Uznesenie – Spätvzatie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115204306
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115204306.7

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v spore žalobcu: O.. C. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XX/
A, XXX XX I. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava
o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III.SúdupravujeprevádzkovateľasystémuSlovenskúpoštua.s.,IČO:36631124,sosídlomPartizánska
cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia vrátil
žalobcovi O.. C. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XX/A, XXX XX Bratislava sumu vo výške 149,30
eur titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.02.2015, doplnenou podaním
doručeným súdu dňa 10.04.2015, domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti žalovanému zdržať
sa tvrdení, podľa ktorých žalobca dňa 07.07.2010 konal v rozpore so zákonom tým, že ponúkal svoje
služby na parkovisku na Šancovej ulici v Bratislave a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur
titulom ochrany osobnosti.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.07.2010 bol na Šancovej ul. v Bratislave neoprávnene
vykázaný zo súkromného parkoviska. Dňa 14.04.2011 nadriadený zastavil disciplinárne konanie voči
Z.. J. s tým, že žalobca konal v rozpore so zákonom. Uvedené konštatovanie žalobca považuje za
ohováranie a preto keď sa o ňom dozvedel dňa 04.11.2013 vyzval dňa 07.01.2014 žalovaného na
ospravedlnenie. Žalovaný sa neospravedlnil a práve naopak, osvojil si nepravdivé a neoprávnené
tvrdenie i v ďalších písomnostiach, v ktorých opakovane uvádzal, že konanie žalobcu bolo vyhodnotené

ako konanie v rozpore so zákonom. Žalobca toto tvrdenie, proti ktorému sa nemôže brániť, považuje
za osočovanie. Nepravdivé a neoprávnené tvrdenia o protiprávnom konaní žalobcu sú takej intenzity,
že ich nemožno ďalej tolerovať, sú nezlučiteľné s ich účelom, adresátom a úlohami a postavením
žalovaného v demokratickej spoločnosti a tieto tvrdenia sú spôsobilé poškodiť dobré meno, občiansku
česť a dobrú povesť žalobcu a sú spôsobilé poškodiť ho v profesionálnom aj súkromnom živote.
Tvrdenia znevažujú žalobcu a zároveň podporovali policajta v jeho nezákonnej činnosti. Vzhľadom na

bezúhonnosť, vzdelanie, prácu a doterajší život žalobcu, je v značnej miere, opakovaným uvádzaním
nepravdivých a neoprávnených tvrdení, znížená dôstojnosť osoby jeho osoby a vážnosť v spoločnosti.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol,
že pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti musia byť splnené zákonné podmienky a
to a) existencia neoprávneného zásahu, b) objektívna zodpovednosť neoprávneného zásahu privodiť

ujmu na právach dotknutej osoby a c) príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných
práv. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 274/2007 a na skutočnosť, že oneoprávnenosť zásahu nepôjde tam, kde je tento zásah dovolený zákonom. Neoprávnenosť zásahu
je vylúčená vtedy ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca
daného právnymi predpismi. Konaním príslušníka Policajného zboru nedošlo vo vzťahu k žalobcovi k

neoprávnenému zásahu, ktorý by bol spôsobilý privodiť ujmu na jeho osobnostných právach. Rovnako
sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého je konštatovanie týkajúce sa porušenia právnych
predpisov zo strany žalobcu ohováraním. Podľa žalovaného teda nebola splnená zákonná podmienka
nevyhnutná pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo
vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že žalobca nezdôvodnil adekvátnym spôsobom

nárok na jej náhradu. Zo žaloby nie je zrejmé z akých skutočností vychádzal žalobca pri jej vyčíslení,
žalobca neoznačil dôkazy, ktoré sú relevantné pre posúdenie závažnosti nemajetkovej ujmy, neuviedol
skutočnosti,ktoréodôvodňujú,ženiejepostačujúcimzadosťučinenímvoformekonštatovaniaporušenia
práva. Podľa žalovaného žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania požadovanej
výšky nemajetkovej ujmy.

3. Pred pojednávaním vo veci žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.03.2017 vzal žalobu späť
s odôvodnením, že zmätočný postup súdu a postoj predsedu súdu uvedený v upovedomení Spr
2014/2017 vyhodnotil ako masívne právne bezvedomie, ktorého typickým prejavom je, že vzájomná
ochrana štátnych orgánov má prednosť pred zákonom. Domáhať sa ochrany práv proti zásahu štátneho
orgánu na takom súde považuje za zbytočné a pre jeho zdravotný stav je nevhodné zaoberať sa s

množiacou sa činnosťou, ktorú považuje za amorálnu.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

5. Žaloba bola žalobcom vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a

pojednávaním a nie sú splnené podmienky ustanovenia § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd
preto s poukazom na § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.

6. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca

vzal žalobu voči žalovanému späť z dôvodov, ktoré neboli na strane žalovaného a teda zastavenie
konania procesne zavinil žalobca. Súd žalovanému však nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko žalovaný si výslovne trovy konania neuplatnil z dôvodu, že mu trovy konania nevznikli.

8. Žalobca za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok v sume 156,00 eur.

9. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
zmien a doplnkov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na
obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie
konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým

pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté
z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov
okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred

zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

10. Súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení
neskorších zmien a doplnkov o vrátení časti žalobcom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a
upravil prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu a.s. podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch, aby žalobcovi vrátil sumu vo výške 149,30 eur (156,00 eur - 6,70 eur), teda sumu
predstavujúcu žalobcom zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu krátený o sumu 6,70 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
363, § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.