Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914217003
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7914217003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej N. O., Č. A. S., Š. XXX/X, o zaplatenie
863,34 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 14C/256/2015-55 zo 16.6.2015 Okresného súdu
Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I, Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o

revolvingovom úvere č.8300030952 z 27.7.2010 uzavretej medzi účastníkmi konania v časti RPMN
úveru 65,20 %, RPMN po vykonaní revolvingu 56,11 %, ročnej úrokovej sadzby úveru 70,02 % a ročnej
úrokovej sadzby revolvingu 68,45 %, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, II, Žalobu zamietol
a III, Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 18.11.2014 domáhal,
čím svoju žalobu odôvodnil, čo žalovaná namietala v odpore podanom v zák. stanovenej lehote proti v
konanívydanémuplatobnémurozkazu14Ro/488/2014-21z8.1.2015,ževykonaldokazovanielistinnými

dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci: Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o
revolvingovom úvere č.8300030942 z 27.7.2010 požiadala žalovaná o poskytnutie revolvingového úveru
vo výške 1 020 €, za podmienok: počet splátok 36, splatnosť splátok k 20. dňu v mesiaci, mesačná
splátka 57,91 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník uhradiť 2 084,76 €, predpokladaná RPMN za
úver 70,02 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 51,49 %, poskytnutá
čiastka revolvingu 583,73 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1 389,84 €,
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,29 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,45

%. Žalovanej bol schválený revolvingový úver, čo jej bolo oznámené podaním z 27.7.2010 - oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere, za nasledovných podmienok:
suma úveru 1 020 €, počet splátok 36, výška splátky 57,91 €, splatnosť splátok k 20. dňu v mesiaci,
dátum splatnosti prvej splátky 20.9.2010, dátum splatnosti poslednej splátky 20.8.2013, RPMN za úver
65,20 %, priemerná RPMN za úver 51,49 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, schválená výška
revolvingu 675,41 €, RPMN po vykonaní revolvingu 56,11 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
2 084,76 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu 1 389,84 €, ročná úroková

sadzba revolvingu 68,45 %. Listom z 2.9.2014 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru, nakoľko
bola v omeškaní s úhradou splátok č.46,47,48, suma omeškaných splátok je spolu 168,42 €. Zásielka
bola žalovanej doručená 8.9.2014. Oboznámil sa so zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi, kartou klienta - žalovanej. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov13C/106/2014 zistil, že rozsudkom z 3.12.2014 súd rozhodol tak, že I, určil, že záväzok žalobkyne (N..
O.) zo Zmluvy o revolvingovom úvere č.8300030732 a Zmluvy o revolvingovom úvere č.8300030942 z
27.7.2010 uzavretých medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným (PROFI CREDIT „Slovania“ s.r.o.)

ako veriteľom zanikol splnením a tým zanikla aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka
č.8300030732 a č.8300030492 na zabezpečenie záväzku zo zmluvy z 27.7.2010; II, žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni 2 606,72 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 20.5.2010 do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku III súd rozhodol o trovách konania. Proti rozhodnutiu bolo
zo strany žalovaného doručené odvolanie 29.1.2015. Po vykonaní dokazovania dospel k takémuto

právnemu záveru: Citoval znenie § 1 ods.2,§ 2,§ 9 ods.1 a § 11 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, účinného do 30.11.2011. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi
konaniabolzaloženýzáväzkovývzťahtýkajúcisaposkytnutiaúveru,ktorýsamalspravovaťobchodnými
podmienkami a Obch. zák. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovanej zo zmluvy o revolvingovom
úvere uzatvorenej podľa § 497 Obch. zák., ktorá je podľa § 261 ods.6 Obch. zák. tzv. absolútnym
obchodom, ktorý sa riadi bez ohľadu na povahu účastníkov ust. časti tretej Obch. zák. Aj napriek svojej

