Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/389/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115221145
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115221145.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: Quantum Credit a. s., so

sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpený: PERSPECTA Legal,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti
žalovanému: SEA REALITY, s.r.o., so sídlom Nad Tehelňou 12, 911 00 Trenčín, IČO: 36 377 911, o
zaplatenie 517,75 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 135,71 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 56,23 eur od 26.09.2011 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 56,72 eur od 26.10.2011 do zaplatenia a s úrokom z

omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 22,76 eur od 26.11.2011 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 29.04.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 517,75 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,50 % ročne: zo sumy 59,73 eur od 26.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 60,22

eur od 26.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 331,94 eur
od 19.08.2012 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 20.11.2013 medzi spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou žalobcu ako postupníkom sa stal žalobca vlastníkom
všetkých pohľadávok voči dlžníkom v rozsahu postúpených pohľadávok. Slovak Telekom, právny
predchodca žalobcu, uzavrel so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 22.03.2014 Zmluvu o pripojení. Na základe tejto

zmluvy bol poskytovateľ služby spoločnosť Slovak Telekom povinný pripojiť účastníka, žalovaného, k
verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program
služieb podľa seba 5(3000). Spolu so zmluvou podpísal žalovaný dňa 14.01.2010 Dodatok k Zmluve o
pripojení, na základe ktorého mu bola poskytnutá zľava na služby a na mobilný telefón. V súvislosti s
vyššie uvedenými záväzkami vznikla podniku predať žalovanému mobilný telefón značky NOKIA E52
v akciovej cene. Nezľavnená hodnota tohto telefónu je uvedená v cenníku mobilných telefónov. Na
základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu plnenie riadne a včas. Riadne účastníkovi službu

aktivoval, umožnil mu ju v plnom rozsahu využívať, odovzdal mu mobilný telefón. Za poskytované služby
boli účastníkovi vystavené faktúry: faktúra č. 710898926 s dátumom splatnosti dňa 25.09.2011 v sume
59,73 eur, faktúra č. 7110129452 s dátumom splatnosti dňa 25.10.2011 v sume 60,22 eur, faktúra
č. 7111289510 s dátumom splatnosti dňa 25.11.2011 v sume 65,86 eur a faktúra č. 7208397602 sdátumom splatnosti 18.08.2012 v sume 331,94 eur. Žalovaný porušil zmluvy tým, že vystavené faktúry
nezaplatil, v dôsledku čoho bol deaktivovaný a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným
zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaný

zaviazal a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu a na odovzdané koncové zariadenie.
Vzhľadom na uvedené vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola
žalovanému vyfakturovaná. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi
sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013 predmetné pohľadávky sa stali vlastníkom
žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky

voči žalovanému. Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas, žalovanému službu aktivoval,
zabezpečil využívanie zmluve dohodnutého programu a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok
na úhradu faktúr. Keďže žalovaný zmluvu na program služieb porušil tým, že za poskytnuté služby
neuhradil faktúry, vznikol podniku na základe tohto nárok fakturovať zmluvnú pokutu. Nárok na zmluvnú
pokutu je objektívne daný v zmysle § 300 Obchodného zákonníka. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok
na zákonný úrok z omeškania. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností navrhol vykonať

dokazovanie listinnými dôkazmi.

2 Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 04.05.2016 platobný rozkaz č. k. 37Cb/389/2015-26,
ktorý bol pre nedoručenie žalovanému do vlastných rúk uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.
37Cb/389/2015-31 zo dňa 07.09.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2016, zrušený v plnom

rozsahu.

3. V období od podania žaloby do rozhodnutia súdu vo veci samej, došlo k zmene procesného predpisu.
S účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý v § 470 ods.1 ustanovuje, že tento procesný predpis

platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto súd konal a rozhodoval aj v
tomto konaní ďalej podľa súčasne platného a účinného Civilného sporového poriadku.

4. Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nenariadil pojednávanie, pretože v uvedenom prípade ide o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur a vo veci možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania
podľa § 177 odsek 2 písmeno a/ C.s.p. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a poučením doručená
s použitím § 48 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších prepisov
dňa 18.06.2016. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd sa oboznámil so žalobou, zmluvou o postúpení
pohľadávok, zmluvou o pripojení zo dňa 22.03.2004, dodatkom k zmluve o pripojení z 14.01.2010,

dohodou o zmene zmluvy o pripojení z 14.04.2008, faktúrou č. 7108978925, faktúrou č. 7110129452,
faktúrou č. 71112895510, faktúrou č. 7208397602, oznámením o postúpení pohľadávky, cenníkom
programov a služieb platným od 01.01.2010, cenníkom Nokia E52, výpisom z Obchodného registra na
žalobcu zo dňa 31.01.2017 a výpisom z Obchodného registra na žalovaného zo dňa 31.01.2017.

5. Po oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný
skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.

6.1 Podľa § 43 odsek 1, odsek 2, odsek 3 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách,
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti

alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej
poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva
o pripojení zaniká uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, dohodou účastníkov zmluvy, odstúpením od

zmluvy, výpoveďou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

6.2 Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

6.3 Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.6.4Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
6.5 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
6.6 Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR čl. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6.7 Podľa § 37 Občianskeho zákonníka podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

6.8 Podľa § 544 odsek 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

6.9 Podľa § 544 odsek 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

7. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov, súd vec
právne posúdil takto: Právny predchodca žalobcu a žalovaný platne uzavreli zmluvu o pripojení, ktorej

predmetom bolo umožniť prístup žalovanému do siete prevádzkovanej právnym predchodcom žalobcu
a poskytovať služby v rámci zvoleného programu v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami
poskytovania služieb. Žalovaný akceptoval jednotlivé ustanovenia zmluvy podpísaním predmetnej
zmluvy. V zmluve si strany dohodli podmienky poskytovania služieb, druh služby, ceny i poplatky
za poskytované služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami. Vzhľadom

k povahe strán sporu, kedy pri vzniku záväzkového vzťahu bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, súd posúdil uzavretú zmluvu v súlade s ustanoveniami
Obchodného zákonníka a to ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obch. zák.

8. Vzhľadom k tomu, že zmluva obsahovala dostatočne určito určený predmet plnenia, súd považuje

túto zmluvu za platne uzatvorenú nepomenovanú zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Zmluva o pripojení nepredstavuje v rámci Obchodného zákonníka osobitný zmluvný typ, preto takúto
zmluvu možno považovať v zmysle Obchodného zákonníka za zmluvu nepomenovanú. V čase uzavretia
však bola upravená v zákone č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v dôsledku čoho súd
aplikoval na tento právny vzťah i príslušné ustanovenia tohto zákona.

9. Po uzavretí zmluvy v súlade so zmluvou právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby.
Za poskytnuté služby žalobca vystavil v súlade so zmluvou faktúry č. 710898926 s dátumom splatnosti
dňa 25.09.2011, faktúra č. 7110129452 s dátumom splatnosti dňa 25.10.201, faktúra č. 7111289510
s dátumom splatnosti dňa 25.11.2011, ktoré neboli zo strany žalovaného uhradené. Postúpením

pohľadávky vstúpil do všetkých práv žalobca. Z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu
mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu riadne poskytol žalovanému služby v súlade so
zmluvou, poskytnutie služieb a ich rozsah vyplýva z jednotlivých rozpisov doby a rozsahu používania
služieb, ktoré žalobca pripojil k vystaveným faktúram, t. zn. žalobca si splnil svoju časť povinností
vyplývajúcu zo zmluvy. Žalovaný sa zaviazal na úhradu ceny služieb, s tým, že k úhrade ceny služieb zo

strany žalovaného dobrovoľne nedošlo, preto bola žaloba podaná v celom rozsahu dôvodne. Žalobcovi
splnením svojich povinností zo zmluvy vzniklo právo na úhradu ceny služieb, ktoré mu zo strany
žalovaného dobrovoľne uhradené neboli. Faktúrami č. 710898926 v časti 56,33 eur, č. 7110129452 v
časti 56,72 eur, č. 7111289510 v časti 22,76 eur žalobca vyfakturoval žalovanému ceny služieb a to
hlasových služieb.

