolil okresný súd, keď rozhodol, že v prípade zastupovania viacerých
účastníkov advokátom patrí advokátovi tarifná odmena za zastupovanie všetkých zastúpených po jejznížení o 50 %, pričom takto znížená odmena sa násobí počtom zastúpených osôb v konaní, zodpovedá
jednak zneniu citovaného ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky a jednak zodpovedá aj zaužívanej súdnej
praxi(napr.rozhodnutieNSSRsp.zn.1Sžo105/2007zodňa04.04.2007). Odôvodnenienapadnutého

uznesenia krajského súdu je v sťažovateľkou namietanej časti (vo výroku o trovách konania) z hľadiska
právnej argumentácie dostatočné, pričom zároveň priamo odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp.
zn. 1 Sžo 105/2007 zo 4. apríla 2007 (a tým aj na právne závery v ňom obsiahnuté), v ktorom sa riešila
identická otázka náhrady trov právneho zastúpenia, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb. V neposlednom rade ústavný súd poukazuje aj na svoju ustálenú rozhodovaciu

prax, podľa ktorej pri výpočte úhrady trov konania, ktoré vznikli v konaní pred ústavným súdom z
titulu právneho zastúpenia viacerých osôb advokátom/advokátkou, sa výška základnej sadzby tarifnej
odmeny v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky o náhradách a odmenách advokátov zníži u všetkých spoločne
zastupovaných osobách o 50 % (porovnaj najmä I. ÚS 417/2010, I. ÚS 64/2011, II. ÚS 25/2011, II. ÚS
453/2010, II. ÚS 520/2010, III. ÚS 354/2010, III. ÚS 356/2010, III. ÚS 452/2010, IV. ÚS 62/2011, IV. ÚS
475/2010, IV. ÚS 277/2012).

Trovy právneho zastúpenia žalovaných teda mali byť priznané nasledovne:
• Prevzatie a príprava veci 270,54 eura
• Vyjadrenie 19.4.2012 270,54 eura
• Pojednávanie 19.4.2012 270,54 eura
• Odvolanie proti uzneseniu 270,54 eura

• Pojednávanie 14.10.2014 270,54 eura
• Pojednávanie 10.2.2015 270,54 eura
• Písomné vyjadrenie 9.3.2015 270,54 eura
• Pojednávanie 23.4.2015 270,54 eura
• Pojednávanie 11.6.2015 270,54 eura

• 4 x RP 7,63 eur 30,52 eura
• 1 x RP 8,04 eur 8,04 eura
• 4 x RP 8,39 eur 33,56 eura
• DPH 20% od 1.3.2015 176,75 eura
Spolu 2.683,73 eura

23.Vzhľadomnačiastočnýúspechžalovanýchvkonanívovýške64% imztejtosumymalobyťpriznané
64%, teda 1.717,59 eura.

24. Odvolanie žalovaných je s rozhodnutím a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie nesúladné.

Súd prvej inštancie neuložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.077,86 eura v početných
menších splátkach od 25.07.2008 do 20.04.2011, ale v lehote troch dní. Súd prvej inštancie sa
dvojročnousubjektívnoupremlčacoulehotouvzmysleustanovenia§107ods.1Občianskehozákonníka
zaoberal (str. 8-9 napadnutého rozsudku) a skonštatoval, že táto márne neuplynula. Odvolatelia v
odvolaní neuviedli, v čom konkrétne je táto úvaha súdu prvej inštancie nesprávna.

25. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že stranami vznesené odvolacie
námietky sú nedôvodné, súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne
právne posúdil. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu nezistil ani vady týkajúce sa procesných
podmienok konania (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

vo veci samej podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu
potvrdil.

26. V časti náhrady trov právneho zastúpenia žalovaných, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p. tak, že žalovaným priznal náhradu trov právneho zastúpenia

od žalobkyne vo výške 1.717,59 eura.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal na náhradu trov konania právo vzhľadom na to, že žiadna
zo strán nebola v odvolacom konaní vo veci samej úspešná, ich procesný úspech resp. neúspech v

odvolacom konaní bol tak rovnaký.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).