Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/292/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715209781
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715209781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: E. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, D., právne zastúpený Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom
D. P. XX/X, V., proti žalovanému: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom
Drieňová 22, Bratislava, v konaní o náhrada škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 21C/290/2015-81 zo dňa 10.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zo dňa 07.07.2015, ktorou žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu škody vo výške 250,63 Eur spolu s príslušenstvom zamietol,
uložil mu nahradiť žalovanému na trovách konania 120,48 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pokiaľ žalobca odvodzoval vznik škody vo výške nákladov, ktoré
vynaložil na svoje právne zastúpenie v priestupkovom konaní od postupu mesta Martin, na ktoré bol
prenesený výkon štátnej správy, ktoré mu najskôr uložilo podľa § 7 ods. 3 zák. č. 282/2002 Z. z. o
podmienkach držania psov pokutu vo výške 33,- Eur a následne na základe rozhodnutia Okresného

úradu v Žiline konanie vo veci priestupku zastavilo, považoval za potrebné prisvedčiť právnemu
názoru žalovaného v tom, že začatie konania o priestupku umožňuje, aby konajúci orgán spoľahlivo
zistil skutkový stav veci. Nemožno predpokladať, že už pri začatí konania o priestupku musí byť
priestupok jednoznačne preukázaný, keďže spoľahlivé zistenie, že sa stal skutok, ktorý je priestupkom
podľa Zákona o priestupkoch alebo podľa iného zákona a či ho spáchala podozrivá osoba je cieľom
prejednania priestupku príslušným orgánom. Ak potom príslušný orgán, t.j. mesto Martin, na ktorý bola
prenesená právomoc štátnej správy konal tak, že na základe oznámenia mestskej polície začal konanie

o priestupku, konal správne a v žiadnom prípade sa nejednalo o nesprávny úradný postup podľa §
9 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Považoval
za preukázané, že činnosť mestskej polície smerovala k zhromaďovaniu dôkazov za účelom podania
správy o výsledku objasňovania priestupku pre konajúci orgán, t.j. pre mesto Martin (§ 67
ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), toto konanie nie je možné hodnotiť ako nesprávny úradný
postupatakétokonanienemôžebyťdôvodomprezodpovednosťštátuspôsobenúnesprávnymúradným
postupom (§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení). V tejto súvislosti poukázal i na závery

Najvyššieho súdu ČR s tým, že pokiaľ orgán štátu zvažuje splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia
a za tým účelom zhromažďuje podklady, hodnotí zistené skutočnosti, právne ich posudzuje, ide o činnosť
priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, pričom zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie je
možné uplatniť iba vtedy, ak škoda bola spôsobená právoplatným rozhodnutím, ktoré bolo zrušené aleboneskôr zmenené pre nezákonnosť. O trovách konania rozhodol s poukazom na v tom čase platné ust.
§ 142 ods. 1 O. s. p., úspech žalovaného v spore a účelnosť ním vynaložených trov konania.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Vytýkal mu, že
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Uviedol,
že vo svojej žalobe ako dôkaz žiadal pripojiť spisy mesta Martin, súd navrhovaný dôkaz nevykonal
ani jeho nevykonanie ničím neodôvodnil. Vytýkal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v tom,

že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov súd riadil,
jeho rozhodnutie nie je presvedčivé, pokiaľ i poukazoval na nejaký rozsudok Najvyššieho súdu ČR
neuviedol číslo predmetného rozhodnutia, naviac ide o rozhodnutie iného štátu, ktoré pre súdy SR
nemá žiadnu záväznosť. Ďalej uviedol, že svoj nárok skutkovo riadne vymedzil a pokiaľ sa týkalo
právneho zdôvodnenia a posúdenia jeho nároku je táto otázka vecou postupu súdu. Uviedol, že začatie
konania nie je možné stotožňovať s objasňovaním priestupku podľa § 58 Priestupkového zákona.

