Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/617/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220286
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:5113220286.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného, sudcov senátu

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: IMA INVEST,
s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 41, Zlaté Moravce, IČO: 36520349, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Štefánikova 49, 949 01Nitra, IČO: 36860697, proti žalovanému:
Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza, so sídlom Jána Kalinčiaka 1, 010 01 Žilina, IČO: 42063043,
zastúpený: JUDr. Peter Kovács, advokát so sídlom Rovinka 651, o určenie neplatnosti výpovede Zmluvy
o prenájme výkonu práva poľovníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
10C/269/2013-257 zo dňa 18. mája 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 2. apríla 2013 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede žalovaného zo
dňa 19. 03. 2013 zo Zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva uzatvorenej medzi nimi dňa 01.
06. 2009, v znení dodatku č. 1 zo dňa 13. 10. 2010, a alternatívne tiež určenia, že zhora označená
výpoveď je voči nemu neúčinná, keď požadoval aj náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že vo výpovedi uvádzaný článok IV. ods. 1 zmluvy sa vôbec netýka možnosti, resp. nemožnosti jeho ako

nájomcu postúpiť časť poľovného revíru tretej osobe, keď v tomto prípade nejde o vzťah k pozemkom,
ale o postúpenie výkonu práva poľovníctva, čo sú samostatné právne inštitúty s úplne odlišnou právnou
úpravou, že ak by aj obsah jeho dohody o poskytnutí práva užívať časť poľovného revíru bol hodnotený
ako rozporný s ustanovením § 16 ods. 3 zákona č. 23/1962 Z. z. o poľovníctve, nezakladá to výpovedný
dôvod zo strany žalovaného ako prenajímateľa, keď prípadné porušenie zákona ako titul zániku je
viazané na rozhodnutie Obvodného lesného úradu o zrušení zmluvy, že sa nedopustil zákazu podnájmu
prenajatých pozemkov v zmysle článku IV. ods. 1 zmluvy so žalovaným a nemohlo preto prísť jeho

konaním ako nájomcu k naplneniu výpovedného dôvodu, že v dôsledku pretrvávajúcich výkladových a
aplikačných nejasností § 13 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve akceptoval, že jeho Dohoda
o poskytnutí práva užívať časť poľovného revíru SIPOX Topoľčianky s nadobúdateľmi - N. U., A. T. a H.
S. zo dňa 15. 09. 2009 môže byť v rozpore s týmto ustanovením (pôvodne mal za to, že v rozpore nie
je) a preto dňa 04. 02. 2010 uzatvoril s A. T. a H. S. novú Zmluvu o poplatkovom love zveri poľovníckymi
hosťami, v dôsledku ktorej zmluvy pôvodná dohoda medzi nimi stratila platnosť, a teda zanikla pred
podaním výpovede zo strany žalovaného (výpovedný dôvod ako taký neexistoval), keď uzatvorenie

dohody výpovedný dôvod nezakladalo a že namieta právo žalovaného vypovedať ich zmluvu o prenájme
výkonu práva poľovníctva, resp. že premlčaný právny úkon výpovede je neúčinný.2. Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa - prvej inštancie rozsudkom č. k. 10C/269/2013 - 177 zo
dňa 25. marca 2015 určil, že výpoveď žalovaného zo zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva zo
dňa 19. 03. 2013 je neplatná a návrh (žalobu) v časti určenia, že výpoveď zmluvy o prenájme výkonu

poľovníctva je voči žalobcovi neúčinná, zamietol.

3. Na základe odvolania (len) žalovaného Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k.
8Co/495/2015-208 zo dňa 28. januára 2016 zhora označený rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 25.
marca 2015 v napadnutej časti výroku o určení neplatnosti výpovede zmluvy o prenájme výkonu práva

poľovníctva a v časti výroku o náhrade trov konania účastníkov zrušil a vec v týchto častiach vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie pre chýbajúce
odvolanie žalobcu zostal právoplatným.

4. Odvolací súd zhora označený rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného odôvodnenia, pričom poukázal na to, že

posúdenie výpovede žalovaného zo Zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva patrí do právomoci
konania a rozhodovania súdu, že predmetnú výpoveď je potrebné posudzovať v zmysle nového zákona
o poľovníctve č. 279/2009 Z. z., že záver súdu prvej inštancie o premlčaní práva žalovaného vypovedať
zmluvu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov jeho odôvodnenia, že právo vypovedať nájom
premlčaniu nepodlieha, že premlčanie nemohlo mať analogický aj ten dôsledok, že výpoveď ako taká

je neplatná a že je potrebné zhodnotiť výsledky doteraz vykonaného skutkového dokazovania (javiace
sa odvolaciemu súdu za dostatočné pre rozhodnutie veci, bez potreby jeho doplnenia) v zmysle nového
zákona o poľovníctve s náležitým odôvodnením a rozhodnutím aj o trovách účastníkov v celom konaní.