14. Žalovaný neuhradil splatné faktúry za poskytovanie služieb v celkovej výške 135,71 eur, poskytnutie
služieb v uplatnenej výške, výšku vystavených faktúr, prípadne splnenie jeho povinnosti v konanínenamietal ani nepreukázal. Žalovaný bol v konaní pasívny, pričom žalobca predloženými listinnými
dôkazmi preukázal ním tvrdené skutočnosti, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.
15. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť

žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá v zmluve, preto súd
pri stanovení jej výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných
v čase, kedy došlo k omeškaniu, a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, z úrokov z
omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Žalovaný sa neuhradením peňažného záväzku v lehote
splatnosti dostal do omeškania, preto je povinný platiť úroky z omeškania a to vo výške 9,50 % a 9,25 %

ročne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu bola vo výške 1,50 % a to v období od 13.07.2011 do 08.11.2011 a vo výške 1,25 %
a to v období od 09.11.2011 do 13.12.2011 t. zn. zákonné úroky za použitia § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. predstavujú 9,50 % a 9,25 % (základná
úroková sadzba ECB zvýšená o 8 percentuálnych bodov od momentu omeškania) a to od splatnosti
jednotlivých faktúr až do zaplatenia.

16. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94
eur, ktorú vyfakturoval žalovanému faktúru č. 7208395602 a zmluvnej pokuty vo výške 3,50 eur,
ktoré fakturoval žalovanému v každej z vystavených faktúr. Zmluvná pokuta sa vždy, aby išlo o
platne dojednanú zmluvnú pokutu musí dohodnúť ako sankcia k porušeniu určitej konkrétnej zmluvnej
povinnosti, po porušení ktorej je subjekt, ktorého zmluvne dojednané právo bolo porušené, oprávnený

žiadať od porušiteľa dojednanú zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne.

17. Súd vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal priznať nárok vyplývajúci z dohody o zmluvnej pokute,
skúmal či a akým spôsobom došlo medzi stranami zmluvy k dojednaniu zmluvnej pokuty a či samotné
dojednanie zmluvnej pokuty je platné. Súd oboznámením sa s dojednaním zmluvnej pokuty dospel k

záveru, že toto dojednanie je zjavne neurčité a nejednoznačné. Táto neurčitosť a nejednoznačnosť robí
takéto dojednanie neplatné, čím zároveň neumožňuje uplatnenie zo strany žalobcu akéhokoľvek nároku.
V predloženom dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 14.01.2010, a to článok 2.4 Dodatku, bola zmluvná
pokuta dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo
v bode 3 alebo v čl. 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c Všeobecných

podmienok, v dôsledku ktorej dôjde ak dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku sa
žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. Z takejto formulácie zmluvnej pokuty
podľa názoru súdu skutočne nie je zrejmé, na aké porušenie, konkrétnej zmluvnej povinnosti resp.
povinností bola zmluvná pokuta dohodnutá a za akých podmienok by vznikol oprávnenej strane na ňu
nárok.

18. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka je donútiť
dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým
predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť
poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom

rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená,
bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú
(uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku
porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie
čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia

ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na
vzniku škody. Zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade,
že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením
povinností vzniká veriteľovi škoda.

19. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné
dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie konkrétnej zmluvnej povinnosti,
ktorá má byť takto zabezpečená. V uvedenom prípade, bola zmluvná povinnosť vymedzená širokou
škálou zmluvných povinností, bez akéhokoľvek zadefinovania konkrétnej z nich, zmluvnou pokutou
zabezpečenou. Zmluvná povinnosť bola v dojednaní o zmluvnej pokute uvedená iba odkazom na

príslušný článok či už dodatku alebo všeobecných obchodných podmienok. Zmluvná pokuta bola
dohodnutá napríklad pre prípad porušenia článku 1 písm. b/ Dodatku, ktorý obsahuje záväzok riadne a
včas platiť cenu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou a všeobecnými podmienkami.
Takéto široké vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktoré zahŕňa v podstate úplne všetky povinnosti uvedenévovšeobecnýchobchodnýchpodmienkach,jepodľanázorusúdupreprípaddojednaniazmluvnejpokuty
potrebné považovať za dojednanie neurčité, nejasné, nešpecifikujúce konkrétnu zmluvnú povinnosť
zabezpečenú zmluvnou pokutou v konkrétnej výške, čím je v rozpore ako s ustanoveniami § 544

