Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206302
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206302.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v exekučnej
veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45869464,
zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova
13, IČO: 42174716, proti povinnej H. H., nar. X. X. XXXX, bytom V. XXX, XXX XX K., občianka

SR, v exekučnom konaní vedenom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. so sídlom Exekútorského
úradu Kalmána Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. z. Ex 4574/20015 pre vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 4 767,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 13Er/337/2015-37 zo dňa 29. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 4574/2015.

2. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v

čase uzatvárania Zmluvy č. 0443615710 zo dňa 1.3.2010. Uvedený zmluvný vzťah medzi oprávneným
a povinnou posúdil ako spotrebiteľský vzťah a aplikoval okrem vnútroštátnej právnej úpravy aj Smernicu
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej v texte
Smernica), pričom prezentoval v odôvodnení uznesenia právny názor vyplývajúci z výkladu danej
Smernice, obsiahnutého v rozsudkoch Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 - 244/98 a vo veci C-
473/00. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej zmluve o

úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných obchodných
podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie mal za zrejmé, že veriteľ od
počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo
zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie
jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu pred

všeobecným súdom, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytovania úveru, teda aj
rozhodcovskémukonaniu.SúdprvejinštanciemalvzmyslevýkladuSmernicevrozsudkuOcéanoGrupo
Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, preto

rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanieexekúcie. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa,
okresný súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora zamietol.

3. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. V odvolaní uviedol, že sa domnieva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané
na základe nesprávneho právneho posúdenia. Okresný súd ako exekučný súd predovšetkým nebol
oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a prekročil zákonný limit pre skúmanie
žiadosti o vydanie poverenia, ktorý pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z

povahy veci nemožno priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti,
než akou v prospech interpretácie ustanovenia § 37 ZoRK svedčia jazykové, logické, axiologické a
systematické dôvody. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd a oprávnený
tak namieta prekážku rozsúdenej veci, ktorá bráni tomu, aby opätovne bola vec exekučným súdom
posúdená. Z dôvodu nerešpektovania prekážky „res iudicata“ konaním súdu došlo podľa oprávneného
k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR. V rámci skúmania a posudzovania zákonných predpokladov

pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú
správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského
súdu. Oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky bol povinný postupovať v súlade so zákonom č.
483/2001 Z.z. o bankách. Ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú
ponuku, pričom rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Oprávnený
ďalej v odvolaní namietal, že v dôsledku neprávnej aplikácie ustanovenia § 53 ods. 4. Občianskeho
zákonníka, porušením § 153 ods. 1 O.s.p. a absencie akýchkoľvek dôvodov pre právne závery uvedené
vrozhodnutí,považujerozhodnutieexekučnéhosúduzaarbitrárne,takéktorýmsaoprávnenémuodňala

možnosť konať pred súdom. Zároveň sa súd prvej inštancie podľa oprávneného nijako nevysporiadal s
odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa a nijako nezdôvodnil tento odlišný
postup. Súd sa taktiež nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci
dokázala náležite naplánovať, ak by konanie prebiehalo na „štátnom“ súde. Oprávnený ďalej v odvolaní
uviedol, že konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti

vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvej inštancie uprel oprávnenému právo
byť účastným na konaní, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený taktiež
namietal aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ súdom prvého
stupňa. Uviedol, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č.
93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom výlučne

sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne
indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal porušenie
zásady právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných
veciach poverenia vydávajú i zamietajú. Postupom súdu došlo podľa oprávneného k neprijateľnému
zvýhodňovaniu povinnej pred exekučným súdom a naopak oprávnenému súd znemožnil uplatniť svoje

právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. Oprávnený na podporu svojho stanoviska v odvolaní citoval z viacerých rozhodnutí a nálezov
ÚstavnéhosúduSR.Vzávereodvolaniaoprávnenýzdôraznil,žeRozhodcovská,arbitrážnaamediačná,
a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia zapísaného v
zozname vedenom MS SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001

v súlade s ust. § 73 ods. 5 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vydá poverenie pre súdneho exekútora,
prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu s vyjadrením, že nemieni odvolaniu v celosti vyhovieť.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.7. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia súdu prvej
inštancie, aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 1 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých súd
prvej inštancie rozhodol.

8. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2) je zrejmé, že
súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, obzvlášť však pred vydaním poverenia pre

súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,
neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto

rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo
aj bez návrhu) s tým, že v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí exekučný súd na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj
adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v
judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so

skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách vyslovil, že vnútroštátny súd má aj vo fáze
výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve
o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu
určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice Rady
93/13EHSavprípadekladnejodpovedejeúlohouuvedenéhosúduvyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztoho

vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto
podmienkou. Odvolací súd poznamenáva, že totožný právny názor vyplýva aj z konštantnej judikatúry
a početných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR v obdobných exekučných
veciach (napr. sp. zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011, 3Cdo 146/2011 z dňa 13.10.2011). Ústavný súd SR
výslovne judikoval, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného

titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
už začaté exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 11. 2011,
č. k. I. ÚS 456¬/2011-19)
9. Odvolací súd s poukazom na obsah odôvodnenia rozhodnutia exekučného súdu v konkrétnej veci

odmieta argument odvolateľa poukazujúci na neprípustnosť aplikácie uvedenej Smernice Rady ES
a judikatúry Súdneho dvora ES, ktorý nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho
názoru súdu zásadný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval predovšetkým vnútroštátnu právnu
úpravu dotýkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa a na unijné právo poukázal
len podporne.

10. Neobstoja ani odvolacie dôvody oprávneného spochybňujúce postup súdu prvej inštancie s
akcentom na údajné porušenie ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, na
spravodlivý súdny proces a na zachovanie zásady rovnosti pred súdom. Exekučný súd k právnemu
záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade

listinných dôkazov predložených samotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky
skutočnosti potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinnou sú
zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok a nie je tak
možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka
konania. Rovnako nemá žiadne zákonné opodstatnenie argument oprávneného, že sa exekučný súd vo

svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého
stupňa. Rozhodnutia súdov toho istého stupňa nie sú pre súd totožného stupňa žiadnym spôsobom
právne záväzné, naopak, ako už odvolací súd zdôraznil, judikatúra tak Najvyššieho súdu SR, ako aj
Ústavného súdu Slovenskej republiky v otázke oprávnenosti (v zmysle citovaného rozhodnutia ÚS SR
č. k. I. ÚS 456¬/2011-19 dokonca povinnosti) exekučného súdu skúmať platnosť a zákonnosť vydania

rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu v exekúcii, je ustálená a jednoznačná a táto je pre súd
prvej inštancie, ako judikatúra súdov vyššieho stupňa, právne smerodajná.11. Návrhom datovaným dňa 15.03.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. spisovej značky: IK-

C/0613/0447zodňa21.10.2013.Základnýprávnyrámecnárokupriznanéhorozhodcovskýmrozsudkom
bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. 0443615710 zo dňa
01.03.2010, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky, a. s. Súd prvej
inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako
aj Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a. s. upravujúcich rozhodcovskú doložku v

čl. 10.2.2, vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti,
že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a
následne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie zdôvodnil.
Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou
judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08,
C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

12. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva zo Všeobecných obchodných
podmienok, konkrétne z čl. 10.2.2, upravujúceho rozhodcovskú doložku, správne exekučný súd právne
posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj
absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Takéto dojednanie celkom

zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne
v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa takouto „dohodou“ vopred vzdal svojho ústavného práva na
spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom, v prípade ak podá žalobu ,,Banka“ -
teda veriteľ. Neobstojí ani argumentácia oprávneného, že povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy obsahovala osobitná právna norma, konkrétne

ustanovenie § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 o bankách, pretože bolo povinnosťou banky dôsledne
rešpektovať okrem osobitnej právnej normy upravujúcej postavenie, práva a povinnosti bánk, aj
ustanovenia osobitných právnych noriem, upravujúcich a zabezpečujúcich ochranu práv spotrebiteľa.
Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto zmluvného dojednania je skutočnosť,
že táto zmluvná podmienka celkom zjavne nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná

a spotrebiteľ tak nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy, a teda aj obsah
rozhodcovskej doložky, vopred ovplyvniť.

13. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a

nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol oprávnený v rámci exekúcie domáhať.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).