„povahy“výlučnéhoobchodnéhozáväzkujevšakzmluvaoúveresohľadomnaskutočnosť,žedlžníkako
jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a n. O. z. Základnú
charakteristikuspotrebiteľskýchzmlúvupravujeO.z.v§52(jehoznenievčaseuzavretiazmluvycitoval).
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zák.č.129/10 Z. z. Tento právny predpis v § 1
ods.2 definuje spotrebiteľský úver. Osoba veriteľa ako aj spotrebiteľa je definovaná v jeho § 2. Základnou

črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa.
Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru
(ďalej len VPPÚ), ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalobca mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra)

a nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo
podnikania. Podľa zmluvných dojednaní účastníkov bola žalovaná povinná splatiť úver 1 020 € formou
36 mesačných splátok vo výške 57,91 €, pričom vychádzajúc z oznámenia veriteľa o schválení úveru 1.
splátkabolasplatná20.9.2010aposledná20.8.2013.Zosplatnenieúverunastalo8.9.2014.Poschválení
revolvingu bola žalovaná povinná splatiť revolving 1 389,84 € formou 36 mesačných splátok vo výške

57,91 €. Posudzoval jednotlivé zmluvné podmienky dohodnuté v zmluve, ohľadne ktorých si žalobca
uplatnil nárok a to RPMN a výšku úrokovej sadzby úveru a revolvingu. Citoval znenie § 53 ods.1,2,3
a § 53a ods.1 O. z., účinného ku dňu uzavretia zmluvy. Nárok žalobcu na RPMN úveru 65,20 % a
ročnú úrokovú sadzbu úveru 70,02 % pri úvere 1 020 € vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Je síce pravdou, že banky za poskytnutie úveru môžu dohodnúť odplatu vo forme úroku, avšak jeho

výška musí byť primeraná výške úveru a dobe, na ktorú sa zmluva uzatvára. Pri schválenom úvere 1
020 € mala žalovaná uhradiť žalobcovi 2 084,76 €, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje navýšenie
o 204 %. Podľa jeho zistenia, v čase uzavretia zmluvy boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri
spotrebiteľských a ostatných úveroch od 1 do 5 rokov pre domácnosti vo výške priemerne 12,71 %
ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na odmenu vo výške 204 % poskytnutého

úveru, teda mnohonásobne viac ako banky pri úveroch pre fyzické osoby v rovnakom období, potom
úroky podstatne prevyšovali obvyklé úroky požadované bankami, preto sú v rozpore s dobrými mravmi
a teda podľa § 39 O. z. neplatné. Nárok žalobcu na RPMN revolvingu 56,11 % a ročnú úrokovú sadzbu
úveru pri revolvingu 68,45 % pri úvere 675,41 € vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je
síce pravdou, že banky za poskytnutie úveru môžu dohodnúť odplatu vo forme úroku, avšak jeho výška

musí byť primeraná výške úveru a dobe, na ktorú sa zmluva uzatvára. Pri schválenom úvere 675,41
€ mala žalovaná uhradiť žalobcovi 1 389,84 €, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje navýšenie
o 205 %. Podľa jeho zistenia, v čase uzavretia zmluvy boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri
spotrebiteľských a ostatných úveroch od 1 do 5 rokov pre domácnosti vo výške priemerne 12,71 %
ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na odmenu pri revolvingu vo výške 205 %

poskytnutého revolvingu, teda mnohonásobne viac ako banky pri úveroch pre fyzické osoby v rovnakom
období, potom úroky podstatne prevyšovali obvyklé úroky požadované bankami, preto sú v rozpore
s dobrými mravmi a teda podľa § 39 O. z. neplatné. Vzhľadom na skutočnosť, že vyhodnotil dohodu
o RPMN úveru 65,20 %, RPMN po vykonaní revolvingu 56,11 %, ročnú úrokovú sadzbu 70,02 % a
ročnú úrokovú sadzbu revolvingu 68,45 % ako neplatnú, z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

