Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115203421
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115203421.3

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa Prima banka
Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951 proti odporcovi Q. T., štátnemu občanovi
SR, bytom M. R., P. K. a L. XX/X o zaplatenie 1.941,27 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanou žalobou od odporcu domáhal zaplatenia istiny 1.941,27 €, úrok 162,03
Eur, úroky z omeškania 2,49 Eur, úrok 17,30 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.941,27 Eur
od 01.02.2012 do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne a to z nezaplatenej istiny
1.941,27 Eur od 01.02.2012 do zaplatenia a nezaplatených úrokov 162,03 Eur od 01.02.2012 do

zaplatenia ( po zastavení konania v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 70,00 €) a náhradu trov
konania titulom neuhradenej dlžnej sumy zo zmluvy o úvere. Uviedol, že dňa 31.05.2011 uzatvoril s
odporcom úverovú zmluvu č. 27/238/11, na základe ktorej poskytol odporcovi peňažné prostriedky
vo výške 2.000,- €. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver a úroky splácať v pravidelných mesačných
anuitných splátkach, pričom celý úver s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 13.05.2016.
Po vyčerpaní poskytnutého úveru odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa

18.01.2012 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 31.01.2012. Napriek výzve
nebola pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi do dňa podania žaloby uhradená. Pohľadávka ku dňu
predčasného zosplatnenia (dňa 31.01.2012) predstavovala sumu 2.175,79 Eur a pozostávala z istiny
poskytnutého úveru vo výške 942,27 Eur, úrokov 162,03 Eur (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle
Zmluvy, ktorý bol odporca povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného
zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 17,30 % p. a. vyplýva zo Zmluvy), úrokov z omeškania 2,49

Eur (Každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z
omeškania vo výške 9,00 % p. a. Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve v zmysle § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností: „Ak klient neuhradí
úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatnej časti úveru popri úroku z poskytnutých
peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania, a to až do jej zaplatenia“), poplatkov 70,- Eur za upomienky
(15,- Eur/za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30,- Eur) v zmysle Sadzobníka poplatkov,

dlžné poplatky za poistenie schopnosti splácať úver, ktoré sú účtované na ťarchu úverového účtu a ich
výška vyplýva priamo zo Zmluvy. Odporca po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby nerealizoval
žiadne úhrady.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal súd vec v neprítomnosti účastníkov, pričom vychádzal z obsahu
spisu a vykonaných dôkazov. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania

z dôležitého dôvodu nepožiadal, odporca svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania z
dôležitého dôvodu nepožiadal.Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, mesačného výpisu transakcií, Úverovej zmluvy
č. 27/238/11 zo dňa 31.05.2011, Sadzobníka poplatkov, Všeobecných obchodných podmienok

navrhovateľa platných od 01.04.2011, výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.01.2012, poslednej
upomienkypredvýzvounapredčasnésplatenieúveruzodňa28.07.2011,upomienkyzodňa04.07.2011,
vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 27.03.2015 a 20.04.2015, prehľadu splácania na dennej báze a zistil
tento skutkový stav veci:

Z Úverovej zmluvy č. 27/238/11 zo dňa 31.05.2011 uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a
odporcom ako dlžníkom bolo preukázané, že navrhovateľa poskytol žalovanému bezúčelový úver vo
výške 2.000,- €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 50,03 € vždy k 13. dňu
v mesiaci. Zmluvné strany si dojednali poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 € mesačne,
výška RPMN bola 22,04 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 20,56 %, celková
čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom)

bola 3.161,20 €, úroková sadzba pri poskytnutí úveru až do splatnosti úveru fixná bola 17,3%ročne.

Podľa bodu 7.2. zmluvy ak klient neplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy a vzniknutý
kedykoľvek počas jej trvania banka je oprávnená žiadať splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.

Výzvou navrhovateľa odporcovi na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.01.2012 bolo preukázané, že
žalobca vyzval žalovaného pre neplnenie podmienok úverovej zmluvy na úhradu celého dlhu najneskôr
do 31.01.2012, keď predtým mu zaslal upomienku zo dňa 04.07.2011 a poslednú upomienku pred
výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 28.07.2011.

