Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/798/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208412
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614208412.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr.
Vratislavom Šteffekom, AK so sídlom Nám. Martina Benku č. 6, Bratislava, proti žalovanému: P., o
zaplatenie sumy 240,80 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 99,10 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od
14.02.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trvo konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.07.2014 domáhal zaplatenia sumy 213,10 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 14.02.2013 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty v sume 29,70 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.04.2012
bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo
poskytnutie úveru vo výške 300,- Eur za odplatu 114,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú

čiastku v sume 414,- Eur v 13 mesačných splátkach, a to prvých troch vo výške 1,50 Eur a ďalej v 10
mesačných splátkach po 40,85 Eur. Žalovaný uhradil len sumu 200,90 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný
neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca upozornil žalovaného v
pred žalobnej upomienke zo dňa 05.04.2013 na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky.
V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 30.05.2013 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal
splatným ku dňu 13.02.2013. Dlžná suma 213,10 Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom
spolu s odplatou a sumou uhradenou žalovaným vo výške 200,90 Eur. K tomu žalobca žiadal priznať

zmluvnú pokutu vo výške 29,70 Eur, ktorá predstavuje 3,30% z istiny úveru, t. j. 9,90 Eur za 3 mesiace
od februára 2013 do apríla 2013.

2.
Žalovaný sa k žalobe napriek výzve nevyjadril.

3.
Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporunariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre
zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4.
V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219
CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 22.09.2016.

5.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX. zo dňa 05.04.2012, pred žalobnou upomienkou zo dňa 05.04.2013, oznámením o
zosplatnení záväzku zo dňa 30.05.2013, poštovými podacími hárkami ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

6.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.04.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej
len „zmluva“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 300,- Eur za odplatu vo výške
114,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi spolu sumu vo výške 414,- Eur v 13-tich mesačných

splátkach, ktorých splatnosť prvých troch bola dojednaná vo výške 1,50 Eur a ostatných 10-tich vo výške
40,85 Eur s dátumom splatnosti prvej splátky 10. dňa po uzavretí zmluvy a ďalších splátok k 30. dňu po
splatnosti predchádzajúcej splátky s tým, že doporučený termín úhrady splátok bol 20. deň v mesiaci.
V zmluve bolo dojednané, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, odmena za
poskytnutie úveru bola dohodnutá vo výške 18 % z istiny. RPMN nebola v zmluve dohodnutá a táto

bola uvedená v bode 1 Obchodných podmienok vo výške 67,70 % (všetko pri úvere poskytnutom na
13 mesiacov). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky, z obsahu ktorých súd zistil,
že konečná splatnosť úveru bola dojednaná dňom úhrady poslednej splátky veriteľovi, pričom doba
trvania úveru je od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úvere (bod 2 prvá veta
Obchodnýchpodmienok);Obchodnépodmienkyobsahovaliajdojednanieooprávneníveriteľažiadaťod

dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek
splátky v jej plnej výške (bod 1 prvá veta Obchodných podmienok). Pre prípad nesplnenia záväzku
žalovanou zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere
poskytnutom na 13 mesiacov (bod 3 prvá veta Obchodných podmienok).

7.
Z výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 05.04.2013 (čl. 4 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy titulom riadne a včas neuhradených splátok v sume 213,10 Eur, pričom ho
upozornil, že ak dlh nevyrovná po uplynutí 15 dňovej lehoty bude v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky.

8.
Písomným oznámením zo dňa 30.05.2013 (č.l. 6 spisu) žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie celej
pohľadávky zo zmluvy o úvere ku dňu 13.02.2013 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy
úveru, výzvu mu doručoval prostredníctvom pošty dňa 31.05.2013 (č. l. 7 spisu).

9.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

10.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

14.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15.
Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté

ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

16.
Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a iným veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej
banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.

17.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18.
Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu
vyplývajú z tohto zákona.

19.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

20.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21.
Podľa § 544 ods. 1 Obč. zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22.
Podľa § 544 ods. 2 Obč. zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23.