5. Zhora označeným napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie návrh (žalobu)

vo zvyšnej časti zamietol (I.) a súčasne uložil navrhovateľovi (žalobcovi) povinnosť zaplatiť odporcovi
(žalovanému) cestou jeho právneho zástupcu trovy prvostupňového aj odvolacieho konania 1.309,21
eura a z nich trovy právneho zastúpenia 1.209,71 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II.).

6. S poukazom na vykonané dokazovanie (predovšetkým Zmluvu o prenájme výkonu práva poľovníctva

zo dňa 01. 06. 2009, Dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 13. 10. 2010, zmluvu žalobcu s N. U., A. T. a H.
S. zo dňa 15. 09. 2009 označenú ako Dohoda o poskytnutí práva užívať časť poľovného revíru SIPOX
Topoľčianky, dohodu žalobcu s A. T. a H. S. zo dňa 04. 02. 2010 o poplatkovom love zveri poľovníckymi
hosťami a spornou výpoveďou zo dňa 19. 03. 2013), citované ustanovenia zákona č. 249/2009 Z. z. o
poľovníctve účinného od 01. 09. 2009 (§ 80 ods. 1, 3 a 5, § 2 písm. p, § 2 písm. w, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1

písm. b, § 13 ods. 3 a § 17 ods. 1 písm. f bod 1), citované ustanovenie § 16 ods. 3 zákona o poľovníctve
č. 23/1962 Z. z., citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Z. z. - § 853 ods.
1, § 100 ods. 1, § 100 ods. 2 veta prvá, § 101) a citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
(OSP - zákon č. 99/1963 Z. z. - § 7 ods. 1 a § 142 ods. 1) svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:

7. V konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi konania bola za účinnosti zákona č. 23/1992
Zb. o poľovníctve uzavretá zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri pôvodne
označenom ako SIPOX Topoľčianky, ktorá bola v zmysle platných právnych predpisov schválená
rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Nitre v znení jej dodatku a ani to, že došlo k výpovedi
žalovaného z uvedenej zmluvy, ktorá bola v konaní namietaná a to už za účinnosti zákona č. 274/2009

Z. z. o poľovníctve. V zmysle záverov odvolacieho súdu vyjadrených v zrušujúcom rozhodnutí, ktorými
je súd nižšieho stupňa okrem toho viazaný, mal súd za to, že podľa citovaných zákonných ustanovení
posúdenie otázky platnosti alebo neplatnosti predmetnej výpovede patrí do právomoci súdu, ktoré v
prípade spornosti zmluvy ako aj výpovede z nej poskytujú dotknutej strane (§ 80 písm. c) OSP) ochranu
jej ohrozených alebo porušených práv, a teda túto otázku nemôže prípadne po vyvolaní súdneho

konania posudzovať správny orgán ako otázku predbežnú už samostatne (viď rozhodnutie NS SR
1Cdo/84/2008 zo dňa 16. 12. 2008 - R 8/2010). V zmysle záverov odvolacieho súdu vyjadrených v
zrušujúcom rozhodnutí, ktorými je súd nižšieho stupňa okrem toho viazaný, mal súd za to, že podľa
citovaných zákonných ustanovení posúdenie otázky platnosti alebo neplatnosti predmetnej výpovede
patrí do právomoci súdu, ktoré v prípade spornosti zmluvy ako aj výpovede z nej poskytujú dotknutej

strane (§ 80 písm. c) OSP) ochranu jej ohrozených alebo porušených práv a teda túto otázku nemôže
prípadne po vyvolaní súdneho konania posudzovať správny orgán ako otázku predbežnú už samostatne
(viď rozhodnutie NS SR 1Cdo/84/2008 zo dňa 16.12.2008 - R 8/2010). V zmysle záverov odvolacieho
súdu posúdil súd výpoveď podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, pretože ustanovením § 83zákona č. 274/2009 Z. z bol zrušený zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, pričom prechodné a zrušovacie
ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve zrušili predchádzajúci zákon o poľovníctve č.
23/1962 Zb. bez toho, že by v prechodných ustanoveniach výslovne umožnili jeho aplikáciu naďalej pre

posúdenie prípadných výpovedí zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva pre tie zmluvy, ktoré boli
uzatvorené podľa starého zrušovaného zákona o poľovníctve. Uvedené je v súlade aj so všeobecnými
prechodnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka majúceho vo vzťahu k zákonu o poľovníctve
povahu lex generalis, keď vznik právnych vzťahov ako aj nárokov z nich vzniknutých sa vždy posudzuje
podľa zákona platného v čase ich vzniku, a to i v prípade neskoršieho zrušenia právnej normy platnej