Objasňovaním priestupkov sa rozumie obstaranie pokladov potrebných na rozhodnutie správneho
orgánu a správa o jeho výsledku je podkladom na začatie konania o priestupku v zmysle § 67 ods.
2 Priestupkového zákona. Za nepochybné považoval, že pri objasňovaní priestupkov podľa § 58
Priestupkového zákona musí byť obstaraná taká kvalita a masa podkladov, aby správny orgán na
základe spravodlivého výsledku mohol vo veci začať konanie a následne rozhodnúť. Základom pritom

musí byť zistenie, či sa vôbec stal skutok, ktorý je priestupkom. Tým, že správny orgán konanie o jeho
údajnom priestupku následne zastavil je nepochybné, že Mestská polícia Martin v rámci objasňovania
priestupku neobstarala zákonom predpokladanú vyžadovanú potrebnú kvalitu a masu podkladov, a
pokiaľ tak orgán objasňujúci priestupok nepostupoval, konal priamo v rozpore so zákonom (§ 60 ods.
3 písm. a) Zákona o priestupkoch). Následne potom nebola správnemu orgánu predložená taká správa

o výsledku objasňovania priestupku, súčasťou ktorej by bola taká kvalita a masa podkladov potrebných
pre konštatovanie, že sa vôbec nejaký skutok, ktorý je priestupkom stal, malo mesto Martin ako správny
orgán prejednávajúci priestupok vec bez ďalšieho prejednávania odložiť podľa § 66 ods. 2 písm. a)
Priestupkového zákona, nakoľko z rozhodnutia mesta Martin zo dňa 09.12.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť 19.01.2015 je zrejmé, že skutok, o ktorom sa konalo nie je priestupkom.

To, že prvostupňový správny orgán konal v rozpore so zákonom napokon vyplýva aj z rozhodnutia
Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí zo dňa 27.06.2014,
ktorým bolo pôvodné rozhodnutie, na podklade ktorého bol žalobca uznaný vinný z priestupku zrušené
a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. Za nepochybné považoval,
že pokiaľ by orgán objasňujúci priestupok postupoval v súlade s § 60 ods. 3 písm. a) Priestupkového

zákona následne by postupoval v súlade s § 66 ods. 2 písm. a) Priestupkového zákona a nedošlo
by k situácii, že by si v dôsledku protiprávneho postupu orgánu objasňujúceho priestupok následne v
dôsledku protiprávneho postupu správneho orgánu prejednávajúceho priestupok bol nútený na ochranu
svojich práv zvoliť právneho zástupcu z radov advokátov. Tým, že mesto Martin začalo vo veci konanie v
zmysle § 67 ods. 2 Priestupkového zákona, vznikli mu náklady spojené s právnym zastúpením, ktoré by

neboli vznikli v prípade, ak by mesto Martin postupovalo v súlade so zákonom a vec by odložilo. Ak má
byť štát skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich
orgánov, ktoré priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá
slobodnúvôľu,jepovinnýstriktnedodržiavaťprávovjehoideálnejinterpretácii.Nesúhlasilani výrokomo
náhrade trov prvostupňového konania, namietal priznanú výšku trov v súvislosti s náhradou cestovných

výdavkov za 491 km, keď z portálu www.google.sk/maps je zrejmé, že trasa Bratislava - E. predstavuje
226 km, t.j. 226 x 2 je 452 km a nie 491 km ako priznal súd. Naviac súd nezdôvodnil, prečo priznal
cestovné náhrady za použitie motorového vozidla, keď mal priznať náhradu len vo výške cestovného
prostredníctvom verejnej hromadnej dopravy. Žiadal preto odvolaniu vyhovieť a zaviazať žalovaného na
náhradu trov prvostupňového konania, pričom si zároveň uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania,

ktoré vyčíslil.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, na
základe ktorých prvoinštančný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žiadal, aby odvolací súd
jeho rozsudok ako správny potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) preskúmal odvolanie žalobcu v intenciách ustanovení §
379 a 380 C. s. p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C. s. p. a contrario rozsudok
prvoinštančného súdu ako správny, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie

i keď stručným avšak odpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Uviedol, z akých skutočností vychádzal,
ako ich právne vyhodnotil a posúdil. Prvoinštančný súd správne zameral dokazovanie na zisťovanie
zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. v platnom znení, ktorými sú existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v
peniazoch, nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť

medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

6. Podľa ustálenej súdnej praxe akceptovanej i v SR, pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a
predpoklady pre vydanie rozhodnutia a za tým účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí
zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a
prípadné nesprávnosti a vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa prejavia práve v obsahu

rozhodnutia ako takého. Z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za
nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky
spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho
vydanie a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, že nemalo byť vydané, prípadne
malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností. Rovnako za nesprávny úradný postup nie je možné

považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci či aplikácia zákona na daný skutkový stav
zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké podľa svojich predstáv očakával ten, koho práva či
právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. Napokon za nesprávny úradný postup nie je
možné považovať také procesné pochybenie v postupe orgánu štátu, ktoré sa prejavia v nezákonnosti
jeho rozhodnutia vydaným vo veci samej.

7. Zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie však možno uplatniť iba vtedy, ak škoda
bola spôsobená právoplatným rozhodnutím, ktoré bolo zrušené alebo neskôr zmenené pre jeho
nezákonnosť, pričom v preskúmavanej veci pokiaľ i došlo k zrušeniu rozhodnutia mesta Martin o
priestupku č. spisu 25188/2013 zo dňa 18.09.2013 rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odboru

opravných prostriedkov zo dňa 27.06.2014, nejednalo sa o právoplatné rozhodnutie, ale o rozhodnutie
proti ktorému podal obvinený zo spáchania priestupku odvolanie v rámci zákonom stanovenej odvolacej
lehoty. V nadväznosti na uvedené, teda pokiaľ i odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nemožno na tomto podklade založiť
zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie, nakoľko šlo o nesprávnosť rozhodnutia, ktorú bolo

možné ďalším procesným postupom napraviť.

8. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako
zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho
úradného postupu, existencia majetkovej škody, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym

úradným postupom. Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty,
pričom sa vyžaduje, aby protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane
jej rozsahu, následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti
nasvedčujúce jej existencii. Príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť

len také konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol.

9. I podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné považovať priestupkové konanie, v rámci ktorého
štátny orgán zisťoval podmienky, predpoklady pre vydanie rozhodnutia a za tým účelom zhromažďoval
podklady (dôkazy), hodnotil zistené skutočnosti, tieto právne posúdil, za nesprávny úradný postup.

Pokiaľ by i štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a
jeho rozhodnutie bolo v konečnom dôsledku nesprávne, nie je možné vyvodzovať iba z týchto súvislostí
zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup, resp. za nezákonné rozhodnutie, nakoľko tieto
nedostatky boli odstránené v rámci riadneho procesného postupu, ktorý zákon predpokladá, doslova
upravuje, ktorý je zákonom dovolený.

10. Priestupkový orgán tak konal v medziach zákona, v súlade so zákonom, v nadväznosti na čo
absentuje jeden z primárnych predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti štátu, či už za nesprávnyúradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, t.j. protiprávne konanie, prejavujúce sa či už v samotnom
nesprávnom úradnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí.

11. Nesprávnosť úradného postupu v danom prípade nebolo možné vyvodiť len zo skutočnosti tvrdenej
žalobcom v tom, že Mestská polícia v rámci objasňovania priestupku neobstaral, resp. nebola schopná
obstarať podklady podľa § 58 ods. 1 písm. b) Priestupkového zákona pre konštatovanie, že sa
stal skutok, ktorý je priestupkom a teda mala vec odložiť záznamom podľa § 60 ods. 3 písm. a)
Priestupkového zákona. Či mal orgán objasňujúci priestupok postupovať podľa § 60 ods. 3 písm. a)

Priestupkového zákona nie je predmetom skúmania tohto konania a taktiež nie je predmetom tohto
konania skúmať, či mesto Martin ako správny orgán prejednávajúci priestupok mal vec bez ďalšieho
prejednania odložiť podľa § 66 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. nakoľko tieto otázky boli predmetom
skúmania v danom priestupkovom konaní. Nie je v kompetencii a právomoci súdu posudzovať správnosť
postupu správnych orgánov pri prejednaní priestupku ani polemizovať, že pokiaľ by orgán objasňujúci
priestupok postupoval v súlade s § 60 ods. 3 písm. a) a správny orgán v súlade s ust. § 66 ods. 2 písm.

a) Priestupkového zákona nedošlo by k situácii, že si bol žalobca nútený na ochranu svojich práv zvoliť
právneho zástupcu a nevznikli by mu následne ani v tejto súvislosti trovy právneho zastúpenia.