žalobcovi vznikol nárok iba na vrátenie toho, čo skutočne poskytol. Zo žaloby a karty klienta mal za
preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver 1 020 €, pričom žalovanej bola skutočne vyplatená
čiastka 944,36 €. Revolving bol žalovanej poskytnutý vo výške 675,41 €, skutočne vyplatená čiastka
492,05 €. Zo skutočne vyplatenej sumy 1 436,41 € žalovaná uhradila celkom 2 611,26 €, z čoho vyplýva,že vrátila - uhradila žalobcovi viac, ako bol jeho oprávnený nárok. Na základe uvedeného teda žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol nielen čo do uplatnenej istiny, ale aj do prísl. Zároveň poukázal na tú
skutočnosť, že už v konaní 13C/106/2015 súd skonštatoval, že záväzok žalovanej z predmetnej zmluvy

zanikol splnením a súd zaviazal žalovaného (v tomto konaní žalobcu) na zaplatenie 2 606,72 €, titulom
bezdôvodného obohatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval).
Žalovaná bola v konaní úspešná, náhradu trov konania si neuplatnila, ani jej žiadne trovy nevznikli, preto
jej náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti rozsudku podal žalobca v celom rozsahu, v zákonnej lehote a z uvedených dôvodov nasledovné

odvolanie. [1] Výrokom I bolo rozhodnuté, že zmluvná podmienka o výške ročnej úrokovej sadzby
úveru a o výške ročnej úrokovej sadzbe revolvingu, o výške RPMN úveru a RPMN po vykonaní
revolvingu je neprijateľnou podmienkou. Na odôvodnenie uviedol, že značná nerovnováha spočíva v
stanovení ich neprimeranej výšky. Napáda rozsudok z dôvodu nepreskúmateľnosti, a tiež z dôvodu
nesprávnych skutkových a právnych záverov. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako a či vôbec súd
pri rozhodovaní použil § 53 ods.1 O. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere.

V rozsudku sa ani neuvádza toto zákonné ust., čo v zmysle § 157 O. s. p. znamená, že súd ho v konaní
ani nepoužil. Citoval, čo z uvedeného ust. (§ 53 ods.1 O. z.) pritom vyplýva. Požiadavka na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom v zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej
republiky zodpovedá právu účastníka na súdnu ochranu. Obsahom tohto práva je poznať skutočné
dôvody súdneho rozhodnutia, postup ako súd k rozhodnutiu dospel, ako vybral a určil príslušnú právnu

normu, a teda aby účastník konania mal sa možnosť s uvedeným oboznámiť a následne sa rozhodnúť, či
„rozhodnutiu“napadneopravnýmprostriedkom,vakomrozsahu,zakýchdôvodovazakýchskutočností.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl.46 ods.1 Ústavy a práva podľa čl.6
ods.1 predmetného Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV.ÚS 115/03). V zmysle § 53 ods.1 O. z. zmluvná
podmienka ohľadne ceny a jej primeranosti je vylúčená z posudzovania ako neprijateľná podmienka.
Rozsudok súdu však nedáva žiadnu odpoveď, ako predmetné ust. interpretoval a následne aplikoval.
[2] Súd rozhodnutím pod výrokom I konal v rozpore so zák., nakoľko jeho rozhodnutie pod výrokom
I odporuje § 53 ods.1 O. z. Pojem neprijateľná zmluvná podmienka uvádza O. z. v § 53 ods.1 (v

znení účinnom k 27.7.2010) ako také zmluvné ust., ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľné zmluvné podmienky sa
potom nepovažujú také ust. zmlúv, ktoré sa týkajú predmetu plnenia a primeranosti ceny, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ročná úroková sadzba je percentuálnym vyjadrením
ceny, ktorou v prípade úverového vzťahu sú úroky. Z hľadiska aplikácie § 53 ods.1 O. z. je potom