v čase ich vzniku, a nová právna úprava sa vzťahuje na nároky vzniknuté odo dňa jej účinnosti, pričom
prípadné použitie zrušovaného predpisu aj naďalej na nároky vzniknuté po účinnosti nového predpisu
musí byť výslovne v novej právnej úprave výslovne uvedené.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzniesol námietku premlčania práva žalovaného dať výpoveď, ktorú
súd prvého stupňa v prvom zrušenom rozhodnutí uznal za dôvodnú, ale podľa názoru odvolacieho

súdu ju nedostatočne odôvodnil, pričom odvolací súd poukázal, na to, že inštitút námietky premlčania
je vo všeobecnosti možnosťou obrany v konaní o majetkové plnenie, pričom zo samotného práva dať
výpoveď zo zmluvy o nájme neplynie žiadne oprávnenie, ktorému by bolo možné prisúdiť majetkovú
hodnotu, a ktoré by teda podliehalo premlčaniu, a teda dospel k záveru, že právo vypovedať nájom
premlčaniu nepodlieha. Okrem toho poukázal na to, že povinnosť k výpovedi nie je upravená výslovne v

zákone a ani nie sú určené ani kritéria pre dôsledky jej nesplnenia. Súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v danej právnej veci, s ktorým sa stotožnil, mal za to, že právo
dať výpoveď sa nepremlčuje, a preto na námietku žalobcu v tomto smere neprihliadol ako na dôvodnú.
Právny zástupca žalobcu so závermi odvolacieho súdu nesúhlasil a navrhol na daný prípad analogicky
použiť rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/2047/2006 o premlčaní práva na

odstúpenie od zmluvy. K tomuto súd poznamenáva, že právo vypovedať zmluvu prináleží vlastníkovi a
je súčasťou vlastníckeho práva a nie je teda iným majetkovým právom, ktoré by podliehalo premlčaniu
(s výnimkou vlastníckeho práva), pretože jeho prostredníctvom si vlastník ako nájomca realizuje svoje
právo vlastnícke právo a z tohto práva neplynie žiadne oprávnenie majetkovej povahy, ktorému by bolo
možné prisúdiť majetkovú hodnotu a ktoré by teda podliehalo premlčaniu (rozsudok Najvyššieho súdu

Českej republiky z 09. 12. 2010 sp. zn. 26 Cdo 78/2010) tak, ako sa už vyjadril odvolací súd v danej
právnej veci.

9. Odvolací súd vrátil vec v napadnutej časti súdu prvého stupňa s tým, aby posúdil platnosti, resp.
neplatnosť výpovede po opätovnom zhodnotení výsledkov vykonaného skutkového dokazovania, z

ktorého mal súd prvého stupňa za nesporne preukázané, že predmetnom zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania bolo postúpenie výkonu práva poľovníctva na poľovných pozemkoch vo vlastníctve
žalovaného na žalobcu, ktorý výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre a ani jeho časti nesmel ďalej
postúpiť inému podľa § 16 ods. 3 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve aj podľa § 13 ods. 3 zákona č.
274/2009 Z .z. o poľovníctve. S predmetnom a účelom predmetnej zmluvy boli spojené primárne práva a

povinnosti oboch zmluvných strán vymedzené v zákone č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, podľa ktorého bola
zmluva uzavretá a následne nového zákona o poľovníctve, ktoré sa podľa čl. V záverečné ustanovenia
zmluvy použijú na otázky zmluvou neupravené. Z doslovného označenia sporeného ustanovenia čl. IV
zmluvy ako "ďalšie povinnosti" a aj z jeho koncipovania a umiestnenia vyplýva, že podľa vôle účastníkov
ide o ďalšiu povinnosť žalobcu a nie o jeho jedinú povinnosť tak, ako si to žalobca vykladal. Pretože

zmluva priamo odkazuje na zákon o poľovníctve, ktorý obmedzuje žalobcu v ďalšom postúpení výkonu
práva poľovníctva inému je nesporné, že primárnou zmluvnou povinnosťou žalobcu bolo zdržať sa
postúpenia tohto práva alebo jeho časti na inú osobu. Okrem toho tak, ako vyplýva aj s odôvodnenia
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z 19. 08. 2013 sp. zn. 11 NcC/47/2013, ktorý rozhodoval v spore
o miestnu príslušnosť v danej právnej veci z výkonu práva poľovníctva vyplýva aj právo užívať poľovný