Občianskeho zákonníka, tak aj s § 37 Občianskeho zákonníka. Z takéhoto dojednania rovnako nie je
zrejmé, či vzniká žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu pri každom jednom porušení, v prípade viacerých
porušení či sa zmluvná pokuta násobí resp. či je možné si ju uplatniť aj viac krát. Zmluvné dojednanie
musí byť však v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka koncipované tak, aby žiadne pochybnosti s
výkladomdojednanianebolispojené,čoniejeprípaddojednanianazákladektoréhosižalobcauplatňuje

svojnárok,pretojepretopotrebnépovažovaťtotozaneplatné,pričomnazákladeneplatnéhodojednania
nie je možné žalobcovi priznať akékoľvek plnenie, preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozhodnutie Krajského súd v Trenčín sp. zn. 8Cob/17/2013 zo
dňa 28.05.2014, v rámci ktorého odvolací súd posudzoval obdobné dojednanie zmluvnej pokuty, pričom
dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute tak, ako je v predmetných článkoch koncipované, je
neurčité, lebo pripúšťa rôzny výklad. Z predmetných článkov nie je zrejmé, či by mal žalovaný povinnosť

platiť zmluvnú pokutu v dojednanej výške len jednorazovo, bez ohľadu na to, porušenia ktorej povinnosti
resp. koľkých povinností sa dopustí alebo by mal zmluvnú pokutu platiť vždy, keď poruší niektorú zo
zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa vynásobí počtom porušení zmluvných povinností.
Odvolací súd preto dospel k záveru o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute.

20. Žalobca si uplatnil aj nárok na upomienku za oneskorenú platbu vo výške 3,50 eur, a to v každej
faktúre, zrejme aj v uvedenom prípade išlo medzi stranami zmluvy o dojednanú zmluvnú pokutu, avšak
uvedené žalobca netvrdil a v konaní ani vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané. Rovnako súd
nemal preukázané ani dôvodné uplatnenie nároku na zaplatenie vo faktúre č. 7111289510 sumy 33,-
eur s DPH, ktoré žalobca účtoval žalovanému za prerušenie služby - neplatenie a obmedzenie služby

- neplatenie. Súd má za to, že zrejme aj v uvedenom prípade išlo o uplatnenie nároku na zmluvnú
pokutu, ale v tomto prípade súd nemal v konaní ako uvedené tvrdené, tak ani preukázané. Preto súd
žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, nakoľko uvedené evidentne za cenu poskytnutých služieb
považovať nemožno.

21.1. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
21.2 Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21.3 Podľa § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný, ktorý
mal v konaní čiastočný úspech by mal právo na náhradu trov konania, avšak v priebehu konania sa
žalovaný k veci nevyjadril, súd zo spisu žiadne trovy konania, ktoré by vznikli žalovanému nezistil, preto

o trovách konania rozhodol v uvedenom prípade tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Uvedené súd uskutočnil z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko ak by rozhodol o nároku na náhradu
trov konania, bolo by nevyhnutné následne samostatným uznesením, rozhodnúť o ich výške, čo súd
nepovažuje za hospodárne. Preto, aby o v uvedenom prípade o nulovej výške trov konania nemusel
rozhodovať samostatne súdny úradník, súd rozhodol o trovách konaniach ako celku tak, že žalovanému

súdnáhradutrovkonanienepriznal,tedaspojilrozhodovanieonárokuajovýšketrovkonaniadojedného
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.