12. Je potrebné uviesť, že oznámenie o priestupku, resp. správa o výsledku objasňovania priestupku
neodôvodňuje začatie konania o priestupku vtedy, ak daný skutok, resp. konanie neoznačuje

(nekvalifikuje) Zákon o priestupkoch a ani iný osobitný zákon ako priestupok. V konkrétnom prípade
bolo dané podozrenie zo spáchania priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. d) zák. č. 582/2002 Z. z., a preto
v súlade s ust. § 67 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb. bolo mesto Martin povinné
začať konanie o priestupku a tento priestupok prejednať. Len začatie konania o priestupku umožňuje,
aby správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav veci, na podklade výsledkov vykonaného dokazovania.

Práve spoľahlivé zistenie, že sa stal skutok, ktorý je podľa Zákona o priestupkoch alebo iného zákona
priestupok, a že tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku je cieľom prejednania
priestupku príslušným správnym orgánom a nemožno žiadať, aby už pri začatí konania o priestupku
musel byť priestupok jednoznačne preukázaný.

13. Len súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Nevykoná dôkazy, ktoré nie sú
pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu. Rozhodujúce je zistenie,
či skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku
bude zodpovedať riadnemu zisteniu skutkového stavu. Za súladné nemožno označiť nevykonanie
dôkazuoznačenéhoúčastníkomkonania,akjenadvšetkypochybnostizrejmé,žemôžemaťrozhodujúci

význam pre ozrejmenie skutkového stavu zodpovedajúcemu objektívnej pravde.

14.Zobsahuspisuprvoinštančnéhosúduvyplýva,žeakolistinnédôkazytvoriliobsahspisu,rozhodnutie
mesta Martin č. spisu 12935/2014 z 9. decembra 2014, ktorým priestupkové konanie zastavil, výzva
na predbežné prerokovanie nároku žalobcu Ministerstvu vnútra SR, vyjadrenie Ministerstva vnútra

SR k žalobe žalobcu, rozhodnutie mesta Martin zo dňa 18. septembra 2013, ktorým uznal žalobcu
za vinného z priestupku, rozhodnutie Okresného úradu Žilina z 27.06.2014, ktorým zrušil predmetné
rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Na podklade tohto i odvolací súd ustálil,
že prvoinštančný súd mal z predložených listinných dôkazov dostatok podkladov k zisteniu skutkového
stavu zodpovedajúceho objektívnej pravde.

15. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím prvoinštančného súdu pokiaľ
žalobu žalobcu zamietol.

16. Pokiaľ sa týkalo odvolania žalobcu proti výroku o trovách prvostupňového konania, k jeho námietke

o nesprávnosti ustálenej výšky cestovného, v ktorej uviedol, že podľa jeho zistení je cesta z Bratislavy
do Martina 452 km a nie 491 km, je potrebné uviesť, že neoznačil z Bratislavy východzí bod, a teda ním
tvrdený údaj nemožno akceptovať. Chýba totiž konkrétne označenie miesta, z akého auto v Bratislave
štartovalo.Jehoúvahyopriznanícestovnéhovhodnotelístkaverejnejdopravynezodpovedajúustálenej
súdnej praxi, keď táto vo všeobecnosti uznáva priznanie náhrady cestovného za použitie motorového

vozidla. Za nie bez významu je potrebné uviesť, že ak by žalovaný použil prostriedok verejnej dopravy,
znížil by výdavky na cestovné, avšak na druhej strane by vzrástla náhrada za stratu času.17. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný na podklade čoho mu odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)