revír a teda i poľovný pozemok a v súlade s tým účastníci zmluvného vzťahu obmedzili v spornom
článku IV. zmluvy navyše aj právo prenajať pozemky, ktoré sú súčasťou poľovného revíru, na ktorých
sa fakticky právo poľovníctva vykonáva. Medzi účastníkmi konania bolo ďalej sporné, či si žalobca
uzavretím spornej dohody porušil svoje zákonné a zmluvné povinnosti alebo nie. Súd vychádzajúc z
doslovného názvu dohody z 15. 09. 2009, jej obsahu a obsahu dohody z 04. 02. 2010, ktorá ju zrušila,

ale aj z výsluchu svedkov dospel k rovnakému záveru ako v prvom rozhodnutí a to, že žalobca umožnil
užívať časť poľovného revíru tretími osobami a to N. U., A. T. a H. S. a teda, že postúpil výkon práva
poľovníctva za odplatu na iné osoby, a tak porušil svoje zákonné a aj zmluvné povinnosti. Uvedená
dohoda sa nezrušila v celom rozsahu, pretože N. U. novú dohodu neuzavrel, pričom táto skutočnosťby aj tak nemala vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý tu existoval v čase dania výpovede. Súd
sa v prvom a ani v tomto druhom rozhodnutí nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu,
ktorú záverom rozšíril o ďalšie dôvody, že spornou dohodu neprišlo k poskytnutiu práva užívať časť

poľovného revíru, ale len o lov zveri poľovníckym hosťami, pretože nielen z jej označenia, ale aj z obsahu
a výpovede svedkov jednoznačne vyplýva, že trom fyzickým osobám bolo poskytnuté právo užívať časť
poľovného revíru, o čom nakoniec svedčia aj finančné plnenie uvedené v čl. IV dohody, ku ktorým sa
zaviazali, ktoré by inak nemali žiadne opodstatnenie, minimálne nie v takej výške, len pri poskytnutí
práva loviť zver na povolenky. Súd podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07, podľa ktorého

sa účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného
rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach a rozhodnutia sp. zn. II.
ÚS 200/09, podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či
pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil, neodôvodňoval všetky početné argumenty právneho
zástupcu žalobcu spochybňujúce závery súdu, pretože mal za to, že nie sú podstatné a nemôžu tieto
jednoznačné závery zmeniť. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj opakovaný návrh na doplnenie

dokazovania výsluchom svedkov Dr. A., ktorý nebol účastníkom zmluvného vzťahu a aj H. S., pretože
sícebolúčastníkomzmluvnéhovzťahu,alevýsluchichobochsúdpovažovalzanehospodárnyaúčelový
a to aj s poukazom na závery odvolacieho súdu ohľadne dostatočne vykonaného dokazovania pre
rozhodnutie veci bez potreby jeho doplnenia.

10. Pretože súd dospel k záveru, že žalobca porušil svoje zmluvné povinnosti, čím dal dôvod na výpoveď
zo zmluvy zo strany žalovaného, je výpoveď žalovaného z uvedeného dôvodu platná, a preto návrh aj
vo zvyšnom rozsahu zamietol a podľa § 142 ods. 1 OSP plne úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania, podľa uvedeného rozpisu (odôvodnenia).

11. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa - prvej inštancie vyčítal, že
odmietnutím vykonania ním navrhovaného dokazovania zaťažil konanie inou vadou a zároveň mu odňal
možnosť konať pred súdom, že aplikoval len predbežný názor odvolacieho súdu týkajúci sa námietky
premlčania, pričom je nutné skonštatovať, že tento nie je právne konformný so zákonom, resp. súdnou

judikatúrou a že vo veci vyvodil zjavne nesprávny záver, že výpoveď je v rozpore so zákonom, avšak
opomenul, že rozpor právneho úkonu so zákonom spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť v zmysle § 39
OZ, ktorá pôsobí ex tunc, čoho dôsledkom je následná neexistencia výpovedného dôvodu, ktorý však
v skutočnosti i tak nebol daný. Napadnutý rozsudok je zároveň aj zmätočný a nevykonateľný, pretože
súd prvej inštancie rozhodol len o zvyšnej časti návrhu, o ktorej už jestvuje právoplatné rozhodnutie a

je odôvodnený spôsobom, ktorý je v priamom rozpore s hmotným právom, ktorá skutočnosť vyplýva
z nesprávneho pochopenia zákona o poľovníctve, ktorý neupravuje možnosť nájmu pozemkov, teda
osobaoprávnenánavýkonpoľovníctvamálenprávovstupunadotknutépozemky.Poukázalnadoterajší
priebeh sporového konania a upozornil na základné právne fakty s rozhodujúcim významom pre správne
posúdenie veci, a to, že zmluva o prenájme výkonu práva poľovníctva vo svojom texte neobsahuje

nijaké ustanovenie o tom, či on je alebo nie je oprávnený užívanie poľovného revíru postúpiť tretej
osobe, že zákon o poľovníctve neupravuje nájom pozemkov (upravuje poľovné právo aj jeho výkon),
a teda podľa zákona dochádza len k uzatvoreniu zmluvy o užívaní poľovného revíru, čím sa rozumie
výkon práva poľovníctva, teda užívateľ poľovného revíru nemá k pozemkom ani právo ich držby ani
právo ich užívania, ale ani právo poberania úžitkov z pozemkov ako má nájomca, keď divá zver nie je