Podľa§53ods.1Obč.zákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24.
Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

26.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27.
Podľa § 53a ods. 1 Obč. zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v
zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

28.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len
čiastočne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 300,- Eur za odplatu

vo výške 114,- Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú sumu 414,- Eur v 13-tich
mesačných splátkach, z ktorých prvé 3 boli splatné vo výške 1,50 Eur a zvyšných 10 vo výške 40,85
Eur. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ako deň, kedy bude uhradená posledná splátka úveru
veriteľovi, pričom doba trvania úveru bola do konečnej splatnosti úveru. Zmluva o úvere má formulárový
charakter (ide o vopred pripravené tlačivo) s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia

identifikačnýchúdajovzmluvnýchstrán,sumyúveruapodmienokjehosplácania.Formulárovýcharakter
majú aj Obchodné podmienky, ktoré sú imanentnou súčasťou zmluvy o úvere.
29.Keďže žalovaný sa s platením pravidelných mesačných splátok úveru dostal do omeškania,
žalobca dôvodne s poukazom na bod 2 Obchodných podmienok po márnej výzve na úhradu dlžnej
sumy zosplatnil úver ku dňu 13.02.2013 a požadoval jeho vrátenie. Žalovaný uhradil len sumu 200,90

Eur. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka) je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom
smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný
vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje
len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň

podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku
dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o. i.)
aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu,
žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a

ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanému poskytnutý na účel zamestnania, povolania,
resp. podnikateľskú činnosť a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže
do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

30.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí
zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o

spotrebiteľských úverov výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška splátky 61,43 Eur (resp. 2,50 Eura pri prvých troch splátkach) bez bližšej špecifikácie,
t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky,

na ktoré nemá právo. Ďalej zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia §
9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov - RPMN,
nakoľko táto nie je uvedená v zmluve v časti, ktorá upravuje náklady spojené s čerpaním úveru a cenu
úveru (v tejto časti zmluvy je uvedený iba údaj o priemernej RPMN), ale iba v obchodných podmienkach,
preto súd údaj o RPMN považoval za v zmluve neuvedený. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová

náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané
kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva ustanovuje splatnosť prvej splátky na 10. deň po
uzavretí zmluvy a splatnosť ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom takto
dojednaná splatnosť jednotlivých splátok vždy pripadne na iný kalendárny deň v mesiaci a zároveň je

v zmluve doporučený deň splatnosti pravidelnej mesačnej splátky k 20. dňu v mesiaci. Uvedené dva
spôsoby určenia dátumov splatnosti si navzájom odporujú, a teda nie je jednoznačne dojednané, kedy
(ktorým dňom) nastane konečná splatnosť úveru.

31.

Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom
žalovanej sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zák. o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani odmeny za poskytnutie úveru, t.j. odplaty vo výške
114,- Eur. Keďže žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru vo výške 300,- Eur časť vo výške 200,90 Eur,

súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume
99,10 Eur (300,- Eur - 200,90 Eur ).

32.Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 14.02.2013, keďže k zosplatneniu
úveru došlo dňa 13.02.2013, a preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o
8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu bola výška
základnej úrokovej sadzby 0,75. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 8,75% (8% + 0,75 %) ročne z priznanej dlžnej sumy 99,10 Eur odo dňa omeškania
žalovaného s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa 14.02.2013 do zaplatenia. Pri rozhodovaní o
uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom
do 31.01.2013.

33.
Žalobca neuplatnil dôvodne ani zmluvnú pokutu v sume 29,70 Eur, nárok na
zaplatenie ktorej odvodzoval od nesplnenia povinnosti žalovaného splácať úver riadne a

včas. Súd bol však toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou tzv.
všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, to znamená
listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou
ohľadom dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách. (pozri napr. nález Ústavného súdu
Českej republiky zo dňa 11.11.2013, sp. zn. I ÚS 3513/2011). Za nedôvodný súd považoval žalobu v

časti zaplatenia zmluvnej pokuty i z toho dôvodu, že žalobca odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z
dojednania, ktoré bolo už v inom konaní (konanie Okresného súdu Trnava - rozsudok č.k. 17C/100/2014
zo dňa 11.11.2014, právoplatný dňa 16.12.2014), vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd
predmetné dojednanie nevyhlásil znovu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale týmto len poukazuje
na predmetný rozsudok súdu a v časti nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 29,70

Eur žalobu, ako uplatňovanú v rozpore so zákonom (§ 53a ods. 1 OZ), zamietol.
34.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o
zaplatenie sumy 99,10 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od 14.02.2013
do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

35.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

36.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
38.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy
242,80 Eur (istina + zmluvná pokuta), úspešný bol v časti 99,10 Eur, čo predstavuje 40,82%. Žalovaný
mal úspech v časti istiny 143,70 Eur t. j. 59,18 %. Žalovaný by potom mal nárok na pomernú náhradu

trov konania vo výške 18,36 % (59,18% - 40,82 %). Žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli a
ani zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.