bezvýznamné, či táto cena je vyjadrená sumou, percentom, slovne alebo iným spôsobom. Za každých
okolností ide o cenu, dojednanie ktorej nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Napadnutý výrok I
odporuje zák., a to konkrétne v § 53 ods.6 O. z. Súd postupoval v rozpore s § 53 ods.1 O. z. aj preto,
že svoje rozhodnutie založil na posudzovaní primeranosti dojednanej úrokovej sadzby, teda ceny v
zmysle§53ods.1druháveta.[3]Vsúvislostishodnotenímúrokovejsadzbyakoneprijateľnejpodmienky

poukázal na skutočnosť, že posudzovanie ekonomickej stránky, resp. ekonomického aspektu tvorí ďalší
dôvod, pre ktoré je vylúčené z aplikácie § 53 ods.1 O. z. Táto skutočnosť vyplýva nielen z výslovného
znenia § 53 ods.1 (... ak sa týka posudzovania primeranosti ceny), ale aj z osobitného ust. upravujúceho
prijateľnú výšku odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy. V
čase, kedy bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere (27.7.2010) bola maximálna výška odplaty za

požičanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere výslovne regulovaná.
Právny poriadok teda výslovne určil, aká maximálna hodnota odplaty (odmeny) je prípustnou. Toto
určenie pritom vychádza z toho, že dojednanie o odplate nie je neprijateľnou podmienkou (inak by bola
už samotná regulácia a celý § 53 ods.6 O. z. zbytočné). Citoval, čo v zmysle § 53 ods.6 O. z., v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (27.7.2010) platilo. Uviedol, čo sa rozumie finančným trhom podľa

publikácie Sidak, M., Ďuračinská, M. a kol. Finančné právo. 1 vydanie. Bratislava. C.H.Beck. 2012. V
zák. bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale
aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti. Súd
toto vôbec nerešpektoval. Pritom porovnávanie s údajmi bánk je samo osebe nesprávne - banka si svoj
„zisk“ (úvodzovky žalobca) účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb,

a p. Čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré
museldlžníkzospotrebiteľskéhovzťahuplatiť.Ajztohodôvodujeporovnávaniesúduapriorinesprávne.
Z rozsudku nevyplýva žiadny údaj, ktorý by bol relevantný podľa označeného § 53 ods.6 O. z. [4 ] Postup
súdu pri posudzovaní zákonnosti odplaty a jej výšky je založený na postupe, ktorý je v rozpore so zák. asúčasne navodzuje skresľujúci záver o samotnej výške odplaty. V prvom rade je potrebné poznamenať,
že posudzovanie výšky úveru a celkovej sumy na zaplatenie (súčasťou ktorej je aj istina úveru vo výške 1
020 €) nemôže objektívne viesť k posúdeniu primeranosti odplaty za požičanie peňazí. Ak súd poukazuje

na sumu 2 084,76 € a tvrdí, že ide o navýšenie o 204 %, potom nesprávne nezohľadnil, že v uvedenej
sume je okrem úroku aj istina (ktorá sa musí vrátiť). Teda súd pri výpočte odplaty neberie do úvahy
skutočnú výšku odplaty, ale čiastku zodpovedajúcu odplate a samotného úveru. Nesprávnosť postupu
súdu ďalej spočíva aj v tom, že pri závere neprimeranosti úroku v uzavretej zmluve vôbec nezvažuje
časový aspekt - dobu, na ktorú boli peniaze požičané a vychádza teda z percentuálneho vyjadrenia

odplaty ako takej. Túto však - bez akéhokoľvek zdôvodnenia - porovnáva s ročnou úrokovou sadzbou
bánk. Teda na jednej strane súd vôbec nezohľadnil, že vychádza z údaju o výške odplaty za celú dobu
trvania zmluvy (36 mesiacov), na strane druhej ju porovnáva s ukazovateľom za dobu 12 mesiacov.
Súd tak porovnáva neporovnateľné údaje. [5] Súd pri posudzovaní výšky a primeranosti odplaty však
vo veci nepoužil ani príslušné zákonné ust., ktoré bolo určené na posudzovanie primeranosti odplaty.
Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia zmluvy o