Prehľadom splácania na dennej báze (výpisom z hlavnej knihy žalobcu) bolo preukázané, že žalobca
evidoval voči odporcovi úver ktorého nezaplatená istina (zostatok úveru) predstavovala sumu 1.941,27
€, nezaplatené úroky sumu 162,03€, nezaplatené úroky z omeškania 2,49 €.

Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou účinnou v deň uzavretia

zmluvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 52 ods., 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len "zákon o

ochrane spotrebiteľa" orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa peňažného plnenia domáha na základe zmluvy, ktorá je zároveň
spotrebiteľskouzmluvouvzmysleObčianskehozákonníka,premlčanieboloposúdenépodľaustanovení

Občianskeho zákonníka, upravujúcich premlčanie práva. Je nepochybné, že zmluva o úvere je v zmysle
§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. "absolútnym obchodom" a teda by sa na ňu
mali vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného
vzťahu. Súd však zdôrazňuje, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorou bol založený
občianskoprávny vzťah, pričom postavenie odporkyne ako spotrebiteľa nespochybnil ani navrhovateľ,

a osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsahuje Zák. č. 258/2001 Z.z., zákon č. 250/2007 Z.z. a
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 a nasl. Podľa názoru súdu úpravu v Obchodnom zákonníku
nemožno aplikovať na daný občianskoprávny vzťah v prípade, že niektoré otázky sú riešené osobitne v
Občianskom zákonníku. Súd mal za to, že na premlčanie nároku z typicky občianskoprávneho vzťahu
sa má vzťahovať Občiansky zákonník ako základný kódex súkromného práva, ktorý má vlastnú úpravu

premlčania,atájeprespotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstranyvýhodnejšianežustanoveniaopremlčaní
obsiahnuté v Obchodnom zákonníku. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd potom zastáva názor, že vzhľadom na účel inštitútu premlčania

dlhšia premlčacia doba v zmysle Obchodného zákonníka /4 ročná/ zhoršuje postavenie spotrebiteľa,
pretože predlžuje stav právnej neistoty odporkyne, keď podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia
doba na uplatnenie nesplateného úveru kratšia, a to 3 ročná. Ústavný súd SR v uznesení spis. zn. I. ÚS
402/2013-10 zo dňa 19.6.2013 odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť obchodnej spoločnosti,
ktorá namietala porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 6 Co 81/2012-279 zo
14. februára 2013, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu pre premlčanie
nároku voči spotrebiteľovi z úverovej zmluvy uzavretej dňa 1.1.2004. Všeobecné súdy aplikovali na
úverovú zmluvu pri premlčaní pre spotrebiteľa výhodnejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie

Obchodného zákonníka, napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, pretože dospeli
k záveru, že niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane
premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravumá a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Ústavný súd SR nevyhodnotil závery prvostupňového súdu a
odvolacieho súdu za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, ani za ústavne neudržateľné.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v predmetnej veci došlo k predčasnému zosplatneniu úveru ku
dňu18.01.2012,keď navrhovateľpreneplneniesplátokodporcomvyužilsvojeprávopodľadojednaných
zmluvných podmienok. V danom prípade je potrebné použiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka
trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru stráca dlžník výhodu splátok a veriteľovi vzniká právo požadovať od dlžníka

úhradu celého zostatku úveru v lehote podľa zmluvných dojednaní. V danom prípade stanovil veriteľ
lehotu na splnenie dlhu do 31.01.2012. Navrhovateľ si preto právo na žalovanú sumu mohol uplatniť prvý
krát dňa 01.02.2012, avšak uplatnil si ho až dňa 20.02.2015 (deň doručenia návrhu na začatie konania
súdu). Uplatnil si ho teda po uplynutí troch rokov ( dňa 01.02.2015). Jeho právo je tak premlčané, pričom
podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľovi nemožno premlčané právo priznať. Preto súd
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v konaní plne úspešný, a
preto má v zmysle uvedeného ustanovenia O.s.p. právo na náhradu trov konania. Keďže však odporcovi

doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, ani si náhradu trov konania neuplatnil súd mu náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).