úžitkom (plodom) pozemku, že zákon o poľovníctve prípadné porušenie zákazu postúpenia užívania
revíru alebo jeho časti neuvádza ako dôvod, pre ktorý by bolo možné zmluvu vypovedať (právny
úkon, ktorý je zákonom zakázaný, je absolútne neplatný a hľadí sa tak naň ako by nikdy nevznikol)
a že výpoveď je možné dať len z dôvodov uvedených v zmluve, ktorá však porušenie § 13 ods. 3
zákona o poľovníctve ako dôvod výpovede neuvádza, teda aplikujúc uvedené základné fakty súd prvej

inštancie dospel k zjavne nesprávnym a arbitrárnym právnym záverom, nakoľko sa odchýlil od znenia
ustanovení zákona o poľovníctve, resp. Občianskeho zákonníka tak, že zásadne poprel ich účel a
význam. Súd prvej inštancie sa vôbec neriadil ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ OSP a odmietol
vykonaťďalšiedôkazynavrhovanénímvsúladestýmtoustanovením,načomničnemeníaniskutočnosť
domnienky odvolacieho súdu o dostatočnosti vykonaného dokazovania, teda vo veci rozhodol bez

toho, aby dodatočne zistil skutkový stav, a mal dospieť aj k súvisiacemu záveru a síce, že dôsledkom
porušenia zákona je absolútna neplatnosť právneho úkonu (ktorým k porušeniu zákona došlo), na
ktorý právny úkon sa hľadí akoby nikdy nevznikol. Žalobca ďalej namietol, že prvý výrok rozsudku
je nesprávny a zmätočný, keď nasvedčuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie nerozhodol o celompredmete konania, keď rozhodol len o „zvyšnej časti návrhu“, pričom rozhodol o veci, o ktorej už bolo
prv právoplatne rozhodnuté. Druhý výrok napadnutého rozsudku je taktiež minimálne nepresný, keď z
neho jednoznačne nevyplýva cestou koho právneho zástupcu je on povinný zaplatiť žalovanému trovy

konania, či tak má učiniť cestou svojho právneho zástupcu, alebo či má povinnosť zaplatiť žalovanému
trovy konania tak, že ich zaplatí právnemu zástupcovi (advokátovi) žalovaného (§ 149 ods. 1 OSP).
K výpovedi a jej nedôvodnosti žalobca poukázal na to, že výpovedným dôvodom bolo uzatvorenie
jeho dohody o poskytnutí práva užívať časť poľovného revíru SIPOX Topoľčianky zo dňa 15. 09.
2009, avšak pre uvedený dôvod vypovedanie zmluvy neumožňuje ani samotná zmluva so žalovaným

a ani zákon o poľovníctve. V zmluve so žalovaným je výslovne určené len to, že „nájomca nie je
oprávnený dať prenajaté pozemky do prenájmu“, ku ktorému porušeniu nedošlo, keďže treba rozlišovať
prenajatie pozemku do podnájmu a postúpenie výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíre. Výkon
práva poľovníctva je iným právnym inštitútom (jeho predmetom nie je vec, ale právo majetkovej povahy),
pričom uvedené právne inštitúty sú upravené i rozdielnymi právnymi predpismi a on teda neporušil
povinnosť v článku IV. ods. 1 predmetnej zmluvy so žalovaným, žiadne pozemky nedal do podnájmu

a z toho dôvodu žalovaný nebol ani oprávnený predmetnú zmluvu vypovedať; nebol ani nájomcom
pozemkov, nemohol teda povinnosť porušiť, keď nájom by bolo nutné uzatvoriť podľa Občianskeho
zákonníka.Pokiaľideoposúdenieplatnostijehodohody,jestvujúlendveprávneriešeniaato,žedohoda
nie je porušením zákona o poľovníctve, (čo od počiatku tvrdí) a potom zostáva v platnosti a nemôže byť
ani v rozpore s článkom IV. zmluvy so žalovaným alebo, ak by jeho dohoda bola porušením zákona o