revolvingovom úvere medzi účastníkmi regulovaná, a to v zmysle § 53 ods.6 O. z. Citoval, čo v zmysle §
53 ods.6 O. z., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (27.7.2010) platilo. Nikdy si neuplatnil odmenu
vo výške 204 %. Závery súdu v tomto smere sú neopodstatnené. V nadväznosti na uvedené skutočnosti
preto je nedôvodné rozhodnutie aj pod výrokom II a aj v závislom výroku o náhrade trov konania. Podáva
preto odvolanie proti napadnutej časti Rozsudku z dôvodov - podľa § 205 ods.2 písm. a) v spojení s §

221 ods.1 písm. f) a h) O. s. p., a - podľa § 205 ods.2 písm. e) v spojení s § 205a ods.1 písm. b) a d) O.
s. p., a - podľa § 205 ods.2 písm. c),d) a f) O. s. p. Záverečný návrh. Na základe uvedeného navrhuje
zrušiť Rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie. Ďalej si uplatňuje
nárok na náhradu trov právneho zast. v odvolacom konaní vo výške spolu 108,42 € vrátane DPH/1 úkon
- odvolanie 98,03 € vrátane DPH/81,69 € + 20 % DPH/, režijný paušál 10,07 € vrátane DPH/8,39 € + 20

% DPH) a náhradu iných trov odvolacieho konania za súdny poplatok za podané odvolanie.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.
6. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
7. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie

dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
8. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. (teraz § 389 ods.1 CSP) odvolací súd rozhodnutie zrušil, len ak účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [písm. f) - teraz § 389 ods.1 písm. b)
CSP] alebo ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [písm. h) - teraz § 389 ods.1 písm. b) CSP].

9. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
10. Podľa § 157 ods.2 O. s. p. (teraz § 220 ods.2,3 CSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, príp. iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení
neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6

ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb.
a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v
ktorombolovydanénepreskúmateľnérozhodnutietoznamenáodňatiejehomožnostikonaťpredsúdom,

lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na
napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p. - teraz § 355 ods.1 CSP), t. j. aby mohol
odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p. (teraz § 365 ods.1 CSP), lebo ak rozhodnutie
neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konaniaobjektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a
teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v
odvolacom konaní úspešný.

12. Ak žalobca považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a nepresvedčivý, ide len o jeho ničím
nepodložený subjektívny názor.
13. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s

vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
14. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe, preto nie je nepreskúmateľný, ani nepresvedčivý.
15. Podľa § 205a ods.1 písm. b) O. s. p. [teraz § 366 písm. c) CSP] skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len
vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej.
16. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších

nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
17. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie
bolo takou inou vadou postihnuté.

18. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. e) CSP]
je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba
samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní

spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento
odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť
právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že
ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené
už v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Žalobca v odvolaní neoznačuje nijaký dôkaz, ktorý navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie,
ale nebol vykonaný.
20. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe

ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi
porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré

vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazuvyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,

ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.
21. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú
správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
22. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
23. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.
24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť nasledovné: Neprijateľnou

zmluvnou podmienkou je podmienka, vyvolávajúca v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej
strany, hrubú nerovnováhu. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, vyjadrujúca peňažný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke ešte nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia, spomínaná najčastejšie v súvislosti s rôznymi
poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Poskytnutie úveru za stavu, že si z neho ešte

pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť je v rozpore so zmyslom právnej úpravy
úveru. V skutočnosti teda žalobca poskytol žalovanej úver nižší, než je uvedený v zmluve a to o
sumu 259 € (rozdiel medzi nominálnou sumou úveru a skutočne vyplatenou sumou). Okrem toho
správnosť napadnutého rozsudku potvrdzujú aj skutkové zistenia a právne závery uvedené v rozsudku
13C/106/2014-127 z 21.9.2016 OS Trebišov.

25. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
26. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej žiadne trovy nevznikli.

28. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.