poľovníctve, nastupuje zákonná sankcia o jej absolútnej neplatnosti, pričom táto nemôže byť spôsobilým
dôvodom na vypovedania zmluvy, teda iné právne závery vyvodené súdom prvej inštancie vedú k tomu,
že rozhodnutie spočíva na zjavne nesprávnom právnom posúdení veci a je aj arbitrárne. Súd prvej
inštancie pristúpil aj k extenzívnemu výkladu zmluvy a za jej súčasť vyhlásil aj ustanovenia, ktoré sa v jej
texte očividne nenachádzajú. Je neprípustný záver, že v dôsledku obsahu článku V. predmetnej zmluvy

so žalovaným sa na zmluvou neupravené otázky primerane použijú príslušné ustanovenia zákona
o poľovníctve a Občianskeho zákonníka, inak povedané, že zákonné povinnosti sa stali zmluvnými
povinnosťami. Keďže povinnosť zakotvená v ustanovení § 13 ods. 3 zákona o poľovníctve ani znenie
ustanovenia článku V. zmluvy túto zákonnú povinnosť netransformuje na zmluvnú povinnosť v zmysle
článkuIII.písm.d)zmluvysožalovaným,bolžalovanýoprávnenýzmluvuvypovedaťlenprenedodržanie

podmienok zmluvy, teda len pre porušenie zmluvnej povinnosti, z prípadného porušenia zákonnej
povinnosti nemožno vyvodiť práva, ktoré zákon a ani zmluva nepriznávajú. Ustanovenie § 16 ods. 3
pôvodného poľovného zákona č. 23/1962 dávalo len možnosť ONV rozhodnúť o zrušení zmluvy o
postúpení výkonu práva poľovníctva. Nemožno akceptovať záver, že uzavretím dohody porušil svoje
zákonné a najmä zmluvné povinnosti postúpením výkonu práva poľovníctva za odplatu na iné osoby,

keďže podľa obsahu dohody ide evidentne o dohodu o poplatkovom love zveri poľovníckymi hosťami,
o čom svedčia tie skutočnosti, že účastníci dohody pán U., T. a S. neboli oprávnení k tým právam,
ktoré patrili jemu ako užívateľovi poľovného revíru, resp. poľovníckemu hospodárovi. V zmysle § 13
ods. 3 veta druhá zákona o poľovníctve sa lov zveri poľovníckym hosťom za postúpenie užívania
poľovného revíru nepovažuje. Napriek názvu jeho predmetnej dohody pán U., T. a S. neboli užívateľmi

predmetného poľovného revíru, ale svoje práva v poľovnom revíri, resp. jeho časti vykonávali len ako
poľovníckyhostia.Ouvedenomsvedčiaajdojednanéfinančnéplneniamedzinimi.Považujezapotrebné
sa vyjadriť aj k premlčaniu, i keď by sa to mohlo javiť nadbytočné. Že sa aj právo na podanie výpovede
premlčujejeexplicitneurčenépreobchodno-právnevzťahy,uvedenéplatíajpreprávnevzťahyupravené
v Občianskom zákonníku; z ust. § 582 ods. 1 ohľadne výpovede záväzku na dobu neurčitú je dostatočne

zrejmé, že právo na výpoveď v dôsledku plynutia času vzniká opakovane. Ak teda v obchodno-právnych
vzťahochvýslovneplatí,žezpremlčaniajevylúčenéibaprávopodaťvýpoveďzmluvynadobuneurčitú,a
identický záver platí aj pre občiansko-právne vzťahy, niet žiadneho dôvodu vylúčiť z premlčania výpoveď
jeho zmluvy so žalovaným. Nesúhlasí preto s tým, že právo dať výpoveď sa nepremlčuje, toto právo
je súčasťou vlastníckeho práva a nie je iným majetkovým právom, právo nájmov je majetkové právo,

je oceniteľné peniazmi a právo vypovedať nájomnú zmluvu má majetkovú povahu. Právo prenájmu
výkonu práva poľovníctva je majetkové právo a je oceniteľné peniazmi, dispozícia s právom prenájmu
má majetkovú povahu, premlčuje sa preto právo odstúpiť od zmluvy, ako aj právo vypovedať zmluvu. Ani
ohľadne odstúpenia od zmluvy nie je v zákone zakotvená povinnosť a napriek tomu sa právo odstúpiť
od zmluvy premlčuje v trojročnej premlčacej lehote. Tvrdil tiež, že predmetná výpoveď v dôsledku

premlčania práva na výpoveď je voči nemu neúčinná. V danej veci objektívna trojročná premlčacia doba
začala plynúť dňom 15. 09. 2009 a uplynula 15. 09. 2012, keď je tiež irelevantné, kedy sa žalovaný
dozvedel o skutočnosti, ktorú považoval za dôvod výpovede. Princíp právnej istoty súvisí aj s tým, že
ak vznikne právo vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy, nie je ho možné využiť po neobmedzenúdobu, a preto je nutné mať za to, že ako právo odstúpiť od zmluvy, tak aj právo dať výpoveď zo zmluvy
sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

12. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie a požadoval aj náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a v plnej miere za dôvodný, odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, bez opory v zákone a s
cieľompredĺženiakonania,atedanezákonnéhostavu,ktorýmsažalobcasnažívyhnúťsvojejpovinnosti.
Je nesporné, že zo strany žalobcu došlo k príkremu porušeniu nielen zmluvných, ale aj zákonných

povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy a opakované odvolávanie sa a podsúvanie jeho nesprávneho
právneho názoru na predmetnú vec je účelové.

13. Žalobca - odvolateľ sa vyjadroval aj k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu, v ktorom poukázal
na to, že žiada svojmu odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť a žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol
žiadne prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, najmä relevantným spôsobom nepoprel

jeho skutkové tvrdenia uvádzané v odvolaní, nevzniesol hmotno-právne námietky voči uplatňovanému
právu a ani relevantným spôsobom nenamietal jeho právne posúdenie veci z odvolania; nebol schopný
jednoznačnou argumentáciou vyvrátiť skutkový stav a odôvodniť iné právne posúdenie veci ako uviedol
v odvolaní. Nie je pravdou, že by sledoval cieľ predĺženia údajného nezákonného stavu, ktorý údajne
svojím konaním mal spôsobiť, svoje povinnosti z predmetnej zmluvy si riadne plní, nie je pravdou, že by

akýmkoľvek spôsobom obmedzoval vlastnícke právo žalovaného.

14. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok a súčasne ustanovil, že platí (ak nie je ustanovené inak) aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc dňom 1. júla
2016 teda bolo nevyhnutné postupovať podľa ustanovení CSP.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako (vo výroku)
vecne správny a súčasne v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznať nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia samostatným uznesením.

16. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
(zásadné dôvody sú zvýraznené), obmedzuje sa (v zmysle § 387 ods. 2 CSP) v odôvodnení svojho
rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia (vzhľadom k odvolacím dôvodom žalobcu) považuje za potrebné
poukázať na to, že

- strana sporu nemá právo (v rámci práva na spravodlivý proces) na to, aby si súd osvojil jej skutkový a
právny názor (aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov),

aby súd vykonal všetky navrhované dôkazné prostriedky (nevykonanie určitého dôkazu môže viesť len
k neúplnosti skutkových zistení, nie je však procesnou vadou), aby bola v konaní úspešnou a rovnako
ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod žalobcu a teda odôvodňovať všetky
početné argumenty odvolateľa spochybňujúce závery súdu prvej inštancie, pokiaľ tieto nie sú podstatné
pre rozhodnutie vo veci a nemôžu jednoznačné závery súdu zmeniť,

- samotný žalobca v podanej žalobe (v bode 6) uviedol, že v dôsledku pretrvávajúcich výkladových a
aplikačných nejasností § 13 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. akceptoval, že jeho Dohoda o poskytnutí
práva vykonávať právo poľovníctva v časti poľovného revíru „SIPOX Topoľčianky“ zo dňa 15. 09. 2009
s nadobúdateľmi práva - N. U., A. T. a H. S., môže byť v rozpore s týmto ustanovením, a preto dňa 04.

02. 2010 uzatvoril novú Zmluvu o poplatkovom love zveri poľovníckymi hosťami s A. T. a H. S., v zmysle
článku VI. ods. 4, ktorej pôvodná dohoda stratila platnosť,- súd prvej inštancie nebol povinný vykonať všetky označené (navrhované) dôkazné prostriedky, ale
bol povinný akceptovať právne záväzný názor odvolacieho súdu z jeho prvého rozhodnutia zo dňa 28.
januára 2006, čo učinil,

- dňa 15. 09. 2009 uzatvorená dohoda žalobcu s tromi fyzickými osobami nie je dohodou o poskytnutí
práva vykonávať práva poľovníctva v časti poľovného revíru „SIPOX Topoľčianky“ len podľa označenia
tejto dohody v názve, ale jednoznačne aj podľa jej obsahu, keďže podľa tejto zmluvy nadobúdatelia
nadobudli právo užívať časť poľovného revíru najmä na účely výkonu práva poľovníctva, pričom

žalovaný sa zaviazal (prijal povinnosť) bezodkladne nadobúdateľom vystaviť/zabezpečiť na základe ich
požiadavky povolenky na lov, keď počas platnosti tejto dohody poľovný úsek boli oprávnený užívať na
lov zveri výlučne nadobúdatelia a ich prizvaní hostia; podľa dohody nadobúdatelia nadobúdajú všetky
práva užívateľa poľovného úseku, žiadne tretie osoby nie sú oprávnené vstupovať do poľovného úseku
bez ich vedomia a súhlasu, pričom majú právo si určiť svojho poľovníckeho správcu s pôsobnosťou pre
oblasť poľovného úseku a sú tiež oprávnení postúpiť práva a povinnosti vyplývajúce z tejto dohody na

právnickú osobu, ktorú si môžu v budúcnosti založiť,

- ustanovenia zmluvy (strán sporu i žalobcu s nadobúdateľmi práv) nemožno posudzovať nezávisle a
izolovane od zákonných ustanovení zákona o poľovníctve (ako lex specialis) a Občianskeho zákonníka
(ako právnej úpravy subsidiárnej - lex generalis), zákonné povinnosti, resp. obmedzenia pre strany sporu

teda treba riešiť v rámci celkovej právnej úpravy,

- výpoveď zo zmluvy o prenájme výkonu práva a poľovníctva uzatvorenej medzi stranami sporu mohol
žalovaný, bez potreby výslovného dojednania zmluve, dať žalobcovi aj v prípade, pokiaľ konanie žalobcu
odporovalo zákonu o poľovníctve, keď nedodržaním podmienok zmluvy (pre výpoveď jednej zo strán) je

aj také porušenie zákonných povinností, ktoré je rozporné so samotným účelom a podstatou zmluvného
záväzku strán (sporu), teda porušenie zákona (upravujúceho niektorú zložku záväzku) je (bez ďalšieho)
porušením zmluvných povinností (ak zákon niečo zakazuje - neumožňuje), aj bez potreby výslovnej
úpravy v zmluve (zmluvná voľnosť nie je neobmedzená a nemôže byť v rozpore so zákonom - mimo
neho) a keď ani ich zmluva možnosť postúpenia prenajatého výkonu práva poľovníctva neumožňuje,

- teda neplatí, že žalobca nemohol konať v rozpore so zmluvou (tým, že neporušil v zmluve neuvedený
zákaz), keď zákaz vyplýval priamo zo zákona o poľovníctve, či už zo zákona č. 23/1962 Z. z. (§ 16 ods.
3) alebo zákona č. 274/2009 Z. z. (§ 13 ods. 3),

- argumentácia žalobcu ohľadom toho, že nedošlo k prenájmu pozemkov, s podstatou veci nesúvisí,

- aj v prípade neplatnosti dohody žalobcu zo dňa 15. 09. 2009 nemožno konštatovať, že by žalovanému
nevznikol, resp. že by odpadol právny dôvod výpovede, keď protiprávnym konaním žalobcu bolo už
samotné uzatvorenie uvedenej dohody odporujúcej ako ich zmluvnému dojednaniu tak aj zákonu o

poľovníctve, teda dôvod výpovede je daný pre existenciu uvedenej dohody, ktorú naviac žalobca
nesporne vo vzťahu k označeným nadobúdateľom práv reálne napĺňal, teda protiprávne konanie
žalobcu nesporne nastalo a trvalo i v čase výpovede, keďže žalobca v ňom fakticky bez zmien
pokračoval (nezrušením dohody vo vzťahu k B. U. a pokračovaním jej plnenia vo vzťahu k P. T. a Ľ. S.)

- nepovažuje výrok napadnutého rozsudku za zmätočný; zamietnutie návrhu (žaloby) vo zvyšnej
časti nadväzuje len na to, že po prvom rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 25. marca 2015 č. k.
10C/269/2013-177 časť výroku týkajúca sa zamietnutia žaloby na určenie neúčinnosti výpovede zmluvy
voči žalobcovi zostala právoplatná, keď ohľadom druhého výroku o náhrade trov strán sporu uvedenie
slov „cestou jeho právneho zástupcu“ znamená len to, že platobným miestom priznanej náhrady trov

konania je (v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 OSP) advokát žalovaného, a že

- právo dať výpoveď zo zmluvy (učiniť jednostranný právny úkon k ukončeniu zmluvy) samo o sebe
nemá majetkovú hodnotu, i keď sa týka zmluvy predmetom ktorej je majetkové plnenie, teda ani
realizácia práva na výpoveď žiadnu osobitnú (novú) majetkovú hodnotu nevytvára, preto sa takéto právo

premlčovať nemôže; pri pokračujúcom (trvajúcom) porušení povinností zmluvnou stranou by naviac
opačný názor (analogický výklad žalobcu) viedol k absurdnému záveru o strate (ústavného) práva na
ochranu vlastníckeho práva u vlastníka nehnuteľností.17. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).